Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-35-2026.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Subarea
13CoP/35/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, deti matky: D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, C. I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra , č. k. 39P/5/2026-50 zo dňa 10.02.2026 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zveril maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa mala realizovať v týždňových intervaloch so striedaním v nedeľu o 16:00 hod. a zároveň aby bola uložená každému z rodičov informačná povinnosť informovať druhého rodiča o každom lekárskom vyšetrení detí, ich ošetrení, predpísaných liekoch, zmene zdravotného stavu a odporúčaniach lekára, a to bezodkladne, najneskôr do 24 hodín so súčasným zaslaním fotografie, resp. skenu správy alebo receptu a zároveň by bol uložený zákaz bránenia zdravotnej starostlivosti obom rodičom, s tým, že každý z nich je povinný deti odovzdať na vopred oznámené odborné vyšetrenie zdržať sa konania, ktorým by sa vyšetrenie marilo alebo bezdôvodne znemožňovalo a obom rodičom by mala byť uložená povinnosť deti si pokojne odovzdávať a v prítomností detí sa zdržať konfliktov s tým, že odovzdávanie detí má odovzdávať pokojne, vecne, bez prítomnosti osôb, ktorých prítomnosť zjavne zvyšuje konflikt.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len“ CMP“). Vecne dôvodil, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný dôvodne. Nestotožnil sa s názorom otca o neodkladnej potrebe úpravy pomerov. Nedôvodnosť videl v tom, že rodičia dospeli na informatívnom stretnutí konanom 04.02.2026 k dohode na skúšku, v rámci ktorej dohodli režim stretávania sa otca s deťmi do 21.02.2026. Táto dohoda dávala podľa názoru súdu prvej inštancie návod, ako efektívne pokračovať v komunikácii a nastaviť si stretávanie sa deťmi aj po uplynutí dohodnutého času s ohľadom na to, že je to súčasťou rodičovskej kompetencie a zodpovednosti. Nemal preukázané, že za aktuálnej situácie by bola realizácia striedavej osobnej starostlivosti o deti v najlepšom záujme deti. Poukázal na to, že inštitút neodkladného opatrenia slúži na riešenie situácií, kedy jednému z rodičov nie je vôbec umožňovaný kontakt s deťmi a úprava styku neodkladným opatrením má tak situáciu riešiť, aby nedošlo k odcudzeniu detí a rodiča. Situácia v rodine podľa súdu prvej inštancie takýto zásah nevyžaduje, súd prvej inštancie mal za osvedčené, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval 09.09.2024,
pričom odvtedy bol s deťmi v pravidelnom kontakte, kedy sa o deti staral takmer každý víkend, aj mimo víkendov, s maloletou A. absolvoval početné vyšetrenia. Súd prvej inštancie uzavrel, že otázky rozšírenia styku otca s maloletými deťmi alebo úpravy prípadnej striedavej osobnej starostlivosti bude predmetom ďalšieho dokazovania v konaní vo veci samej. V časti informačnej povinnosti rodičov súd prvej inštancie návrh zamietol, nakoľko by nebol vykonateľný.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu podľa § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie alebo alternatívne aby deti zveril do osobnej starostlivosti otca, matke určil široký styk a zároveň matke uložil informačnú povinnosť a povinnosť riadne odovzdávať maloleté deti. Súd prvej inštancie podľa otca nesprávne vyhodnotil podmienku neodkladnosti, keď rozhodnutie oprel o dohodu na skúšku o styku otca s deťmi do 21.02.2026, bez vykonateľného pokračovania, pričom matka odmieta pokračovať v dohode. Súd prvej inštancie podľa otca nesprávne odmietol informačnú povinnosť ako nevykonateľnú a jej absencia podľa neho prehlbuje konflikt a zároveň nedostatočne vyhodnotil reálne zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a účelovosť tvrdení matky a zároveň nevyhodnotil vyjadrenie maloletej A., ktorá uviedla, že chce byť s každým rodičom rovnako, spoločné vysvetlenie situácie, čo podľa neho podporuje potrebu rovnocenného režimu. Argumentoval, že bez rozhodnutia súdu je kontakt s otcom závislý od rozhodnutia matky, pričom účelom neodkladného opatrenia je predvídavosť na základe súdnej úpravy. Uplynutím skúšobného obdobia zároveň vznikla absencia úpravy stretávania a matka už ďalej odmieta maloleté otcovi odovzdávať. K uvedeným tvrdeniam doložil printscreen vzájomnej komunikácie. Poukázal na nepomer v prospech otca, pokiaľ ide zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti s uvedením konkrétnych vyšetrení s uvedením, ktorý s rodičov ich s deťmi absolvoval s tým, že sa opakovane stalo, kedy mu matka odmietala odovzdať dieťa na absolvovanie zdravotného úkonu. Poukázal tiež na pracovný režim matky a delegovanie starostlivosti o deti na tretie osoby. Mal za to, že neodkladné opatrenie je nevyhnutné na zamedzenie situácií, kedy by dochádzalo k odmietaniu dohody a jednostrannému určovaniu režimu, konfliktom pri odovzdávaní, riziku marenia zdravotnej starostlivosti, nepravidelnosti a neistote detí. Mal za to, že ním navrhované uloženie informačnej povinnosti bolo vymedzené dostatočne vykonateľne, keď navrhoval, že rodičia si majú oznamovať lekárske úkony, lieky, zdravotný stav, s určením časového hľadiska a aj formy podávania informácie. V rámci právneho posúdenia poukázal na právny rámec daný čl. 3 ods. 1 a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Neodkladné opatrenie by podľa neho stabilizovalo pomery. V následnom vyjadrení (zo dňa 03.03.2026) poukázal na to, že opakovane inicioval dohodu s matkou o dohodu o pokračovaní skúšobného režimu s tým, že odpovede matky sú neurčité a fakticky odmietavé a kontakt s deťmi mu je po 21.02.2026 fakticky znemožnený. Matka sa podľa neho komunikácii vyhýba a v komunikácii chýba konkrétna a vykonateľná dohoda. Matka sa podľa neho snaží udržiavať stav neistoty, odďaľovať vecnú odpoveď, v dôsledku čoho kontakt otca s deťmi závisí výlučne od súhlasu matky. Preto považoval za potrebné, aby bol režim starostlivosti určený vykonateľne, ideálne formou striedavej osobnej starostlivosti, prípadne dočasnou úpravou s jasnými pravidlami odovzdania. Uvádzal, že nemožno zdravotný stav dieťaťa (konkrétne maloletej A.) uvádzať ako dôvod blokovania kontaktu, pričom deti sa kontaktu s otcom dožadujú a tento kontakt potrebujú
4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Kolízny opatrovník doručil odvolaciemu súdu 16.03.2026 podanie, v ktorom uviedol, že rodičia si na pojednávaní súdu prvej inštancie vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým na čas po rozvode konanom 12.03.2026 dohodli skúšobný režim stretávania sa s maloletými deťmi, s tým, že intervaly sú upravené na obdobie od 13.03.2026 do 29.05.2026 a rodina bola zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zaradená do spolupráce s Familiam, o.z., ktorý vykonáva opatrenia zamerané na zabezpečenie vykonávania odborných metód práce na prispôsobenie sa nevej situácii v prirodzenom rodinnom prostredí. S ohľadom na tieto skutočnosti nie je z pohľadu kolízneho opatrovníka potrebné nateraz upravovať rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom neodkladným opatrením.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou – otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie. Nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie vo vzťahu ku neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov v návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovnú argumentáciu vysporadúvajúcu sa s odvolacími námietkami otca.
15. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.
16. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil absenciu bezodkladnej úpravy pomerov rozhodnutím súdu formou neodkladného opatrenia, keď vzal do úvahy schopnosť rodičov dospieť na informatívnom stretnutí konanom dňa 04.02.2026 k dohode, hoci aj časovo limitovanej, ktorá upravila stretávanie sa otca s maloletými deťmi. Práve možnosť uzavrieť hoci aj obsahovo limitované dohody, ktoré sú prípadne aj limitované aj časovo, je jedným zo základných účelov realizácie informatívnych stretnutí rodičov sledujúcich preferenciu vzájomnej dohody rodičov o realizácii starostlivosti o deti pred rozhodnutím súdu.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že dohodu zo 04.02.2026 sa rodičom nepodarilo bez ďalšieho pretaviť do kontinuálneho režimu starostlivosti o deti, prípadne úpravy styku otca s deťmi. Zároveň však z neho vyplýva, že dňa 12.03.2026 rodičia dokázali na pojednávaní súdu uzatvoriť ďalšiu čiastkovú dohodu,
ktorá už pokrýva dlhšie časové obdobie oproti dohode zo 04.02.2026 (do konca mája 2026, keď v zmysle dohody otec si deti prevezme po škole a odovzdá ich vždy ráno do školy v termínoch 13.03. až 16.03., 25.03. do 30.03., jedna noc z 02.04. na 03.04., potom od 08.04. do 13.04., od 16.04. do 17.04., od 22.04. do 27.04., od 30.04. do 01.05., od 06.05. do 11.05., od 14.05. do 15.05., od 20.05. do 25.05., od 28.05. do 29.05.2026), pričom súd prvej inštancie bude mať možnosť na odročenom pojednávaní jej realizáciu vyhodnotiť a aj v prípade, že by na odročenom pojednávaní ešte nerozhodoval vo veci, v prípade potreby môže na základe tohto vyhodnotenia zasiahnuť do pomerov a upraviť konkrétny styk.
18. Pokiaľ ide o návrh otca na uloženie informačnej povinnosti obom rodičom informovať druhého rodiča o každom lekárskom vyšetrení detí, ich ošetrení, predpísaných liekoch, zmene zdravotného stavu a odporúčaniach lekára, a to bezodkladne, najneskôr do 24 hodín so súčasným zaslaním fotografie, resp. skenu správy alebo receptu, odvolací súd uvádza, že aktuálne nie je osvedčená potreba v tomto smere zasahovať neodkladným opatrením. Už zo samotnej formulácie návrhu vyplýva jeho všeobecnosť, keď tento má smerovať ku akýmkoľvek situáciám, ktoré by mohli v budúcnosti nastať, bez toho, aby bola osvedčená vôbec skutočnosť, že nastanú. Odvolací súd nespochybňuje právo rodiča na informácie o dieťati, obzvlášť, ak sa dieťa nachádza v starostlivosti druhého rodiča. Z osvedčeného skutkového stavu vyplýva, že otec sa podieľa na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o maloleté deti (sám uvádza rozpis, kedy deti sprevádzal k lekárom v období od marca 2024 do januára 2026), otec pozná lekárov maloletých detí, preto má možnosť dostať sa k informáciám o zdravotnom stave maloletých detí priamo kontaktom s uvedenými lekármi. Aj pre prípad, že by bolo nevyhnutné poskytnúť maloletým deťom zdravotnú starostlivosť, osobitný predpis (ktorým je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov) upravuje spôsob zabezpečenia súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, prípadne situácie, kedy je možné zdravotnú starostlivosť poskytnúť aj bez informovaného súhlasu. Ak by sa aj vyskytla situácia, kedy by bola potrebná ingerencia súdu, hoci aj neodkladným opatrením, samotné zdravotnícke zariadenie dokáže vyhodnotiť potrebu informovať druhého rodiča, ktorý tak má priestor adekvátne zareagovať. Účelom neodkladného opatrenia však nie je pokrývať do budúcna všetky situácie, o ktorých jeden z rodičov len predpokladá, že by sa mohlo stať, že nebude mať informáciu o aktuálnom zdravotnom stave dieťaťa. Pokiaľ ide návrh otca uložiť obom rodičom zákaz bránenia poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, tento návrh neoprávnene zasahuje do práva druhého rodiča rozhodnúť sa v budúcnosti s ohľadom na parametre konkrétnej situácie, či súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poskytne a to rovnako bez toho, aby nateraz bola osvedčená potreba takého rozhodnutia. V prípade, že by v budúcnosti matka nesúhlasila s konkrétnym zdravotným výkonom, ktorého by sa otec domáhal vo vzťahu k maloletým deťom, vtedy bude namieste, aby o takejto nezhode rodičov, ako nezhode o podstatnej otázke (v závislosti od konkrétneho zdravotného výkonu) rozhodoval súd. Obdobnú povinnosť, resp. zákaz však nemožno uložiť dopredu a v podstate podľa návrhu otca bez stanovených hraníc. Pokiaľ ide o otcov návrh uložiť obom rodičom povinnosť odovzdávať si deti pokojne, zdržať sa konfliktov a prípadne aj bez prítomnosti osôb, ktoré by mohli eskalovať konflikt, otec sa domáha normovania elementárneho služného vzájomného správania sa rodičov voči sebe. V tomto smere odvolací súd súhlasí, že uloženie takejto povinnosti by bolo rozhodnutím nespĺňajúcim znaky vykonateľnosti. Vyhodnotenie, ako sa rodičia správajú, aký to môže mať vplyv na maloleté deti je súčasťou vyhodnotenia dokazovania realizovaného súdom a jeho výsledok súd zohľadňuje pri rozhodovaní o úprave práv a povinností voči maloletým deťom. Normovať vzájomné správanie sa rodičov však nie je úlohou súdu, už vôbec nie formou neodkladného opatrenia, toto správanie je už normované (napr. aj v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
19. Na otázku vhodnej úpravy pomerov, pokiaľ ide formu starostlivosti rodičov o deti, prípadne o rozsahu styku tak v konkrétnom prípade dá riadne dokazovanie. Konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletým deťom (ako súčasť konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí) bolo začaté a priestor na rozhodnutie vo veci samej tak už existuje. Určite je potrebné pokračovať v budovaní vzťahu medzi maloletými deťmi a otcom. Za predpokladu, že na to splnené zákonné predpoklady, je tu stále priestor, napríklad v prípade, že by sa nerealizovala rodičov z 12.03.2026, aby súd v prípade potreby pomery neodkladným opatrením zasiahol.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
21. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletých detí zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).