Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-25-2026.pdf
PDF · 95.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/25/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. F., trestne stíhaná pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. apríla 2026 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/115/2025 zo dňa 06. februára 2026, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/115/2025 zo dňa 06.02.2026 bola obžalovaná A. B. uznaná vinnou zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“), na tom skutkovom základe, že:
„dňa 03.08.2025 v čase od 13:00 hod. do 15.30 hod. v obývačke bytu č. XX, bytovom dome na adrese D. E. F., G. C.. č. XXX/XX, po predchádzajúcej hádke so svojim priateľom H. I. ohľadom nevery, zobrala do rúk svoju vzduchovku značky Gamo Quiet Cat, kaliber 4,5 mm, výr. číslo XX-XX- XXXXXX-XX, natiahla ju a naslepo vystrelila na menovaného, ktorý sedel na gauči, čo zopakovala trikrát, následne vzduchovku natiahla, vložila do nej brok a vystrelila naňho zo vzdialenosti asi 3 m, čo zopakovala niekoľkokrát, čím poškodenému H. I. spôsobila zástrel oblasti paže vpravo 2x, priestrel predlaktia vpravo, zástrel oblasti predného mediastina, priestrel pečene 2x, zástrel brušnej steny v oblasti priameho brušného svalu vpravo a zakrvácanie do brušnej dutiny malé, s celkovou dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života v trvaní 16 dní, z toho 8 dni závažne v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, komunikácie, mobility, hygieny a stravovania a 8 dní menej závažne vo zvýšenej fyzickej aktivite, pričom intenzita pôsobiacej sily bola vyššia až vysoká, vzhľadom na okolnosť, že dva broky penetrovali do brušnej dutiny kde poranili pečeň a jeden do predného mediastina, kde však neporanil žiadny dôležitý orgán“.
Za to bola obžalovaná A. B. okresným súdom odsúdená podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím k § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol výkon tohto trestu podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola ustanovená skúšobná doba probačného dohľadu 5 (päť) rokov. Súčasne bolo obžalovanej podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. a) Tr. zák. uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe probačného dohľadu a povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu k poškodenému H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F., G. C. XX/XX na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného bez jeho výslovného súhlasu. Taktiež bol obžalovanej podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. uložený trest prepadnutia veci, a to vzduchovky značky
Gamo Quiet Cat, kaliber 4,5 mm, výr. číslo XX-XX-XXXXXX-XX, ktorej vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva štát. Napokon okresný súd uložil obžalovanej podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré smerovalo proti výrokom o uloženom treste a uloženom ochrannom opatrení v neprospech obžalovanej. Prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:
„Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a ochrannom opatrení, v neprospech obžalovanej bolo dňa 06.02.2026 zahlásené odvolanie prokurátora.
Samosudca Okresného súdu Trenčín pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).
Vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu žalovaného trestného činu, jeho spáchanie úprimne oľutovala, a napomáhala súdu pri objasnení predmetnej trestnej činnosti, súd prihliadol k poľahčujúcim okolnostiam v zmysle § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať. Úprimnosť priznania a oľutovania trestnej činnosti obžalovanou podľa súdu vyplynula jednak z jej verbálneho prejavu na hlavnom pojednávaní, ale aj z jej ospravedlnenia poškodenému.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa, charakter spáchaného úmyselného trestného činu súd upriamil pozornosť na vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti, teda najmä na plné doznanie sa obžalovanej k spáchaniu predmetnej trestnej činnosti, pričom tento postoj obžalovanej k svojej spáchanej trestnej činnosti považoval za dôležitý faktor smerujúci obžalovanú k jej náprave. S prihliadnutím na vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti, tiež na skutočnosť, že obžalovaná bola pred vzatím do väzby riadne zamestnaná, doposiaľ na ňu nepôsobil trest spojený s obmedzením osobnej slobody, vo výkone väzby si riadne plní svoje povinnosti, a je závislá na pervitíne, čím je podľa názoru súdu daný reálny predpoklad, že po riadne absolvovanom ochrannom liečení sa u obžalovanej odbúra určitá tendencia páchať trestnú činnosť pod vplyvom omamných látok, dospel súd k záveru, že účel trestu bude v prípade obžalovanej naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby (4 roky až 10 rokov) v trvaní 4 roky s uložením skúšobnej doby probačného dohľadu 5 rokov, ktorý súd aj vzhľadom k súčasnému uloženiu ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou považuje v jej prípade za dostatočný pre jej nápravu a ochranu spoločnosti, pričom z dôvodu posilnenia výchovného účinku tohto podmienečného trestu bolo obžalovanej uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe probačného dohľadu, a povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného bez jeho výslovného súhlasu. Súd obžalovanej zároveň uložil trest prepadnutia veci použitej na spáchanie predmetného trestného činu. S poukazom na znalecký posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria súd obžalovanej uložil aj ochranné opatrenie - ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov obžalovanej, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je podľa názoru prvostupňového súdu dostatočným trestom.
V nadväznosti na vyššie uvedené si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vzhľadom na charakter trestnej činnosti a to násilný trestný čin, zaradený do prvej hlavy Trestného zákona nemožno predpokladať, že podmienečný trest bez umiestnia obžalovanej do výkonu trestu odňatia slobody jednak ochráni spoločnosť a taktiež, že takto mierny trest odradí ostatných páchateľov od tak nebezpečnej trestnej činnosti akou je ublíženie na zdraví. Zároveň mám za to, že tento trest nemôže stačiť na nápravu obžalovanej.
V zmysle Trestného zákona je za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozmedzí 4 až 10 rokov. Uloženie trestu pod dolnú hranicu tejto sadzby – navyše s podmienečným odkladom trestu nemožno vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti považovať za primerané.
V tomto prípade teda rozhodnutie súdu o uložení podľa môjho názoru mierneho podmienečného trestu nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu.
Tu si taktiež dovoľujem poukázať na to, že obžalovaná A. B. so zbraňou – vzduchovkou úmyselne strieľala na poškodeného, pričom mierila aj na životne dôležité orgány
Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že obžalovaná sa správala agresívne. Jej správanie je nepredvídateľné a preto je nevyhnutné obžalovanú izolovať od poškodeného, ale aj od ostatných členov spoločnosti a umiestniť ju do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Mám za to, že iba tak je možné napraviť páchateľa, a to sústavným pôsobením na jeho správanie a prevýchovu a zároveň pôsobiť preventívne – ochranou spoločnosti pred agresívnym páchateľom násilného trestného činu.
Navrhujem preto, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku Krajský súd v Trenčíne zrušil predmetný rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 8T/115/2025 vyhlásený dňa 06.02.2026 v časti výroku o treste a ochrannom opatrení voči obžalovanej A. B. a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol a vymeral obžalovanej A. B. zákonný, primeraný a spravodlivý trest, a to trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 155 odsek 1 Trestného zákona so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou a trest prepadnutia veci.“
Obžalovaná sa k odvolaniu prokurátora vyjadrila písomne prostredníctvom obhajcu. V úvode vyjadrenia bolo poukázané na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej bolo uvedené nasledovné:
„Prokurátor svoje odvolanie voči rozhodnutiu súdu odôvodňuje tým, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti, a to násilný trestný čin, zaradený do prvej hlavy Trestného zákona nemožno predpokladať, že podmienečný trest bez umiestnenia obžalovanej do výkonu trestu odňatia slobody jednak ochráni spoločnosť a taktiež, že takto mierny trest odradí ostatných páchateľov od tak nebezpečnej trestnej činnosti, ako je ublíženie na zdraví. Zároveň má na top, že tento trest nemôže stačiť na nápravu obžalovanej a nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu.
Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že obžalovaná sa správala agresívne. Jej správanie je nepredvídateľné, a preto je nevyhnutné obžalovanú izolovať od poškodeného, ale aj od ostatných členov spoločnosti a umiestniť ju do ústavu na výkon trestu odňatia slobody a tak možno napraviť páchateľa.
Obhajoba obžalovanej A. B. má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v predmetnej trestnej veci bolo v súlade so zákonom, vecne správne, z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, kde bolo vykonané dokazovanie a to či už výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov, ako aj s oboznámením sa so všetkými početnými listinnými dôkazmi doloženými do spisu. Svoje konanie oľutovala a poškodenému sa riadne ospravedlnila.
Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo veľmi podrobne a správne odôvodnené v rozsiahlom vyhotovenom písomnom rozsudku, pričom s uvedeným rozhodnutím, ako aj s odôvodnením súhlasíme a považujeme ho za vecne správne.
Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Krajský súd Trenčín, ako príslušný odvolací súd, o podanom odvolaní Okresnej prokuratúry Trenčín rozhodol podľa ust. § 319 Trestného poriadku a odvolanie prokuratúry zamietol ako nedôvodné.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol rozhodnúť v súlade s doručeným odvolaním. Obžalovaná navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Pokiaľ ide o otázku správnosti samotného napadnutého rozsudku okresného súdu, na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaná A. B. urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovanej, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výrok o vine obžalovanej, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste a ochrannom opatrení.
Z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namieta správnosť neuloženia nepodmienečného trestu a neuloženie takéhoto trestu je podľa jeho názoru v rozpore so zásadami ukladania trestu podľa § 34 Tr. zák., v čom prokurátor videl vady napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Tiež z odvolania prokurátora vyplýva, že uložením nepodmienečného trestu sa s poukazom na § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák. mení aj forma uloženého ochranného liečenia na ústavnú formu.
Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť trestu uloženého obžalovanej A. B. v dôsledku neuloženia nepodmienečného trestu, odvolací súd sa s dôvodnosťou tejto námietky prokurátora nestotožnil. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k neuloženiu nepodmienečnému trestu odňatia slobody a naopak uviedol primerané dôvody pre uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby. Odvolací súd v súvislosti s takýmto odôvodnením konštatuje, že okresným súdom zistené skutočnosti majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktorých správnosť prokurátor, okrem poukazu v dôvodoch odvolania na okresným súdom nezohľadnené agresívne správanie obžalovanej, ktorá strieľala na poškodeného a mierila aj na životne dôležité orgány, inak nenamieta.
Ani podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovanej A. B., na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. nedávajú odôvodnený podklad k tomu, aby pre naplnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. by bolo v prípade obžalovanej nutné pôsobiť na ňu výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Krajský súd v tomto ohľade nespochybňuje skutočnosť, že obžalovaná spáchala závažný trestný čin, naproti tomu vo vzťahu k neuloženiu nepodmienečnému trestu sú zároveň dôvodné a správne úvahy okresného súdu, ktorý okrem okolností a charakteru spáchanej trestnej činnosti prihliadol aj na osobu obžalovanej a jej postoj k spáchanej trestnej činnosti. Ostatne dôvodnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody nevyplýva ani zo žiadnych ďalších skutočností a túto nemožno vyvodiť ani z trestnej minulosti obžalovanej, na ktorej predchádzajúce odsúdenia sa hľadí, akoby nebola odsúdená (svojou podstatou sú zahladené). Vo svojom súhrne okresný súd dospel k správnemu záveru, že neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovanej uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, by neviedol k jej náprave.
Na základe vyššie uvedeného sú podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovanej splnené zákonné podmienky na uloženie trestu, ktorý sa jej podmienečne odkladá. Okresným súdom uložený trest odňatia slobody je uložený v rámci zákonom určenej trestnej sadzby, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s ustanovením probačného dohľadu na hornej hranici zákonného rozpätia a súčasne sú obžalovanej uložené primerané povinnosti a obmedzenia, ako aj ochranné opatrenie - ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktoré vo svojom súhrne aj podľa odvolacieho súdu zodpovedajú zásadám ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák.
S poukazom na uvedené a s poukazom na správnosť úvah okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého odôvodnenia odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré úvahy okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, odvolací súd na podklade dôvodov odvolania prokurátora nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. k odôvodnenému záveru o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanej napadnutým rozsudkom.
Keďže odvolanie prokurátora vo vzťahu k neuloženiu nepodmienečného trestu bolo odvolacím súdom vyhodnotené ako nedôvodné, tak bolo ako nedôvodné vyhodnotené aj odvolanie prokurátora vo vzťahu k neuloženiu ochranného protitoxikomanického liečenie ústavnou formou s poukazom na § 74 ods. 1 posledná veta Tr. zák.
Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd tiež skúmal aj existenciu vád, odvolaním prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri k nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.