Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_66C-4-2021.pdf
PDF · 99.22 KB
Case nature
Area
Subarea
66C/4/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v spore žalobcu: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom N. XX, W., proti žalovanému: W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom D. XXXX/XX, U., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným tunajšiemu súdu dňa 22. júna 2021 domáhal, aby súd žalovanému nariadil „vypratať a zdržať sa užívania nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúce sa v okrese Bratislava III, obci Bratislava, mestská časť Rača, v katastrálnom území Rača, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX/XXX, výmera XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, súpisné číslo: XXXXX, nachádzajúca sa na N. č. 2, XA, XB, byt nachádzajúc sa na N. 2, na 7. poschodí, byt č. XX - F, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky podiel X/X a nebytový priestor - garáž, na N. 2, XA, XB, na 1. poschodí, priestor č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 738700/7038600, spoluvlastnícky podiel 1/28“ (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že od 18.09.2017 je vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ktoré žalovaný užíva bez platného právneho dôvodu a bez právneho titulu, a preto sa žalobca domáha ochrany práva vlastníka v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca v lete roku 2018 uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu na predaj uvedených nehnuteľností. K prevodu vlastníckeho práva neprišlo z dôvodu zápisu exekučného záložného práva na prevádzané nehnuteľnosti, v dôsledku čoho bolo konanie o zápise vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného zastavené, a to bolo aj jedným z dôvodov na odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom, druhým dôvodom bolo, že žalovaný nevyplatil plnú kúpnu sumu za nehnuteľnosti. Žalovaný od leta 2018 užíva nehnuteľnosti bez platného právneho dôvodu a vzniknutú situáciu odmieta riešiť, neinicioval žiadne rokovanie ani doriešenie prevodu vlastníckeho práva, pričom mu bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy riadne doručené. V odôvodnení svojho návrhu žalobca ďalej uviedol, že nakoľko bol prinútený z dôvodu vedených exekúcií riešiť situáciu s vlastníctvom bytu, snažil sa o komunikáciu so žalovaným, ale bez úspechu. Po telefonickom oslovení odmietol komunikáciu s odôvodnením, že problém si rieši svojpomocne. Žalobca nemal vedomosť o postupoch žalovaného a odoslal mu odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré si dňa 05.03.2021 žalovaný prevzal. Následne mu odoslal aj výzvu na vypratanie bytu, ktorú si tiež prevzal. Žalovaný napriek doručenej výzve sa dňa 13.03.2021 z nehnuteľnosti nevysťahoval, naopak žalobca zistil, že byt užívajú bez vedomia žalobcu rodičia žalovaného. Žalobca taktiež zistil, že žalovaný bez súhlasu žalobcu a potrebného splnomocnenia prehlásil na svoje meno dodávku elektrickej energie.
Spoločnosť Elgas, s.r.o. ako dodávateľ elektrickej energie so žalovaným následne ukončila zmluvný vzťah. Žalovaný si ale následne uzatvoril novú zmluvu o dodávke elektrickej energie so spoločnosťou SPP, a.s. a žalobca sa musel opäť obrátiť so žiadosťou na ukončenie dodávky elektrickej energie do jeho nehnuteľnosti a ukončenia zmluvného vzťahu SPP, a.s. so žalovaným. 2.2. Žalobca ďalej uviedol, že predložil Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru vo veci T. žiadosť o zastavenie konania o návrhu na zmenu zápisu vlastníckeho práva, ktorý podal žalovaný opätovne, s pôvodnou kúpnou zmluvou z roku 2018, avšak bez súhlasu žalobcu. Žalovaný navyše k návrhu priložil potvrdenie od správcu bytového domu o nedoplatkoch, ktoré môže správca vydať len vlastníkovi nehnuteľnosti, pričom žalobca žalovanému takéto potvrdenie nevydal ani ho nesplnomocnil na takýto úkon. Žalovaný napriek prevzatiu odstúpenia od kúpnej zmluvy nehnuteľnosť ďalej užíva, odmieta akceptovať ukončenie vzťahu a aj užívanie bytu. Žalobca má zámer v čo najkratšom čase predať nehnuteľnosti, aby mohol žalovanému vydať prijaté plnenie a ukončiť vzťah aj som žalovaným. Žalobcovi vznikajú náklady za užívanie bytu žalobcom vo výške 123,08 eura mesačne. Nakoľko však žalobcovi aktuálne vzniká škoda na nákladoch za užívanie spornej nehnuteľnosti a rovnako prichádza o možný zisk z nájmu nehnuteľnosti, je potrebné nariadiť žalovanému, aby sa zdržal jej užívania a aby ju vypratal. Uvedené neodkladné opatrenie je nutné nariadiť aj voči akýmkoľvek iným osobám, ktoré by mohli nehnuteľnosť užívať z poverenia žalovaného. Žalovaný poukázal záverom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2018, sp. zn. I. C. o charaktere neodkladného opatrenia ako zabezpečovacieho civilno-procesného prostriedku.
3. Súd sa v konaní oboznámil s dôkazmi, ktoré na osvedčenie svojho nároku žalobca predložil, a to s 1/ listom vlastníctva č. XXXXX, 2/ rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru o zastavení konania z XX.XX.XXXX č. V-XXXXX/XXXX, 3/ zmluvou o prevode vlastníctva k bytu a o prevode spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore uzatvorenou medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim z XX.XX.XXXX (ďalej len „kúpna zmluva“), 4/ odstúpením od zmluvy z XX.XX.XXXX adresovaným žalovanému s podacím lístkom a dokladom o doručení, 5/ výzvou na vysťahovanie a protokolárne odovzdanie bytu adresovanej žalovanému z 05.03.2021 s podacím lístkom a dokladom o doručení, 6/ oznámením o ukončení zmluvy na dodávku elektriny spoločnosťou Elgas, s.r.o. 7/ návrhom žalobcu na zastavenie konania T. predpisom mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platným od 01.01.2021 a predpisom mesačnej zálohovej platby za užívanie nebytového priestoru platným od 01.01.2021.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 4.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 4.5. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 4.6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 4.7. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX predloženým žalobcom mal súd za osvedčené, že žalobca je vlastníkom uvedených nehnuteľností (špecifikovaných v odseku 1 odôvodnenia tohto uznesenia), a to z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2017, pričom v časti ťarchy bolo zapísaného záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. podľa V-XXXXX/XXXX z 30.07.2018. Na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe T.
5.2. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru z 13.10.2020 mal súd za osvedčené, že Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaného žalobcom a žalovaným dňa 11.12.2018 na základe kúpnej zmluvy pod. č. T.8 s odôvodnením, že k predmetnej nehnuteľnosti boli v čase rozhodovania okresného zapísané poznámky Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, v ktorých je vyslovený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a žalobca (predávajúci) ani žalovaný (kupujúci) nepreukázali zánik obmedzujúcej poznámky k nehnuteľnosti, k zániku pohľadávky neprišlo a táto mala byť vyporiadaná predajom na dražbe. 5.3. Súd mal ďalej za osvedčené, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 30.08.2018 kúpnu zmluvu na uvedené nehnuteľnosti. Časť kúpnej ceny bola podľa kúpnej zmluvy uhradená žalovaným 01.06.2018 a zvyšná časť mala byť uhradená prostredníctvom úveru poskytnutého žalovanému bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. , pričom banka uhradí druhú časť kúpnej ceny po podpise Záložnej zmluvy a podaní návrhu na zápis záložného práva v prospech banky (na účet Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. vo výške nesplateného úveru zabezpečeného záložným právom a na účet žalobcu). Z kúpnej zmluvy tiež vyplývalo, že predávajúci odovzdá byt kupujúcemu do užívania po úplnom zaplatení kúpnej ceny. 5.4. Z odstúpenia od zmluvy z 15.02.2021 mal súd za osvedčené, že žalobca adresoval žalovanému odstúpenie od kúpnej zmluvy (bez bližšieho odôvodnenia). Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 05.03.2021. 5.5. Z výzvy na vysťahovanie a protokolárne odovzdanie bytu z 05.03.2021 mal súd za osvedčené, že žalobca vyzval žalovaného na vysťahovanie z predmetnej nehnuteľnosti a jej protokolárne odovzdanie dňa 12.03.2021 o 13.hod. s upozornením, že nezákonným užívaním nehnuteľnosti vznikne majetková škoda, ktorú si bude môcť žalobca v plej výške uplatňovať súdnou cestou. Vo výzve žalobca žalovaného informoval, že kúpnu cenu zníženú o vyplatenie konečného zostatku hypotekárneho úveru ku dňu 12.03.2021 poukáže žalovanému na bankový účet v lehote 90 dní od vysťahovania sa z nehnuteľnosti. Výzva bola žalovanému doručená dňa 09.03.2021. 5.6. Z oznámenia spoločnosti Elgas, s.r.o. mal súd za osvedčené, že táto spoločnosť dňa 12.04.2021 informovala žalobcu o ukončení zmluvy o dodávke elektriny z 12.04.2021 zo strany Elgas, s.r.o. uzavretej so žalovaným. 5.7. Z návrhu žalobcu na zastavenie konania V - XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX mal súd za osvedčené, že podaním adresovaným Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru žiadal žalobca o zastavenie katastrálneho konania V-XXXX/XXXX, nakoľko žiadny návrh na vklad nepodal, nepodpísal, nikoho na tento úkon nesplnomocnil a od zmluvy odstúpil. 5.8. Z predpisu mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu platným od 01.01.2021 a z predpisom mesačnej zálohovej platby za užívanie nebytového priestoru platným od 01.01.2021 mal súd za preukázané, že žalobcovi ako vlastníkovi bytu boli určené predpisy mesačnej zálohovej úhrady v sume 108,46 eura za byt a 14,62 eura za nebytový priestor.
6. K charakteru neodkladného opatrenia súd uvádza, že neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 6.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 6.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). 6.4. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená,
že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 6.5. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
7. Každému vlastníkovi určitej veci podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prináleží ochrana jeho vlastníckeho práva. Samotná ochrana vlastníckeho práva sa v súkromnom práve realizuje prostredníctvom vecnoprávnych a obligačných žalôb vyplývajúcich z § 126 Občianskeho zákonníka. Toto zákonné ustanovenie predpokladá dva druhy vlastníckych žalôb, a to negatórnu žalobu (žaloba o držanie sa zásahov do vlastníckeho práva) a reinvidikačnú žalobu (žaloba o vydanie veci). Oba druhy žalôb majú odlišný samostatný skutkový základ určený podľa spôsobu rušenia, resp. zasahovania do výkonu vlastníckeho práva. To však nevylučuje, aby sa vlastník veci domáhal vydania veci a zároveň aj zdržania sa rušivých zásahov do výkonu vlastníckeho práva. Uvedeným spôsobom však možno vlastníkovi veci poskytnúť ochranu len vtedy, ak jeho vlastnícke právo bolo nadobudnuté v súlade so zákonom, čo vychádza z ústavy garantovanou požiadavky, podľa ktorej majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadok nepožíva ochranu. Netreba zároveň opomínať, že rovnaké práva ako vlastník má aj oprávnený držiteľ. 7.2. V danom prípade mal súd z listu vlastníctva č. XXXXX za osvedčené, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností a ako ich vlastník, sa domáhal ich vypratania, ako aj zdržania sa ich užívania, a to zo strany žalovaného, ktorý tieto nehnuteľnosti od roku 2018 na základe kúpnej zmluvy medzi ním a žalobcom užíva, čím podľa názoru žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Zároveň mal súd za osvedčenú aj tú skutočnosť, že napriek žiadosti žalobcu o zastavenie konania V - XXXX/XXXX, na liste vlastníctva je stále vyznačená plomba na základe V - XXXX/XXXX, teda prebieha konanie o vklade vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy z roku 2018. Vzhľadom na uvedené stojí proti sebe vlastnícke právo žalobcu (síce osvedčené) a právo žalovaného na obydlie a ochranu oprávnenej držby. V oboch prípadoch ide o ústavou garantované práva, pričom tomu vlastníckemu, má byť v zmysle návrhu žalobcu, poskytnutá ochrana formou neodkladného opatrenia.
8. Neodkladné opatrenia ako procesný prostriedok poskytnutia súdnej ochrany, možno použiť iba vtedy, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Právo, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana, musí súd považovať aspoň za osvedčené, teda také, pri ktorom je súd presvedčený o jeho danosti, resp. existencií, ako aj existencií potreby jeho bezodkladnej ochrany, a to buď spôsobom, ktorým sa upravia pomery dotknutých subjektov alebo sa zamedzí ohrozeniu exekúcie. Zároveň však súd musí zamedziť tomu, aby dôsledkom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa síce sleduje ochrana určitého práva, nevznikla niekomu inému neprimeraná ujma, resp. aby takéto rozhodnutie nespôsobilo vznik ďalších právnych sporov. 8.2. Z uvedenej koncepcie chápania neodkladného opatrenia ako prostriedku poskytnutia súdnej ochrany ohrozeného alebo porušeného práva vyplýva, že súdnu ochranu týmto spôsobom možno poskytnúť len tým právam, pri ktorých to samotná povaha práva (veci) pripúšťa. To znamená, že ak na poskytnutie súdnej ochrany ohrozenému alebo porušenému právu nestačí len osvedčenosť danosti práva a jeho ohrozenia/porušenia, nemožno takémuto právu poskytnúť ochranu formou neodkladného opatrenia. V danej situácii možno vec vyriešiť len autoritatívnym rozhodnutím súdu a to na základe podanej žaloby. 8.3. Súd preto uzatvára, že žalobcom požadovanú ochranu jeho vlastníckemu právu možno dosiahnuť len autoritatívnym rozhodnutím súdu, nakoľko nestačí len osvedčenie jeho danosti, ale jeho danosť musí mať súd preukázanú vykonaným dokazovaním. To znamená, že o vyprataní nehnuteľnosti a zdržaní sa užívania tejto nehnuteľnosti môže súd rozhodnúť len po tom, ako vykonaným dokazovaním dospeje
k záveru, že len žalobca je oprávnený vec ako vlastník užívať, držať, nakladať s ňou a podobne, na základe čoho je žalovaný povinný vec vydať (vypratať) a zdržať sa jej užívania. V zmysle uvedeného teda vyplýva, že ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto neoprávnene vec užíva, sa možno domáhať len na základe žaloby vo veci samej a nie na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by totiž súd o danej veci rozhodol formou neodkladného opatrenia, poskytol by ochranu vlastníckemu právu žalobcu bez toho, aby žalobca potrebu ochrany práva, ako aj samotnú existenciu práva, musel preukázať, čím by na druhej strane odoprel žalovanému právo na bránenie svojho práva na obydlie. Inak povedané, rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľností, ako aj zdržaní sa užívania nehnuteľností, predstavuje taký zásah do vlastníckeho práva, ako aj práva na obydlie, že iným postupom než prejednaním veci na pojednávaní a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti, k nemu nemožno dospieť.
9. Súd navyše dospel k záveru, že žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil postačujúcim spôsobom existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovaným. 9.2. Žalobca a žalovaný uzavreli na uvedené nehnuteľnosti kúpnu zmluvu v roku 2018, na základe ktorej sa mal žalovaný stať vlastníkom uvedených nehnuteľnosti, na základe ktorej podali žalobca aj žalovaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na základe ktorej (podľa kúpnej zmluvy po zaplatení celej kúpnej ceny) žalovaný od leta 2018 podľa tvrdenia žalobcu predmetné nehnuteľnosti užíva. K zamietnutiu návrhu na vklad podaného dňa 11.12.2018 došlo až dňa 13.10.2020, a to z dôvodu zriadeného exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. 9.3. Pokiaľ teda žalovaný podľa tvrdenia žalobcu užíva nehnuteľnosti od leta 2018 bez právneho dôvodu, toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, keďže žalovaný bol po túto dobu (minimálne do rozhodnutia okresného úradu o zamietnutí návrhu na vklad) oprávneným držiteľom. Súd taktiež uvádza, že žalobca odstúpil od zmluvy až dňa 15.02.2021, teda po takmer dva a pol roku od uzavretia kúpnej zmluvy, po viac ako dvoch rokoch po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a po pol roku od rozhodnutia okresného úradu. Navyše aj k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pristúpil žalobca až po ďalších mesiacoch od samotného odstúpenia od kúpnej zmluvy. Ak by daná vec vyžadovala bezodkladné poskytnutie súdnej ochrany, ako to tvrdí žalobca, mohol a mal žalobca žiadať o vypratanie skôr. 9.4. Vzhľadom na uvedené nebola podľa názoru súdu zo strany žalobcu osvedčená skutočnosť, že bez okamžitej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo žalobcu ohrozené alebo porušené. Nie je preto splnená podmienka nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným ako základnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. 9.5. Ani skutočnosť, že žalobca má záujem nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaný predať, resp. prenajímať, čím mu má podľa jeho tvrdenia vznikať bližšie nešpecifikovaná škoda, neosvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca žiadnym spôsobom vznik škody na jeho nehnuteľnosti neosvedčil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu škoda vzniká aj z dôvodu úhrad zálohových platieb spojených s užívaním bytu, ktoré je povinný každý mesiac platiť, súd uvádza, že 1/ žalobca neosvedčil, že tieto platby sám aj uhrádza (súdu predložil len ich predpis), 2/ platenie úhrad spojených s užívaním bytu je spojené práve s vlastníctvom nehnuteľnosti, čo žalobca vôbec nerozporuje, a preto je ako vlastník povinný aj tieto úhrady platiť a 3/ vzhľadom na ich výšku možno ustáliť, že s poukazom na princíp proporcionality existuje zrejmý nepomer medzi výškou úhrad a právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah obmedzený. 9.6. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa dodávok elektriny do nehnuteľnosti (uzavretie zmluvy o dodávke elektriny žalovaným a ukončenie zmluvy) súd uvádza, že tieto skutočnosti nie sú pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia relevantné, nakoľko neosvedčujú ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu a žalovaného ani existenciu škody, ktorá by žalobcovi mohla vznikať. 9.7. K odkazu žalobcu na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2018, sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX súd uvádza, že nenariadením neodkladného opatrenia sa súd od jeho záverov neodklonil, keďže účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán (ako to vyplýva aj z cit. rozhodnutia).
10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, s dôrazom na skutočnosť, že povaha práva, ktorého ochrany sa žalobca domáha, nepripúšťa, aby sa mu ochrana poskytla formou neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu v tomto konaní, nárok podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 17 CSP nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.