Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/98/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ I. Z. Q. R. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. M., H. Č.. X, O.. X Y., X/ G. Z. I. R. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. Z. M., H. Č.. X, O.. X, Y., oboch zastúpených: Šuriak & Co, advokátska kancelária s.r.o., Moskovská 13, Bratislava, proti žalovanému: AQUATHERMAL SENEC, a.s., IČO: 35 827 289, Slnečné jazerá - sever, Senec, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Colonnade Insurance SA pobočka, so sídlom Rue Eugén Rupert 20, L-2453, Luxemburg, Luxembursko, konajúca prostredníctvom Colonnade Insurance SA pobočka poisťovne z iného členského štátu, Štúrova 27, Košice, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. júla 2019, č.k. -436, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Intervenientovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v pomere úspechu 100%. konštatoval, že žalobcovia 1/, 2/ sa žalobou domáhali zaviazania žalovaného na zaplatenie im sumy 11.117,33 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.117,33 eur od 18.10.2012 do zaplatenia titulom náhrady škody, ako i zaplatenia im sumy 200.000 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200.000 eur od 05.09.2012 do zaplatenia titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Skutkovo odôvodnili žalobu tým, že dňa 04.09.2012 so svojimi siedmymi deťmi navštívili areál žalovaného v Senci, do ktorého vstúpili cca o 17,30 hod. Pri vstupe do areálu neboli žalobcovia 1/, 2/ oboznámení osobne s prevádzkovým poriadkom a tento nebol uvedený ani na vstupenkách. Prevádzkový poriadok sa nachádzal pri vstupe do aquaparku len v slovenskom jazyku, pričom neboli nikým zo zamestnancov žalovaného upozornení, že nie je zabezpečený nepretržitý dohľad plavčíka pri všetkých typoch bazénov, čím prevádzkovateľ nesplnil svoju povinnosť informovať návštevníkov prevádzky o pokynoch, právach a povinnostiach návštevníka. Ich deti sa zabávali primerane svojmu veku a zo strany personálu žalovaného neboli upozorňovaní na ich správanie. V čase po 18,40 hod X-M. I. I. Q. R. Z. Z. X-M.Á. Z. I. Q. R. Z. sa hrali pri vstupe do prechodového bazéna, po chvíli staršia z dievčat skĺzla z okrajového múrika do vody a začala sa topiť, jej mladšia sestra v snahe pomôcť staršej po vstupe do vody sa nad ňou zavrela hladina. Na kamerových záznamoch sa v čase po 18,50 hod. objavuje pravdepodobne staršia z obetí, hlavu mala po vodou, jej telo sa presunulo popri stene vstupného bazéna a prechod do prieplavového bazéna bez toho, aby to niekto zaregistroval. Do minúty žalobca 1/ skočil do vody. Telá oboch dievčat následne boli vynesené z vody a začali im laici poskytovať prvú pomoc. Plavčík sa objavil po 18,55 hod., kedy začali plavčíci

poskytovať prvú pomoc do príchodu rýchlej záchrannej zdravotnej služby (ďalej len "RZP"), následne v oživovaní pokračovali lekári, no neúspešne. Mali za to, že majiteľ žalovaného bol povinný vykonať všetky preventívne opatrenia na zamedzenie ohrozenia života s ohľadom na okolnosti daného prípadu. Do aquaparku prišla Y. slovensky nehovoriaca rodina so 7 deťmi, na čo boli upozornení zamestnanci žalovaného, teda plavčíci si tejto skutočnosti boli vedomí a mali vykonať opatrenia, aby mohli vykonávať riadny dozor nad všetkými bazénmi vrátane bazéna, kde sa topili deti žalobcov. Zaistenie bezpečnosti návštevníkov areálu aquaparku je vecou majiteľa a prevádzkovateľa aquaparku, ktorý nebol v danom čase dostatočne zabezpečený, nakoľko absentoval centrálny kamerový systém, ktorý je bežný v iných aquaparkoch v EÚ. Žalovaný tak ohrozil zdravie a život svojich návštevníkov, keby sa centrálny kamerový systém, ktorý by bol pod neustálym dohľadom personálu aquaparku je nepravdepodobné, žeby k takejto tragickej udalosti detí žalobcov došlo, navyše by umožnil rýchlejšie poskytnutie im prvej pomoci. Oni ako rodičia obetí v dobe utopenia neboli v bezprostrednej blízkosti predmetného bazéna, pretože nemohli vedieť, že v blízkosti bazéna sa nenachádza plavčík a nie je zabezpečený riadny dohľad, navyše ich nikto na správanie ich detí neupozornil, preto nemohli predpokladať, že ich dcéry budú v ohrození života. Poukazovali na to, že z ustanovení Vyhlášky č. o podrobnostiach a požiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu a na kúpaliská, zákona č., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, Zákona o ochrane verejného zdravia (účinné v čase tragickej udalosti), vyplýva, že v čase tragickej udalosti bol žalovaný ako prevádzkovateľ povinný vypracovať riadny prevádzkový poriadok a zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci. Okrem toho boli plavčíci Aquaparku Senec certifikovaní a museli mať vedomosť, že boli povinní zabezpečovať nepretržitý dohľad nad návštevníkmi Aquaparku Senec najmä počas pobytu návštevníkov v bazéne v čase otváracích hodín. Tvrdili, že úmrtie dvoch maloletých dcér pri tragickej udalosti v dôsledku konania, resp. opomenutia žalovaného bolo mimoriadnym zásahom do práva na ich ochranu osobnosti a ich detí, pričom k úmrtiu detí došlo hrubým zanedbaním bezpečnostných predpisov zo strany žalovaného. Preto s poukazom na , ,, , , žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu a nemajetkovú ujmu, výšku ktorej odvodzujú žalobcovia 100.000 eur za každé utopené dieťa. Domáhali sa aj náhrady skutočnej škody, a to nákladov vzniknutých s prevozom tiel obetí a s výjazdom záchranárskej služby helikoptérou na miesto udalosti v celkovej výške 9.192,31 eur, ako i nákladov za výdavky za hotel v dôsledku núteného predĺženia pobytu žalobcov v SR za účelom vykonania vyšetrovacích úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní vo výške 1.925,02 eur. Uvedené úhrady boli realizované prostredníctvom D. Y. Š. v SR. Po právnej stránke vec posúdil podľa , , , , , , , , , , , , v spojení s , o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva, účinným k 04.09.2012, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ dňa 04.09.2012 so svojimi 7 deťmi vo veku 3 - 14 rokov navštívili areál žalovaného Aquapark Senec cca o 17,30 hod. Pri vstupe do areálu bol vyvesený Prevádzkový poriadok v slovenskom jazyku, ktorý okrem iného povoľoval deťom do 10 rokov vstup do bazéna len v sprievode dospelej osoby, /pričom žalobcovia 1/, 2/ napriek tomu, že Prevádzkovému poriadku v slovenskom jazyku nerozumeli, sa neinformovali/. Maloleté dievčatá (nebohé) X- M.Á. I. I. Q. R. Z. Z. X-M. Z. I. Q. R. Z. sa hrali v oddychovom bazéne o hĺbke vody do 30cm bez plaveckých pomôcok s tým, že spočiatku dávali na nich pozor starší súrodenci, ktorí sa hrali v hlbšom bazéne, občas na maloleté sa dostavil pozrieť, príp. skontrolovať ich otec - žalobca 1/, ktorý spolu s matkou maloletých nebohých dievčat sedeli v bufete, odkiaľ na oddychový bazén, v ktorom sa maloleté dievčatá hrali, nemali výhľad. Ako je zrejmé z kamerového záznamu, vyše 10 minút boli maloleté dievčatá bez dozoru žalobcov 1/, 2/, následne žalobkyňa 2/ išla k synom šmýkajúcim sa na tobogánoch, niečo im vysvetľovala, zdržala sa cca 2-3 minúty a vrátila sa do bufetu. Synov zrejme navodila na kúpanie sa v plaveckom bazéne. Od hod. sa maloleté dievčatá kúpali samé v oddychovom bazéne, v ktorom čase z bazéna vychádzal zrejme svedok N. U.. Následne žalobca 1/ na minútu prišiel maloleté dievčatá okolo hod. skontrolovať, kedy sa v bazéne nikto nenachádzal a vrátil sa do bufetu. Pri bazénoch sa nenachádzali ani plavčíci. Maloleté dievčatá okolo hod. bazén opustili, po nich vyšli z bazéna a odišli dvaja muži. Následne dievčatá opäť do oddychového bazéna vrátili, pričom 6-ročná I. po schodoch prešla do hlbšieho priechodového bazéna o hĺbke 120 cm držiac sa okraja bazéna s tým, že následne sa sama okraja bazéna pustila a začala sa okamžite topiť. 3-ročná Z. v snahe pomôcť sestre prešla cez múrik do priechodového bazéna, ktoré sa okamžite ponorilo pod hladinu vody v bazéne. Ako vyplynulo z vyhodnoteného skutkového stavu v rámci podanej obžaloby, maloleté dievčatá od 18:43:25 hod sa vrátili do priechodového bazéna, pričom mal. I. sa začala o 18:44 hod. topiť a obe dievčatá zmizli zo záberu kamerového záznamu o 18,45 hod. Následne do bazéna vošli dvaja muži, ktorí si dievčatá pod hladinou nevšimli. Okolo 18,52 hod zrejme brat maloletých dievčat

sa objavil pri bazéne, následne odišiel zrejme z dôvodu, že dievčatá v bazéne nevidel a o 18,53 hod. sa vrátil so žalobcom 1/, ktorý hneď skočil do bazéna, za ním prišla i žalovaná 2/. Okolo 18,55 hod sa dostavili plavčíci a začali oživovať dievčatá. Žalobcovia 1/, 2/ si podanou žalobou od žalovaného uplatňujú titulom: a/ náhrady škody zaplatenie náhrady škody 11.117,33 eur s príslušenstvom titulom náhrady nákladov za prevoz tiel maloletých dievčat do Y., nákladov za transport mal. I. helikoptérou záchrannej služby, nákladov za pobyt žalobcov 1/, 2/ v hoteli z dôvodu ich núteného predĺženia pobytu na Slovensku za účelom vykonania vyšetrovacích úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní; ako i: b/ náhrady nemajetkovej ujmy 200.000 eur s príslušenstvom. Mal za to, že žalobcovia 1/, 2/ ako rodičia nebohých a utopených maloletých detí I. I. Q. R. Z., T.. XX.XX.XXXX Z. Z. I. Q. R. Z., T.. XX.XX.XXXX, oboch zomrelých v dôsledku utopenia v areáli žalovaného Aquapark Senec dňa 04.09.2019, sú aktívne vecne legitimovaní pri uplatňovaní si nárokov či už na náhradu škody, náhradu nákladov spojených s pohrebom, ako i ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Mal v konaní preukázanú taktiež pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného s poukazom na skutočnosť, že je nepochybné, že žalovaný bol v čase vzniku tragickej udalosti prevádzkovateľom areálu Aquaparku Senec, pričom s prihliadnutím na zodpovedá za škodu spôsobenú jeho zamestnancami, napr. plavčíkmi, a to nielen v časti nároku na náhradu škody, ale aj v časti nároku o ochranu osobnosti - náhrady nemajetkovej ujmy. Je tu daná objektívna zodpovednosť žalovaného, pričom pre určenie objektívnej zodpovednosti žalovaného v časti o náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné použiť právnu analógiu - zaradenie nemajetkovej ujmy pod pojem "škody". Iba takýmto spôsobom sa dá aplikovať , čím sa predmetný nárok presúva do roviny zodpovednosti za škodu podľa a nasl. . Odkázal v tejto súvislosti na uznesenie Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. . Keďže žalobcovia 1/, 2/ odôvodňujú nárok na ochranu osobnosti od porušenia povinnosti zamestnancami žalovaného, ktorí mali zapríčiniť utopenie maloletých dievčat v rámci ich pracovných povinností, pôvodcom zásahu do osobnostných práv žalobcov by teda prichádzal žalovaný ako zamestnávateľ a prevádzkovateľ Aquaparku Senec. V tejto súvislosti tiež poukázal na ustálenú súdnu prax a judikatúru NS SR, ktorá prekonala judikáty uvádzané žalovaným odôvodňujúce neexistenciu jeho pasívnej legitimácie v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že čo sa týka porušenia právnej povinnosti žalovaným, túto žalobcovia 1/, 2/ odvodzovali od skutočnosti, že v čase tragédie - utopenia dvoch maloletých detí žalobcov sa v blízkosti oddychového a prieplavového bazéna nenachádzal žiaden plavčík, zverený úsek plaveckého objektu nebol nepretržite sledovaný kamerami, hĺbka oddychového bazéna nebola označená tabuľou a zároveň žalobcovia 1/, 2/ ako občania Kuvajtu pri vstupe do areálu žalovaného Aquaparku Senec neboli zamestnancami upozornení na povinnosti vyplývajúce z Prevádzkového poriadku, ktorý bol vyvesený výlučne v slovenskom jazyku, ktorému žalobcovia 1/, 2/ nerozumeli a ktorý vyžadoval vstup detí do 10 rokov do bazéna výlučne v sprievode dospelej osoby. Oboznámením sa s kamerovým obrazovo-zvukovým záznamom a videozáznamami (CD založené v spise, ktoré mali k dispozícii všetky strany sporu), ako aj oboznámením sa so svedeckými výpoveďami svedkov v trestnom konaní, obžalobou na žalobcov 1/, 2/ podanou Okresnou prokuratúrou Bratislava III, ktoré trestné stíhanie voči žalovaným bolo odovzdané do Y., sa plne stotožnil zo závermi obžaloby na žalobcov 1/, 2/ sp. zn. a následne konanie vedené pod sp. zn. , nakoľko z obrazovo- zvukového záznamu je zrejmé, že popis tragickej udalosti sa stal totožne ako bol popísaný v obžalobe a jej odôvodnení. Žalobcovia porušenie právnej povinnosti žalovaným preukazovali výlučne porušením prevenčnej povinnosti a ; ods. 14 písm. d/ Ako mal však z vykonaného dokazovania preukázané, Prevádzkový poriadok v deň 04.09.2012, kedy žalobcovia 1/, 2/ so svojimi maloletými deťmi navštívili areál žalovaného, bol riadne vyvesený a daný k dispozícii na oboznámenie žalobcom 1/, 2/ v slovenskom jazyku. V prípade, ak žalobcovia neovládali slovenčinu, bolo ich povinnosťou zaujímať sa o podmienky a povinnosti pri vstupe do Aquaparku v reči, ktorú ovládajú, nakoľko nie je povinnosťou žalovaného vystavovať Prevádzkový poriadok v inom cudzom jazyku. Žalobcovia 1/, 2/ sa o povinnosti vyplývajúce pre nich z Prevádzkového poriadku žalovaného nezaujímali, naopak bez plaveckých pomôcok nechali okrem starších detí obe nebohé maloleté dievčatá 3- ročnú a 6-ročnú bez stáleho dozoru hrať sa v oddychovom bazéne 30 cm, z ktorého po schodoch bolo možné dostať sa do prieplavového bazéna o hĺbke 115-120 cm. Odhliadnuc od skutočnosti, že obe mal. dievčatá v bazéne občas prišli skontrolovať starší súrodenci, príp. žalobca 1/, tieto od 18,38 hod. do 18,53 hod. boli v areáli žalovaného, v bazéne, bez dozoru žalobcov. V čase, keď poslednýkrát bol žalobca 1/ maloleté dievčatá v oddychovom bazéne skontrolovať o 18:38:46 hod., ktorý po minúte odišiel, pričom v tejto dobe v blízkosti nebol žiaden plavčík, v bazéne sa nachádzali dvaja muži, ktorí následne bazén opustili, pričom predtým bazén opustili i obe maloleté, ktoré sa do oddychového bazéna vrátili o 18:43:25 hod. O 18:44 hod. X-M. I. prešla z oddychového bazéna po schodoch do prieplavového bazéna držiac sa okraja bazéna, ktorý však neskôr pustila a začala sa topiť. Následne X-

M. Z. preskočila cez múrik do prieplavového bazéna v snahe pomôcť sestre, pričom došlo k utopeniu oboch maloletých dievčat. V tomto čase sa v bazéne nikto nenachádzal, utopené deti si nevšimli ani dvaja muži, ktorí následne vošli do prieplavového bazéna. Žalobca 1/ sa k bazénu dostavil zrejme až po oznámení skutočnosti, že dievčatá sa v bazéne nenachádzajú, jeho synom, až o 18,53 hod., kedy skočil do bazéna a začal oživovať jedno z dievčat. Žalobcovia 1/, 2/ namietali porušenie právnej povinnosti žalovaným tým, že nezabezpečil dostatočný počet plavčíkov, t.j. na dva neplavecké bazény do 1,2 m jedného plavčíka. Žalobcovia však toto znenie a povinnosť odvodzovali od , avšak v znení účinnom po tragickej udalosti, nakoľko podľa znenia tohto ustanovenia v čase účinnom k 04.09.2012 sa vyžadovala povinnosť prevádzkovateľa umelého kúpaliska zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci. Je nepochybné, že v čase, keď sa maloleté dievčatá v bazéne v čase o 18:43:25 hod. nachádzali nebol pri bazénoch žiaden plavčík, nakoľko ani v prieplavovom bazéne nebola žiadna osoba. Maloleté dievčatá boli v oddychovom bazéne absolútne samé bez dozoru akejkoľvek osoby, bez dozoru žalobcov 1/, 2/ - rodičov. Ustanovenie stanovoval povinnosť zabezpečenia dostatočného počtu plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci, teda nebol stanovený ich počet, navyše nijaké ustanovenie zákona nestanovilo v čase tragickej udalosti zabezpečiť nepretržitý dohľad plavčíkov nad oddychovými (ale ani prieplavovými) bazénmi, nakoľko v prvom rade podľa Prevádzkového poriadku bol deťom do 10 rokov zakázaný vstup do bazéna bez sprievodu dospelej osoby. Z obrazovo-zvukového záznamu, ako i fotodokumentácie nemal preukázanú zapnutú filtráciu v bazéne, toto ani žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, nakoľko v tomto smere uveril žalovanému, ktorý uviedol, že všetky bazény v Aquaparku Senec, t.j. i oddychový i prieplavový má technológiu filtrácie zabezpečenú cez hladinu, t.j. prelivový bazén a žiadna filtrácia ani ťah cez dno bazéna neexistuje, voda preteká voľne cez okraje bazéna do vyrovnávacích nádrží cez mriežky osadené vonku po okrajoch bazéna. Plne sa stotožnil so závermi zistenými v trestnom konaní uvádzaných v obžalobe, že práve žalobcovia 1/, 2/ ako rodičia maloletých utopených dievčat hrubo zanedbali svoje povinnosti vyplývajúce im z o rodine, žalovaný vôbec nebol povinný upozorňovať žalobcov na správanie sa detí v bazéne a na ich povinnosť na maloleté deti v útlom veku 3- a 6-ročné dohliadať zvlášť, keď žalobcovia maloleté dievčatá nechali bez dozoru v oddychovom bazéne bez plaveckých pomôcok s vedomím, že v bazéne oddychovom či prieplavovom sa nenachádzajú osoby, príp. sa tam v určitom čase nachádzali 1-2 muži, ktorí bazén v čase pred tragédiou opustili. Žalobcovia sami porušili Prevádzkový poriadok žalovaného tým, že maloleté deti do 10 rokov nechali v bazéne bez dozoru dospelej osoby. Zároveň nezistil žiadne porušenie povinnosti zo strany žalovaného tým, že pri bazéne nebola označená jeho hĺbka z dôvodu, že takúto povinnosť mu nestanovuje žiaden zákon odhliadnuc od skutočnosti, že z čestného prehlásenia svedka v trestnom konaní - vtedajšieho člena predstavenstva žalovaného B. K. vyplýva, že v čase tragickej udalosti boli všetky bazény, oddychové aj prieplavové, označené ich hĺbkou. Navyše je nezodpovedné od žalobcov 1/, 2/, aby bez znalosti hĺbky bazéna povolili vstup maloletým deťom 3- a 6-ročným, ktoré nevedia plávať, bez plaveckých pomôcok do bazéna s tým, aby sa sami presvedčili o bezpečnosti maloletých detí v bazéne, naviac, keď sami žalobcovia 1/, 2/ sa nachádzali v bufete, odkiaľ na oddychový bazén, kde sa maloleté dievčatá zdržiavali, nebol žiaden výhľad a nemohli ich tak kontrolovať. Nemal v konaní preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti žalovaným, ktorá by mala vplyv na utopenie mal. detí, nakoľko oddychový bazén, v ktorom sa maloleté dievčatá kúpali, si nevyžadoval stály dohľad plavčíka, bol priebežne monitorovaný, Prevádzkový poriadok Aquaparku Senec bol na oboznámenie žalobcom 1/, 2/ pri vstupe do areálu daný k oboznámeniu, označenie hĺbky bazéna taktiež nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Rovnako nebola preukázaná ani skutočnosť tvrdená žalobcami, že by existovala filtrácia alebo ťah vody cez dno bazéna, ktorá by vtiahla mal. deti pod hladinu bazéna. Aj keby hypoteticky vyhodnotil skutočnosť, že v blízkosti predmetných bazénov sa dlhší čas nenachádzal žiaden plavčík, mal v súlade s preukázané práve vlastné konanie žalobcov 1/, 2/ ako poškodených, ktorí sami spôsobili škodu a zavinili utopenie svojich maloletých dcér svojou nezodpovednosťou tým, že v rozpore s Prevádzkovým poriadkom nechali bez dozoru deti v útlom veku v bazéne, bez plaveckých pomôcok a riadneho dozoru, v dôsledku čoho bola v podstate na oboch žalobcov 1/, 2/ podaná obžaloba za prečin usmrtenia tým, že inému spôsobili smrť porušením dôležitej povinnosti z nedbanlivosti a na chránenej osobe. Čo sa týka výšky škody konštatoval, že okrem jednej faktúry, ktorá nebola vystavená na žiadneho objednávateľa, boli ostatné tri faktúry vystavené na D. Y. Š. v Slovenskej republike, pričom všetky faktúry boli aj uhradené D. Y.R. Š. v Slovenskej republike. Žalobcovia 1/, 2/ v konaní vôbec nepreukázali, žeby uplatňované náklady v zmysle uvedených faktúr sami uhradili, prípadne ich preplatili D. Y.R. Š., preto je nesporné, že žiadne skutočné náklady v zmysle požadovaných faktúr im nevznikli, teda nepreukázali vznik škody. Čo sa týka faktúry za pobyt žalobcov v hoteli č. 120090 z dôvodu ich

núteného predĺženia pobytu na Slovensku za účelom vykonania vyšetrovacích úkonov orgánmi činnými v trestnom konaní, v tomto smere žalobcovia absolútne nepreukázali, o aké vyšetrovacie úkony sa malo jednať, aká nevyhnutná doba bola potrebná na ich nútený predĺžený pobyt, t.j. za aké obdobie ich pobytu bola faktúra vystavená. Mal za to, že ani podmienka preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním, príp. opomenutím žalovaného a údajne vzniknutou škodou žalobcom 1/, 2/ v konaní taktiež preukázaná nebola, teda vôbec nebolo preukázané, žeby nezabezpečenie nepretržitého sledovania kamier pri bazénoch a nepretržitého sledovania bazéna plavčíkom, ako i skutočnosti, že pri bazéne absentovala tabuľa s údajom o hĺbke vody v bazéne, či skutočnosť, žeby existovala filtrácia alebo ťah vody cez dno bazéna, ktorá by vtiahla mal. deti pod hladinu bazéna, bezpečne boli príčinou utopenia maloletých dcér žalobcov 1/, 2/. Vzhľadom na skutočnosť, že pre vyhovenie žalobe žalobcov 1/, 2/ čo sa týka uplatňovanej náhrady skutočnej škody a nákladov spojených s úmrtím maloletých detí žalobcov je potrebné súčasné splnenie všetkých predpokladov, avšak v konaní súd nemal preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným, resp. je dôvodné uplatnenie , rovnako vôbec nemal preukázanú výšku škody, ktorá by žalobcom v súvislosti s utopením a úmrtím mal. dievčat vznikla, nakoľko náklady v zmysle doložených faktúr vôbec nehradili žalobcovia 1/, 2/, ale tretia osoba, preto nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody, (žiadna škoda totiž žalobcom 1/, 2/ nevznikla) a prípadným porušením právnej povinnosti žalobcom. Čo sa týka nároku žalobcov 1/, 2/ na náhradu nemajetkovej ujmy 200.000 eur uviedol, že predmetom ochrany žalobcov 1/, 2/ je súkromie a rodinný život žalobcov, pričom zásah bol spôsobený utopením ich dvoch maloletých dcér dňa 4.09.2012 v areáli žalovaného, prevádzkovateľa Aquaparku Senec. Žalobcovia 1/, 2/ preukazovali ujmu im vzniknutú v dôsledku utopenia ich mal. dcér utrpením psychickej ujmy a tvrdením, že nedokážu na tragickú udalosť zabudnúť, žalobca 1/ sa v spánku často budí, rozmýšľa na dcérami, utopenie detí mu zmenilo život, nakoľko prišiel o dvoch milovaných ľudí, jeho rodina už nie je kompletná. Žalobkyňa 2/ preukazovala ujmu tým, že nie je úplne psychicky v poriadku po tragickej udalosti, trpí depresiou, nie je od tejto doby schopná sa s jej ostatnými deťmi zabaviť, tešiť sa z nich, spomína na nebohé dcéry, často plače, so žalobcom nemôžu v noci zaspať. Je prehnane opatrná voči ostatným svojim deťom tým, že ich často kontroluje, nepúšťa ich samé. Utopenie ich dvoch dcér je pre ňu neuveriteľná strata. Obaja žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že v dôsledku utopenia ich mal. dcér navštevujú psychiatra, žalobca 1/ neberie žiadne ukľudňujúce lieky, žalovaná 2/ ukľudňujúce lieky berie, avšak nevie aké. S rodinou navštevujú psychiatrickú ambulanciu. Žalobcovia ďalej na preukázanie svojich tvrdení predložili Lekársku správu Y. T., ktorú vyhodnotil ako nevieryhodnú z dôvodu, že je vyhotovená lekárom bez uvedenia špecializácie, veľmi všeobecná a v rozpore s tvrdením napr. žalobcu 1/, že užíva lieky, táto správa neobsahuje bližšie informácie, aké lieky "všetci z rodiny" užívajú. Žalobcovia 1/, 2/ sa vo svojich písomných výpovediach na rozdiel od Lekárskej správy vôbec nezmieňovali, žeby "všetci z rodiny" (teda zrejme ich ďalších 5 detí) trpeli záchvatmi, psychickými traumami ako depresia, nespavosť, nedostatočný spánok, nepríjemné sny, a pod., z dôvodu ktorého musia všetci užívať lieky a navštevovať psychiatrické ambulancie. Neuveril ani tvrdeniam žalobcov, že psychiatrické ambulancie navštevujú, ani neuveril žalobkyni 2/, že užíva ukľudňujúce lieky, nakoľko je nepravdepodobné, že od roku 2012 by si v roku 2019 nepamätala názov liekov, ktoré zrejme od tragickej udalosti by užívala. Okrem uvedeného, je samozrejme pre súd pochopiteľné, že úmrtie maloletých detí je veľkým zásahom do života rodičov. Vyhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že utopenie maloletých dcér žalobcov 1/, 2/, ktoré malo byť príčinou vzniku psychickej ujmy a zásahov do ich súkromia, rodinného života, nespôsobil porušením povinností žalovaný, teda ujma na strane žalobcov nebola spôsobená neoprávneným zásahom žalovaného, keďže vyhodnotil utopenie maloletých detí v dôsledku protiprávneho konania žalobcov 1/, 2/ hrubým zanedbaním starostlivosti a dohľadu nad deťmi v útlom veku. Keďže v tejto súvislosti tým, že nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom žalovaného, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť tvrdenú ujmu v súkromnom, rodinnom živote žalobcov, na ich zdraví, žalobu i v časti náhrady nemajetkovej ujmy ako nedôvodnú zamietol. Zamietol návrh právneho zástupcu žalobcov 1/, 2/ na vykonanie dokazovania oboznámením a prehratím zvukovoobrazového záznamu tragickej udalosti a fotodokumentácie zachytenej na priloženom CD v spise z dôvodu, že CD mala k dispozícii každá sporová strana, ku skutočnostiam zachyteným na CD sa sporové strany mali možnosť vyjadriť, nakoľko s ním boli oboznámení, preto prehrávanie predmetného CD na pojednávaní by bolo nadbytočné. O nároku na náhradu trov konania procesných strán rozhodol podľa 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali jeho zmeny tak, aby bolo ich žalobe v celom rozsahu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov uvedených v , , Mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ustanovenia Zákona o verejnom zdraví

ako prevenčnú povinnosť žalovaného ako prevádzkovateľa kúpaliska. Okresný súd až neprimerane formalistický a zužujúco pristúpil k výkladu § 19 ods. 14 písm. d) Zákona o verejnom zdraví. Žalovaný mal povinnosť zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci, pričom žalovaný si dobrovoľne určil na jednu smenu len dvoch plavčíkov, pričom podľa prevádzkového poriadku bola kapacita vonkajšej časti kúpaliska 800 osôb. Žalovaný je zodpovedný, koľko plavčíkov si určil, keď žalovaný je plne zodpovedný ak došlo k tragickej udalosti, lebo podcenil kapacitu vlastného kúpaliska a počet plavčíkov. Okresný súd sa mal pri určovaní porušenia právnej povinnosti žalovaným zaoberať, či určenie 2 plavčíkov žalovaným na jednu smenu pri kapacite kúpaliska 800 osôb je porušením ustanovenia § 19 ods. 14 písm. d) Zákona o verejnom zdraví - či je takýto počet plavčíkov dostatočný alebo nedostatočný a žalovaný preto porušil právnu povinnosť. Okresný súd pri vyhodnotení porušenia právnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej z § 19 ods. 14 písm. d) Zákona o verejnom zdraví mal brať do úvahy účel predmetného ustanovenia Zákona o verejnom zdraví a zohľadniť úmysel zákonodarcu nepochybne potvrdený novelizácii Zákona o verejnom zdraví z roku 2013. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že v čase tragickej udalosti ani jeden z plavčíkov nebol na svojom určenom mieste, preto žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neakceptoval výpoveď svedka F., z výpovede ktorého bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mal zabezpečiť pri neplaveckom bazéne stály dohľad aspoň jedného plavčíka a keďže v čase tragickej udalosti pri bazéne nebol žiadny plavčík, jednoznačne došlo k porušeniu zákonnej povinnosti žalovaného zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov, toto zakladá plnú zodpovednosť žalovaného za smrť maloletých detí. Poukázali na právnu úpravu ochrany spotrebiteľa a argumentovali, že boli v danom právnom vzťahu spotrebiteľmi a žalovaný vystupoval ako dodávateľ, pričom súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal neplatnosťou ustanovenia prevádzkového poriadku z pohľadu ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany právneho vzťahu. Ustanovenie prevádzkového poriadku, podľa ktorého deťom do 10 rokov je vstup do bazénov zakázaný bez sprievodu dospelej osoby, je jednoznačne neprijateľnou podmienkou, ktorá má cieľ vylúčiť zodpovednosť žalovaného za svoje konanie alebo opomenutie, ktorým bola ich deťom spôsobená smrť, a preto je neplatné. Poukázali na povinnosť žalovaného dodržiavať prevádzkový poriadok a na porušenie povinnosti označiť hĺbku bazéna, v ktorom sa utopili maloleté deti, čo považovali za porušenie právnej povinnosti žalovaným. V zmysle predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že bazén, kde sa stala tragická udalosť, nebol označený hĺbkou v zmysle prevádzkového poriadku žalovaného. Namietali čestné prehlásenie člena predstavenstva žalovaného spísaného 7 rokov po udalosti. Keby bol bazén označený hĺbkou 1,2 metra, tak by zvýšili svoju opatrnosť o hrajúce sa deti v jeho tesnej blízkosti. Zo zvukovoobrazového záznamu je zrejmé, že deti sa hrali v časti bazéna, ktorá mala maximálne 30 centimetrov hĺbku a ktorá bola súčasťou bazéna hlbokého 1,2 metra - avšak bez označenia hĺbky. Neoznačenie bazéna hĺbkou považovali za porušenie právnej povinnosti žalovaného a malo to vplyv na ich rozhodovania ako rodičov o zabezpečenie ich dostatočnej starostlivosti. Vytýkali súdu prvej inštancie, že odmietol vykonať navrhnuté dôkazy prehratia zvukovoobrazového záznamu a fotodokumentácie. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil tak, že neexistuje porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, ani príčinná súvislosť a nebola preukázaná ani výška nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti poukázali na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky. Vytýkali súdu prvej inštancie, že sa stotožnil so závermi z trestného konania. Poukazovali na to, že v súlade s bolo trestné konanie voči ním zastavené bez meritórneho rozhodnutia. Podanie obžaloby, ako aj závery z podanej obžaloby považovali za bezpredmetné, nakoľko okresný súd je viazaný len rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto spáchal, pričom takýto záver nebol v trestnom konaní urobený. Namietali nesprávnu aplikáciu ustanovení Zákona o rodine s poukazom na to, že sú občanmi Kuvajtského štátu a Slovenská republika nemá s tým štátom uzatvorenú medzinárodnú dohodu ohľadne rodičovských práv a povinností, a preto sa na úpravu rodičovských práv a povinností rodičov a detí nemôže aplikovať slovenský Zákon o rodine, ale musí sa aplikovať zákonná úprava štátu Kuvajt. Vytýkali súdu prvej inštancie, že nezistil zákonnú úpravu starostlivosti rodičov o deti podľa zákonov Y. Š., a teda nevykonal dôležité dokazovanie, v dôsledku ktorého vec nesprávne právne posúdil. Zotrvali na existencii príčinnej v súvislosti medzi porušením právnych povinností žalovaným a vznikom ich psychickej ujmy, teda zásahom do ich osobnostného práva na súkromný a rodinný život. Za preukázanú považovali výšku nemajetkovej ujmy ako i nárok na náhradu skutočnej škody, v tomto smere poukazovali na vyjadrenie Veľvyslanectva Y. Š. zo dňa 14.11.2014 a zo dňa 26.11.2018, z ktorých vyplýva, že nahradili štátu Y. uhradené náklady v priamo ambasádou Y.. Vytýkali okresnému súdu, že nevykonal dokazovanie vykonaním týchto dôkazov. V podanej replike zotrvali na dôvodoch odvolania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že v časti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Poukazoval v tejto súvislosti na rozdielnosť a vzájomnú diferencovanosť právnej úpravy nemajetkovej ujmy na strane jednej a úpravy zodpovednosti za škodu (nakoľko pod ňu spadá aj náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) na strane druhej. Podľa neho odvolávanie sa súdu v rozsudku v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy na ustanovenie je nedôvodné a nezodpovedajúce tak odbornej doktríne, ako aj osobitne publikovanej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy vôbec nie je daná pasívna vecná legitimácia na jeho strane a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnený žalobcami mal byť preto zamietnutý už len z tohto dôvodu. Zotrval na to, že žalobcovia nepreukázali tvrdenú škodu a nemajetkovú ujmu. Fakt, že štát Y. vymáhal svoje náklady od žalobcov, v žiadnom prípade nepreukazuje, že tieto náklady žalobcovia skutočne aj zaplatili. Rovnako je v uvedenom smere neurčité aj tvrdenie o "vysporiadaní" nákladov, ktoré žalobcovia bez akýchkoľvek ďalších dôkazov prezentovali v neskoršom štádiu sporu na súde. Tak ako škoda na strane žalobcov nebola relevantne preukázaná, ani nimi tvrdená nemajetková ujma, t.j. neboli špecifikované žiadne konkrétne následky tragickej udalosti na ich strane. Poukazoval na zodpovednosť samotných žalobcov podľa Obč. zák. Považoval za relevantné, čo bolo podstatnou príčinou tragickej udalosti, a - ako správne skonštatoval súd v rozsudku - tou bolo správanie samotných žalobcov. K tejto okolnosti sa pritom ani samotní žalobcovia v odvolaní nijako nevyjadrujú, t.j. nijako naznačený záver súdu o konaní žalobcov nespochybňujú. Z uvedeného dôvodu, ktorý skonštatoval aj samotný súd, je takisto bez ďalšieho potrebné považovať výrokovú časť rozsudku za správnu. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že porušil povinnosť zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci, považoval toto tvrdenie za nepravdivé. Z výpovede svedka C. Y.Z., ktorú samotní žalobcovia priložili k žalobe, totiž priamo vyplýva, že v rozhodný deň plavčíci slúžili piati. Nepravdivé je tak tvrdenie žalobcov uvedené v odvolaní o tom, že určil len 2 plavčíkov. Navyše, v čase tragickej udalosti sa už v priestoroch bazénov takmer nik nenachádzal (išlo o večernú hodinu a bol už mesiac september), t. j. zdôrazňovanie žalobcami tvrdenej kapacity kúpaliska 800 osôb je takisto evidentne účelové. Aj z výpovede C.. Y. teda nespochybniteľne vyplýva, že zabezpečil dostatočný počet plavčíkov, a teda že žiadnu , ku ktorej došlo až po tragickej udalosti, a na ktorú žalobcovia v odvolaní poukazujú, je z pohľadu posúdenia relevantných okolností irelevantná. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že v čase tragickej udalosti nebol pri bazéne žiadny plavčík, tak je potrebné pripomenúť jednak zodpovednosť samotných žalobcov, potom právnu úpravu účinnú k rozhodnému dňu (pričom ani v zmysle následne novelizovanej právnej úpravy sa nevyžadovala pri danom type bazéna stála prítomnosť plavčíka), a zároveň aj fakt, že i v prípade, pokiaľ by k tragickej udalosti došlo z dôvodov na strane plavčíkov, tak uvedené by nemohlo ísť na jeho vrub. Fakt, že v prevádzkovom poriadku bolo zadefinované, že deťom do veku 10 rokov je povolený vstup do bazéna len v sprievode dospelej osoby, žiadnu "značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán" nespôsobil, nakoľko išlo o úplne normálne pravidlo uplatňujúce sa v zariadeniach obdobnej povahy. Výklad žalobcov poukazujúci na spotrebiteľské právo je preto evidentne v príkrom rozpore so zásadou, podľa ktorej "Zákon nestačí čítať, ale treba porozumieť jeho obsahu." ("Non in legendo, sed in intelligendo leges consistunt"). Argumentácia poukazujúca na označenie hĺbky bazéna je absurdná už len s poukazom na to, že deti žalobcov mohli kedykoľvek prebehnúť aj k akémukoľvek inému bazénu bez toho, aby o tom žalobcovia (ktorí boli súvisle a nepretržite niekoľko desiatok minút pri bufete, odkiaľ nemohli na bazény vidieť) mali akúkoľvek vedomosť. K námietke, že súd prišiel k záveru o zodpovednosti samotných žalobcov, tak ako aj orgány činné v trestnom konaní, uviedol, že súd však neprišiel k tomu istému záveru obyčajným prevzatím záverov z obžaloby, z rozsudku je totiž nepochybné, že súdom bolo vykonané vlastné právne posúdenie. Poukázal na to, že v predmetnej veci je kľúčový vzťah žalobcov a žalovaného, a ten sa riadi jednoznačne právom slovenským (k tomu viď ust. , či Zákona o MPS). Navyše je potrebné zdôrazniť, že ochrana dieťaťa rodičmi je natoľko imanentnou otázkou z pohľadu existencie, bytia a vývoja nedospelého ľudského jedinca, že s pokojom je možné a dôvodné odkázať aj na Zákona o MPS, podľa ktorého "Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili zásadám […] jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať." Z uvedeného vyplýva, že aj keby kuvajtské právo hypoteticky uvádzalo, že rodičia sa nie sú povinní o vlastné deti starať (čo je absurdná predstava), nemuselo by byť na takéto predpisy vôbec prihliadnuté. Na základe uvedeného bol vo svojej podstate odkaz súdu na Zákon o rodine a tam uvedené rodičovské povinnosti bez pochybností náležitý. Z dôvodu zodpovednosti samotných žalobcov za tragický následok nie je možné uvažovať o akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a tragickým následkom, obzvlášť, keď ako skonštatoval aj samotný súd v rozsudku, on žiadne predpisy ani neporušil. Účelovosť

konania žalobcov dosvedčuje aj absurdná výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Na podklade všetkých vyššie uvedených skutočností považoval výrokovú časť rozsudku za správnu a žiadal preto o potvrdenie rozsudku a určenie, že má voči žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojej duplike zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom vyjadrení. 4. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov namietal porušenie povinnosti žalovaným. Uviedol, že žalovaný neporušil ani právne povinnosti týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zotrval na tom, že žalobcovia vznik škody nepreukázali. Stotožnil sa žalovaným, že nie je pasívne legitimovaný v konaní. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokmi žalobcov, ktorí sa domáhali zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobcovia preukazovali opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný a intervenient na jeho strane bránili proti uplatňovaným nárokom. Na ich posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Výsledky trestného konania boli spôsobilým podkladom pre zistenie okolností, za ktorých došlo ku škodovej udalosti a na ich základe ustálený skutkový stav umožňoval prijať záver, že za vznik škody zodpovedajú samotní žalobcovia tým, že hrubo zanedbali svoje rodičovské povinnosti. Konajúci súd pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplývali z vykonaných dôkazov a žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, neopomenul. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil skutkový stav jeho prevzatím z obžaloby a stotožnil sa na jej základe i so závermi zistenými v trestnom konaní, neporušil I bez výroku o spáchaní trestného činu v trestnom rozsudku bol totiž oprávnený ustáliť občianskoprávnu zodpovednosť žalobcov za vznik škody. 7. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu právnych predpisov a nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno- aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za vznik škody a nemajetkovej ujmy, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobcovia v podanom odvolaní neargumentujú skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a ani v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne posúdenie danej veci. 8. Rozsudok je zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnený, keď súd prvej inštancie svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, náležite sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Z odôvodnenia jasne vyplýva, na akých skutkových a právnych záveroch je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené, teda je z neho zrejmé, k akým právnym záverom konajúci súd dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

9. V posudzovanej veci sa správne súd prvej inštancie zaoberal žalobcami uplatňovanými peňažnými nárokmi z hľadiska splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a Obč. zák. Prevádzkovanie aquaparku je totiž možné považovať za prevádzkovú činnosť žalovaného. Predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu v tomto prípade nie je porušenie právnej povinnosti, ale zákonom kvalifikovaná skutočnosť (škodová udalosť), ktorá bola príčinou škody, čo znamená, že poškodenému postačuje, aby preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitou povahou prevádzky bez toho, aby dokazoval konkrétne porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľom. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Na

druhej strane však nejde o absolútnu zodpovednosť, a zbaviť sa jej možno v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá však nemala pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Potom v danom prípade, ak spôsobená škoda súvisela s prevádzkovou činnosťou žalovaného, nie je podstatné, či žalovaný porušil (neporušil) svoju prevenčnú či inú zákonnú povinnosť. Správne súd prvej inštancie skúmal v nadväznosti na obranu žalovaného, či na jeho strane existujú liberačné dôvody v zmysle § 420a ods. 3 Obč. zák., preukázaním ktorých sa prevádzkovateľ môže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik škody. 10. V prejednávanom prípade bolo zo skutkového hľadiska zistené, že obete tragickej udalosti sa spočiatku nachádzali v oddychovom bazéne s výškou vody do 30 cm. Pri prevádzkovaní tohto bazéna škoda nevznikla. Následne staršia z dievčat opustila tento bazén, a cez schody prešla do prieplavového bazéna s hĺbkou vody do 120 cm, kde sa utopila spolu s mladšou sestrou, ktorá jej išla na pomoc prechodom cez múrik do prieplavového bazéna. V zmysle prevádzkového poriadku bol však vstup do bazéna povolený deťom do 10 rokov len za sprievodu dospelej osoby. Žalobcovia ako rodičia zanedbali dohľad nad maloletými pri ich kúpaní, a k utopeniu došlo v priamej príčinnej súvislosti s týmto ich porušením povinnosti. Nie je preto daná ani príčinná súvislosť medzi prevádzkou prieplavového bazéna žalovaným a vznikom škody. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia ponechaním maloletých detí v bazéne bez dozoru zanedbali svoje rodičovské povinnosti a porušili prevádzkový poriadok, keďže nechali deti v bazéne bez sprievodu dospelej osoby. Súd prvej inštancie náležite objasnil príčinu vzniku škody a správne ustálil výlučnú zodpovednosť samotných žalobcov ako poškodených za vznik škody. 11. Ustanovenie prevádzkového poriadku zakazujúce deťom do 10 rokov vstup do bazénov bez sprievodu dospelej osoby, nepovažoval odvolací súd za neplatné v zmysle Obč. zák. ako neprijateľnej podmienky vylučujúcej zodpovednosť žalovaného v zmysle , Obč. zák. Uvedené ustanovenie totiž nijako nevylučuje ani neobmedzuje použitie kogentných ustanovení o zodpovednosti za škodu a nemajetkovú ujmu a nie je ani s touto úpravou v rozpore. Žalobcovia sa preto v podanom odvolaní nenáležite dovolávajú neplatnosti ustanovenia prevádzkového poriadku ako neprijateľnej zmluvnej podmienky.

12. Odvolací súd sa stotožnil i so záverom súdu prvej inštancie, že nie je daná ani zodpovednosť žalovaného za porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle v spojení s Obč. zák. Súd prvej inštancie správne interpretoval o verejnom zdraví, v znení účinnom ku dňu tragickej udalosti, keď poukázal na to, že z jeho znenia nevyplýval konkrétny počet plavčíkov a ani nepretržitý dohľad plavčíkov nad bazénmi, keď dohľad nad deťmi v bazéne mali v prvom rade vykonávať dospelé osoby. Nedôvodná je námietka žalobcov, že výklad uvedeného ustanovenia súdom je zužujúci a formalistický, keď nezohľadnil úmysel zákonodarcu potvrdený novelizáciou po tragickej udalosti. Novelizáciu Zákona o verejnom zdraví vykonanú po tragickej udalosti nepovažoval odvolací súd za smerodajnú pre výklad predmetného ustanovenia. Nedôvodne žalobcovia tiež namietajú, že na kapacitu aquaparku 800 ľudí nebol zabezpečený dostatočný počet plavčíkov. Žalovaný však zabezpečil v aquaparku 5 plavčíkov, čo vyplývalo z výpovede svedka Y.Z. vypočutého v trestnom konaní. 13. Odvolací súd sa stotožnil aj s konštatovaním súdu prvej inštancie, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplývala žalovanému povinnosť označiť hĺbku bazéna. Odvolací súd sa v tejto súvislosti priklonil aj k argumentácii intervenienta, že už len samotný pohľad na bazén mal vyvolať u rodičov nutnosť dohľadu nad ich maloletými deťmi, a to bez potreby označenia bazéna hĺbkou. Nemožno tak prisvedčiť žalobcom, že neoznačenie hĺbky bazéna malo vplyv na ich rozhodovanie ako rodičov zabezpečiť dohľad nad deťmi. Možno prisvedčiť intervenientovi, že i bez označenia hĺbky bazéna a prekladu prevádzkového poriadku si žalobcovia ako priemerní spotrebitelia mali byť vedomí toho, že deti by v bazénoch nemali zostať bez dozoru rodičov. Rovnako ani porušenie Zákona o verejnom zdraví žalovaným, a to označiť hĺbku bazéna 1,2 m, by nebolo spôsobilé založiť vznik zodpovednosti žalovaného vzhľadom na neexistenciu príčinnej súvislosti so vznikom škody. 14. Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu sa aplikácie na posúdenie ich zodpovednosti za vznik ujmy, odvolací súd v tomto smere považoval za opodstatnenú argumentáciu žalovaného, že výhrada verejného poriadku uvedená v by vylučovala použitie kuvajtského práva, ktoré by nestanovovalo povinnosť rodičov starať sa o svoje deti, z dôvodu že by sa účinky jej použitia priečili zásadám slovenského rodinného práva. Napokon žalovaný dôvodne argumentuje aj tým, že záväzok žalobcov ako rodičov starať sa o svoje deti vyplýval pre nich z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého je štát Y. signatárom. Žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhovali vykonanie dokazovania zistením cudzieho (Y. rodinného) práva, a preto z tohto

pohľadu nedôvodne vytýkajú súdu prvej inštancie, že dokazovanie v tomto smere nevykonal. Odvolací súd nemohol na dôkaz žalobcami označený až v podanom odvolaní prihliadnuť a skutkový stav tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie na základe tých dôkazov, ktoré boli navrhnuté a označené stranami do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie, bolo potrebné považovať za úplný.

15. Vzhľadom na nedostatok právneho základu ako i neexistenciu príčinnej súvislosti považoval odvolací súd za nadbytočné zaoberať sa tým, či žalobcovia vznik skutočnej škody a výšku nemajetkovej ujmy preukázali. 16. Zhodne so súdom prvej inštancie dospel aj odvolací súd k záveru, že vykonávať dôkaz prehrávaním zvukovoobrazového záznamu a fotodokumentácie na pojednávaní na preukázanie označenia hĺbky bazénu nebolo potrebné, keďže vzhľadom na vyššie uvedené závery nešlo o podstatnú skutočnosť v konaní. 17. Na základe zisteného skutkového stavu a hodnotenia vykonaných dôkazov je odôvodnený záver, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti v príčinnej súvislosti, s ktorým by žalobcom vznikla nimi tvrdená škoda, ako i záver, že žalobcovia porušili svoje rodičovské povinnosti tým, že ponechali maloleté deti v bazéne bez dozoru, v dôsledku čoho nebola prevádzková činnosť žalovaného podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. 18. Nad rámec odvolacích dôvodov odvolací súd dodáva, že subjektom zodpovedným za neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, a teda subjektom pasívne legitimovaným v konaní o nárokoch vyplývajúcich z neoprávneného zásahu do osobnostných práv, je jedine pôvodca zásahu, teda fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila protiprávneho konania spôsobilého privodiť ujmu na osobnostných právach. V prípade, ak bol neoprávnený zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol vedome použitý právnickou či fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či fyzickej osoby, a takto použitá fyzická osoba konala v rámci svojho poverenia, postihuje občianskoprávna sankcia podľa § 13 Obč. zák. zásadne samotnú právnickú či fyzickú osobu (pri analogickom použití ustanovenia § 420 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ustanovením § 853 ods. 1 Obč. zák.) a použitá fyzická osoba zodpovedá len v rámci vnútorného vzťahu, a to všetko za predpokladu, že pri činnosti tejto použitej fyzickej osoby bol zachovaný miestny, časový a vecný (vnútorný účelový) vzťah k plneniu úloh vyplývajúcich z činnosti právnickej či fyzickej osoby, a že sa tak nedopustila v tomto zmysle excesu z rámca vymedzenej činnosti právnickej či fyzickej osoby, kedy by občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah postihovala priamo túto použitú fyzickú osobu. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd za správny záver súdu prvej inštancie o pasívnej legitimácii žalovaného v tomto konaní. 19. Vzhľadom na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalobcov už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobcovia v odvolaní v prevažnej časti zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali a ktoré odprezentovali aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. 20. Odvolací súd tak nepovažoval námietky žalobcov uvádzané v odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalobcami uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil (, ). 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Podľa obsahu spisu intervenientovi na strane žalovaného žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).