Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-49-2025.pdf
PDF · 166.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/49/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou soukeník - štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1. G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/XX, XXX XX Z. X., 2. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/XX, XXX XX Z. X., obaja právne zastúpení: JUDr. Elena Ľalíková, advokátka so sídlom Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, o určenie priebehu hranice pozemkov, o odvolaní žalobcu a žalovaných v1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.06.2025 č. k. 17C/58/2024 - 170 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.11.2025 č. k. 17C/58/2024 - 262 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I.
II. M e n í rozsudok vo výroku II. o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho i odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznessením rozhodol, cit.: „I. U r č u j e , že priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v k. ú. X. pozemkom parcela reg. C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 zapísaným na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny P. a pozemkom parcela reg. C parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXXX na Okresom úrade odbor katastrálny P. je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte L. L. U. zo dňa XX.XX.XXXX autorizačne overeného C.. I. B., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, parcely číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a stavby na nej stojacej so súpisným číslom XXXX - rekreačná chata, zapísaných na LV číslo XXXX, k. ú. X.. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele X/X k pozemku, parcele číslo XXXX/XX o výmere XXX m2
- trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV číslo XXXX, k. ú. X.. Žalovaní v 1. a 2. rade pozemok, parcelu číslo XXXX/XX nadobudli kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX od X. F..
3. V konaní sa žalobca domáhal určenia, že priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v k. ú. X. pozemkom, parcely registra „C“ číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, zapísaných na LV číslo XXXX a pozemkom, parcela číslo XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, zapísanej na LV číslo XXXX, k. ú. X. je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte L. L. U. zo dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeného C.. I. B., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Po doplnení dokazovania, rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. 2Cdo/301/2021 zo dňa 29.04.2024 súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právny argument strán a dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe.
4. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem tým, že žalovaní nerešpektujú hranice medzi susediacimi pozemkami, najmä žalovaný v 1. rade vyvoláva konfliktné situácie v dôsledku nerešpektovania hranice medzi pozemkami, ohrozuje bezpečnosť a zdravie zamestnancov a rekreantov žalobcu, pričom už v minulosti žalovaný v 1. rade spôsobil aj škodu na majetku žalobcu. Keďže medzi stranami sporu existuje aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a konkrétne okolnosti danej veci odôvodňujú záver o preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení priebehu hranice medzi pozemkami, za tohto stavu je treba pripustiť ochranu vlastníckeho práva žalobcu formou žaloby o určenie priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, nakoľko správnosť hranice medzi pozemkami je medzi stranami sporná a jeden zo susedov (žalobca) sa obrátil na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie.
5. Žalobca v konaní predložil vytyčovací návrh L. L. U. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je vyznačený priebeh hraníc medzi spornými pozemkami tak, ako sa ich určenia domáhal v predmetnom konaní žalobca. Na návrh žalobcu v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, v konaní bol ustanovený znalec C.. G. Z., ktorý v znaleckom posudku číslo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil totožnosť určenia priebehu hranice tak, ako ju určil L. L. U. vo vytyčovacom náčrte zo dňa XX.XX.XXXX. Súd vo veci vykonal aj ohliadku na mieste samom, z ktorej vyplynula hranica užívania susediacich pozemkov tak, ako korešponduje s vysadenými ihličnatými stromami. K prostriedkom procesnej obrany žalovaných súd uviedol, že i keď žalovaní užívali pozemky po hranicu v prírode, ktorá korešponduje s vysadenými ihličnatými stromami, nemá to vplyv na správnosť určenia priebehu hraníc. Skutočnosť, že žalovaní v minulosti vysadili ihličnaté stromy v dobrej viere, že sa žalovaní domnievali, že stromy sú vysadené na hranici pozemkov, nie je spôsobilá vyvrátiť dôkazy - vytyčovací náčrt L. L. a znalecký posudok číslo X/ XXXX, ktorými bol jednoznačne preukázaný správne určený priebeh hranice medzi pozemkami, ktorý zodpovedá právnemu stavu v katastri nehnuteľností. V konaní v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaní predložili dňa XX.XX.XXXX geodetický protokol zamerania vyznačeného priebehu hranice KN C parcelné číslo XXXX/XX. Súd na tento prostriedok procesnej obrany - geodetický protokol neprihliadol aplikujúc ust. § 153 CSP, keďže žalovaní dôkaz predložili až XX.XX.XXXX, hoci bol vyhotovený už v auguste XXXX. Žalovaní tento dôkaz nepredložili ani po rozhodnutí dovolacieho súdu dňa XX.XX.XXXX, a preto súd uzavrel, že tento dôkaz bol predložený neskoro, a preto naňho neprihliadol. V konaní žalovaní ani nenavrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a samotný geodetický protokol nebol spôsobilý vyvrátiť dôkaznú situáciu, ktorá vyplynula z vytyčovacieho náčrtu L. L. a znaleckého posudku číslo X/ XXXX znalca C.. G. Z..
6. Pokiaľ žalovaní v konaní tvrdili, že spornú časť pozemku nadobudli vydržaním, súd k tomu uviedol, že nie je možné v danom prípade konštatovať vydržanie spornej časti pozemku žalovanými, nakoľko žalovaní nepreukázali, že by užívanie spornej časti pozemku bolo dobromyseľné. Samotní žalovaní v konaní nepopreli, že hneď po kúpe pozemku v roku XXXX začali medzi stranami sporu spory ohľadne hranice pozemkov. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním nepostačuje len subjektívny pocit konštatovania dobromyseľnosti žalovaných. Žalovaní by nemohli mať pri obvyklej miere opatrnosti vedomosť alebo dôvodné pochybnosti o tom, že im sporná časť pozemku patrí. Naopak, z uvedených dôkazov vyplýva, že žalovaní vôbec nemohli byť dobromyseľní v tom, že im sporná časť pozemku patrí. Keďže súd mal za preukázané, že priebeh hraníc medzi susediacimi pozemkami v prírode nezodpovedá právnemu stavu v katastri nehnuteľností, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
7. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku a z dôvodov hodných osobitného zreteľa, úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných považoval jednak finančnú situáciu žalovaných, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, a preto v prípade, že by mali žalovaní uhradiť žalobcovi trovy
konania, by bolo výrazne zasiahnuté do ich majetkovej sféry. Za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval osobitný predmet sporu a skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dlhé roky starajú a zveľaďujú pozemky bez ohľadu na skutočný priebeh hranice. Súd bol toho názoru, že je spravodlivé, aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.
8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obidve strany sporu.
9. Žalovaní v bodoch 1 až 5 odvolania iba sumarizovali doterajší priebeh konania poukázaním na predchádzajúce rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolacieho i dovolacieho súdu a uviedli, že záver súdu o dôvodnosti žaloby žalobcu sa nedá verifikovať. Podľa žalovaných odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nespĺňa parametre - limity ust. § 220 CSP, z ktorého vyplýva, že strane sporu súd musí dať odpoveď na podstatné otázky a argumenty či námietky, ktoré strana sporu predložila. Nevyžaduje sa síce odpoveď na každý argument, ale ak ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, súd musí naň výslovne (špecificky) odpovedať, lebo inak je porušené právo tejto strany sporu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. V tomto smere žalovaným chýba odpoveď súdu na jeho zistenia počas ohliadky na mieste samom, na prvotný geometrický plán z roku XXXX alebo zameranie C.. F. z roku XXXX, na geodetický protokol zamerania vyznačeného priebehu hraníc, ale tiež a najmä na písomné podania žalovaných zo dňa XX.XX., XX.XX. a XX.XX.XXXX a tam uvedenú relevantnú judikatúru. Aj záver súdu prvej inštancie o opozdenosti predloženia dôkazu - geodetického protokolu spoločnosti G. je chybný, pretože tam uvedená argumentácia je prítomná v každom procesnom úkone žalovaných od začiatku sporu a geodetický protokol mal spochybniť vierohodnosť žalobcom predložených náčrtov či posudkov. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o oneskorenosti tohto dôkazu je nesprávne. Za toho stavu nemôžu obstáť dôvody, pre ktoré súd odmietol vecne posúdiť túto časť argumentácie žalovaných. Súd vôbec neporozumel predmetu sporu, pretože len súd a nie geodet, ani súdny znalec nie je kompetentný rozhodovať o vlastníckej hranici, v rámci konania je geodet alebo znalec iba jedným z rovnocenných nosičov skutočností participujúcich na zákonnom a spravodlivom rozhodnutí. Vo veci nešlo o rekonštrukciu mapovej hranice, ako to poňal žalobca a súd, ale o zistenie vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami, ktorú si dobrovoľne ustálili už právni predchodcovia strán sporu a do ktorého stavu potom vstúpili terajšie strany, ktorí túto mali bezvýrazne rešpektovať a akceptovať, lebo v opačnom prípade rušia susediaceho vlastníka. Súd prvej inštancie neporozumel ani správaniu sa strán sporu počas ochrany svojho vlastníctva, ktoré nemalo nič spoločné s otázkou dobromyseľnosti držby. Tá bola splnená už u právnych predchodcov strán sporu, ktorí vstúpili do vlastníctva predmetných pozemkov v takom rozsahu ako bol v prírode vyznačený. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
10. Žalobca odvolaním napadol výrok o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil a priznal mu náhradu trov konania. Podľa žalobcu prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nijako neskúmal aký je príjem žalovaných zo starobného dôchodku, a neskúmal či popri tomto príjme nemajú zabezpečený aj akýkoľvek iný druh príjmu (príjem z nájmu, z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjem z podnikania, resp. príjem súvisiaci s majetkovou účasťou v obchodných spoločnostiach a pod.). Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade poukázal na skutočnosť, že tento je dlhodobo od roku XXXX evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba. V Živnostenskom registri Slovenskej republiky vedenom Okresným úradom P., odborom živnostenského podnikania je žalobca vedený pod obchodným menom: C.. G. M.
- W. - P. pod číslom živnostenského registra XXX - XXXX, C.: XX XXX XXX, preto môže mať z toho titulu či už pravidelný alebo nepravidelný príjem nad rámec svojho starobného dôchodku. Zároveň z verejne dostupných údajov v katastri nehnuteľností vyplýva, že žalovaný v 1. rade v roku XXXX nadobudol na základe kúpnej zmluvy evidovanej v katastri nehnuteľností výlučné vlastnícke právo k rozostavanej nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre okres P., obec X., k. ú. X., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako rozostavaný byt číslo XX, vo vchode číslo XX, na P. poschodí stavby - obytný dom P. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a pozemku. K predmetnej kúpe nie je na liste vlastníctva vedená žiadna ťarcha (záložné právo), z čoho jednoznačne vyplýva, že financovanie kúpy žalovaný v 1. rade nerealizoval formou financovania prostredníctvom tretej osoby (napr. bankou). V súčasnosti je žalovaný vedený ako podielový spoluvlastník vyššie uvedeného bytu, a to z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel X/X previedol v roku XXXX na pani R. M., narodenú XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade nie je v ťažkej finančnej situácii, kedy by povinnosť nahradiť trovy konania mohla výrazne
zasiahnuť do jeho majetkovej sféry, keďže si bol schopný bez účasti tretej osoby v druhej polovici roka XXXX kúpiť nehnuteľnosť a keď bol ochotný polovicu nehnuteľnosti bezodplatne darovať. Podľa názoru žalobcu by bolo naivné sa domnievať, že aj po realizácii tejto kúpy nezostala žalovanému v 1. rade určitá finančná rezerva nielen na pokrývanie každodenných potrieb, ale aj na iné špecifické výdavky (napr. na zariadenie bytu, keď bude dostavaný). Zdôraznil, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal majetkové pomery žalovaných, naviac pani R. M. vlastní v obytnom dome P. pod poradovým číslom X aj ďalšiu nehnuteľnosť (byt), pričom ani jej vlastnícke právo nie je zaťažené žiadnym právom tretej osoby. Súd však nijako nepreveroval či žalovaní nemajú možnosť využiť vyživovaciu povinnosť detí k rodičom pre prípad zmierenia dopadov neúspechu v spore, ak žalovaní nedisponujú dostatočnou finančnou rezervou na úhradu trov konania, obzvlášť keď súd opiera svoj názor o potrebe nepriznania náhrady trov žalobcovi z dôvodu, že žalovaní sú starobní dôchodcovia. Žalobca má ďalej za to, že dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý súd vymedzil ako staranie sa dlhé roky o pozemok, parcelu číslo XXXX/XX a parcelu číslo XXXX/XX zo strany žalovaných a ich zveľaďovanie nemožno ani samé o sebe, ani v kontexte súdom uvedeného dôvodu považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa na uplatnenie ust. § 257 CSP. Otázka vykonávania starostlivosti žalovaných o spornú časť pozemku a jeho zveľaďovanie nebola súdom nijako osobitne preskúmavaná. Žiadne iné konanie žalovaných, ktoré by mohlo byť považované za staranie sa alebo zveľaďovanie pozemku nebolo súdom zistené a nebolo ani konštatované v rozhodnutí. Súd teda nemal za preukázané, žeby sa žalovaní o pozemok patriaci žalobcovi starali alebo že by ho boli akýmkoľvek spôsobom zveľadili.
11. K odvolaniu žalovaných vo veci samej žalobca uviedol, že nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k sumarizácii doterajšieho priebehu konania zo strany žalovaných, nakoľko títo sa v podanom odvolaní usilovali len interpretovať nimi vybrané časti, nimi vybraných rozhodnutí vydaných v priebehu tohto súdneho konania. Tvrdenia žalovaných o nemožnosti verifikovania právneho názoru súdu o dôvodnosti žaloby je nesprávne. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky potrebné ustanovenia relevantných právnych predpisov a v rámci svojho oprávnenia vykonal a voľnou úvahou vyhodnotil všetky dôkazy potrebné na to, aby mohol vysloviť záver o dôvodnosti žaloby. Žalovaní v odvolaní nevymedzili odvolací dôvod a ani riadne neobjasnili aké skutočnosti podľa nich súd opomenul vziať do úvahy ako by vzatie týchto skutočností malo mať vplyv na rozhodnutie súdu alebo v čom konkrétne súd nesprávne právne vec posúdil. Žalovaní len vágne odkázali na niektoré nimi navrhované a súdom vykonané dôkazy, o ktoré sa súd pri vydaní rozhodnutia neoprel. Takéto strohé odôvodnenie odvolania v žiadnom prípade nemožno považovať za dostatočné na to, aby mohlo privodiť vyhoveniu odvolania. Žalovaní bez ďalšieho vysvetlenia poukázali na ich tri písomné vyjadrenia v konaní, na ktoré podľa ich názoru mal súd relevantným spôsobom reagovať, ale nešpecifikovali čím konkrétne sa mal súd vo vzťahu k nim uvedeným podaniam zaoberať. Zdôraznil, že prípustnosť odvolania nezakladá všeobecná nespokojnosť odvolateľa s rozhodnutím súdu, resp. jeho právnymi závermi alebo len všeobecné tvrdenia odvolateľa o tom, že rozhodnutím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu. V zmysle platnej judikatúry a konštantnej rozhodovacej praxe súdov platí, že súd je povinný dať odpoveď len na také otázky, ktoré s ohľadom na ním identifikovanú skúmanú otázku považuje za dôležité. Z odbornej literatúry pritom vyplýva, že nie každá „nedokonalosť“ súdneho rozhodnutia predstavuje vadu, na ktorú je nevyhnutné reagovať opravným prostriedkom, pretože v niektorých prípadoch je udržateľné aj strohé odôvodnenie (odôvodnenie má byť výstižné a kvantita odôvodnenia rozhodne nie je meradlom jeho kvality). Zároveň platí, že ak v rozhodnutí absentuje odôvodnenie „podružnej“ otázky, odvolací súd nepochybne tento nedostatok súdu prvej inštancie vytkne, ale táto chyba sama o sebe nepredstavuje dôvod pre zrušenie rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu súd v rozsudku jasne objasnil dôvody, pre ktoré považoval žalobu za dôvodnú, poukázal na dôkazy, ktoré považoval za relevantné a na základe ktorých rozhodol. Z toho dôvodu súd nebol povinný podrobne sa vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam žalovaných a ani prihliadať na dôkazy, ktoré nemali žiadny relevantný súvis s predmetom tohto sporu a na rozhodnutie súdu nemali žiadny vplyv. Žalovaní svoje domnienky o údajnom nedaní odpovede na nimi nastolené otázky nepreukázali, preto nimi uvádzaný dôvod pre podanie odvolania nie je daný a odvolanie je v tejto časti nedôvodné. Ďalej žalobca poukázal, že do zápisnice o pojednávaní konanom dňa 18.03.2025 namietal neprípustnosť dôkazu - predložený geodetický protokol žalovaným a následne svoju námietku zopakoval aj v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX, označenom ako vyjadrenie žalobcu k písomným podaniam žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a k predloženému dôkazu. Poukázal aj na zásadu formálnej pravdy, priorizáciu procesnej aktivity strán sporu a na potrebu znášania následkov neskorého predloženého dôkazu vyjadreného okrem iného v uvádzaných rozhodnutiach súdov; napr. v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2023 sp. zn. I.ÚS 535/2023, podľa ktorého: „Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne
hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky“. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.04. 2020 sp. zn. III.ÚS 132/2020 sa uvádza: „Zásada formálnej pravdy v spojení s koncentračnom zásadou so sebou nesie vždy riziko, že predložené dôkazy súd označí za nepostačujúce a neskôr (v odvolacom konaní) sú už podmienky na doplnenie dokazovania obmedzené“. Žalovaní svoje domnienky o údajnom nesprávnom postupe súdu spočívajúcom v neprihliadaní na geodetický protokol nepreukázali, preto tento nimi uvádzaný dôvod pre podanie odvolania nie je dôvodný. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú, že prvoinštančný súd neporozumel predmetu sporu pretože len súd je kompetentný rozhodovať o vlastníckej hranici a geodet alebo znalec sú len rovnocennými nosičmi skutočností v súdnom konaní, toto tvrdenie žalobca považuje za účelové a nesprávne. Nie je zrejmé čo mali žalovaní na mysli v rámci rozporovania toho, že nie geodet, ale iba súd je oprávnený rozhodnúť o vlastníckej hranici. Je totiž nesporné, že v tomto spore o určenie priebehu hranice rozhodol súd, a to aplikáciou príslušného ustanovenia právnych predpisov a na podklade vykonaného dokazovania. Prihliadol pritom na odborné vyjadrenie geodeta L. L. a na znalecký posudok číslo X/XXXX, ktorý bol v zmysle § 207 ods. 1 CSP plne oprávnený zaobstarať, nakoľko riešenie predmetnej veci záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba vedecké, resp. odborné poznatky, ktorými súd nedisponuje. Súd je odborníkom v oblasti práva, pričom znalec je odborníkom v konkrétnej oblasti, na ktorú sa špecializuje. Žalovaní svoje domnienky o spochybňovaní oprávnenia súdu prihliadať na výsledky znaleckého dokazovania nepreukázali, a preto tento nimi uvádzaný dôvod pre podanie odvolania nie je daný a odvolanie je nedôvodné. K tvrdeniu žalovaných o dobrovoľnom ustálení hranice v minulosti a o dobromyseľnosti držby uviedol, že žalovaní v konaní nijako nepreukázali pravdivosť svojho tvrdenia, že už právni predchodcovia strán sporu si ustálili hranicu medzi susediacimi pozemkami, a preto neexistoval ani dôvod na to, aby táto otázka bola súdom preskúmavaná. Žalovaní okrem tvrdenia, že oni spornú časť pozemku, parcely číslo XXXX/XX vydržali, v konaní nijako nepreukázali a počas súdneho konania ostali v tomto smere úplne pasívni a spoliehali sa na to, že od roku XXXX sa im podarilo spornú časť pozemku, parcely číslo XXXX/XX vydržať na základe toho, že sa o ňu starali a zveľaďovali ju. Hoci ani tieto tvrdenia žalovaných neboli v konaní preukázané, v konaní naopak bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade v roku XXXX svojvoľne vysekal stromy na časti pozemku, parcele č. XXXX/XX, pričom maril všetky pokusy žalobcu o zveľadenie pozemku (v roku XXXX čakanom žalovaný v 1. rade vytrhal žalobcom umiestnené zatrávňovacie tvárnice a v roku XXXX napadol zamestnanca žalobcu, ktorý mal realizovať výstavbu tují). Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je závažným zásahom do vlastníckeho práva a konštatovanie takéhoto záveru musí byť preukázané nesporne naplnením zákonom stanovených predpokladov vydržania, ktoré bližšie špecifikuje rozsiahla judikatúra súdov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosti uvedené vo vyjadreniach a prednesené žalobcom ústne v rámci priebehu súdneho konania, navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku I. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a vo výroku II. zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania.
12. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu uviedli, že ich odvolanie vo veci samej je dôvodné, a preto žiadajú, aby odvolací súd vyhovel ich odvolaniu a priznal im náhradu trov konania voči žalobcovi. Zdôraznili, že mapová hranica nie je vždy súčasne aj hranicou právnou, keďže hranica medzi dvoma nehnuteľnosťami mohla prejsť podľa mapového stavu, ale aj v prírode rôznymi zmenami, a tak užívacia hranica v prírode sa mohla stať vlastníckou hranicou medzi pozemkami, ktorá zodpovedá právu. Podkladom pre rozhodnutie súdu o určení priebehu hranice nemôže byť len znalecký posudok, ktorý vychádzal z vytyčovacieho náčrtu, ktorý však ignoroval skutkové zistenia súdu vykonanou ohliadkou na mieste samom. Sudca je povinný viesť základné konanie nielen formálne, ale aj materiálne, lebo sa podieľa na zisťovaní skutkového stavu tak, aby konečné rozhodnutie bolo vo všeobecnosti vnímané ako nielen zákonné, ale i spravodlivé. Preto geodetický protokol z augusta XXXX, ktorý žalovaní predložili v priebehu konania po rozhodnutí dovolacieho súdu, nespadá pod zásadu koncentrácie, lebo ním žalovaní spochybňovali vytyčovací náčrt L., ktorý potvrdil aj znalec L. Z., a tým aj vecnú legitimáciu žalobcu, ktorú inak má súd skúmať ex offo. Z jeho grafickej časti totiž jednoznačne vyplýva taký priebeh hranice medzi spornými pozemkami, ktorý je určený v prírode a výmera parcely v čase jej nadobudnutia (XXXX) nepatrila medzi záväzné údaje katastra, preto sa len legálne pripúšťal rozdiel medzi výmerou grafickou (v mape) a výmerou písomnou (na liste vlastníctva). To znamená, že aj keď žalovaní kúpou predmetných parciel vstúpili do držby pozemku vo väčšom plošnom obsahu, ako bol uvedený na liste vlastníctva, neznamená to, že by im táto rozdielová výmera XXX m2 nepatrila, keďže už ich právni
predchodcovia ustálili hranicu medzi pozemkami p. č. XXXX/XX a p. č. XXXX/XX. Žalovaní nemuseli v konaní preukazovať vydržanie spornej plochy pozemku, lebo už ich právni predchodcovia (manželia F.), ktorí predmetné pozemky užívali od roku XXXX až do roku XXXX, splnili podmienky vydržania.
13. Žalobca v duplike uviedol, že s tvrdeniami žalovaných sa nemôže stotožniť. Podľa žalobcu hoci mapový podklad nemusí vždy presne zodpovedať právnemu stavu, aby mohla tzv. „užívacia hranica“ nahradiť hranicu vlastnícku. Jej určenie musí vychádzať z relevantných zistení, pričom pri rozhodovaní o určení je zároveň potrebné pristúpiť k skúmaniu existencie zákonných predpokladov vydržania, ktoré v posudzovanom prípade splnené neboli. Cieľom podanej žaloby o určenie priebehu hranice bolo vyriešenie vlastníckeho práva k spornej ploche pozemku, čo zároveň potvrdzuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukázal už vo svojom prvom vyjadrení k odvolaniu. Účelom tohto sporu je dosiahnuť autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorým sa potvrdí správny priebeh hranice medzi pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/ XX, lebo vedenie hranice v teréne je medzi stranami sporné minimálne od roku XXXX, odkedy sú žalovaní vlastníkmi pozemku, parcely číslo XXXX/XX. Žalovaní naplnenie zákonných predpokladov vydržania nepreukázali. Už od roku XXXX vedeli o nesúlade medzi skutočným priebehom a rozsahu ich tvrdeného užívania pozemku, opakovane boli účastníkmi sporov o priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami. Žalovaní v konaní nijako nepreukázali dobromyseľnosť. Žalovaný v 1. rade aktívne maril pokusy žalobcu o zveľaďovanie spornej časti pozemku, parcely číslo XXXX/XX a tvrdenie žalovaných, že už vo vzťahu k právnym predchodcom strán sporu boli splnené podmienky dobromyseľného vydržania spornej časti pozemku sú ničím nepreukázané a sú účelové. Pri vykonaní ohliadky na mieste samom, realizovanej zo strany súdu, žalovaní túto sprevádzali iba vágnymi tvrdeniami o údajnom nijak nepreukázanom spôsobe užívania spornej časti pozemku, pričom žalovaní nemôžu v žiadnom prípade suplovať, prevyšovať ani nahrádzať odborné závery znalca o správnosti určenia priebehu hranice v teréne jej vytýčenými bodmi, ktoré mal súd k dispozícii vo forme znaleckého posudku. Žalobca má za to, že tvrdenia žalovaných sú nedôvodné, žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno, nepreukázali kumulatívne splnenie zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k spornej časti nehnuteľnosti, nevyvrátili presvedčivosť, úplnosť ani logickú koherenciu vykonaného znaleckého posudku číslo X/XXXX a neoznačili žiadny relevantný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k časti pozemku (napr. dohodu o zmene hranice, rozhodnutie o pozemkových úpravách a pod.). Z uvedeného dôvodu žalobca má za to, že za tohto stavu spôsob určenia hranice vychádzajúci zo znaleckého posudku zostáva procesne aj vecne nespochybnený a je plnohodnotným skutkovým podkladom pre rozhodnutie vo veci.
14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu i žalovaných proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej strane Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie vo veci samej sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Nemožno mať preto pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Pokiaľ ide o námietky žalovaných o porušení ich práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je možné sa stotožniť.
17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.
18. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“
19. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.
20. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
21. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
23. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.
24. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 CSP. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
27. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť bolo určenie priebehu hranice medzi pozemkom žalobcu, parcelou číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, zapísanou na LV číslo XXXX, k. ú. X. a pozemkom žalovaných, parcelou číslo XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, zapísanou na LV číslo XXXX, k. ú. X..
28. Za týmto účelom súd prvej inštancie vykonal dôkazy, a to ohliadku na mieste samom, nariadil znalecké dokazovanie znalcom C.. G. Z., ktorý vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX. Po ohliadke na mieste samom, znalecký posudok číslo X/XXXX, ktorý je súčasťou spisu potvrdil správnosť vytýčenej hranice tak, ako ju určil L. L. U. vo vytyčovacom náčrte dňa XX.XX.XXXX. Znalecký posudok číslo X/ XXXX vyhotovený znalcom C.. G. Z. vychádza zo znalcom získaných podkladov získaných z obsahu spisu a z podkladov potvrdených katastrom nehnuteľností.
29. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky potrebné ustanovenia relevantných právnych predpisov a v rámci svojho oprávnenia vykonal a vyhodnotil všetky dôkazy potrebné na to, aby mohol vysloviť záver o dôvodnosti žaloby.
30. K odvolacej námietke žalovaných, že v odôvodnení rozsudku absentuje odpoveď na prvotný geometrický plán z XX.XX.XXXX, na zameranie C.. F. z roku XXXX na geodetický protokol C.. R. a na písomné podania žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX odvolací súd uvádza, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I.ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
31. Odvolateľ musí v odvolaní uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva nesprávnosť skutkových zistení alebo právnych záverov súdu prvej inštancie. Ak takéto skutočnosti neuvedie a neexistujú ani procesné vady spochybňujúce správnosť rozsudku, odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa v prejednávanej veci zaoberal okolnosťami týkajúcimi sa určenia priebehu hranice a z výsledkov vykonaného dokazovania mal nepochybne preukázané, že priebeh hranice v prírode nezodpovedá právnemu stavu v katastri nehnuteľností. Žalovaní s týmto právnym posúdením nesúhlasia, avšak neargumentujú prečo je posúdenie veci súdom prvej inštancie nesprávne. Uvádzajú len, že im chýba odpoveď súdu na jeho zistenia počas ohliadky na mieste samom, na prvotný geometrický plán z XX.XX.XXXX, na zameranie C.. F. z roku XXXX, na geodetický protokol C.. R. a na písomné podanie žalovaných a tam uvedenú relevantnú judikatúru. Takéto odôvodnenie odvolania je podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné, nakoľko odvolatelia nijako neobjasnili aké skutočnosti podľa nich súd opomenul vziať do úvahy, aký by ich vzanie do úvahy malo mať vplyv na rozhodnutie súdu alebo v čom konkrétne súd nesprávne právne vec posúdil. Žalovaní bez akéhokoľvek vysvetlenia poukázali na ich tri písomné vyjadrenia v konaní, na ktoré podľa ich názoru mal súd relevantným spôsobom reagovať,
ale nešpecifikovali čím konkrétne sa mal súd vo vzťahu k týmto podaniam zaoberať. Súd prvej inštancie správne v konaní sa zaoberal otázkou či je priebeh hranice v súlade s vytyčovacím návrhom L. z XX.XX.XXXX, autorizačne overeného zo strany C.. I. B.. Za tým účelom súd vykonal jednak ohliadku na mieste samom a nariadil aj znalecké dokazovanie, pričom ustanovený znalec potvrdil totožnosť určenia priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami tak, ako ju určil L. L. U. vo vytyčovacom náčrte dňa XX.XX.XXXX.
32. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejme, ktoré dôkazy boli pre súd relevantné a práve k týmto sa súd vyjadril (vytyčovací návrh zo dňa XX.XX.XXXX, svedecká výpoveď L. L. U. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a znalecký posudok znalca C.. G. Z. číslo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Všetky uvedené dôkazy smerovali k objasneniu priebehu hranice medzi pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX.
33. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že súd im nedal odpoveď na jeho zistenia počas ohliadky na mieste samom, odvolací súd poukazuje na bod 53 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd uviedol svoje právne posúdenie vo vzťahu k vykonanej ohliadke na mieste samom. Skutočnosť, že sa žalovaní nestotožňujú s právnym názorom súdu v otázke posúdenia vplyvu ohliadky na mieste samom na priebeh hranice medzi pozemkami, sama o sebe nezakladá dôvodnosť odvolacej námietky žalovaných.
34. Účelom tohto súdneho konania bolo získať autoritatívne rozhodnutie súdu deklarujúce správnosť v priebehu hranice medzi pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX, pretože vedenie hranice v teréne bolo medzi stranami sporné najmenej od roku XXXX, keď žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli pozemok, parcelu číslo XXXX/XX kúpou od manželov F.. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepochybné, že cieľom podania žaloby o určenie priebehu hranice pozemkov je vyriešenie vlastníckeho práva medzi stranami sporu k spornej ploche pozemku. Žalovaní v konaní nijako nepreukázali pravdivosť svojho tvrdenia, že už právni predchodcovia strán sporu ustálili hranicu medzi pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX. Žalovaní v konaní len tvrdili, že spornú časť pozemku nadobudli vydržaním, ale v tomto smere žiadne dôkazy nepreukázali. Opakovane tvrdili, že ich právny predchodca v minulosti vysadil rád stromov, ktoré mali tvoriť hranicu pozemkov avšak nebolo preukázané, či toto urobili po vzájomnej do dohode vtedajších vlastníkov pozemkov alebo svojvoľne a ani či sa na užívaní spornej časti pozemku, parcely číslo XXXX/ XX právni predchodcovia strán sporu dohodli.
35. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že spornú časť pozemku p. č. XXXX/XX vydržali, odvolací súd uvádza, že základné podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti v zmysle § 130 a § 134 zákona číslo 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú: oprávnenosť a dobromyseľnosť držby, nepretržitosť držby po dobu desať rokov pri nehnuteľnosti a spôsobilosť predmetu držby byť vydržaným. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska objektívneho, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
36. Pri ústavne konfortnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14.11.2018).
37. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal námietkou vydržania spornej časti pozemku, parcely číslo XXXX/XX. Žalovaní v konaní nijakým spôsobom nepreukázali pravdivosť svojho tvrdenia, že nadobudli spornú časť pozemku vydržaním. Preto správne súd prvej inštancie skúmal, či žalovaní od roku XXXX, kedy pozemok nadobudli, mohli spornú časť pozemku vydržať.
38. Otázka vydržania bola v rámci tohto súdneho konania načrtnutá najmenej od XX.XX.XXXX, kedy bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedli, že o nároku uplatnenom žalobcom možno rozhodnúť až po tom, keď sa v konaní ustáli, či sa hranicou medzi pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX nestala iná hranica než je vedená v katastri nehnuteľností, a to vzniknutá v dôsledku vydržania. V rámci súdneho konania žalovaní síce tvrdili, že ich právni predchodcovia vysadili asi šesťdesiat rokov spätne na spornej časti pozemku stromy, ktoré mali predstavovať novú hranicu pozemkov vzniknutú v dôsledku nerušeného užívania, avšak okrem tohto tvrdenia žalovaní nevyužili žiadny iný prostriedok procesnej obrany preukazujúci pravdivosť ich tvrdení, čo znamená, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a v konaní nepreukázali dobromyseľnosť držby.
39. Bolo procesnou zodpovednosťou žalovaných tvrdiť a v konaní preukázať, že došlo k vydržaniu časti pozemku, najmä mali špecifikovať kto konkrétne mal spornú časť pozemku v čase vysadenia stromov vlastniť a kto ju mal užívať, uviesť genézu a chronológiu vlastníckych a užívacích vzťahov spornej časti pozemku a za tým účelom predložiť súdu návrhy na vykonanie dokazovania ohľadom preukázania vstupu do držby. Súd v tomto smere nemal vo vzťahu k žalovaným poučovaciu povinnosť a nebolo úlohou súdu suplovať žalovaných a vyzývať ich na doplnenie dokazovania. Je nemysliteľné, aby súd poučoval žalovaných alebo im poskytoval návod na to, čo by mali vykonať a ako mali správne uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Dôkazná povinnosť výlučne zaťažuje strany sporu a súd môže vykonať aj bez návrhu len dôkazy v zmysle § 185 ods. 2 a 3 CSP, čo však v tomto prípade splnené nebolo. Žalovaní v tomto smere boli nečinní a svoje tvrdenie o nadobudnutí spornej časti pozemkov vydržaním žiadnym dôkazom nepreukázali.
40. Odvolací súd k ďalším odvolacím námietkam uvádza, že hoci mapový podklad nemusí vždy presne zodpovedať právnemu stavu, aby mohla tzv. užívacia hranica nahradiť hranicu vlastnícku, jej určenie musí vychádzať z relevantných zistení, pričom pri rozhodovaní o určení priebehu hranice je zároveň potrebné pristúpiť k skúmaniu existencie zákonných predpokladov vydržania, ktoré v posudzovanom prípade zo strany žalovaných neboli nielen tvrdené, ale ani preukázané. Žalovaní kumulatívne naplnenie zákonných predpokladov vydržania nepreukázali. V konaní bolo naopak preukázané, že od roku XXXX, kedy žalovaní kúpou nadobudli nehnuteľnosť, vedeli o nesúlade medzi skutočným priebehom a rozsahom ich tvrdeného užívania pozemku. Naviac užívanie spornej časti pozemku žalovanými bolo od začiatku, t. j. od ich kúpy nepokojné, opakovane žalovaní boli účastníkmi sporov o určenie priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, pričom samotní žalovaní na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ale aj v odvolaní uviedli, že vedeli o skutočnosti užívania väčšej výmery pozemku než akú v skutočnosti v roku XXXX nadobudli. Preto správanie žalovaných nemožno považovať za dobromyseľné. Keďže žalovaným v 1. a 2. rade sa v konaní nepodarilo preukázať, že s časťou sporného pozemku nakladali ako s vlastným a že pri tomto užívaní boli dobromyseľní (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nebolo zo strany žalovaných v konaní preukázané vydržanie k časti pozemku, p. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. X..
41. Vo vzťahu k stromoradiu, kolíkom či roxorom, ktorými malo dôjsť k vytvoreniu hranice medzi susediacimi pozemkami, odvolací súd uvádza, že takéto vytýčenie hraníc nemá právny základ, nakoľko nevzniklo preukázanou dohodou strán sporu, resp. zmluvou. Takáto dohoda, resp. zmluva nie je evidovaná v katastrálnych podkladoch a nepredstavuje prostriedok, ktorým možno spoľahlivo nahradiť odborné vytýčenie hranice. V tejto súvislosti k ďalším odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd poukazuje na priebeh vykonanej ohliadky na mieste samom, na závery znaleckého posudku, vytyčovacieho náčrtu a uvádza, že v kontexte moderných zameriavacích metód na určenie (zameranie) konkrétnych bodov v teréne v spojení s len nejasným, neurčitým a nijak nepreukázaným tvrdením žalovaných o údajnom vydržaní spornej časti po pozemku, neobstojí subjektívne tvrdenie žalovaných, že hranica medzi pozemkami má byť určená podľa XX rokov starého nákresu či podľa hranice stromoradia stromov vysadených nešpecifikovanou osobou niekedy pred šesťdesiatimi rokmi. Predpokladom pre rozhodnutie súdu o určení priebehu hranice, keď vydržanie spornej časti pozemku žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami nebolo preukázané, tak môže byť len odborný znalecký posudok č. X/XXXX vyhotovený znalcom C.. G. Z., ktorý vychádza z relevantných podkladov, ktorý potvrdil totožnosť určenia priebehu hranice tak, ako ju určil L. vo vytyčovacom náčrte zo dňa XX.XX.XXXX. K odvolacím námietkam žalovaných, že súd nezohľadnil staré nákresy, mapové podklady (náčrt z roku XXXX, zameranie z roku XXXX geoplán C.. F. z roku XXXX), k tomu odvolací súd uvádza, že tieto podklady sú historicky prekonané, nemajú parametre súčasných geodetických zameraní a neboli schopné jednoznačne určiť hranicu. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak vyhodnotil, že relevantným dôkazom
(podkladom pre určenie hranice) je aktuálne zameranie vyjadrené v znaleckom posudku číslo X/XXXX, a preto nebolo úlohou súdu prvej inštancie analyzovať každý starý nákres predložený žalovanými, ak súd mal k dispozícii odborný dôkaz - znalecký posudok číslo X/XXXX a vytyčovací náčrt zo dňa XX.XX.XXXX.
42. K odvolacej námietke žalovaných o nevykonaní dôkazu súdom prvej inštancie - geodetického protokolu, vypracovaného spoločnosťou G., odvolací súd poukazuje na bod 59 odôvodnenia rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaní predložili geodetický protokol zameranie vyznačeného priebehu hraníc na KN C parcelu číslo XXXX/XX, vyhotovený v auguste XXXX až na súdnom pojednávaní konanom dňa 18.03.2025, t. j. po viac ako troch rokoch a siedmych mesiacov od jeho vyhotovenia. Žalovaní tvrdia, že ním mali úmysel spochybniť žalobcom predložený vytyčovací náčrt a znalecký posudok. Toto tvrdenie žalovaných neobstojí, pretože vytyčovací náčrt L. L. bol vyhotovený XX.XX.XXXX a žalovaní ho mali k dispozícii od momentu doručenia im žaloby a znalecký posudok číslo X/XXXX bol vyhotovený XX.XX.XXXX a žalovaní ho mali k dispozícii od momentu doručenia im ho zo strany súdu. Preto, ak mali žalovaní záujem reagovať na uvedené dôkazy predložením vlastného geodetického protokolu alebo iného zakreslenia priebehu hraníc v teréne, mali tak urobiť bezodkladne a nie s odstupom niekoľkých kých rokov. Koncentračná zásada podľa ust. § 153 ods. 1 CSP ukladá stranám povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať dôkazy včas, t. j. tak ako to od nich možno spravodlivo požadovať pri zachovaní rýchlosti a hospodárnosti konania; prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo. Predmetný geodetický protokol bol predložený oneskorene, bez akéhokoľvek objektívneho vysvetlenia prečo ho žalovaní nemohli predložiť skôr, hoci zjavne vychádza z podkladov a skutočností, ktoré im boli dlhodobo známe. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak na tento dôkaz neprihliadol. Naviac aj za predpokladu zohľadnenia predloženého geodetického protokolu, odvolací súd je toho názoru, že predloženie tohto dôkazu zo strany žalovaných neposkytuje väčšiu dôkaznú silu než má znalecký posudok. Žalovaní v konaní nenavrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a odvolací súd je toho názoru, že geodetický protokol by ani nebol spôsobilý vyvrátiť dôkaznú situáciu, ktorá vyplynula z vytyčovacieho náčrtu L. L. a znaleckého posudku číslo X/XXXX, vypracovaného znalcom C.. G. Z.. Preto žalovanými navrhnutý dôkaz (geodetický protokol) vykonať by bol nadbytočný, nakoľko už bol inými dôkazmi (znaleckým posudkom znalca č. X/XXXX a vytyčovacím náčrtom L. L.) v konaní preukázaný. Ani táto odvolacia námietka žalovaných nie je dôvodná.
43. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
46. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
47. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje sa za nevyhnutné, aby súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa v vyjadrili k možnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.
48. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý výnimočnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa videl v okolnostiach prejednávanej veci v tom, že žalovaní sa dlhé roky starali a zveľaďovali pozemok, parcelu číslo XXXX/XX a pozemok, parcelu číslo XXXX/XX. Pozemok, parcela číslo XXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a naviac v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ani žiadnou zo strán sporu tvrdené, že by sa žalovaní o celý tento pozemok starali alebo ho zveľaďovali. Súd nemal za preukázané, že by sa žalovaní o pozemok vlastnícky patriaci žalobcovi
starali alebo ho akýmkoľvek spôsobom zveľaďovali. Súd zároveň neuviedol žiadne výnimočné okolnosti, spočívajúce v okolnostiach strán sporu, aby mohlo byť o náhrade trov konania rozhodnuté súdom z dôvodu hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o posudzovanie okolností hodných osobitného zreteľa, pri ktorých treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, odvolací súd uvádza, že ani skutočnosť, ak by bola objektívne žalobcova majetková situácia lepšia, ako je majetková situácia žalovaných, nezakladala dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.
49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023 sp. zn. 4 Cdo 256/2021, z ktorého vyplýva, že použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Je nepochybné, že žalobca je právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, čo znamená, že finančné prostriedky, ktoré vynaložil na uplatňovanie svojich procesných práv sú prostriedkami štátu, s ktorými je žalobca povinný hospodáriť transparentne, efektívne a hospodárne. Žalovaní v 1. a 2. rade sú síce starobní dôchodcovia, avšak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nijako neskúmal majetkové pomery žalovaných, napr. aký je príjem žalovaných zo starobného dôchodku a či popri tomto príjme nemajú zabezpečený aj akýkoľvek iný druh príjmu. Tiež neskúmal aká je celková majetková situácia žalovaných.
50. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný v 1. rade je poberateľ starobného dôchodku vo výške 866,20 eur mesačne a žalovaná v 2. rade je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 712 eur. Okrem toho z verejne dostupných údajov v katastri nehnuteľností vyplýva, že žalovaný v 1. rade v roku XXXX. nadobudol nehnuteľnosť evidovanú v katastri nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy pod číslom konania V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ide o vlastnícke právo k rozostavanej nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre okres P., obec X., k. ú. X., nehnuteľnosť zapísanú na LV číslo XXXX ako rozostavaný byt číslo XX, vo vchode XX, na P. poschodí stavby, súp. č. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a pozemku. K predmetnej kúpe nie je na liste vlastníctva vedená žiadna ťarcha (záložné právo) z čoho jednoznačne vyplýva, že financovanie kúpy nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade nerealizoval formou financovania prostredníctvom tretej osoby (napr. bankou). V súčasnosti je žalovaný v 1. rade vedený k vyššie opísanej nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník, a to z dôvodu, že žalovaný v 1. rade spoluvlastnícky podiel X/X previedol darovacou zmluvou v roku XXXX na R. M.. Naviac ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vl. č. XXX/P, žalovaný v 1. rade je vedený pod obchodným menom W.-P., súkromný podnikateľ X. ako samostatne podnikajúca osoba (od XX.XX.XXXX). Preto z uvedeného titulu môže mať žalovaný v 1. rade nad rámec svojho starobného dôchodku pravidelný alebo nepravidelný príjem. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v 1. rade nie je v ťažkej finančnej situácii, kedy by povinnosť nahradiť trovy konania mohla výrazne zasiahnuť do jeho majetkovej sféry, keď v roku XXXX nadobudol vlastníctvo z vlastných finančných prostriedkov k vyššie opísanej nehnuteľnosti a v roku XXXX polovicu tejto nehnuteľnosti bezodplatne daroval a žalovaný v 1. rade je dlhodobo, od roku XXXX vedený ako živnostník. Súd prvej inštancie majetkové pomery žalovaných vôbec neskúmal, uspokojil sa pri skúmaní len s tým, že žalovaní sú starobní dôchodcovia. Keďže odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol ani v okolnostiach prejednávanej veci, ani v okolnostiach strán sporu, považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi za nedôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 388 CSP).
51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).