Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-36-2026.pdf
PDF · 112.91 KB
Case nature
Subarea
6Co/36/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. E., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovaným: 1/ F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., 2/ F. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX D. D. - J., 3/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XXX, XXX XX D. D. - H., žalované 2/, 3/ zastúpené JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO: 50 412 272, 4/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. N. XXX/X, XXX XX F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 15C/69/2023-313 zo dňa 23. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 15C/69/2023-313 zo dňa 23. júla 2025 mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanej 2/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Martin (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanej 2/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k. ú. O., zapísanou na LV č. XXX, vedenom na Okresnom úrade Martin, katastrálny odbor, ako stavba - rozostavaná garáž súp. č. XXX, postavená na pozemku parcela KN-C č. 206/2, a to vrátane jej prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecného bremena alebo akéhokoľvek iného zaťaženia tejto nehnuteľnosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/145/2024-224 zo dňa 19.03.2025 (výrok I.). Žalobcovi zároveň priznal voči žalovanej 2/ právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu (výrok II.), pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia (výrok III.). 2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie označenej nehnuteľnosti. Navrhoval, aby bola táto nehnuteľnosť prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s tým, že uhradí ostatným spoluvlastníkom príslušné podielové náhrady a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. O tejto žalobe rozhodol Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 15C/69/2023-144 zo dňa 03.06.2024 tak, že podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal ho prikázaním predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej 2/, ktorej zároveň uložil povinnosť uhradiť ostatným bývalým spoluvlastníkom stanovené náhrady. Rozsudok súdu prvej inštancie bol následne potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/145/2024-224 zo dňa 19.03.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.04.2025. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dňa 10.06.2025 dovolanie, v rámci ktorého požiadal aj o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. 3. Následne podal žalobca dňa 23.06.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanej 2/, ktorý doplnil podaním zo dňa 15.07.2025. Neodkladným opatrením sa domáhal uloženia zákazu akéhokoľvek nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, a to vrátane zákazu prevodu, zaťaženia alebo zriadenia vecného bremena, a to až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline a rozsudku Okresného súdu Martin vo veci samej. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v zmysle právoplatného rozsudku je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti žalovaná 2/, pričom v rámci dokazovania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol preukázaný dlhodobý záujem svedkyne P. Q. o kúpu tejto nehnuteľnosti, keďže je vlastníčkou priľahlého pozemku, pričom žalovaná 2/ sama počas konania prezentovala ochotu nehnuteľnosť tejto svedkyni odpredať. Keďže žalovaná 2/ býva v D. D. a nehnuteľnosť fakticky neužíva, žalobca mal za to, že jej skutočným úmyslom je garáž scudziť. Tento zámer podľa neho potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná 2/ v minulosti predala svedkyni Q. iný pozemok v tom istom katastrálnom území a tiež to, že až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuhradila žalobcovi náhradu za prikázaný podiel, čo si žalobca vysvetľoval tým, že čaká na vyplatenie kúpnej ceny od budúcej nadobúdateľky. Scudzením garáže by podľa žalobcu vznikla nenapraviteľná ujma, najmä ak by bol v dovolacom konaní úspešný, pretože nadobúdateľka ako osoba nezúčastnená na konaní by nebola rozhodnutím dovolacieho súdu dotknutá. V dôsledku toho by podľa žalobcu vzniklo reťazenie ďalších sporov a žalobca by sa ocitol v neistom právnom postavení. 4. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 a § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) uviedol, že zo zákonných ustanovení CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj po právoplatnom skončení konania, avšak len za splnenia zákonných podmienok. Navrhovateľ musí osvedčiť existenciu právneho a faktického stavu, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, prípadne reálnu obavu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Zároveň je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny preukazujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Reálna obava musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami nasvedčujúcimi tomu, že konanie povinného subjektu môže sťažiť alebo znemožniť ďalšie konanie vo veci samej alebo výkon budúceho rozhodnutia. Súd pritom musí rešpektovať princíp proporcionality a dbať, aby neodkladným opatrením neobmedzil povinný subjekt nad nevyhnutný rozsah, pričom je povinný chrániť nielen navrhovateľa, ale aj osobu, voči ktorej návrh smeruje. 5. Po vyhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj obsahu súdneho spisu, sa súd prvej inštancie stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Považoval za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovanou 2/ a tiež ostatnými pôvodnými spoluvlastníkmi prebiehal súdny spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, ktorý inicioval žalobca, ktorý sa žalobou domáhal, aby predmetná nehnuteľnosť bola v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. V konaní súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 15C/69/2023-144 zo dňa 03.06.2024, ktorým došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti tak, že táto bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ s povinnosťou vyplatenia náhrady za spoluvlastnícke podiely ostatným bývalým spoluvlastníkom. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 7Co/145/2024-224 zo dňa 19.03.2025, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, čím vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla žalovaná 2/. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, pre k. ú. O., obec O., okres F. vyplynulo, že predmetná nehnuteľnosť je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej 2/. Ďalej mal súd prvej inštancie osvedčené, že proti označenému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v konaní dovolanie, v rámci ktorého podal aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. O dovolaní žalobcu ako aj návrhu na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia doposiaľ nebolo dovolacím súdom rozhodnuté, keďže v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení prebiehali úkony súdu prvej inštancie spojené s predložením dovolania dovolaciemu súdu. 6. Na podklade uvedeného súd prvej inštancie považoval za preukázanú dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu. Rovnako zdôraznil, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanou 2/, keďže s ohľadom na ním podané dovolanie, vzniká medzi stranami sporu stav, kedy nie je s konečnou platnosťou vyriešené vlastníctvo k predmetnej garáži a tiež v záujme predchádzania a reťazenia ďalších súdnych sporov v prípade uskutočnenia žalovanou 2/ zamýšľaného
prevodu predmetnej nehnuteľnosti na tretiu osobu pred rozhodnutím dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, by žalobcovi mohla vzniknúť nenapraviteľná ujma v podobe nemožnosti získania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prípadnom následnom konaní po rozhodnutí dovolacieho súdu. Neodkladné opatrenie preto súd prvej inštancie považoval za jediný efektívny nástroj ochrany žalobcu do času, kým dovolací súd nerozhodne o odložení/ neodložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom jeho nariadením nedôjde k neprimeranému zásahu do majetkovej sféry žalovanej 2/. Súd prvej inštancie potom konštatoval, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a žalovanej 2/ uložil žalobcom navrhovanú povinnosť. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keďže na základe jeho návrhu bolo nariadené neodkladné opatrenie), proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.) a osobitným výrokom konštatoval, že o výške náhrady trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.) 8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania. 9. V odvolaní žalovaná 2/ vyslovila nesúhlas s nariadením neodkladného opatrenia a považovala ho za neopodstatnené a neúčelné, keďže podľa jej názoru neexistovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalobcom. Zdôraznila, že rozsudkom súdu prvej inštancie v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola predmetná nehnuteľnosť prikázaná do jej výlučného vlastníctva, pričom povinnosť vyplatiť ostatných spoluvlastníkov si splnila. Jej úspech vo veci samej potvrdil aj odvolací súd. V konaní preukázala, že žalobca nie je a ani v minulosti nebol jediným užívateľom predmetnej nehnuteľnosti a že jeho súčasné užívanie tejto nehnuteľnosti je nelegitímne, keďže ju užíva bez právneho titulu a svojím konaním jej bráni v riadnom výkone vlastníckeho práva. Ďalej žalovaná 2/ uviedla, že garáž stojí na pozemku vo vlastníctve tretej osoby (pani Q.), ktorej v minulosti spolu s ďalším spoluvlastníkom predala aj rodinný dom, avšak samotná predmetná nehnuteľnosť (garáž) nikdy prevedená nebola. Zdôraznila, že keby mala úmysel predať túto nehnuteľnosť, urobila by tak dávno, a preto považovala obavy žalobcu zo scudzenia za neopodstatnené a za prejav jeho dlhodobej nespokojnosti a neustáleho iniciovania sporov. K otázke vypratania predmetnej nehnuteľnosti uviedla, že žalobca jej v máji 2025 zaslal list, v ktorom nadiktoval termíny na jej sprístupnenie, čomu sa z dôvodu potreby vypratania nehnuteľnosti prispôsobila. Žalobca napriek tomu po špecifikácii termínov žiaden nevyužil, čo podľa nej preukazovalo jeho neúprimnosť a účelovosť konania, keď na jednej strane tvrdil, že mu hrozí ujma zo scudzenia nehnuteľnosti, no na druhej strane chcel svoje veci z garáže odniesť. V závere žalovaná 2/ uviedla, že žalobca inicioval viaceré súdne konania, v ktorých nebol úspešný a mala za to, že ani dovolacie konanie neprinesie zmenu právoplatného rozsudku, keďže súdy podľa jej názoru rozhodli zákonne a správne. 10. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovanej 2/, podľa ktorej neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalobcom. Mal za to, že riadne preukázal existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v ochrane majetku pred scudzením, ktorú nie je možné v tomto prípade docieliť inak, než neodkladným opatrením. Tvrdil, že dovolaním napadnutým rozhodnutím došlo k zásadným procesným pochybeniam, z ktorých je zrejmé, že s veľkou pravdepodobnosťou bude zrušené, resp. zmenené. Žalovaná 2/ v súdnom konaní viackrát deklarovala jej záujem na odpredaji predmetnej garáže vlastníčke pozemkov p. Q.. Mal za to, že k prevodu garáže na pani Q. nedošlo práve vďaka nariadenému neodkladnému opatreniu. Ak by bol v dovolacom konaní úspešný, došlo by k reťazeniu súdnych sporov medzi ním a novou nadobúdateľkou, čo by bolo značne nehospodárne a navyše by sa ocitol v neistom právnom postavení. Zároveň podľa neho platí právna zásada, že po prevode vlastníctva od žalovanej 2/ na tretiu osobu, neskorším novým súdnym rozhodnutím nemôže byť nijako dotknuté nové vlastnícke právo danej tretej osoby - nadobúdateľky, ktorá nebola stranou pôvodného konania. Žalobca tvrdil, že preukázal dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a stotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. K úhrade vyporiadacieho podielu žalovanou 2/ žalobca uviedol, že v zmysle predmetného rozhodnutia mala zaplatiť žalobcovi vyrovnací podiel v lehote do troch pracovných dní od právoplatnosti rozsudku,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.04.2025, žalovaná takto učinila až dňa 30.07.2025, teda bola v omeškaní s platbou tri mesiace. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu svedčia o tom, že žalovaná 2/ nerešpektovala súdne rozhodnutie a nesplnila si riadne a včas povinnosti vyplývajúce priamo z rozsudku. Žalobca sa domnieval, že ak by dňa 10.06.2025 nebol podal dovolanie a ak by súd prvej inštancie nevydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, tak by sa dočkal platby od žalovanej 2/ až potom ako by žalovaná 2/ predala predmetnú nehnuteľnosť svedkyni P. Q.. Nad rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že bol celé roky jediným užívateľom predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaným začalo jeho užívanie garáže prekážať až po podanej žalobe. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej 2/ o ponúknutom termíne vypratania garáže žalobca uviedol, že od nej žiadnu odpoveď neobdržal a nebolo preukázané, že list bol vôbec odoslaný. Zotrval na tom, že žalovaná 2/ neuviedla v odvolaní žiadne skutočnosti spochybňujúce existenciu naliehavého právneho záujmu a ak by skutočne nemala úmysel garáž predať, nariadené opatrenie by ju nijako neobmedzovalo. Na záver žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, presvedčivo zdôvodnil nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov a svoje rozhodnutie oprel o relevantné skutkové aj právne zistenia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. 11. Žalovaná 2/ v odvolacej replike zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní a uviedla, že nariadenie neodkladného opatrenia považovala za neúčelné a neopodstatnené, keďže podľa jej názoru neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Tvrdila, že žalobcove tvrdenia o údajných úmysloch scudzenia garáže boli iba špekulatívne a vychádzali z nepravdivých alebo skreslených záverov. Zdôraznila, že hoci v minulosti uviedla možnosť budúceho predaja nehnuteľnosti, išlo len o úvahu, ktorú žalobca účelovo prezentoval ako existujúci zámer, hoci k žiadnym krokom smerujúcim k prevodu nikdy nepristúpila. Zopakovala, že ak by mala skutočný úmysel garáž predať, mohla tak učiniť už skôr, pretože jej v tom nič nebránilo. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, že zamýšľaným prevodom garáže na tretiu osobu pred rozhodnutím dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia by žalobcovi mohla vzniknúť nenapraviteľná ujma v podobe nemožnosti získania vlastníckeho práva ku garáži. Zdôraznila, že vlastníctvo ku garáži už je právoplatne vyporiadané a aj napriek podanému dovolaniu nepredpokladá, že by mohlo dôjsť k zmene rozsudku, keďže rozhodnutie je vecné, zákonné a každá zo strán mohla riadne realizovať svoje procesné práva. Navyše zmena právoplatných rozhodnutí predstavuje zásah do princípu právnej istoty. K omeškaniu s vyplatením spoluvlastníckeho podielu žalobcovi žalovaná 2/ uviedla, že nebolo prejavom snahy získať finančné prostriedky z budúceho predaja garáže, ale obyčajným administratívnym pochybením, ktoré nesúviselo s údajnými plánmi nakladať s nehnuteľnosťou, t. j. omeškanie žalovanej súviselo s neustriehnutím termínu splatnosti. Opakovane zdôraznila, že žalobca vyvodzoval zo situácie nepravdivé závery a podsúval súdu predstavu o jej údajných úmysloch, ktoré nezodpovedali realite. Poukázala na to, že žalobcovi nič nebránilo domáhať sa svojho nároku formou exekúcie. K otázke listovej komunikácie uviedla, že žalobcovi zaslala odpoveď s určenými termínmi na vypratanie garáže, avšak nemala v dispozícii podací lístok z dôvodu, že odoslanie listu uskutočnila narýchlo pred plánovanou cestou do zahraničia. Podľa jej tvrdenia žalobca list prevzal, no následne tvrdil opak, čím podľa nej účelovo vytváral dojem, že garáž nebolo možné vypratať. Žalovaná 2/ považovala za absurdné, že ako výlučná vlastníčka garáže mala znášať následky konania žalobcu, ktorý podľa nej garáž dlhodobo užíval bez právneho dôvodu a na úkor ostatných spoluvlastníkov, pričom v súčasnosti ju využíval už úplne neoprávnene. Poukázala tiež na rozpornosť v žalobcovom konaní, keď na jednej strane tvrdil, že garáž potreboval chrániť pred scudzením, no na druhej strane mal záujem z nej odniesť svoje veci. 12. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie na základe riadne zisteného skutkového stavu, keď dospel k záveru, že existuje naliehavý právny záujem na ochrane majetku pred scudzením, ktorú nebolo možné zabezpečiť iným procesným prostriedkom. Podľa žalobcu žalovaná 2/ opakovane deklarovala záujem predať garáž vlastníkovi priľahlých pozemkov a jej tvrdenia uvedené v odvolaní, že o predaj nejaví žiadny záujem, označil za účelovú zmenu postojov. Žalovaná 2/ mala skutočný záujem garáž odpredať, čo potvrdzoval priebeh pôvodného konania, v ktorom sama priznala ochotu garáž predať pani Q.. Domnieval sa, že k samotnému prevodu nedošlo iba v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia. Podľa žalobcu by žalovaná 2/ bez existencie opatrenia mohla garáž scudziť okamžite a následne by vzniklo reťazenie ďalších sporov, pričom nové vlastníctvo tretej osoby by neskorším rozhodnutím dovolacieho súdu nemohlo byť dotknuté. Takýto následok by žalobcovi podľa jeho názoru spôsobil nenapraviteľnú ujmu. Žalovaná podľa neho v odvolaní nepreukázala žiadne skutočnosti spochybňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorú konštatoval súd prvej inštancie. V závere žalobca nepovažoval odvolacie námietky žalovanej 2/ za
spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie rozhodol zákonne, vecne správne a na základe riadne osvedčených skutočností. Tvrdil, že z nariadeného neodkladného opatrenia žalovanej 2/ nevyplýva žiadna povinnosť umožniť mu užívanie garáže, ani povinnosť strpieť jej užívanie, ale zakladá výlučne negatívnu povinnosť žalovanej 2/, a to povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, najmä jej prevodu, zaťaženia, zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného právneho či faktického zaťaženia predmetnej garáže. Nenapraviteľná ujma nespočíva výlučne v samotnej fyzickej prítomnosti vecí v garáži, ale predovšetkým v strate možnosti garáž užívať ako takú, ako aj v strate reálnej možnosti domôcť sa ochrany svojich práv v prípade jej scudzenia tretej osobe. 13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovanej 2/ proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP] a oprávneným subjektom (§ 359 CSP), preskúmal odvolaním žalovanej 2/ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP), konštatujúc dôvodnosť odvolania žalovanej 2/, uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 14. Odvolací súd východiskovo poukazuje na to, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak: - sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, - tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, - v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav, ak má mať podľa okolností prípadu neodkladné opatrenie dočasný charakter, - účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (proporcionalita neodkladného opatrenia). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V posudzovanom prípade sa zároveň žiada zdôrazniť, že neodkladné opatrenie je potrebné považovať za prostriedok právnej ochrany ultima ratio, inak povedané sledovaný účel neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť prostredníctvom iného právneho inštitútu (subsidiarita neodkladného opatrenia). Príkladným vyjadrením princípu subsidiarity neodkladného opatrenia je ust. § 324 ods. 3 CSP. 15. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP ide o uloženie pomerne široko koncipovanej povinnosti niečo aktívne konať, zdržať sa istých rušivých zásahov alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách. Pri nariadení takéhoto neodkladného opatrenia je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôraznom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je relevantný (skutkový) stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Ustanovenie § 329 ods. 2 CSP má osobitný význam pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z uvedeného vyplýva, že je vylúčené, aby odvolací súd prihliadal a svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na tieto skutočnosti odvolací súd prihliadať nemôže. 16. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním podané žalovanou 2/, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou (garážou), a to až do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/145/2024-224 zo dňa 19.03.2025 (rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti). Žalovaná 2/ v odvolaní primárne namietala, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo v posudzovanom prípade neopodstatnené, keďže neexistuje potreba bezprostredne hroziacej ujmy a potreby úpravy pomerov medzi stranami. 17. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému uzneseniu je nutné konštatovať, že v danom prípade žalobca založil ťažiskový dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrení žalovanej 2/ v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, že v prípade jej nadobudnutia do výlučného vlastníctva ju mieni previesť tretej osobe - vlastníčke pozemku, na ktorom predmetná nehnuteľnosť stojí.
18. Vychádzajúc z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak zrejmé, že navrhovateľ (žalobca) návrhom sledoval zamedzenie dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou (garážou) zo strany žalovanej 2/, ktorá sa v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti (rozumej tým rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 15C/69/2023-144 zo dňa 03.06.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/145/2024-224 zo dňa 19.03.2025) stala jej výlučnou vlastníčkou. Uvedeným právoplatným rozhodnutím súdu však už boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia pomery strán k predmetnej nehnuteľnosti súdom právoplatne upravené. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu by tak došlo k výraznému zásahu do súdom právoplatne judikovaného práva žalovanej 2/ vlastniť majetok a disponovať ním, garantovaným ust. čl. 20 Ústavy SR. 19. Na doposiaľ uvedenom nemení nič ani podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/145/2024-224 zo dňa 19.03.2025 zo strany žalobcu. Dovolanie totiž predstavuje mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý nemá (na rozdiel od riadneho opravného prostriedku) suspenzívne účinky. Podanie dovolania teda nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napádaného rozhodnutia. Ide o zachovanie princípu právnej istoty strán v existenciu právoplatného rozhodnutia v ich veci. Fakticky sa tak žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snažil dosiahnuť odklad právoplatnosti/vykonateľnosti rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. CSP umožňuje, aby dovolací súd výlučne na základe návrhu ešte predtým, ako rozhodne o dovolaní, odložil vykonateľnosť takto dotknutého rozhodnutia alebo jeho právoplatnosť (§ 444 CSP). Odloženie vykonateľnosti/právoplatnosti je dočasným, preventívnym a predbežným procesným úkonom dovolacieho súdu, ktorým dovolací súd dočasne suspenduje jeden z účinkov súdneho rozhodnutia (právoplatnosť či vykonateľnosť). Účelom tohto inštitútu je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami rozhodnutia odvolacieho súdu, napadnutého dovolaním. 20. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd musí konštatovať, že v posudzovanom prípade neboli naplnené vyššie vymenované predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to jednak potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a zároveň, že účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť prostredníctvom iného právneho inštitútu. Neodkladným opatrením nemožno nahrádzať rozhodnutie dovolacieho súdu podľa ust. § 444 CSP, a to ani na čas, kým dovolací súd o už podanom návrhu podľa ust. § 444 ods. 1 či 2 CSP nerozhodne. 21. Preto odvolací súd podľa ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 22. O nároku na náhradu trov konania (teda či už trov konania na súde prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a to vzhľadom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, teda na plný procesný úspech žalovanej 2/ (teda plne úspešnej strane sporu aj v odvolacom konaní) tak, že žalovanej 2/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konanie pred súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 23. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].