Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22CoCsp-16-2025.pdf
PDF · 146.49 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoCsp/16/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13Csp/136/2017-30 zo dňa 03.09.2024 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku o trovách konania.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne, cit.:
,,U r č u j e , že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013 medzi žalobcom a žalovaným j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.
U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013 medzi žalobcom a žalovaným v znení: „Podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárame: b) dohodu o zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom: [ ] a c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy 18 ÚP; to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach. Vyznačením krížiku nás žiadate, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách. Žiadosť vyznačte krížikom. [ ]“, j e n e p r i j a t e ľ n á .
Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobkyňou však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobkyňou a žalovaným vyplývajúcim zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako ,,ZoSÚ“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.
3. Uviedol, že po vykonanom dokazovaní z predloženej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú žalobca ako spotrebiteľ pripojil svoj podpis, zistil, že jej písomné vyhotovenie neobsahuje niektoré náležitosti vyžadované podľa ZoSÚ, a to najmä podmienky upravujúce čerpanie úveru (§ 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ), podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadby (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), a predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).
4. Uviedol, že písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere musí preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU obsahovať: g) podmienky upravujúce jeho čerpanie - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“ (viď formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4 tohto zákona, a obsahuje niektoré vysvetľujúce informácie), i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSÚ úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov). Len takýto výklad požiadavky zákona totiž spĺňa účel spotrebiteľského práva, a to jednak venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal byť zavádzaný a mal by mať čo najviac informácií umožňujúcich mu - pred, ale i dodatočne po poskytnutí úveru - čo najlepšie posúdiť situáciu a urobiť rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru), a tiež preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia) je možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t.j. výšku zostávajúcej istiny, úrokov a ostatných poplatkov. Uviedol, že prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSÚ aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom znení), prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na spotrebiteľský úver sa totiž nevzťahujú automaticky obvyklé všeobecné subsidiárne pravidlá úročenia a splácania podľa dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ), a úroky, resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá./ j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
5. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSÚ), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve. Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach), pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať na
inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSÚ), a zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež pripomenul, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo zrejme aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). K tomu súd prvej inštancie poukázal aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013, sp.zn. I. ÚS 3512/11 a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23.
6. Konštatoval, že vzhľadom na to, že samotná zmluva resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý spotrebiteľ pripojil svoj podpis, neobsahuje: (ad 1.) podmienky upravujúce čerpanie úveru - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“, (ad 2.) podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov), a ďalej tiež ani (ad 3.) predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ už z týchto dôvodov, bez potreby zaoberať sa ostatnými výhradami uvedenými žalobkyňou a námietkam žalovaného vyjadrenými vo vzťahu k nim (ktoré by na výsledku už nič nezmenili), súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov.
7. Vo vzťahu k výroku o trovách konania súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bola procesne úspešnejšia žalobkyňa, a preto by jej mal v zmysle ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania. Keďže však žalobkyni v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a neúspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá právo, prvoinštančný súd nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
9. Čo sa týka podmienok čerpania úveru, žalovaný prvotne poukázal na to, že žalobkyňa mala vedomosť o nasledujúcich skutočnostiach: - aký druh úveru jej bol poskytovaný (bezúčelový úver), - v akej celkovej výške (1.600,- eur), - s akou mesačnou splátkou (38,28 eura), - počtom splátok (84), - ročnou úrokovou sadzbou (21,02 %), - RPMN (23,4 %), - priemernou RPMN (19,35 %), - ďalej bola oboznámená s termínom splatnosti splátok nasledovne: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum druhej a nasledujúcich splátok je vždy 18. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ - a tiež s číslom účtu, v prospech ktorého má realizovať úhrady, - taktiež jej bol ozrejmený spôsob výplaty úveru: bankovým prevodom klientovi na ňou uvedený bankový účet.
10. Podľa žalovaného žalobkyňa dobrovoľne a vedome prišla za žalovaným s návrhom na poskytnutie úveru a bola si v zmysle uzatvorenej zmluvy vedomá všetkých podmienok s úverom súvisiacich, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj svojím podpisom na samotnej úverovej zmluve. Všetky základné a zákonom požadované podmienky čerpania úveru uvedené v zmluve sú ďalej bližšie a podrobnejšie špecifikované v Úverových zmluvných podmienkach (ďalej aj ako „UP“) ktoré žalobca obdržal spolu s úverovou zmluvou v zmysle zmluvného ustanovenia: „Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o hotovostnom úvere (ďalej iba „Zmluva“) a Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej iba „Zmluva o úvere z karty“) sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom D.. Vy, ako klient, svojím podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzal, ste s nimi oboznámený(á), sú Vám všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne určité a prejavujete súhlas byť nimi viazaný(á).“ Žalovanému nie je zrejmé, ktoré presné podmienky upravujúce čerpanie úveru považoval súd prvej inštancie za absentujúce, nakoľko tak zmluva (v časti s názvom ÚVER) ako aj úverové podmienky (najmú v Hlave 2,3 a 4) obsahujú všetky súdom vytýkané podmienky čerpania úveru, t.j.: akým spôsobom a kedy dostane spotrebiteľ peniaze: Hlava 4 § 1, ktorý uvádza: „úver Vám poskytneme v okamihu kedy prijmete finančnú čiastku na účet, ktorý ste za týmto účelom určil v zmluve“.
11. V súvislosti s obsahom Úverových podmienok ako súčasťou zmluvy o úvere žalovaný uviedol, že nie je zákonom nikde požadovaná ich inkorporácia do zmluvy samotnej. Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných strán. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho absenciu súdom prvej inštancie vytýkaných náležitostí, najmä v prípade, kedy prejav vôle zmluvných strán bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus (vrátane UP) pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany Úverové podmienky vyhlásili za súčasť zmluvy v podpísanom texte vlastnej zmluvy.
12. Poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa akokoľvek rozporuje úverovú zmluvu 12 rokov po jej uzatvorení, pričom okrem iného v žalobe uvádza, že „zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť“, je zrejmé, že sa jedná o formulárovú vopred predpripravenú žalobu, z ktorej žalobca ani neodstránil ustanovenia, ktoré sa predmetnej zmluvy vôbec netýkajú. V danom prípade totiž žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový spotrebný úver vo forme peňažného plnenia v prospech jej účtu a žiadny iný subjekt (predajca) v úverovom vzťahu nefiguroval.
13. V súvislosti s úrokovou sadzbou žalovaný poukázal predovšetkým na ustanovenie § 2 písm. j) zákona o SU, v zmysle ktorého sa úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru rozumie úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru. Fixná úroková sadzba sa počas celej doby splácania úveru nemení, je pevne stanovená tak, ako tomu je aj v prejednávanej veci. Naopak, variabilná úroková sadzba sa môže počas doby trvania úverového vzťahu meniť; môže sa počas doby splácania zvyšovať alebo znižovať, a to vplyvom vývoja trhu, pričom pri zmene úrokovej sadzby sa automaticky mení aj výška mesačnej splátky úveru. Práve variabilná úroková sadzba býva naviazaná na index, t.j. číslo používané ako referenčná hodnota, alebo na určitú referenčnú úrokovú sadzbu, napríklad na referenčnú sadzbu EURIBOR, prípadne na referenčnú sadzbu banky, ktorú je táto oprávnená jednostranne meniť v závislosti od vývoja trhu. Index ako hodnotový ukazovateľ alebo referenčnú úrokovú sadzbu je potrebné uvádzať pri variabilnej úrokovej sadzbe a nie pri fixnej úrokovej sadzbe, ktorá sa v priebehu úverového vzťahu nemení. Z dikcie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ zároveň nevyplýva, že by musela byť v spotrebiteľskej zmluve kumulatívne uvedená úroková sadzba, podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby aj spolu s indexom a referenčnou úrokovou sadzbou. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že sa má uviesť úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná sadzba a nie všetky tieto skutočnosti súčasne. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že by absencia indexu alebo referenčnej sadzby pri fixnej úrokovej sadzbe mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v tomto prípade, t.j. v prípade fixne stanovenej úrokovej sadzby, ktorá zostáva zachovaná počas celej doby trvania úverového vzťahu.
14. Pokiaľ ide o podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, tie sú podľa žalovaného v zmluve jasne uvedené ako nemenné, t.j. za predpokladu čerpania úverového rámca vo výške 1.600,- eur, s mesačnou
výškou splátky 38,28 eura, počtom splátok 84, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 3107,16 eura a lehotou splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, je medzi zmluvnými stranami dohodnutá fixná a nemenná úroková sadzba 21,02 %. Ďalšie doplňujúce informácie sú zároveň uvedené v Úverových podmienkach, napríklad: Hlava 4, § 2 uvádza: „Úroky z poskytnutého úveru musíte platiť od okamihu, kedy Vám úver poskytneme, až do okamihu úplného vrátenia úveru s príslušenstvom.“ Hlava 5, § 1 uvádza: „Úver musíte splácať riadne a včas v stanovených mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú uvedené v zmluve. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie (ďalej iba „splátka“), ak nie je v zmluve alebo týchto úverových podmienkach uvedené inak.“ Hlava 5, § 2 uvádza: „Kedykoľvek v priebehu trvania zmluvy si môžete vyžiadať výpis z účtu v podobe amortizačnej tabuľky. Obsahuje informácie o splátkach, ktoré máte platiť, a lehotách a podmienkach ich úhrady. Ďalej v ňom nájdete prehľad položiek, z ktorých sa splátka skladá.“
15. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že žalobkyňa v danom prípade disponovala všetkými informáciami súvisiacimi s dohodnutou úrokovou sadzbou, vedela presne z akej sumy a odkedy bude mať povinnosť úroky platiť, tiež vedela dokedy mu táto povinnosť trvá. V Úverových podmienkach mala komplexne riešené všetky špecifické situácie týkajúce sa napr. vrátenia poskytnutého úveru pred termínom splatnosti splátok, ďalej tiež pre prípad oneskorenia sa so splácaním splátok a iné. Pokiaľ ide o amortizačnú tabuľku, o túto žalobkyňa nikdy záujem neprejavila a žalovaného o jej vystavenie nepožiadala. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že súd prvej inštancie vážne pochybil, keď považoval vyššie uvedené podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby v úverovom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za absentujúce a na tomto základe vyhodnotil úverovú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú.
16. V súvislosti s obsahom bodu 51 napádaného rozsudku žalovaný uviedol, že súd opäť vychádza z nesprávnych skutkových zistení, pokiaľ tvrdí: „neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach“. Obsah samotnej zmluvy totiž zodpovedá iba jednému listu, ktorý na jednej strane obsahuje všetky údaje súvisiace so zmluvným vzťahom a to prostredníctvom jasne a prehľadne vyznačených osobitných častí zmluvy, ktorými sú najmä: v časti KLIENT údaje o klientovi, v časti ZAMESTNANIE KLIENTA údaje o jeho príjmoch, v časti ÚVER podstatné informácie k úveru, v časti VÝPLATA ÚVERU informácie o spôsobe výplaty klientovi a ďalšie. Žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že podstatné náležitosti zmluvy nachádzajúce sa na viacerých miestach zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko zmluva musí obsahovať viaceré zákonom predpokladané náležitosti, tieto sa skutočne vyskytujú na viacerých miestach, no vždy v rámci presne zadefinovanej časti úverovej zmluvy (časť KLIENT, časť ÚVER a iné). Pre klienta ako spotrebiteľa je preto úplne zrejmé, že ak si chce skontrolovať svoje údaje, bude sa orientovať na časť s názvom KLIENT, ak bude potrebovať údaje o samotnom úvere, bude hľadať v časti ÚVER.
17. Pokiaľ ide o vytýkanú veľkosť písma, túto začalo upravovať až nariadenie vlády 141/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Toto nariadenie bolo schválené dňa 28.05.2014 pričom účinnosť nastala až od 1.1.2015. Žalovanému zároveň nie je zrejmé, z akého dôvodu súd v kontexte svojej argumentácie o údajnej neprehľadnosti a drobnej veľkosti písma podriaďuje tejto tiež úverové zmluvné podmienky, ktoré sú z hľadiska obsahu, veľkosti písma a aj usporiadania zrozumiteľné, jasné, prehľadné a bez problémov čitateľné.
18. Podľa žalovaného výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve v zmysle indikatívneho výpočtu. Na základe žalovanej úverovej zmluvy bol klientovi poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver. Klient bol pred podpisom úverovej zmluvy presne informovaný o všetkých položkách, ktoré vstupujú do vzorca na výpočet RPMN a sú uvedené aj priamo v úverovej zmluve. Žalovaný preto považuje tak údaj o RPMN ako aj o predpokladoch jeho výpočtu v úverovej zmluve za uvedené správne a v súlade so zákonným ustanovením. Smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť RPMN „zrozumiteľne a stručne“, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch aj smernicou nedávajú iné kritérium, má žalovaný za to, že postupoval v súlade so zákonom aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalobcovi úplné a najpresnejšie informácie v požadovanej
zrozumiteľnej a stručnej podobe. Tá žalobkyni umožnila porovnanie úveru ponúkaného žalovaným s akoukoľvek ďalšou ponukou na trhu. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že nemôže ísť o ten istý prípad ako je uvedenie nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa alebo jeho úplné neuvedenie, ktoré vnútroštátna úprava podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ sankcionuje tým, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takáto sankcia by nemohla byť považovaná za primeranú, keď žalobkyňa mohla riadne posúdiť rozsah svojich budúcich záväzkov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10. Aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, sa vyžaduje v prípade sankcionovania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy uplatňovanie princípu primeranosti. Aj táto požiadavka by mala byť kritériom pre eurokonformný výklad vnútroštátneho práva. Uviedol, že jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve v časti Úver na strane 1., kde sú uvedené všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú, t.j. výška úveru 1.600,- eur, výška mesačnej splátky 38,28 eura, termíny splatnosti splátok – každý mesiac do 15.dňa, počet splátok 84, ročná úroková sadzba 21,02 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3.107,16 eura, termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v mesiaci. Žalobkyňa tak tieto parametre nemusela dohľadávať a identifikovať podrobným preskúmavaním podmienok zmluvy. Žalovaný tak umožnil žalobkyni bez ťažkostí s istotou identifikovať všetky predpoklady na výpočet RPMN. Zároveň i samotný Súdny dvor Európskej únie vo veci C-677/23 z 23. januára 2025 uviedol, že predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, a preto je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, čo v tomto prípade bolo jednoznačne splnené, nakoľko žalobkyňa nebola nútená ich identifikovať na základe žiadneho prepočítania jednotlivých ustanovení zmluvy. Tieto údaje tak predmetná zmluva obsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe, pričom tieto údaje sú skutočnými predpokladmi pre výpočet RPMN. Žalovaný má za to, že predmetná spotrebiteľská zmluva spĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V tejto súvislosti poukázal i na to, že z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-677/23 z 23. januára 2025 nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný má za to, že všetky predpoklady na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, a súd prvej inštancie vážne pochybil, keď vzhľadom na zložitosť výpočtového vzorca v dôsledku nevedomosti správneho doplnenia vstupných parametrov, tieto považoval za absentujúce. Predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov spolu s uvedením všetkých predpokladov potrebných na jej výpočet (vyššie spomenutá časť s názvom ÚVER). Žalovaný preto považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a taktiež za nedostatočne a neúplne odôvodnený, a preto nespĺňajúci kritéria podľa § 220 ods. 2 CSP.
19. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v tejto časti (výroku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti) zamietne a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
22. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného (§ 124 CSP) bol v odvolacom konaní preskúmavaný prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne v časti určenia,
že úver je bezúročný a bez poplatkov a súvisiaci tretí výrok o trovách konania. Keďže druhý výrok, ktorým súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.
23. Odvolacia argumentácia žalovaného, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
25. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia vychádzajúce z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013, z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
26. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
27. Podľa 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: písm. g) celkovú výšku a konkrétne menu spotrebiteľského úveru a podmienky jeho čerpania; písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
28. Podľa 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
29. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že v danom prípade išlo vzhľadom k subjektom Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013 (ďalej v texte aj ako ,,úverová zmluva“ alebo ,,zmluva o spotrebiteľskom úvere“) (žalovaný ako dodávateľ podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa ako spotrebiteľka podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) o zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Možno bez najmenších pochybností konštatovať, že v danom prípade išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerých
prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol. Zároveň nebolo sporné, že túto úverovú zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania spotrebiteľom možno podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ.
30. Správne súd prvej inštancie skúmal, či nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, keďže ide o zákonnú fikciu, tá nastáva zo zákona z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, teda bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ju namieta, a súd je povinný sa ňou zaoberať ex offo.
31. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v Úverovej zmluve zo dňa 28.11.2023 nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Účelom tohto ustanovenia je to, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný o ročnej percentuálnej miere nákladov ako o jednom z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zároveň je potrebné zdôrazniť aj to, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
32. V tomto smere správne súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 12.10.2023. Z bodov tohto rozsudku vyplýva : ,,58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. 59. Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48, pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. 60. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70) 61. Na základe tejto judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. 62. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 71). 63. Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. 64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“
33. Z obsahu uvedených zmluvných článkov rozsudku Súdneho dvora je nepochybné, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere tento údaj chýba, nie je výslovné uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Rozloženie údajov o výške úveru, splátky, intervale, počte a termíne splátok, úrokovej sadzby do jednotlivých článkov zmluvy na splnenie povinnosti uvedenia všetkých
predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov nepostačovalo. Účelom tohto ustanovenia je totiž to, aby spotrebiteľ pochopil údaj o RPMN a aby mal informáciu o tom, ktoré údaje sa použijú pre jej výpočet. Je potrebné uviesť, ktoré údaje sú relevantné pre výpočet, a teda pre výšku RPMN, že sa vychádza pri v tomto údaji z výšky úveru, počtu splátok, výšky mesačnej splátky, či už s poistením alebo bez poistenia a podobne a tieto predpoklady pre výpočet RPMN musia byť v zmluve uvedené bez ohľadu na to, že jednotlivé tieto údaje sú v zmluve uvedené, ale len preto, že predstavujú inú povinnú náležitosť zmluvy. Logickým výkladom týchto ustanovení je potrebné dospieť k záveru, že splnením povinnej náležitosti zmluvy vo forme uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN nie je, ak jednotlivé údaje potrebné pre výpočet RPMN sú v zmluve uvedené ako iná jej povinná náležitosť, inak by zákonodarca nemal dôvod duplicitne uvádzať pri absencii týchto jednotlivých povinných náležitostí, či už ohľadom výšky úveru alebo výšky a počtu mesačnej splátky, ale aj ohľadom uvedenia všetkých predpokladov pre výpočet RPMN sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
34. Tieto údaje predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, neobsahuje v pre spotrebiteľa zrozumiteľnej, transparentnej a jasne označenej podobe, pričom v tejto zmluve je len všeobecne uvedené, cit.: „RPMN bude vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty hotovosti poskytnutý v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretím dňom po dni jej podpisu.“ Podľa názoru odvolacieho súdu takáto identifikácia predpokladov RPMN, v zmysle vyššie uvedeného, nepredstavuje skutočné predpoklady pre výpočet RPMN, ale len všeobecný rámec, ktorý sa používa pri výpočte RPMN.
35. Za týchto okolností je preto potrebné konštatovať, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 odsek 2 písm. j) ZoSÚ v znení platnom ku dňu zavretia predmetnej zmluvy, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Takáto absencia špecifikácie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľným v tejto veci sp.zn. C-677/23 z 23.01.2025. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora vyplýva, že uvedenie len samotnej percentuálnej sadzby RPMN (v prejednávanej veci 23,40 % p. a.) nepostačuje. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že absencia špecifikácie predpokladov použitých pre výpočet RPMN má dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie § 9 odsek 2 písm. j) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
36. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného nepovoleného prečerpania a povinnosť platiť úrok s tým spojený). Úverové zmluvné podmienky žalovaného predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak veriteľ uvedie podstatné obsahové náležitosti ako sú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ len v rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných všeobecných obchodných podmienok, nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu.
37. Preto pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že Úverová zmluva (avšak bez bližšej konkretizácie), ale najmä, že Úverové podmienky (v Hlave 2,3 a 4) obsahujú všetky súdom prvej inštancie vytýkané podmienky čerpania úveru, t.j.: akým spôsobom a kedy dostane spotrebiteľ peniaze (Hlava 4 § 1, ktorý uvádza: „úver Vám poskytneme v okamihu kedy prijmete finančnú čiastku na účet, ktorý ste za týmto účelom určil v zmluve“) odvolací súd konštatuje, že takýto spôsob uvedenia podmienok čerpania úveru v nepodpísaných všeobecných obchodných podmienkach nespĺňa zákonné podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ. Samotná zmluva, resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý žalobkyňa pripojila svoj podpis, neobsahuje podmienky upravujúce čerpanie úveru - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“. Preto aj v tomto prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že absencia uvedenia podmienok čerpania úveru má dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie § 9 odsek 2 písm. g) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
38. Je potrebné dodať, že ak majú byť tieto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas. Dôkazné bremeno ohľadne existencie vôle spotrebiteľa byť viazaný nielen zmluvou, ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s týmito podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa, pričom pre preukázané oboznámenie sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.
39. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaným neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok preto nemožno považovať ani za nepresvedčivý. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).
40. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, k odvolaniu žalovaného sa ani nevyjadrila a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).