Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/46/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ivety Sopkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu STAWAL SK s.r.o., so sídlom Zlatovská 2206, 911 05 Trenčín, IČO: 46 776 109, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Nám. Sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému GORAL, spol. s r.o., so sídlom Zlatovská 612, 911 05 Trenčín, IČO: 36 294 161, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -42 zo dňa 3. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby sa zdržal ukončenia dodávky elektrickej energie, plynu a vody do nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedeného Okresným úradom G., pre okres G., k.ú. E., na LV č. XXXX, ktoré tvoria predmet nájmu podľa zmluvy o nájme uzavretej medzi H. V. G., spotrebné družstvo ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom zo dňa 24.11.2014 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 31.5.2016 a dodatku č. 2 zo dňa 18.6.2019 ako nebytové priestory - sklad s podlahovou plochou vo výmere 600 m2 na pozemku CKN parc. č. XXX/XX v k. ú. E. a časť vo výmere 1.560 m2 a pozemku CKN parc. č. XXX/XX v k. ú. E. a aby zabezpečil dodávku elektrickej energie, plynu a vody do týchto nehnuteľností v súlade s čl. VI. bod 4. a 5. zmluvy o nájme až do právoplatného skončenia sporu vo veci samej, ktorým sa rozhodne o určení existencie právneho vzťahu zo zmluvy o nájme zo dňa 24.11.2014 v znení jej dodatkov. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a to Zmluvou o nájme zo dňa 24.11.2014, Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 24.11.2014 s účinnosťou od 1.2.2015 zo dňa 31.5.2016, Dodatkom č. 2 k Zmluve o nájme zo dňa 18.6.2019, oznámením o zmene vlastníka predmetu nájmu, výpisom z katastra nehnuteľností, okres G., pre k.ú. E., listom vlastníctva č. XXXX, výzvou žalovaného na vypratanie nehnuteľnosti, oznámením žalobcu k výzve žalovaného, oznámením žalovaného o pozastavení dodávke energií zo dňa 4.1.2021, Stanovami H. V. G., spotrebné družstvo, podpisovým poriadkom H. V. G., spotrebné družstvo, zápisom č. 37/2014 riadneho zasadnutia predstavenstva H. V. G., spotrebné družstvo zo dňa 25.6.2014 a zistil, že zmluvou o nájme uzavretou dňa 24.11.2014 medzi H. V. G., spotrebné družstvo ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ prenechá nájomcovi predmet nájmu: nebytové priestory - sklad s podlahovou plochou vo výmere 600 m2 na pozemku CKN parc. č. XXX/XX v kat. úz. E. a pozemok vo výmere

2090 m2 (vyznačené na situačnom pláne tvoriacom neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy) do nájmu za účelom vykonávania predmetu činnosti nájomcu v súlade s jeho podnikateľským oprávnením zapísaným v obchodnom registri ako predmet podnikania. Zmluva bola uzavretá na dobu 5 rokov s účinnosťou od 1.2.2015. Dňa 31.5.2016 uzavreli H. V. G., spotrebné družstvo ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 24.11.2014 s účinnosťou od 1.2.2015 bola upravená výška nájomného. Dodatok č. 1 nadobudol účinnosť dňa 1.6.2016. Dňa 18.6.2019 uzavreli H. V. G., spotrebné družstvo ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 24.11.2014, ktorým bola zmenené ustanovenie o trvaní zmluvy a skončení nájmu tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to odo dňa účinnosti 1.2.2015 do dňa 1.2.2025. Žalovaný listom zo dňa 28.9.2020 oznámil žalobcovi, že na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.2020 sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území E. a to stavby so súpisným číslom XXXX - budova obchodu a služieb, stojaca na parcele číslo XXX/XX, pozemky - parcela registra „C“ parc. číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 624 m2 a parcela registra „C“ parc. číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.852 m2. Podľa výpisu katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom G., pre okres G., k.ú. E., LV č. XXXX žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1 a to stavby so súpisným číslom XXXX - budova obchodu a služieb, stojaca na parcele číslo XXX/XX, pozemky - parcela registra „C“ parc. číslo XXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 624 m2 a parcela registra „C“ parc. číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.852 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). Výzvou zo dňa 12.10.2020 žalovaný vyzval žalobcu na vypratanie predmetných nehnuteľností konštatujúc, že žalobca užíva majetok žalovaného bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaný považuje Nájomnú zmluvu zo dňa 24.11.2014 za absolútne neplatnú. Žalobca listom zo dňa 18.11.2020 reagoval na výzvu žalovaného zo dňa 12.10.2020, v ktorom uviedol svoje právne argumenty na danú problematiku, vyjadril nesúhlas s výzvou na vypratanie nehnuteľnosti pre absenciu dôvodov na daný postup a uviedol, že má záujem na ďalšom užívaní predmetu nájmu v zmysle zmluvy a plniť tým svoje povinnosti nájomcu. Listom zo dňa 4.1.2021 žalovaný žalobcovi oznámil, že s účinnosťou od 1.1.2021 sa ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností stal aj zmluvným odberateľom všetkých dodávateľov energií od objektu Logistického centra. Vzhľadom na uvedené oznámil, že dňom 4.2.2021 bude dodávku energií zabezpečovať výlučne pre subjekty v platnom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Zo zápisu z riadneho zasadnutia predstavenstva H. V. G., spotrebné družstvo zo dňa 25.6.2014 vyplýva, že predstavenstvo družstva schválilo Podpisový poriadok H. V. G., s.d. s platnosťou od 25.6.2014. Z čl. 4 Podpisového poriadku H. V. G., spotrebné družstvo s účinnosťou od 25.6.2014 vyplýva, že prevádzkový technický námestník družstva podpisuje Zmluvy o prenájme obchodných a bytových a nebytových priestorov.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , a konštatoval, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí v prvom rade skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je hodnoverne osvedčené že ten, kto podáva takýto návrh preukáže dôvodnosť i trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv iných osôb nad nevyhnutnú mieru. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku medzi stranami sporu a osvedčenie potreby úpravy pomerov. V prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. V súdenej veci žalobca navrhol nariadením neodkladného opatrenia uložiť žalovanému zdržať sa ukončenia dodávky elektrickej energie, plynu a vody do predmetných nehnuteľností, ktoré na základe Zmluvy o nájme užíva žalobca. Nárok, ktorého sa žalobca domáha, je nárok na užívanie predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o nájme. Medzi sporovými stranami je existencia tohto nároku sporná, keď žalovaný považuje Zmluvu o nájme za absolútne neplatný právny úkon. Dôvodom, pre ktorý žalovaný považuje Zmluvu o nájme za absolútne neplatný právny úkon, je jednak neurčité a nezrozumiteľné vymedzenie predmetu nájmu a jednak nedostatok spôsobilosti osôb, ktoré zmluvu uzatvorili, na konanie za právnickú osobu v čase podpisu zmluvy. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu doložených listinami predložených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie nárok, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, za osvedčený. Z predloženej zmluvy o nájme nemal pochybnosť o určitosti a zrozumiteľnosti vymedzenia

predmetu nájmu. Žalovaný, ktorý uvedenú skutočnosť namietal vo svojej výzve na vypratanie predmetných nehnuteľností adresovanej žalobcovi, ani bližšie nešpecifikoval, v čom mala neurčitosť či nezrozumiteľnosť predmetu nájmu spočívať. Pokiaľ ide o otázku nedostatku spôsobilosti osoby R.. O. J. na podpis Zmluvy o nájme, tu mal súd prvej inštancie za osvedčené skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že v čase podpisu zmluvy bol osobou spôsobilou na podpis takej zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva z rozhodnutia predstavenstva H. V. G., spotrebné družstvo zachyteného v Zápise riadneho zhromaždenia H. V. G., spotrebné družstvo zo dňa 25.6.2014, ktorým bol schválený Podpisový poriadok H. V. G., spotrebné družstvo s účinnosťou od 25.6.2014. V zmysle uvedeného mal R.. O. J. ako prevádzkovo- technický námestník (jeho funkcia je uvedená v citovanom zápise) právo podpisovať Zmluvy o prenájme obchodných a bytových a nebytových priestorov. Zmluva o nájme bola podpísaná dňa 24.11.2014. Právo R.. R. W. ako predsedu družstva v čase podpisu zmluvy spochybnená nebola. Súd prvej inštancie zdôraznil, že tieto právne závery sa vzťahujú len k rozhodovaniu o nariadení neodkladného opatrenia. V danom štádiu konania nie je potrebné preukazovať dôvodnosť uplatneného nároku, to bude predmetom dokazovania až vo veci samej, ale len osvedčenie tohto nároku. V rámci rozhodovania vo veci samej bude pre úspech v spore potrebné existenciu nároku preukázať, pričom súd bude rozhodovať po vykonanom dokazovaní posúdiac pri tom právne argumenty oboch sporových strán. Súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčenú i potrebu bezodkladného zásahu nariadením neodkladného opatrenia. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 4.1.2021, že dňom 4.2.2021 bude zabezpečovať dodávku energií len pre subjekty v platnom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Z kontextu výzvy na vypratanie predmetných nehnuteľností adresovanej žalobcovi je možné jednoznačne dovodiť, že žalovaný nezaraďuje žalobcu medzi subjekty, ktoré by mali s ním uzavretú platnú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi dôvodne hrozí odpojenie od energií a to dňom 4.2.2021. Je zrejmé, že po dobu rozhodovania o existencii právneho vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme, ktorá otázka je medzi stranami sporná, by bez dodávky energií bolo riadne užívanie predmetných nehnuteľností nemožné, resp. značne sťažené. Vo vzťahu k subsidiarite neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu je nutné konštatovať, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, v danom prípade tak prichádza do úvahy len nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné považovať ani za neprimeraný zásah do práv žalovaného, keď jeho realizáciou bude len pokračovať doterajší stav a to po nevyhnutnú dobu, kým nebude rozhodnuté vo veci samej. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. V zmysle , neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že na tunajšom súde už bola podaná žaloba na vypratanie nehnuteľnosti voči žalobcovi, ktorú žalobu podala obchodná spoločnosť GORAL, spol. s r.o. (žalovaný v konaní o nariadení neodkladného opatrenia), ktorá je vedená pod sp. zn., . V rámci uvedeného sporu bude potrebné riešiť otázku existencie právneho vzťahu zo zmluvy o nájme. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa v spojení s , keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa , a . Poukázal na to, že súd prvej inštancie porušil , keď uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručil žalovanému bez toho, aby k nemu pripojil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na to konajúci súd odňal žalovanému možnosť adekvátne sa brániť a porušil zásadu rovnosti účastníkov konania v odvolacom konaní. Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu sprostredkované súdom v odôvodnení uznesenia, ktoré považuje za nepravdivé, účelové, skreslené a neúčinné. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu zo dňa 24.11.2014, doplnenú dodatkom č. 1 zo dňa 31.5.2016 a dodatkom č. 2 zo dňa 18.6.2014, predchádzajúci vlastník mu protokolárne odovzdal ako platné listiny upravujúce nájomný vzťah so žalovaným iba znenie nájomnej zmluvy a znenie dodatku č.1; o existencii dodatku č. 2 nemal doposiaľ žiadnu vedomosť, tento mu nebol doručený a fyzicky ním nedisponuje. Vzhľadom na to spochybňuje jeho platnosť a pravosť, o to viac, ak daným dodatkom malo dôjsť k podstatnej zmene doby trvania nájmu jej predĺžením o ďalších 10 rokov a k zmene možností ukončenia nájmu. Odhliadnuc od toho trval na tom, že nájomná zmluva v znení dodatku je absolútne neplatná z dôvodu nedostatku spôsobilosti osôb uzatvárajúcich zmluvu, konať za právnickú osobu - predchádzajúceho prenajímateľa v čase podpisu ako aj z dôvodu neurčitého a nezrozumiteľného vymedzenia predmetu nájmu. Podľa zápisu v obchodnom registri H. V. G., spotrebné družstvo bolo v období od 10.6.1998 do 13.11.2019 upravené konanie

za právnickú osobu takto: „Za družstvo podpisuje predseda. Pre platnosť právneho úkonu, ktorý robí predstavenstvo, sa vyžaduje podpis predsedu a ďalšieho člena predstavenstva. V jeho neprítomnosti podpisuje podpredseda a ďalší člen predstavenstva. V neprítomnosti predsedu a podpredsedu podpisujú ďalší dvaja členovia predstavenstva.“ Podľa vyjadrenia žalobcu bolo v článku 22 bod 6 stanov prenajímateľa platných v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy určené, že ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Takto definované podmienky konania za právnickú osobu sú objektívnou skutočnosťou, ktorá nie je sporná. Prevádzkovo - technický námestník družstva R.. J. v čase podpisu zmluvy aj dodatkov nebol členom štatutárneho orgánu, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. V deň podpisu nájomnej zmluvy ani v deň podpisu dodatku č. 1 nebol vo funkcii člena predstavenstva. Argument žalobcu o spôsobilosti R.. J. konať za predchádzajúceho prenajímateľa voči tretím osobám vyplývajúcej z podpisového poriadku družstva schváleného na zasadnutí predstavenstva podľa zápisu č. 3712014 zo dňa 25.6.2014, považuje za nedostatočný a nesprávny. Podpisový poriadok je interným dokumentom subjektu, na základe ktorého nie je možné platne rozšíriť spôsob konania štatutárneho orgánu za právnickú osobu voči tretím osobám. Ďalším dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy je jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť predmetu nájmu. V čl. II s označením Predmet nájmu v nájomnej zmluvy je uvedené, že predmetom nájmu je užívanie nebytových priestorov a pozemkov prenajímateľa nájomcom, pričom by malo ísť o KNC parcelu č. XXX/XX o výmere 2690 m2, ďalej podlahová plocha skladu 600 m2 a pozemok 2090 m2 (neskôr dodatkom č. 1 upravená na výmeru 2160 m2, z čoho je podlahová plocha skladu 600 m2 a pozemok 1560 m2). Parcela KN C č. XXX/XX má však celkovú výmeru iba 624 m2 a nie je zrejmé, z akej parcely užíva žalobca zostávajúcu výmenu výmeru 2090 m2, dodatkom č. 1 zníženú na výmeru 1560 m2. Na LV č. XX, k.ú. E. bolo v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy zapísaných viacero stavieb s označením Budova obchodu a služieb a jedna stavba s označením Administratívna budova a predajňa. Každej z týchto stavieb bolo pridelené súpisné číslo. Predmet nájmu je však nezrozumiteľne určený ako podlahová plocha skladu o výmere 600 m2 bez špecifikácie súpisným číslom alebo druhom stavby, nie je jasné, či sa skladová plocha nachádza v budove alebo v exteriéri. Rovnako nedostatočná a zmätočná špecifikácia sa opakuje v ďalších článkoch zmluvy, preto nie je priestor na prípadnú obranu chybou v písaní. Pri vypracovaní výzvy na vypratanie žalobca žalovaný uviedol presné označenie nehnuteľností tak, ako ich žalobca aktuálne, fakticky, bez právneho dôvodu užíva. Zmenu v osobe prenajímateľa žalobcovi oznámil písomne, rovnako aj jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme, obe listiny žalobca prevzal. Od októbra 2020 do novembra 2020 došlo medzi stranami sporu k viacerým osobným stretnutiam, telefonickým rozhovorom, výmene mailov, na ktorých bol prezentovaný jeho záujem nahradiť neplatný nájomný vzťah novým písomným dojednaním, uzatvorením novej nájomnej zmluvy, ale k dohode nedošlo. Preto podal návrh, ktorým sa domáha vypratania nehnuteľnosti. Žalobca od septembra 2020 neuhradil žalovanému žiadnu odplatu za užívanie predmetu nájmu, napriek tomu, že sa prezentuje byť viazaný nájomnou zmluvou, neplní si základnú zmluvnú povinnosť - platiť nájom, zmluvu sám nerešpektuje a nedodržuje. Bezodplatné užívanie veci svedčí o neexistencii zmluvného záväzku. Žalobca k dnešnému dňu spôsobuje žalovanému škodu, keď protiprávne užíva jeho majetok bez primeranej odplaty, znižuje jeho hodnotu, bráni vlastníkovi v jeho údržbe, prístupe, v celkovej realizácii jednotlivých zložiek vlastníckeho práva žalovaného a naviac sa domáha dodávok energie, ktoré spotrebúva na ťarchu žalovaného. Vydaním neodkladného opatrenia konajúci súd priznal žalobcovi neprimeranú výhodu nevlastníka veci na ekonomický úkor vlastníka veci. Nie je pravdou, že by nariadením neodkladného opatrenia len pokračoval doterajší stav, ku dňu 31.12.2020 zabezpečoval dodávku energií do predmetu nájmu predchádzajúci vlastník. Žalovaný nemá vedomosť o tom, či žalobca uhrádzal odplatu za spotrebované energie. Uložením povinnosti dodávať energie žalobcovi sa dlh žalobcu u žalovaného bude naďalej zvyšovať. Nesúhlasil s názorom súdu, že žalobcu je nevyhnutné chrániť neodkladným opatrením. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Súd prvej inštancie doručil žalovanému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 17.3.2021.

6. Žalobca sa následne k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a zákonné a odvolacie námietky žalovaného za neopodstatnené. Pokiaľ žalovaný namietal postup súdu pri doručovaní listín žalovanému, k tomuto sa bližšie vyjadriť nevie, ale podľa jeho názoru nejde o skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na

vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Uviedol, že nemá vedomosť, aké listinné dokumenty boli zo strany predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti odovzdané žalovanému v súvislosti s prevodom týchto nehnuteľností, ale popiera tvrdenia žalovaného, že by o existencii dodatku č. 2 k nájomnej zmluve sa tento dozvedel až z návrhu a nemal o ňom žiadnu vedomosť. Nesprávnosť týchto tvrdení žalovaného vyplýva aj z listinných dôkazov, pripojených žalobcom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, predovšetkým z listu advokáta žalobcu zo dňa 18.11.2020, ktorý bol žalovanému doručený a v ktorom sa okrem iného konštatuje existencia dodatku č. 2 zo dňa 18.6.2019 k nájomnej zmluve vrátane jeho podstatného obsahu. Bez ohľadu na tú skutočnosť, či žalovaný prevzal od predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti a listiny súvisiace s nájomným vzťahom žalobcu k časti nehnuteľnosti a v akom rozsahu ich prevzal, nie je pre posúdenie nájomného vzťahu a platnosti právnych úkonov, ktorými bol tento právny vzťah založený, vôbec právne významná. Ide o okolnosť súvisiacu s realizáciou obchodného vzťahu medzi žalovaným a predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností. K žalovaným vyslovenému podozreniu z účelovej dodatočnej zmeny podmienok nájmu dodatkom č. 2 uvádza len toľko, že ide o účelové špekulatívne tvrdenia žalovaného. V celom rozsahu zotrval na právnej argumentácii o platnosti nájomnej zmluvy ako aj oboch dodatkov. K tvrdeniu žalovaného o nedostatku spôsobilosti osôb konajúcich za predchádzajúceho prenajímateľa pri uzavretí nájomnej zmluvy na doplnenie uviedol, že z listinných dôkazov, pripojených k návrhu, vyplýva, že R.. J. bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy aj oboch dodatkov oprávnený konať za predchádzajúceho prenajímateľa z titulu svojej funkcie prevádzkovo - technického námestníka družstva a s ňou spojeného poverenia zo strany predstavenstva družstva na podpisovanie za družstvo zmlúv o prenájme obchodných a bytových a nebytových priestorov. Uvedené vyplýva z obsahu zápisu č. 37/2014 zo dňa 25.6.2014 a táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného podpisového poriadku družstva zo dňa 25.6.2014. R.. J. bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy a dodatkov k nej osobou oprávnenou konať za družstvo na základe poverenia od predstavenstva ako štatutárneho orgánu družstva, ktorý ho na uzatváranie konkrétnych právnych úkonov a ich podpisovanie za družstvo poveril. Ak nájomnú zmluvu a dodatky podpísal okrem R.. W., ktorý bol členom predstavenstva družstva, v danom čase vo funkcii predsedu predstavenstva, aj R.. J. ako prevádzkovo- technický námestník družstva, ktorý bol predstavenstvom družstva na to poverený, tak nájomná zmluva bola uzavretá a podpísaná osobami oprávnenými konať za družstvo v súlade s , čl. 22 ods. 6 stanov družstva. V tomto smere ešte podporne poukázal na ustanovenie a 16 , ktoré chránia tretiu osobu, ktorá urobila právny úkon s osobou konajúcou v mene družstva v jeho prevádzkarni a nemohla vedieť o prípadnom prekročení rozsahu poverenia konajúcej osoby za družstvo alebo o tom, že konajúca osoba nebola za na konanie za družstvo oprávnená. Rovnako neopodstatnené je tvrdenie žalovaného o neurčitom a nezrozumiteľnom vymedzení predmetu nájmu v nájomnej zmluve. Ide o účelové tvrdenie, predmet nájmu bol vymedzený určitým a zrozumiteľným spôsobom a tento je identifikovateľný. Tvrdenia žalovaného o tom, že pozemok parc.č. XXX/XX má celkovú výmeru iba 624 m2, a preto nie je zrejmé, z akej parcely užíva žalobca zostávajúcu výmeru a o tom, že budova, v ktorej sa nachádza nebytový priestor, nie je špecifikovaná súpisným číslom alebo druhom stavby, a preto nemožno zistiť, čo je predmetom nájmu, sú v úplnom rozpore s listami žalovaného zo dňa 12.10. 2020 a 4.1.2021, kde žalovaný uvádza, že považuje užívanie nehnuteľnosti žalobcom za protiprávne a vyzýva ho na vypratanie nehnuteľností, pričom nehnuteľnosti ako predmet nájmu označuje tak, že ide o užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. E., konkrétne stavby s.č. XXXX, budova obchodu a služieb stojaca na parcele č. XXX/XX, pozemkov parcela registra C č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 624 m2 a parcela registra C XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5852 m2. Rovnako sú tieto tvrdenia v rozpore so žalobou, ktorú podal žalovaný a ktorou sa domáha vypratania nehnuteľností, tvoriacich predmet nájmu v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. , kde v žalobe vymedzil predmet nájmu rovnakým spôsobom. Z toho vyplýva, že žalovanému je zrejmé, ktoré nehnuteľnosti a v akom rozsahu sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy a jej dodatkov. Táto skutočnosť je zrejmá aj žalobcovi a z tohto dôvodu je úplne vylúčené, aby vymedzenie predmetu nájmu v nájomnej zmluve a jej dodatkoch trpelo vadou neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti, ktorá by mohla spôsobovať absolútnu neplatnosť zmluvy. O absolútne neplatný právny úkon z dôvodu nedostatku zrozumiteľnosti alebo určitosti môže ísť len v takom prípade, kedy by nebolo možné ani výkladom zistiť, čo malo byť právnym úkonom vyjadrené a akú skutočnú vôľu mali osoby zúčastnené na právnom úkone. Medzi stranami zmluvy nikdy nebolo sporné, čo je predmetom nájmu podľa tejto zmluvy. Nájomca, žalobca, si plnil vždy povinnosti vyplývajúce voči prenajímateľovi z nájomnej zmluvy, nájomné aj odplatu za vodu, dažďovú vodu,

spotrebu elektrickej energie a plynu uhrádzal v súlade so zmluvou, podľa ktorej bolo dojednané, že nájomca bude nájomné uhrádzať v mesačných splátkach, mesiac vopred, na základe daňového dokladu (faktúry) vystaveného prenajímateľom do 15. dňa v mesiaci a rovnaké podmienky splatnosti faktúr sa dohodli aj pre úhradu faktúr za dodávky vody a dažďovej vody. Do septembra 2020 nájomné a platby za energie fakturoval predchádzajúci vlastník predmetu nájmu a následne potom, čo sa stal vlastníkom predmetu nájmu žalovaný, nebola žalobcovi v zmysle nájomnej zmluvy vystavená a doručená žiadna ďalšia faktúra na nájomné. Žalovaný vystavil len dve faktúry za spotrebu energií za mesiace január a február 2021, ktoré žalobca aj riadne uhradil a rovnako tak riadne uhradil ešte predchádzajúcemu prenajímateľovi vyúčtovanie spotreby plynu, elektrickej energie, vody za rok 2020. Zo strany žalovaného tak ide o účelové konanie na podporu jeho argumentácie s cieľom vytvoriť stav na dosiahnutie skončenia nájomného vzťahu iným spôsobom. Tvrdenie žalovaného o tom, že súd nariadením neodkladného opatrenia priznal žalobcovi neprimeranú výhodu na úkor žalovaného ako vlastníka veci a uložením povinnosti dodávať energie žalobcovi sa dlh žalobcu voči žalovanému bude ďalej zvyšovať, je účelové. Žalobca je a bol v nájomnom vzťahu riadnym nájomcom plniacim si svoje povinnosti, predchádzajúcemu prenajímateľovi, ktorý v súlade so zmluvou vystavoval a doručoval faktúry na nájomné a energie, žalobca riadne a včas úhrady plnil. Nepravdivé je i tvrdenie žalovaného o bránení vlastníkovi nehnuteľnosti v prístupe, žalobca vždy umožnil pracovníkom žalovaného prístup do nehnuteľnosti bez prekážok, napr. pracovníčka žalovaného chodí do týchto priestorov každý mesiac odpisovať stav vodomeru, ktorý je vo vnútri nebytového priestoru. Zdôraznil, že do predmetu nájmu investoval značné peňažné prostriedky, predmet nájmu zhodnotil, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 142/2019, konštatovaného v dodatku č. 2 v nájomnej zmluve. Z tohto pohľadu mal tvrdenie žalovaného o priznaní neprimeranej výhody žalobcovi za neopodstatnené. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mu bol dodatočne doručený 17.3.2021, s obsahom, právnymi argumentmi a dôkazmi žalobcu sa oboznámil až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a využiť na obranu všetky prostriedky voči neznámemu obsahu žaloby. V dôsledku tejto chyby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Zotrval na názore o absolútnej neplatnosti zmluvy o nájme zo dňa 24.11.2014 v znení dodatkov, zdôraznil, že kogentne ustanovuje, že právny úkon predstavenstva družstva vo vzťahu k tretím osobám, pri ktorom je predpísaná písomná forma, musia vykonať aspoň dvaja členovia predstavenstva. Predmetný nájomný vzťah bol uzatvorený podľa ustanovení z.č. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v ktorom výslovne uvádza, že zmluva o nájme musí mať písomnú formu. Vychádzajúc z uvedeného považuje argument žalobcu o dostatočnou poverení technického riaditeľa v podpisovom poriadku za nesprávny. Rovnako považuje špecifikáciu predmetu nájmu v písomnom vyhotovení zmluvy za nezrozumiteľnú a neurčitú z dôvodov uvedených v odvolaní. V skutočnosti žalobca užíva iný predmet nájmu ako je definovaný v zmluve. Je logické, aby sa domáhal vypratania nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, ktoré žalobca fakticky reálne bezdôvodne užíva. V návrhu na vypratanie vychádzal z okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu, nie je možné vyvodiť, že týmto návrhom je daný nesporný predmet nájmu. Medzi účastníkmi sporu je zhoda na rozsahu žalobcovho bezdôvodného užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. S dodatkom č. 2 sa prvýkrát oboznámil 17.3.2021, kedy mu bol doručený súdom so žalobným návrhom, rovnako po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Taktiež ho považuje za absolútne neplatný z identických dôvodov. Žalobca neplatí žiadnu odplatu za užívanie nehnuteľností, čo sám potvrdzuje, povinnosť platiť mesačné nájomné mu vyplýva priamo zo zmluvy, nevzniká mu až vystavením faktúry, ktorá je iba účtovným dokladom. Kúpou nehnuteľností nemohol žalovaný vstúpiť do neplatného nájomného vzťahu, preto nie je objektívne viazaný povinnosťami z neexistujúceho zmluvného vzťahu, a nie možné, aby bol v omeškaní s plnením z neplatnej zmluvy a nie možné od neho vyžadovať, aby vystavoval účtovné doklady bez právneho dôvodu. Žalobca užíva cudzí majetok, svoje užívacie právo odvodzuje od neplatnej zmluvy, ale základnú povinnosť platiť nájom zo zmluvy neplní. Tento stav mu vyhovuje a dokonca žiada súdnu ochranu pre dodávky energií, ktoré mu žalovaný zabezpečuje vzhľadom na uznesenie súdu prvej inštancie. Zotrval na svojom návrhu uvedenú v odvolaní.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa (ďalej len „“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa .

10. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne závery súdu prvej inštancie ako i porušenie jeho práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu prvej inštancie (, a ). 11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. V zmysle vyššie citovaného ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné neodkladné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

21. Neodkladným opatrením nemožno zasiahnuť do zákonom chránených práv osoby, voči ktorej sa uplatňuje, neprimeranou mierou. Uloženie povinnosti vlastníkovi veci zdržať sa ukončenia dodávky elektrickej energie, plynu a vody do nehnuteľností, ktorú vlastní a ktorá je v držbe inej osoby a povinnosti zabezpečiť takúto dodávku elektrickej energie, plynu a vody do nehnuteľnosti, je nesporne zásahom do vlastníckeho práva ako aj iných zaručených práv. zaručené práva treba rešpektovať aj pri nariadení neodkladného opatrenia, a preto pri rozhodovaní o nariadenie neodkladného opatrenia je nutné skúmať, či uložením povinnosti nenakladať s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva druhej strany nad nevyhnutnú mieru. Ujma, ktorá vzniká dotknutému účastníkovi, musí byť primeraná.

22. V prejednávanej veci dospel odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie k tomu záveru, že žalobca osvedčil, že medzi stranami existuje právny vzťah. Z listín, predložených žalobcom mal totiž odvolací súd za osvedčené, že žalobca ako nájomca a H. V. G., spotrebné družstvo ako prenajímateľ, uzavreli dňa 24.11.2014 nájomnú zmluvu v znení Dodatku č. 1 zo dňa 31.5.2016 a Dodatku č. 2 zo dňa 18.6.2019, na základe ktorej žalobca užíva nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. E.: sklad s podlahovou plochou 600 m2 na pozemku parc.č. XXX/XX a príslušnú časť pozemku o výmere 1 560 m2 parc.č. XXX/XX. Za H. V. G., spotrebné družstvo zmluvu o nájme podpísal predseda predstavenstva R.. R. W. a R.. O. J., prevádzkovo- technický námestník družstva. Podľa zápisu v obchodnom registri H. V. G., spotrebné družstvo bolo v období od 10.6.1998 do 13.11.2019 upravené konanie za právnickú osobu tak, že za družstvo podpisuje predseda. Pre platnosť právneho úkonu, ktorý robí predstavenstvo, sa vyžaduje podpis predsedu a ďalšieho člena predstavenstva. V jeho neprítomnosti podpisuje podpredseda a ďalší člen predstavenstva. V neprítomnosti predsedu a podpredsedu podpisujú ďalší dvaja členovia predstavenstva. V súvislosti s konaním R.. O. J. bolo v prvoinštančnom konaní žalobcom predloženými listinami osvedčené, že predstavenstvo družstva schválilo dňa 25.06.2014 podpisový poriadok H. V. G., spotrebné družstvo, účinný od 25.06.2014, pričom podľa čl. 4 tohto podpisového poriadku prevádzkovo- technický námestník družstva podpisuje zmluvy o prenájme obchodných, bytových a nebytových priestorov. V súčasnosti je vlastníkom predmetných nehnuteľností žalovaný, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2020, uzavretej s H. V. G., spotrebné družstvo. Je treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že pre účely posúdenia dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, bolo vyššie uvedenými listinami osvedčené, že R.. O. J. mal ako prevádzkovo-technický námestník v čase podpisu nájomnej zmluvy v znení dodatkov právo podpisovať zmluvy o prenájme obchodných a bytových a nebytových priestorov; právo R.. R. W. ako predsedu družstva podpisovať za družstvo zmluvy, v konaní spochybnená nebola. Pokiaľ žalovaný považuje zmluvu o nájme za absolútne neplatný právny úkon i pre neurčité a nezrozumiteľné vymedzenie predmetu nájmu, z obsahu zmluvy o nájme v znení dodatkov jednoznačne vyplýva predmet nájmu. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobca nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, od roku 2014 i reálne užíva a do prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z H. V. G., spotrebné družstvo na žalovaného (viac ako 6 rokov) nebola platnosť zmluvy vlastníkom nehnuteľností (a zmluvnou stranou) pre neurčitosť predmetu zmluvy, resp. z akéhokoľvek iného dôvodu spochybňovaná. Skutočnosť, či H. V. G., spotrebné družstvo odovzdalo žalovanému ako novému vlastníkovi všetky listiny, týkajúce sa právnych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam a kedy sa s nimi žalovaný ako nový vlastník oboznámil, je pre posúdenie danej veci irelevantná, nakoľko ide o otázku, týkajúcu sa právneho vzťahu medzi žalovaným a treťou osobou (H. V. G., spotrebné družstvo).

23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za dostatočne osvedčenú i potrebu bezodkladného zásahu nariadením neodkladného opatrenia. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 4.1.2021, že dňom 4.2.2021 bude zabezpečovať dodávku energií len pre subjekty v platnom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Z kontextu výzvy na vypratanie predmetných nehnuteľností adresovanej žalobcovi ako i z postoja žalovaného v tomto konaní, resp. vzhľadom na podanie žaloby zo strany žalovaného na vypratanie nehnuteľností voči žalobcovi, je možné vyvodiť, že žalovaný nezaraďuje žalobcu medzi subjekty, ktoré by mali s ním uzavretú platnú zmluvu a teda žalobcovi dôvodne hrozí odpojenie od energií. Do času meritórneho posúdenia právneho vzťahu medzi stranami v základnom konaní, je potom potrebné, aby platilo neodkladné opatrenie, pretože nehnuteľnosti, ktorých sa neodkladné opatrenie týka, slúžia žalobcovi na

podnikanie a takýmto spôsobom by v konečnom dôsledku bolo sťažené, resp. úplne znemožnené ich užívanie. Vzhľadom na to, že žalovaný kúpil sporné nehnuteľnosti od H. V. G., spotrebné družstvo, vo vzťahu ku ktorým mal (resp. pri náležitej opatrnosti mal mať) vedomosť o existencii nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom predchádzajúcim vlastníkom a realizáciou neodkladného opatrenia v nariadenom znení bude dočasne, po nevyhnutnú dobu, len pokračovať doterajší reálny stav, je možné uzavrieť, že obmedzenie vyplývajúce pre žalovaného z nariadeného neodkladného opatrenia nepredstavuje neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva. V konaní bolo pritom osvedčené, že žalobca ako nájomca si vo vzťahu k predchádzajúcemu vlastníkovi riadne plnil svoje zmluvné povinnosti. V konaní nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému i dve faktúry za spotrebu energií za mesiace január a február 2021, ktoré mu boli doručené. Skutočnosť, že žalovaný sa plnenia nájomného a úhrad za energie od žalobcu v súlade so zmluvou nedomáha, tieto mu v súlade so zmluvou o nájme neúčtuje dojednaným spôsobom (faktúrami) z dôvodu, že má za to, že zmluva o nájme v znení dodatkov je neplatná, nemožno pričítať na ťarchu žalobcu v tom zmysle, že by odmietal za poskytované plnenia plniť úhrady. V konaní tiež nebolo osvedčené tvrdenie žalovaného, že by mu žalobca do nehnuteľností odopieral prístup.

24. Odvolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Skutočnosti, tvrdené v konaní žalovaným, budú predmetom skúmania v konaní vo veci samej (žaloba o vypratanie daných nehnuteľností, vedená na Okresnom súdu Trenčín pod sp.zn. ), pretože ich preukazovanie presahuje rámec možností dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami sporu.

25. Súd prvej inštancie ďalej správne v zmysle , neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že na tunajšom súde už bola podaná žaloba na vypratanie nehnuteľnosti voči žalobcovi, ktorú žalobu podal žalovaný a ktorá je vedená pod sp. zn. , v ktorom súdnom konaní sa bude riešiť otázka existencie právneho vzťahu zo zmluvy o nájme. Súd prvej inštancie tiež správne rozhodol o nároku na náhradu trovách konania podľa v spojení s , keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Pokiaľ žalovaný namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil s napadnutým uznesením, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenia zároveň i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom neznemožnil strane, žalovanému, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je pravdou, že súd prvej inštancie pochybil a súčasne s napadnutým uznesením nedoručil žalovanému i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako mu to ukladá , avšak tento nedostatok bol odstránený jeho následným postupom, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami doručil žalovanému obratom dňa 17.03.2021. Žalovaný mal následne viac možností sa k tomuto návrhu vyjadriť v rámci odvolacieho konania, a jeho námietka, že mu bola odňatá možnosť adekvátne sa brániť (čím bola zároveň porušená zásadu rovnosti účastníkov konania) v odvolacom konaní, nie je dôvodná.

27. Na základe všetkých týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie za použitia potvrdil.

28. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

29. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1

a tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní žalobcovi.

32. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s ods. súd prvej inštancie.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).