Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/38/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obvinenému A. B., nar. XX.X.XXXX v Partizánskom, trvale bytom B. XXX/XX, C. trestne stíhanému pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 30. marca 2026 prejednal sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2026, sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Podľa z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa druhá veta toto uznesenie má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2026, sp. zn. , bolo rozhodnuté nasledovne:

„Podľa / súd prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 05.11.2025, ktorú podal na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, na tunajšom súde dňa 05.11.2025 pod sp. zn. Pv/262/24/3305-40.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože obvinený podal proti nemu v zákonnej lehote písomne sťažnosť. V dôvodoch sťažnosti obvinený prostredníctvom obhajcu uviedol nasledovné:

„Prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 05.11.2025, ktorú podal na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX dňa 05.11.2025 pod. spis. zn. Pv/262/24/3305-40 za skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa , ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že: Od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2024 do presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca august 2024 na viacerých miestach, a to v spálni a v jednej z izieb v rodinnom dome nachádzajúcom sa v C. – D. E., F. G. B. XXX/XX, v parku, nachádzajúcom sa oproti reštaurácie H. D. C., časti veľké E. a v C. D., nachádzajúcom sa v C., F. G. B. XXX/XX, kde obvinený prenajal izbu vykonal s maloletou I. J. nar. XX.XX.XXXX bez násilia presne nezistený počet súloží, hoci vedel, že maloletá I. J. nedovŕšila v tom čase 15. rokov veku svojho života. Obžalovaný po doručení obžaloby predložil súdu svoje vyjadrenie zároveň v zákonnej lehote podľa ust. namietal vady prípravného konania. Následne súd rozhodol Uznesením, ktorým prijal obžalobu a konštatoval nesplnenie podmienok pre postup podľa . Súd konštatuje, že v danom prípade nebolo porušené právo obvineného na jeho obhajobu a toto právo bude môcť realizovať v konaní pred súdom. Vo vzťahu k námietke absencie dokazovania týkajúceho sa miesta spáchania skutku súd uviedol, že o tejto

skutočnosti sa mala zmieniť matka poškodenej v podanom trestnom oznámení, pričom súd sa vo vzťahu k určeniu miestnej príslušnosti tiež riadil zákonnými ustanoveniami.

Obžalovaný má naďalej za to, že v prípravnom konaní bolo porušené jeho práva na obhajobu a zároveň podaním obžaloby došlo k porušeniu zásady náležitého zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle .

Podkladom podanej obžaloby bolo Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Partizánskom, odbor kriminálnej polície, zo dňa 25.04.2025, pod ČVS: ORP-157/VYS-PE-2024, ktorým bolo vznesené obvinenie obžalovanému za predmetný skutok. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľ PZ konštatuje, že vo veci bol ako podozrivý vypočutý A. B., a to dňa 28.08.2024 a opätovne bol ako podozrivý vypočutý dňa 30.08.2024. Vyšetrovateľ v rámci odôvodnenia Uznesenia opisuje celú výpoveď tejto osoby z uvedených dní. Na str. 2 Uznesenia o vznesení obvinenia je síce konštatované, že vo veci bol vypočutý A. B. „ako podozrivý“, toto konštatovanie je však chybné, nakoľko zo zápisníc o týchto výsluchoch nevyplýva, že išlo o výsluch podozrivého. Výsluch A. B. dňa 28.08.2024 a 30.08.2024 je nutné považovať za nezákonný, nakoľko tento nebol poučený o svojich právach a zároveň zápisnica z predmetných výsluchov neobsahuje opis okolností zakladajúcich podozrenie voči tejto osobe s uvedením právnej kvalifikácie skutku. Uvedené bolo zároveň zhodne konštatované prokurátorom Okresnej prokuratúry v rozhodnutí, spis. zn. Pv XXX/XX/XXXX-4 zo dňa 22.10.2024. Aj napriek tejto nezákonnosti boli predmetné výsluchy využité ako podklad pre Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 25.04.2025. V zmysle uvedeného je možné nepochybne konštatovať že v prípravnom konaní bolo porušené právo obž. A. B. na jeho obhajobu.

Zastávame tiež názor, že skutkový stav veci nebol ustálený tak, aby tento nevzbudzoval dôvodné pochybnosti v zmysle , podľa ktorého: „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“ Obžaloba nemôže obstáť, nakoľko v prípravnom konaní vykonané dôkazy nenasvedčujú tomu, že sa mal skutok stať tak ako je to uvedené v podanej obžalobe.

Skutkovú vetu obžaloby by vo všeobecnosti mali tvoriť obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu a vecné, miestne, časové a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky skutkovej podstaty v skutkový dej. Skutková veta obsiahnutá v napádanej obžalobe formálne opisuje údajné konanie páchateľa v časových súvislostiach a zároveň sa podstatná časť skutkovej vety zameriava na určenie miesta spáchania skutku a to nasledovne: „....na viacerých miestach, a to v spálni a v jednej z izieb v rodinnom dome nachádzajúcom sa v C. – D. E., F. G. B. XXX/XX, v parku, nachádzajúcom sa oproti reštaurácie Rebeka v Partizánskom, časti veľké Bielice a v C. D., nachádzajúcom sa v Partizánskom, na ul. B. XXX/ XX....“. Poukazujeme ale na to, že v prípravnom konaní absentuje akékoľvek dokazovanie týkajúce sa preukázania miesta spáchania skutkov. Žiaden z vypočutých svedkov nevypovedal o tom, na akom mieste by mala byť údajná trestná činnosť spáchaná a to ani v spontánnej časti ich výpovedí, ani v časti otázok kladených zo strany OČTK. Rovnako neboli v tomto smere produkované žiadne ďalšie dôkazy. Naopak dokazovanie v prípravnom konaní sa vymedzilo zásadne na preukázanie naplnenia subjektívnej stránky trestného činu, pričom ani táto časť nebola dostatočne preukázaná, resp. bola svedkami výslovne spochybnená. Je nutné teda prijať záver, že skutková veta obžaloby nie je v súlade s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, ani nemožno prijať záver o vyššej pravdepodobnosti, že sa skutok stal tak ako je to v podanej obžalobe.

Návrh rozhodnutia

Podľa : „Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu: obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.“

Navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.02.2026 zrušil a vo veci sám rozhodol postupom podľa tak, že obžalobu odmietne a vec vráti prokurátorovi.“

Do dňa konania neverejného zasadnutia krajský súd neobdržal vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti obvineného.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa al správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť obvineného je dôvodná.

V rámci preskúmania správnosti sťažnosťou obvineného napadnutého výroku uznesenia okresného súdu krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Z obsahu predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 05.11.2025 obžalobu na okresný súd Prievidza na obvineného A. B. pod č.k. Pv/262/24/3305-40 pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že „od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2024 do presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca august 2024, na viacerých miestach, a to v spálni a v jednej z izieb v rodinnom dome nachádzajúcom sa v C. - D. E., F. G. B. XXX/XX, v parku, nachádzajúcom sa oproti reštaurácii H. D. C., časti D. E. a v C. D., nachádzajúcom sa v C., F. G. B. XXX/ XX, kde obvinený prenajal izbu, vykonal s maloletou I., nar. XX.XX.XXXX bez násilia presne nezistený počet dokonaných súloží, hoci vedel, že maloletá T.A. nedovŕšila v tom čase 15. rokov veku svojho života.“

Ako vyplýva z vyššie citovaných písomných dôvodov podanej sťažnosti obvineného, tento namietal aj nejasnosť a neurčitosť skutkov uvedených v podanej obžalobe.

Podľa , písm. l) obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity, l) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f).

Podľa ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a zároveň o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby, ak nejde o konanie podľa , upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.

Podľa obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu

Podľa uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu

došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Podľa skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak.

Podľa za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

Ako vyplýva z ustanovení a , tieto ustanovenia kladú dôraz na riadnu identifikáciu skutku, ktorá vylučuje, aby mohol byť zamenený s iným skutkom.

V súvislosti s pojmom „skutok“, krajský súd považuje za nutné poukázať na to, že podľa ustálenej súdnej praxe "skutok" je pojmom trestného práva procesného. Treba pritom rozlišovať medzi "skutkom" a "trestným činom". Skutok v procesnom význame vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Podstata „skutku“ spočíva v konaní páchateľa a v následku, spôsobenom týmto konaním, ktoré konanie a následok sú relevantné z hľadiska .

Zo skutkovej vety vyššie uvedenej obžaloby (a tiež skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia) vyplýva, že obsahuje viaceré konania, ktorých sa mal dopustiť obvinený, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní právne posúdené ako jeden pokračovací trestný čin podľa , konkrétne pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa Tr. zák.

S poukazom na ustanovenie Tr. zák. a najmä ustanovenie , podľa ktorého skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak, je nevyhnutné každý jednotlivý čiastkový útok (skutok v procesnom význame) pokračovacieho trestného činu v uznesení o vznesení obvinenia, opísať spôsobom ustanoveným v a následne v podanej obžalobe spôsobom ustanoveným v

Z obsahu skutkovej vety podanej obžaloby a predtým uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní v časovom intervale (od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2024 do presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca august 2024) vymedzili viaceré konania, ktorých sa mal obvinený dopustiť bez konkrétnej identifikácie jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu (miesto, čas a iné identifikačné okolnosti jednotlivých procesných skutkov v zmysle ) v rozpore s ustanovením a Uznesenie o vznesení obvinenia a podaná obžaloba tak v tejto časti vôbec neuvádza konkrétne okolnosti jednotlivých skutkov

- čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu a dokonca neuvádza ani ich presný počet – viď znenie obžaloby „vykonal presne nezistený počet dokonaných súloží“. Tento nedostatok vykazuje znaky rozporu s ustanovením , 235 písm. c) pretože každé jednotlivé vykonanie súlože s osobou mladšou ako pätnásť rokov je v zmysle „skutkom“ (čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu podľa Tr. zák.), ktorý skutok musí byť už v uznesení o vznesení obvinenia a následne v podanej obžalobe opísaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným „skutkom“ (iným čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu). Uvedená skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia a podanej obžaloby časovo vymedzená od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2024 do presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca august 2024 s poukazom na to, že konanie obvineného sa malo opakovať (nezistený počet krát) neobsahuje presnú identifikáciu ani jedného čiastkového útoku stíhaného pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa Tr. zák.

Krajský súd k tomu ďalej uvádza, že vymedzenie každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu v prípravnom konaní v súlade s ustanovením a následne v podanej obžalobe v zmysle má svoj význam aj z pohľadu možnosti obvineného účinným spôsobom uplatňovať svoje právo na obhajobu, teda právo brániť sa voči obvineniu, čomu zodpovedá aj jeho právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Za tým účelom môže uvádzať

okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, vrátane predkladať aliby vo vzťahu k jednotlivým skutkom, teda aj ku konkrétnym dňom a časom, kedy sa mali jednotlivé skutky stať. Podľa názoru krajského súdu nejasná a neurčitá identifikácia skutkov (čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu), ako je tomu v prejednávanej veci, neumožňuje obvinenému účinne sa brániť voči vznesenému obvineniu a následne podanej obžalobe.

Podľa názoru krajského súdu vymedzeniu skutku, resp. skutkov v podanej obžalobe v súlade s ustanovením , ktoré ustanovenie vyžaduje presnú identifikáciu každého skutku, teda každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, nikdy nemôže zodpovedať slovné vyjadrenie „presne nezistený počet dokonaných súloží“, ku ktorým malo dôjsť bez bližšieho určenia v období takmer piatich mesiacov a na rôznych miestach, ktoré miesta nie sú priradené k jednotlivým skutkom z časového hľadiska.

Z uvedených dôvodov podľa názoru krajského súdu pre nejasnosť skutkov v podanej obžalobe a predtým v uznesení o vznesením obvinenia, ktorá nejasnosť a neurčitosť znemožnila obvinenému účinne využiť všetky prostriedky obhajoby, nemožno dospieť k záveru, že je nateraz dostatočne odôvodnené postavenie obvineného pred súd.

Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel. Inak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp. iluzórne.

Krajský súd sa tak nemohol stotožniť so závermi okresného súdu, podľa ktorých okresný súd po preskúmaní predloženého vyšetrovacieho spisu nezistil žiadne vady prípravného konania a podanú obžalobu na obvineného prijal.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obvineného je dôvodná, podľa rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia v celom rozsahu s účinkami uznesenia o odmietnutí obžaloby a vrátenia veci do prípravného konania v zmysle druhá veta

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.