Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/41/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B. C., narodený XX.X.XXXX a D. C., narodený XX.X.XXXX, obe deti trvale bytom: E. XX, F., obe v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec; deti matky: B. C., narodená X.X.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, a otca: E. G., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX, F., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Horanský & Partners s.r.o., Staničná 2308/1, Piešťany; o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. -81 zo dňa 15.12.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že rodičia sú povinní odovzdávať si obe maloleté deti naraz riadne pripravené v školskom zariadení, resp. v mieste bydliska aktuálne sa starajúceho rodiča (mimo školských dní) s tým, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti v rozsahu 40%, teda každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 13.30 hod. do utorka do 13.30 hod. a od piatka od 13.30 hod. do najbližšieho nepárneho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 13.30 hod. do piatka do 8.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti v rozsahu 60%, teda každý párny kalendárny týždeň od utorka od 13.30 hod. do piatka do 13.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 8.00 hod. do stredy do 13.30 hod. a od piatka od 8.00 hod. do najbližšieho párneho pondelka do 13.30 hod.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , (ďalej len „“), (ďalej len“ “) a až 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Uvádzal, že v prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, pričom sa nezasahuje týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase vymedzenom mu vo výroku tohto neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom otca o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je v najlepšom záujme maloletých detí A. B. a D., lebo ich rodičia aktuálne nevedia medzi sebou konštruktívne komunikovať, prevládajú u nich negatívne emócie, hoci absolvovali sedenia i so starším

synom na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR (poukázal na správu psychológa z 3.9.2025), pričom súd prvej inštancie v tejto fáze procesu (ešte pred uskutočnením prvého pojednávania) v záujme stabilizácie situácie a predvídateľnosti režimu bežného fungovania detí prevzal úpravu z ISR zo dňa 21.10.2025, na ktorej sa naposledy zhodli obaja rodičia a ktorá zohľadňuje aj prianie maloletého A. bez toho, aby súd prvej inštancie zverejnil jeho názor. Pokiaľ by ostali pomery v tejto rodine naďalej bez záväznej úpravy a súd prvej inštancie by dočasne starostlivosť o deti konkrétne neupravil, hrozila by podľa neho potenciálna možnosť vzniku ďalších rodičovských konfliktov a prehĺbila by sa neistota v už dosť narušených súčasných vzťahoch. Keďže striedavá osobná starostlivosť môže prebiehať aj v nepravidelnom modeli, rozsah 40% (133 hodín starostlivosti o deti otcom v rámci 2 týždňov, t. j. 24 hod. x 14 dní je 336 hodín) ku 60% (203 hodín v rámci 2 týždňov matkou) je podľa súdu prvej inštancie prijateľný a prioritne súladný so zisteným stanoviskom staršieho dieťaťa, pričom deti sa budú striedať v domácnostiach rodičov spoločne. Ak sa tento dočasný režim úpravy do pojednávania osvedčí, môže byť podkladom pre uzatvorenie rodičovskej dohody bez nutnosti nariaďovania zdĺhavého znaleckého dokazovania, resp. presvedčí účastníkov, že bez vykonania tohto dôkazu nedokážu riadne dlhodobo fungovať. Súd prvej inštancie v tomto štádiu konania nesúhlasil s argumentáciou otca, že pre ich rodinu je najlepším riešením úprava striedania detí medzi oboma domácnosťami na polovicu po týždni, keďže tento časový úsek je pre deti bez druhého rodiča príliš dlhý a zaťažujúci; navrhovaná úprava v petite by vyhovovala otcovi, avšak nie matke a ani A., ktorý s ohľadom na vek 12 rokov odprezentoval svoju predstavu a súd ju pri neodkladnej úprave pomerov nemal dôvod nezohľadniť. 3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Dôvodil, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nezohľadnil psychologické riziká spojené s častým striedaním prostredí a keď bez opory v odborných poznatkoch alebo vo vykonanom dokazovaní uzavrel, že týždňový interval striedavej osobnej starostlivosti bude pre maloleté deti príliš dlhý. Zdôraznil, že otázka dĺžky intervalu striedania detí nie je otázkou jeho neschopnosti prispôsobiť sa, ale výlučne otázkou toho, aký režim je z hľadiska psychického, emocionálneho a vývinového najlepší pre deti a vychádza z dlhodobého striedania detí a pozorovania napätia, ktoré podľa neho časté striedanie domácností u detí spôsobuje. Poukázal na závery psychologickej správy z poradenského procesu vypracovanej psychologičkou H. I. dňa 03.09.2025, z ktorej podľa neho jasne vyplýva, že stabilnejší interval striedania by maloletým poskytol viac pokoja, bezpečia, a priestoru na zdravý emocionálny vývin. Poukazoval na to, že maloletí majú pozitívnu skúsenosť s týždňovým striedaním, hoci zatiaľ len počas prázdnin. Stabilný týždňový režim by podľa neho poskytol deťom predvídateľnosť, jasnú štruktúru a dostatočný čas na adaptáciu a neprinášal by ani týždňovú neprítomnosť rodiča v živote dieťaťa, nakoľko aj v súčasnosti kontakt rodičov s deťmi prebieha prirodzene, napr. na tréningoch, resp. zápasoch. Vo vzťahu k obsahu vyjadrenia maloletého A. B. upozornil na možnosť existencie konfliktu lojality. Upozornil tiež na skutočnosť, že podnet na prešetrenie pomerov v rodiny podala aj nevlastná sestra maloletých, E. C. G., ktorá sama na možnosť konfliktu lojality poukázala, pričom skutočnosť, že je v príbuzenskom kontakte s maloletými deťmi, kvalifikovanosť jej podnetu neznižuje. Poukázal na to, že dohoda na informatívnom stretnutí rodičov zo dňa 21.10.2025, na ktorej sa naposledy rodičia zhodli, a ktorú súd prvej inštancie prevzal do svojho rozhodnutia nebola výsledkom rovnocenného a slobodného konsenzu oboch rodičov, ale bola výsledkom opakovaných ústupkov zo strany otca a jeho snahy predchádzať konfliktom. Preto záver súdu prvej inštancie o tom, že súčasný režim stretávania sa výsledkom funkčnej dohody rodičov alebo autentického priania dieťaťa nie je záverom správnym, nakoľko v skutočnosti sa jedná o kompromis dosiahnutý za cenu otcových opakových ústupkov s cieľom chrániť deti pred ďalším psychickým tlakom. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že maloletých zverí neodkladným opatrením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, so striedaním vždy v nedeľu o 18:00 hod.

4. Matka vo svojom vyjadrení uvádzala, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a navrhovala ho odvolacím súdom potvrdiť. Mala za to, že súčasný režim starostlivosti o deti, ktorý sa realizuje v intenciách dohody rodičov z 21.10.2025, ktorej závery prevzal súd prvej inštancie do svojho rozhodnutia, rešpektuje aktuálne potreby maloletých detí. Poukázala na to, že model v súčasnosti funguje a osvedčil sa. Otcova argumentácia je podľa nej rozporná, keď na jednej strane argumentuje potrebou stabilizácie detí a na druhej strane navrhuje režim starostlivosti odlišný od aktuálne zastabilizovaného, ku ktorému dospeli po dohode, pričom otcom navrhovaný režim striedania po týždňoch odmieta tak matka, ako aj starší syn. Maloleté deti považujú podľa matky režim za stabilný a je pre nich dostatočne predvídateľný. Poukázala na to, že naopak by bolo v rozpore s čl. 12 a článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ak by súd vyhovel návrhu otca na režim starostlivosti o deti (a to dokonca

neodkladným opatrením), hoci je zrejmé, že by to bolo vyslovene v rozpore minimálne s predstavou staršieho syna.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že úprava odvolaním otca napadnutého neodkladného opatrenia kopíruje realizáciu starostlivosti rodičov o deti, tak, ako si to dohodli dňa 17.09.2025 následne modifikovali dňa 21.10.2025, kedy rodičia prevzali zodpovednosť za maloleté deti a dobrovoľne navrhli úpravu, ktorá sa odvtedy aj realizuje. Faktický stav podľa šetrenia pomerov zodpovedá úprave neodkladného opatrenia, je z oboch strán dodržiavaný a zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matku opakovane zdôraznil, že jeho návrh týždenného striedania vychádza z reálnej životnej situácie, snahy o stabilizáciu vzťahov, minimalizáciu konfliktov a podpory citovej väzby detí k obom rodičom a je motivovaný výlučne záujmom detí a snahou vytvoriť pre nich stabilné a predvídateľné prostredie. Znovu poukázal na to, že aj dohoda z 21.10.2025, na základe ktorej sa realizuje aktuálny režim starostlivosti o deti, je výsledkom jeho ústupkov. Bol ochotný akceptovať aj režim rozdelenia starostlivosti o deti v režime 60 % ku 40 %, ak by sa realizoval v predvídateľných súvislejších obdobiach. Znovu zdôraznil, že ani pri intervale napríklad 9 dní u matky a 7 dní u otca by nedochádzalo k pretrhnutiu kontaktu detí s druhým rodičom, nakoľko ten je realizovaný v rámci športových aktivít detí. Zdôraznil tiež, že rešpektuje názor maloletého dieťaťa, avšak poukázal na to, že v situáciách vysokého rodičovského konfliktu je nevyhnutné, aby bol názor maloletého dieťaťa posudzovaný veľmi citlivo a v širšom kontexte. Doložil fotodokumentáciu spoločných aktivít maloletých detí s ním a to tak z obdobia pred podaním návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj z obdobia po jeho podaní, na ilustráciu blízkosti ich vzájomného vzťahu s tým, že jeho cieľom je zabezpečiť, aby maloleté deti mali prirodzený, bezpečný a nestresujúci vzťah k obom rodičom, bez pocitu, že svojimi prejavmi náklonnosti ubližujú druhému rodičovi a žiadal, aby odvolací súd zvážil ním uvádzané skutočnosti, potvrdil relevanciu odborných zistení a zohľadnil realitu každodenného života detí a prijal dočasnú úpravu, ktorá zohľadňuje ich stabilitu a emocionálnu pohodu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu uznesenia súdu prvej inštancie, ktorá spočíva v zamietnutí návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko tak v čase jeho vydania ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov ( ).

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

12. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 5 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. V zmysle (ďalej len „“), starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

16. V Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v . Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú.

17. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým dočasne upravil neodkladným opatrením režim starostlivosti rodičov o maloleté deti.

18. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach totiž vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. ). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov.

19. Samotný rozpad rodiny nie je bez ďalšieho dôvodom na zásah súdu neodkladným opatrením do úpravy pomerov. Obzvlášť to platí, ak rodičia dokážu na starostlivosti o deti dohodnúť, hoci aj kompromisom, ktorý je pre jedného z nich (alebo prípadne aj pre oboch) výsledkom nielen úplnej spokojnosti s formátom dohodnutej realizovanej starostlivosti ale aj výsledkom ústupkov. Skutočnosť, že rodičia nedokážu spolu komunikovať za predpokladu, že sa fakticky realizuje striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti, ktorú v pomere 60 % zabezpečuje matka a v pomere 40 % otec, nie je bez ďalšieho dôvodom, aby súd pristupoval k nariaďovaniu neodkladného opatrenia. To by prichádzalo do úvahy, ak by reálne hrozilo, že by jeden z rodičov (v tomto prípade otec ako navrhovateľ) mal zamedzený priestor na realizáciu kontaktu s maloletými deťmi do takej miery, že by sa bolo možné odôvodnene obávať, že tým utrpia vzťahy medzi maloletými deťmi a otcom. Nie je však účelom neodkladného opatrenia prevziať dočasnú dohodu rodičov vo vzťahu k realizácii starostlivosti o deti. Úlohou súdu

prvej inštancie bolo vysporiadať sa s návrhom otca, ktorý sa v zásade domáhal samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia iného režimu realizácie striedavej osobnej starostlivosti, na ako sa s matkou dohodol, keď za vhodnejšie považuje realizovať ju v dlhších časových intervaloch striedania (on sám navrhuje intervaly týždenné, prípadne v pomere 60 % v prospech matky a 40 % v prospech otca). Ak by súd prvej inštancie považoval režim starostlivosti realizovaný od 21.10.2025 (nikým zo zúčastnených pritom nie je ani len tvrdené, že by sa nerealizoval) za postačujúci, správnym postupom bolo návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť. Ak by ho považoval za dôvodný, potom by bolo namieste buď návrhu otca vyhovieť, prípadne upraviť iný vhodný režim starostlivosti o maloleté deti, ktorý by zodpovedal osvedčenému skutočnému stavu. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia však nespočíva v prevzatí rodičmi dohodnutej a realizovanej úpravy.

20. Otec síce uvádza, že súd prvej inštancie, tým, že neupravil dlhšie časové úseky stretávania, nezohľadnil psychologické riziká spojené s častým striedaním prostredí, resp. že bez opory v odborných poznatkoch alebo vo vykonanom dokazovaní uzavrel, že týždňový interval striedavej osobnej starostlivosti bude pre maloleté deti príliš dlhý, z ničoho, čo doposiaľ vyšlo najavo, však nevyplýva, že by aktuálny režim rodičmi realizovanej striedavej osobnej starostlivosti akokoľvek maloleté deti ohrozoval. Práve naopak, to aký režim je z hľadiska psychického, emocionálneho a vývinového najlepší pre maloleté deti, bude, v prípade, ak ho nedokážu rodičia v priebehu konania identifikovať, predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. Rovnako ním bude zodpovedanie otázky, či napätie, ktoré deti prežívajú je dôsledkom režimu starostlivosti alebo dôsledkom iných faktorov, ako aj otázky, či sú maloleté deti vystavované konfliktu lojality a aký to má na nich vplyv. V rámci procesu riadneho dokazovania bude mať súd prvej inštancie v prípade potreby vyhodnotiť aj možnosť existencie konfliktu lojality aj s ohľadom na podnet nevlastnej sestry maloletých (otcovej dcéry) a v prípade potreby bude mať aj možnosť túto otázku podrobiť širšiemu objektívnemu dokazovaniu. 21. Pokiaľ ide o stabilitu režimu stretávania, nemožno súhlasiť s interpretáciou otca vo vzťahu k záverom poradenských procesov, ktorou otec podporuje svoj návrhu na úpravu dlhších časových úsekov striedania starostlivosti rodičov o maloleté deti. Pre maloleté deti je z pohľadu stability nepochybne dôležité, aby im rodičia dokázali zrozumiteľne a dostatočne empaticky odkomunikovať dôvody aktuálnej situácie a vytvoriť im priestor, aby v režime (ktorý si napokon rodičia dohodli a ktorý realizujú), mohli pokiaľ možno v čo najväčšom komforte benefitovať. Aj režim, ktorý si rodičia dohodli na informatívnom stretnutí 21.10.2025, resp. modifikovali dovtedajší režim, je režimom, ktorý vie zabezpečiť deťom dostatok pokoja, bezpečia a priestoru na zdravý emocionálny vývin, je dostatočne stabilný, predvídateľný, má jasnú štruktúru a umožňuje deťom plynule prechádzať zo starostlivosti jedného rodiča do starostlivosti druhého rodiča. 22. Dôvodom na zásah súdu neodkladným opatrením nie ani skutočnosť, že dočasnú dohodu, ktorú rodičia uzavreli na informatívnom stretnutí 21.10.2025, otec nepovažuje za dohodu vyváženú, ani za výsledok rovnocenného a slobodného konsenzu oboch rodičov, keď tvrdí, že bola výsledkom opakovaných ústupkov z jeho strany a jeho snahy predchádzať konfliktom. Ak je pravdou, že otec bol ochotný pristúpiť pri dosiahnutí dočasnej dohody ku kompromisom, odvolací súd túto skutočnosť hodnotí pozitívne. Jej výsledkom je, že aktuálne majú deti zabezpečený kontakt s oboma rodičmi v dostatočnej miere na to, aby dokázali budovať a rozvíjať svoj rovnocenný vzťah s oboma rodičmi. Úlohou oboch rodičov nateraz je vytvárať maloletým deťom také podmienky, aby boli v čo najvyššej možnej miere uchránené neprimeranému tlaku, ktorý môže pre nich predstavovať už len samotná existencia rodičovského konfliktu. Pri režime, kedy otec realizuje starostlivosť o maloleté deti každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 13.30 hod. do utorka do 13.30 hod. a od piatka od 13.30 hod. do najbližšieho nepárneho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 13.30 hod. do piatka do 8.00 hod. tak nie je dôvod, aby do úpravy pomerov neodkladným opatrením zasahoval súd. Súčasná forma realizácie starostlivosti neznamená, že v budúcnosti nemôže dôjsť zmene a to či už dohodou rodičov sledujúcou záujem maloletých detí, prípadne rozhodnutím súdu opretým o riadne vykonané dokazovanie a rovnako sledujúcim záujem maloletých detí. 23. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami odvolateľa. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.), k čomu odvolací súd pri svojej argumentácii smeroval.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

25. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).