Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-254-2026.pdf
PDF · 77.01 KB
Case nature
Subarea
46Ek/254/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. D. X, XXX XX C. B. D., o vymoženie 336,57 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivan Lutter, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, sp. zn. 296EX 51/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.02.2026 domáha od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 336,57 Eur, na základe exekučného titulu – výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. sp. zn. 2532192917 zo dňa 08.08.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.11.2025. Poverením zo dňa 04.02.2026 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivan Lutter, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 296EX 51/26.
2. Povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 17.03.2026 (na poštu podaný dňa 16.03.2026) návrh na zastavenie exekúcie, pričom upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12.02.2026. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v období kedy vznikol nedoplatok bol ako osoba, ktorá sa starala o dieťa do 6 rokov, čo aj dal na vedomie oprávnenému dňa 26.02.2026.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený v podaní zo dňa 23.03.2026, ktorý uviedol cit. ,,Pri výpočte ročného zúčtovania vychádzala VšZP z údajov vykázaných zamestnávateľom a vymeriavacieho základu SZČO upraveného podľa § 13 ods. 8 a 9 zákona (minimálny vymeriavací základ), nakoľko klient daňové priznanie za rok 2024 nepodal. Povinný prevzal predmetný výkaz nedoplatkov dňa 18.9.2025. V zákonnej lehote povinný námietku voči výkazu nedoplatkov nepodal. Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2025 a vykonateľnosť dňa 19.11.2025. Dňa 25.11.2025 bola povinnému poslaná aj predexekučná výzva. Oprávnený sa snažil s povinným skontaktovať aj telefonicky, avšak neúspešne. Dňa 03.02.2026 podal návrh na exekúciu na príslušnom súde. Povinný dňa 26.2.2026 predložil dodatočne oznámenie o starostlivosti o dieťa do 6 rokov, ktoré doplnil 2.3.2026 predložením rodného listu dieťaťa. Povinný si nesplnil oznamovaciu povinnosť a teda mu bolo podľa § 23 ods. 1 písm. d) zákona vykonané ročné zúčtovanie podľa § 19 zákona. Na základe vyššie uvedeného oprávnený ponecháva na rozhodnutí súdu, či bude akceptovať návrh na zastavenie, ktorý podal povinný. Zároveň oprávnený touto cestou žiada súd, ak predmetnú exekúciu zastaví, aby zaviazal povinného úhradou trov exekučného konania nakoľko z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, bol informovaný o vzniknutej situácii a vzniknutom nedoplatku. Oprávnený opakovane vyvíjal snahu o riešenie predmetného nedoplatku mimo exekučného konania, avšak neúspešne.“
4. Podľa § 49 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
6. Podľa §-u 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Súd mal po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie vrátane vyjadrenia súdneho exekútora, za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 12.02.2026, a povinný doručil súdnemu exekútorovi dňa 17.03.2026 (na poštu podaný dňa 16.03.2026) návrh na zastavenie exekúcie, teda po uplynutí pätnásťdňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
15. Napriek oneskorene podanému návrhu na zastavenie exekúcie, súd k námietke povinného, ktorou namieta, že v období kedy vznikol nedoplatok bol ako osoba, ktorá sa starala o dieťa do 6 rokov, uvádza, že v poučení exekučného titulu – výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. sp. zn. 2532192917 zo dňa 08.08.2025, bol povinný jasne poučený o možnosti v lehote 15. dní od doručenia výkazu nedoplatkov podať námietky a namietať tieto skutočnosti. Námietky, ktoré uplatňuje povinný v návrhu na zastavenie predstavujú okolnosti, ktoré sa týkajú hmotnoprávnej stránky exekučného titulu, pričom súd uvádza, že má obmedzenú možnosť preskúmavať správnosť exekučného titulu a to aj vykonateľných rozhodnutí. Exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje riadny exekučný titul. Tieto námietky treba uplatniť v nachádzacom konaní, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. 16. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
17. Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
18. Súd dáva oprávnenému a povinnému do pozornosti, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné, aby oprávnený zrušil exekučný titul - výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. sp. zn. 2532192917 zo dňa 08.08.2025, pretože povinný preukázal, že v čase vydania exekučného titulu sa staral o dieťa do 6 rokov, avšak nesplnil riadne a včas oznamovaciu povinnosť, keďže túto skutočnosť oznámil oprávnenému až po začatí exekúcie. Následne po zrušení exekučného titulu môže súd zastaviť exekúciu a rozhodnúť o trovách exekúcie.
19. S prihliadnutím na vyššie uvedené a zo skutočnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku a ustanovením § 61k ods. 2, 3 Exekučného poriadku, exekúcie zamietol, nakoľko bol nedôvodný a podaní oneskorene.
20. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.