Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Sas-11-2023.pdf
PDF · 113.77 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sas/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C., zastúpený advokátom Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, so sídlom advokátskej kancelárie Vajanského 10, Trnava, IČO: 424 033 75, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 4. mája 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo 4. mája 2023 a vec vracia žalovanej na nové konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím z 12. októbra 2022 č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo 7. septembra 2022 z dôvodu, že podľa odborného posudku o invalidite zo 7. septembra 2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia, žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2. Na odvolanie žalobcu, nesúhlasiaceho s posúdením jeho zdravotného stavu, ktorý je dlhodobo nepriaznivý a neumožňuje mu pravidelne vykonávať zárobkovú činnosť, preskúmal prvostupňové rozhodnutie generálny riaditeľ žalovanej, a dňa 4. mája 2023, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, ho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil tak, že žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 21. decembra 2021 priznal invalidný dôchodok v sume 135,20 € mesačne, ktorý následne postupom podľa príslušných valorizačných ustanovení zvýšil celkovo až na sumu 153,20 € mesačne od 1. januára 2023. 3. Generálny riaditeľ žalovanej úvodom všeobecne ozrejmil východiská posudzovania zdravotného stavu poistenca na účely posúdenia podmienok vzniku nároku na dávku vyplácanú z invalidného poistenia, ktoré je vykonávané posudkovými lekármi sociálneho poistenia pobočky žalovanej, respektíve ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). 4. Zdravotný stav žalobcu bol primárne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky žalovanej Trnava v súvislosti s podanou žiadosťou o invalidný dôchodok zo 7. septembra 2022, so záverom, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %, a teda žalobca nie je invalidný. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky žalovanej Trnava dňa 31. októbra 2022,
ktorý zotrval na svojom skoršom posudkovom závere. Z uvedeného dôvodu bol kompletný posudkový spis predložený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia, ktorý dňa 13. apríla 2023 opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu so záverom, že jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím je bipolárna afektívna porucha, zaradená do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Dátum vzniku invalidity bol určený na 21. december 2021, od zhoršenia duševnej poruchy potvrdenej prepúšťacou správou dňom hospitalizácie žalobcu. Posudkový lekár v posudku konštatoval, že u žalobcu sú prítomné bližšie nešpecifikované mániodepresívne poruchy, je sledovaný a liečený nepravidelne psychiatrom a bol opakovane hospitalizovaný v minulosti. Po vynechaní liekov sa jeho zdravotný stav zhoršil s nutnosťou ústavného pobytu na psychiatrickom oddelení v decembri 2021. Po prechodnej stabilizácii bol prepustený na vlastnú žiadosť do ambulantnej starostlivosti, s nepriaznivou prognózou pre odmietanie liekov. Kolektív špecializovaných lekárov počas hospitalizácie uzavrel zdravotný stav žalobcu ako bipolárnu afektívnu poruchu, v tom čase s hypománickou epizódou. Podľa kontrolných psychiatrických nálezov od mája 2022 do októbra 2022 bolo popisované hypománické správanie, naďalej nepravidelné užívanie liekov, neporušené kognitívne schopnosti, intelektové schopnosti v pásme priemeru, nálada subdepresívna, myslenie tachypsychické, bez bludných obsahov, poruchy spánku, osobnosť akcentovaná, emočne nestabilná s tendenciou k impulzivite, nezdržanlivým prejavom. Posudkový lekár ďalej dôvodil, že z kontrolných lekárskych nálezov vyplýva nepriaznivá prognóza vývoja ochorenia z dôvodu nedodržiavania pravidelnosti medikamentóznej liečby, ktorá bola opakovane upravovaná. Klinický obraz hypománických epizód spĺňa posudkové kritériá stredne ťažké formy, pričom z dôvodu postupného zvyšovania cyklov hypománických fáz stredne ťažké formy ochorenia bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určený na hornej hranici percentuálneho rozpätia. Gastroenterologické nálezy a prepúšťacia správa z januára 2022 z chirurgickej kliniky dokumentujú dyspepsiu (ťažkosti s trávením, v súvislosti so zápalom žlčníka, liečených konzervatívne) a oftalmologické nálezy uvádzajú liečbu akútneho zápalu spojoviek, pričom tieto posudkovo nezávažné ochorenie nemajú vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom. 5. Z dôvodu zmeny v posudkovom závere posudkového lekára, ktorý konštatoval, že žalobca je podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, bol opätovne posúdený nárok žalobcu na invalidný dôchodok, v dôsledku čoho generálny riaditeľ žalovanej podrobne ozrejmil splnenie podmienok nároku na invalidný dôchodok a výpočet priznanej sumy spolu s príslušnou valorizáciou podľa § 60, § 63 ods. 6, § 65 ods. 2, § 64 ods. 6, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72, § 73 ods. 2, § 82, § 255 ods. 3 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z.. II. Správna žaloba 6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesúhlasu s posúdením jeho nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý mu znemožňuje vykonávať pravidelnú zárobkovú činnosť. Podľa názoru žalobcu nebola posudkovým lekárom zohľadnená závažnosť všetkých diagnóz, najmä gastritídy, ktorá veľmi vážnym spôsobom ovplyvňuje jeho celkový zdravotný stav, ako fyzicky, tak i psychicky. Žalobcov zdravotný stav je pritom dlhodobo, od útlej mladosti, nepriaznivý a neumožňuje mu vykonávať zárobkovú činnosť. Výška invalidného dôchodku plynúca z rozhodnutia mu nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb a nákladov, pretože nedosahuje ani 3 životného minima, v dôsledku čoho žiada o prehodnotenie a zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 7. V doplnení správnej žaloby žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so záverom posudkového lekára o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má byť podľa jeho názoru z dôvodu jeho ochorení určená na úrovni 100 %. Je povinnosťou súdov sa riadiť nielen percentuálnym vyjadrením poklesu schopnosti, ale najmä zohľadniť, či toto percentuálne vyjadrenie dostatočne reflektuje zdravotné postihnutie a s tým spojené komplikácie, ktoré sa odzrkadľujú do podoby nemožnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 8. Vychádzajúc z odborného lekárskeho posudku je zrejmé, že žalobca trpí bipolárnu afektívnu poruchou, ktorá je charakteristická tým, že sa prejavuje v niektorých situáciách nadnesenú náladou, zvýšenou energiou a aktivitou (hypomániou alebo mániou), inokedy skľúčenou náladou, zníženou energiou a aktivitou (depresiou). Túto poruchu dopĺňa pretrvávajúci hydrops žlčníka sprevádzaný dyspepsiou, ktorá spôsobuje žalobcovi výrazné opakujúce sa bolesti a jej dopad na funkčnosť žalobcu ako zárobkovo činnej osoby je výrazne obmedzené, a to o viac ako 45%. III. Vyjadrenie žalovanej
9. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe považuje za nedôvodné, v dôsledku čoho navrhuje správnu žalobu zamietnuť. 10. Záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný lekársky posudok o invalidite z 13. apríla 2023, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 45 % od 21. decembra 2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bola určená bipolárna afektívna porucha, ktorá bola podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradená do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, teda na hornej hranici percentuálneho rozpätia od 35 % do 45%. Dátum vzniku invalidity bol určený na 21. december 2021. 11. Žalobca v správnej žalobe neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie jeho zdravotného stavu, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zmenu dátumu vzniku invalidity a následné rozhodnutie o jeho nároku na invalidný dôchodok. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a ich aktuálnej závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., kde sú zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 12. Čo sa týka námietky o nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácii, žalovaná uviedla, že tieto skutočnosti nezakladajú nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku pre ich irelevanciu. IV. Replika žalobcu 13. V reakcii na vyjadrenie žalovanej žalobca v replike uviedol, že žalovaná iba odkazuje na lekársky posudok bez ďalšieho posúdenia žalobcom uvádzaných tvrdení. Žalovaná iba formalisticky prevzala závery posudku bez toho, aby skúmala žalobcom vytýkané nezohľadnenie súvisiacich zdravotných indikácií odôvodňujúcich vyšší pokles straty schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než len 45 %, a to osobitne vo vzťahu k odborným lekárskym posudkom z ktorých vyplýva, že žalobca trpí bipolárnou afektívnou poruchu spolu s pretrvávajúcim hydropsom žlčníka sprevádzaným dyspepsiou, ktorá žalobcovi spôsobuje výrazné opakujúce sa bolesti a má výrazný dopad na funkčnosť žalobcu ako zárobkovo činnej osoby. 14. Žalobca zaslal správnemu súdu dňa 22. marca 2024 doplnenie repliky, v ktorom zopakoval, že nesúhlasí s postupom a napadnutým rozhodnutím vydaným generálnym riaditeľom žalovanej, a to predovšetkým s učením percentuálne miery invalidity a z nej plynúcej výšky invalidného dôchodku, ktorý činí sumu 175,70 €, čo nepokrýva ani jeho náklady spojené s bývaním a nedosahuje výšku sumy životného minima. Z uvedeného dôvodu žiada o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, pri ktorom budú posúdené aj iné diagnózy (ku ktorým doloží lekárske nálezy), najmä chronická gastritída ťažkého stupňa, nielen bipolárnu afektívnu poruchu, keďže sa jeho zdravotný stav permanentne veľmi zhoršuje, čo mu znemožňuje pravidelne vykonávať zárobkovú činnosť. V. Relevantná právna úprava Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom 15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 SSP] v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho (dávkového a posudkového) spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 16. O žalobe rozhodol na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 2. apríla 2026, za prítomnosti oboch účastníkov konania. Tak žalobca, ako aj žalovaná zotrvali v celosti na námietkach resp. argumentácii obsiahnutých v podanej správnej žalobe a nadväzujúcich podaniach adresovaných súdu v priebehu konania. 17. Predmetom prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok, keďže podľa novšieho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej z 13. apríla 2023 je žalobca invalidný od 21. decembra 2021, pretože pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Generálny riaditeľ pritom napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej, ktorá jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietla z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára pobočky žalovanej Trnava zo 7. septembra 2022 žalobca nebol invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 35 %, t. j. pod zákonom požadovanú hranicu 40 %. 18. Žalobca však ani s takto určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v dôsledku ktorej mu nárok na invalidný dôchodok v odvolacom konaní vznikol, nesúhlasil. Žalobca v zásade nespochybňuje správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým je bipolárna afektívna porucha, zaradená do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., správnosť určenia dátumu vzniku invalidity od. 21. decembra 2021 a ani určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, z percentuálneho rozpätia 35 % až 45%, Je pravdou, že žalobca všeobecne nesúhlasí s určenou výslednou mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak svojou argumentáciou sa sústredí takmer výlučne na nedostatočné posúdenie a vyhodnotenie závažnosti všetkých jeho ochorení žalovanou, predovšetkým ochorenia žlčníka, v dôsledku ktorého trpí tráviacimi ťažkosťami a bolesťami, ktoré mu neumožňujú vykonávať zárobkovú činnosť. V dôsledku uvedeného má za to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť má byť určená omnoho vyššia, ak nie až 100%. 19. V prvom rade musí správny súd zdôrazniť správnosť argumentácie žalovanej, že akokoľvek nepriaznivá sociálna a ekonomická situácia žalobcu nie je na účely priznania nároku a určenia sumy
invalidného dôchodku relevantná a žalovaná na tieto okolnosti nie je povinná prihliadať. Rovnako nie je relevantná ani námietka žalobcu, že priznaná suma invalidného dôchodku nepokrýva ani jeho náklady na bývanie. Hoci sú pre správny súd uvedené argumenty žalobcu pochopiteľné, suma invalidného dôchodku sa odvíja výlučne od percentuálnej miery poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť a teda závisí od závažnosti jeho zdravotného postihnutia. 20. V druhom rade, a vo vzťahu ku žiadosti žalobcu opätovne posúdiť jeho zdravotný stav správny súd uvádza, že podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou výlučne lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú posudkoví lekári pobočky a posudkoví lekári ústredia žalovanej. Správny súd nie je súdom skutkovým, nemá na túto výlučne odbornú – medicínsku činnosť potrebné odborné znalosti a napokon nedisponuje žiadnym zákonným oprávnením, aby posudkovú činnosť posudkových lekárov nahrádzal. Podľa § 135 ods. 1 SSP je zároveň pre správny súd rozhodujúci skutkový a právny stav, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia a teda jeho zdravotný stav viažuci sa k obdobiu mája 2023. Správny súd však skúma, či obsah lekárskeho posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo odborných lekárskych nálezov alebo niektoré z nich vôbec nezohľadňuje, alebo či svojou celkovou skladbou nie je nepreskúmateľný. Nemôže však voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi a rozhodnúť o prípadnom vzniku invalidity a určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 21. Ako už správny súd naznačil vyššie, jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť posudkových lekárov, či samotnej žalovanej, ale preskúmavať zákonnosť jej rozhodnutí (ako aj im predchádzajúceho procesného postupu v rámci administratívneho konania a zaobstaraných podkladov), teda posúdiť, či si splnila povinnosti stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z.. S konkretizáciou na prejednávanú vec a s prihliadnutím na žalobné body sa správny súd zameral predovšetkým na lekársky posudok z 13. apríla 2023 ako podklad napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, s ktorého závermi, že žalobca je invalidný s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, žalobca nesúhlasil. 22. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami sa posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (pozri judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/2021 a ďalšia nadväzujúca judikatúra). 23. Správny súd konštatuje, že čo do určenia rozhodujúceho ochorenia, jeho vzniku, stanovenia formy a určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je lekársky posudok dostatočne zrozumiteľný a spĺňa kvalitatívne kritéria vyžadované ustálenou rozhodovacou praxou. V jeho odôvodnení nemožno nájsť žiadne časti, ktoré by si navzájom protirečili alebo ktoré by boli v zjavnom rozpore s konštatovaným záverom, že žalobca je invalidný s konkrétne určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako tak správny nedetegoval lekárske správy, ktoré by na účely posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár nezohľadnil, čo napokon žalobca ani nenamietal. 24. Posudkový lekár žalovanej v odbornom lekárskom posudku z 13. apríla 2023 popísal progredujúci vývoj žalobcovho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorý pre vynechanie liekov dospel až do hospitalizácie žalobcu na psychiatrickom oddelení v decembri 2021, v nadväznosti na ktorú bol určený aj dátum vzniku invalidity žalobcu. Zdravotný stav žalobcu bol následne sledovaný v rámci kontrolných prehliadok a vyvíjal sa v závislosti od pravidelnosti užívania liekov, pričom prognóza bola práve pre nedodržiavanie medikamentóznej liečby nepriaznivá. Vzhľadom na zistenia, že kognitívne schopnosti žalobcu boli neporušené, intelektové schopnosti boli v pásme priemeru, nálada subdepresívna, myslenie tachypsychické, bez bludných obsahov, boli prítomné poruchy spánku, osobnosť akcentovaná, emočne nestabilná s tendenciou k impulzivite a nezdržanlivým prejavom, a z dôvodu postupného zvyšovania cyklov hypománických fáz určil posudkový lekár zdravotné postihnutie žalobcu ako stredne ťažkú formu ochorenia, pričom percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 45 %. 25. Rovnaké závery o dostatočnom odôvodnení však už správny súd nemohol konštatovať vo vzťahu k časti lekárskeho posudku, v ktorej posudkový lekár vyhodnocoval na účely prípadného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iné zdravotné postihnutia žalobcu v podobe dyspepsie v dôsledku hydropsu žlčníka. Zdôvodnenie, ktoré posudkový lekár obsiahol v posudku sa správnemu súdu javí skôr ako konštatovanie, ktoré je pre žalobcu nezrozumiteľné a zjavne mu
neposkytuje dostatočnú odpoveď, prečo zdravotné postihnutie, ktoré subjektívne vníma ako skutočnú prekážku vo výkone zamestnania, posudkový lekár považuje za nezávažné a nemajúce vplyv na mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd si uvedomuje, že sa jedná „iba“ o vedľajšie a menej závažné ochorenie, za ktoré zákon č. 461/2003 Z. z. umožňuje priznať maximálne 10 % navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad rámec určený pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak ani v tomto rozsahu posudkový lekár nemôže rezignovať na riadne odôvodnenie a to práve v prípade, keď navýšenie pacientovi podľa jeho názoru neprináleží. 26. Na tomto mieste správny súd poukazuje na pomôcku nachádzajúcu sa v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., obsahujúcu všeobecné posudkové hľadisko, z ktorého má posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu pacienta a pri určovaní miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti s chorobami pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy vychádzať (ako zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. ktoré môžu byť funkčným dopadom najviac porovnateľné s ochoreniami žalobcu). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa v tomto prípade určí podľa rozsahu funkčného postihnutia, stavu výživy a nutnosti dodržiavať diétny režim. Hoci pri postupne podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár prirodzene nemôže prihliadať na percentuálne rozpätie určené pre dané ochorenie, poskytuje určité indície ako má pristupovať k určeniu závažnosti tohto ochorenia a spolu s kritériami uvedenými v skôr zmienenej pomôcke má byť zohľadnené v následnom odôvodnení posudkového lekára, či poistencovi zvýšenie percentuálnej miery prináleží alebo nie. 27. Správny súd záverom a vo vzťahu k námietke žalobcu, že jeho ochorenia odôvodňujú priznanie úplnej invalidity, teda určenie 100 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ozrejmuje, že na základe predložených lekárskych správ (nad rámec ktorých žalobca nepredložil žiadne ďalšie) posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej zistil a riadne zdôvodnil, prečo jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie resp. ochorenie, ktorým je porucha nálad (manická, depresívna, periodická) známa aj ako bipolárna afektívna porucha, je stredne ťažkou formou, pričom podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. možno pri tejto forme priznať poistencovi maximálne 45 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu. Výsledný a teda celkový percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa odvíja primárne od rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. od takého postihnutia, za ktoré možno poistencovi určiť podľa rámca vyplývajúceho z prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 tohto zákona). Takto určenú percentuálnu mieru poklesu možno zvýšiť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. najviac o ďalších 10 %, pričom prípadné zvýšenie je na voľnej, no odôvodnenej, úvahe posudkového lekára. Celkovo a hypoteticky by tak žalobcovi mohla byť priznaná maximálne 55 % miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pokiaľ by posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej dospel k záveru, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo však zatiaľ konštatované nebolo. Po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci žalovanej na ďalšie konanie však bude na posudkovom lekárovi, aby buď svoje úvahy, že žalobcovi navýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. neprináleží riadne a zrozumiteľne odôvodnil, prípadne, ak jeho úvahy nebudú s ohľadom na predložené lekárske správy a pomôcku, na ktorú správny súd poukázal v predchádzajúcom bode rozsudku, udržateľné, navýšenie v rozpätí do 10 % mu uzná. 28. Správny súd na základe uvedených zistení napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom žalovaná v súčinnosti s posudkovým lekárom sociálneho poistenia odstráni nedostatky odôvodnenia lekárskeho posudku, ako podkladu nového rozhodnutia, týkajúce sa iných zdravotných postihnutí a ako tieto eventuálne môžu resp. nemôžu vplývať na prípadné zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71. ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom pre zrozumiteľné zdôvodnenie bude vychádzať z pomôcky nachádzajúcej sa v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., obsahujúcej všeobecné posudkové hľadisko, z ktorého má posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu pacienta a pri určovaní miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súvislosti s chorobami pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, zaradenými do kapitoly X, oddielu E, vychádzať (ako zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. ktoré môžu byť funkčným dopadom najviac porovnateľné). 29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu. 30. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.