Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-186-2013.pdf
PDF · 131.26 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/186/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v spore žalobkyne: O. X., trvale bytom S. 4, XXX XX I., zastúpená A. Pôbišom, trvale bytom Kmeťovo námestie 1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ing. J. R., trvale bytom G. 6, XXX XX I., zastúpený JUDr. Oliverom Korecom, advokátom so sídlom Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že výpoveď nájmu bytu č. XX na 5. poschodí (6. nadzemnom podlaží) bytového domu na S. ulici č. X v I., danej žalovaným žalobkyni listom zo dňa 23.05.2013, doručeným dňa 03.06.2013, je neplatná. II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho ako aj dovolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že výpoveď žalovaného z nájmu bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí (6. nadzemnom podlaží) bytového domu na S. ulici X v I., ktorá jej bola daná listom zo dňa 23.05.2013, doručeným dňa 03.06.2013, je neplatná. Svoju žalobu odôvodnila tým, že predmetný byt jej bol pridelený z bytového fondu na základe rozhodnutia štátneho podniku POVODIE DUNAJA, štátny podnik, pričom na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 17.10.1991 uzatvorenej so správcom majetku štátu STAVING, š.p. jej v súlade s ustanovením § 155 Občianskeho zákonníka v znení platnom v danom čase vzniklo právo osobného užívania označeného bytu, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 871 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.01.1992 zmenilo na nájom bytu. Poukázala na to, že bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, bol v procese likvidácie štátneho podniku STAVING, š. p. vydražený na verejnej dražbe (§ X7b zákona č. 91/1992 Zb.) konanej dňa 20.10.1992, na základe ktorej bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastníctvo JUDr. J. T., ktorý ho v roku 1997 vložil ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti HABITAT, s.r.o., ktorá následne v roku 2008 tento byt previedla kúpnou zmluvou na žalovaného (vklad povolený dňa 11.06.2008 pod číslom V-XXXXX/XX) a tento stav pretrváva aj v súčasnosti. Uviedla, že listom zo dňa 23.05.2013, ktorý jej bol doručený dňa 03.06.2013, jej dal žalovaný podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 260/2011 Z.z. výpoveď z nájmu predmetného bytu. Mala za to, že ak vydražiteľ bytového domu JUDr. J. T. previedol tento dom obchodnej spoločnosti HABITAT, s.r.o., urobil tak v rozpore s § 16 ods. 1, § 18 ods. 1 a § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., preto je tento prevod absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a rovnako tak je neplatná aj zmluva, ktorou spoločnosť HABITAT, s.r.o. previedla označený byt na žalovaného. Z uvedeného dôvodu mala za to, že žalovaný nie je vlastníkom predmetného bytu, a preto nebol ani oprávnený vypovedať jej nájom tohto bytu. Poukázala tiež na to, že § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 260/2011 Z.z. neupravuje možnosť výpovede nájmu bytu, a preto aj z tohto dôvodu je výpoveď pre nezrozumiteľnosť neplatná. Navyše označený byt nie je bytom nadobudnutým podľa osobitného predpisu uvedeného v poznámke pod čiarou č. 2 zákona
č. 260/2011 Z.z., teda nie je nadobudnutý podľa zákona č. 92/1991 Zb., a teda zákon č. 260/2011 Z.z. sa na predmetný byt nevzťahuje, z dôvodu čoho je výpoveď tiež neplatná. 2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že čo sa týka dôvodu neplatnosti výpovede nájmu bytu, že nie je vlastníkom bytu, táto otázka už bola právoplatne vyriešená rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C/7X/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súd v I. sp. zn. 9Co/X35/2011, keď bolo konštatované, že je vlastníkom bytu, všetky namietané prevody sú platné a teda nie je povinný podľa zákona č. 182/1993 Z.z. previesť vlastníctvo bytu na žalobkyňu. K námietke žalobkyne, že na predmetný byt sa nevzťahuje zákon č. 260/2011 Z.z. uviedol, že tento je presne špecifikovaný v § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 260/2011 Z.z.. 3. Na pojednávaní dňa 0X.03.201X žalobkyňa doplnila dôvod, pre ktorý považovala výpoveď za neplatnú, a to, že výpoveď bola daná po uplynutí lehôt podľa § 3 ods. 1 a § 3a zákona č. 260/2011 Z.z., čo konštatovalo aj Hlavné mesto SR Bratislava v rozhodnutí zo dňa 11.12.2013, ktoré ako povinný orgán požiadala o bytovú náhradu. Poukázala na to, že v súvislosti s bytovou náhradou postupovala rovnako ako žalovaný v zmysle zákona č. 260/2011Z.z.. X. Žalovaný k uvedenému poukázal na to, že lehota na danie výpovede v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z.z. bola zachovaná, keďže rozsudok v konaní 9C/7X/2007 nadobudol právoplatnosť dňa 16.0X.2013, a teda 2 mesačná lehota na danie výpovede začala plynúť dňom 17.0X.2013. Poukázal tiež na to, že žalobkyni dal výpoveď už dňa 05.10.2011, ktorá bola predmetom súdneho konania 8C/39/2012, kde súd zaujal právny názor, že v konaní 9C/7X/2007 sa vedie konanie o prechode, resp. prevode nájmu v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., a preto nemal inú možnosť ako počkať do skončenia konania 9C/7X/2007. Čo sa týka rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislava, kde sa uvádza, že výpoveď bola daná oneskorene uviedol, že obec nemá právo vyjadrovať sa k platnosti výpovede, ale toto právo má jedine súd. Poukázal tiež na to, že ak súd raz v konaní 8C/39/2012 povedal, že konanie 9C/7X/2007 je prekážkou výpovede v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., tak súd musí toto rozhodnutie rešpektovať a musí z neho vychádzať. Výpoveď bola teda daná včas, keďže sa riadil predmetným právnym názorom súdu. 5. Rozsudkom č.k. X0C/186/2013-68 zo dňa 0X.03.201X súd žalobu zamietol, keď vychádzal z toho, že otázka vlastníctva sporného bytu, už bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C 7X/2007, ktorý konštatoval, že všetky namietané prevody sú platné, žalovaný je vlastníkom bytu. Pokiaľ ide o namietané vady výpovede, súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky zákona č. 260/2011 Z.z.. 6. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v I. rozsudkom č.k. 2 Co X26/201X-90 zo dňa 19.07.2017 napadnutý rozsudok potvrdil. 7. Uznesením Najvyššieho súdu Slovesnej republiky sp. zn. 6Cdo 5X/2018 zo dňa 30.10.2019 najvyšší súd na základe dovolanie žalobkyne napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že odvolací súd postupoval nesprávne, ak v súvislosti s otázkou vlastníctva žalovaného k bytu, ktorú v tomto konaní riešil ako predbežnú, vychádzal z prejudiciálneho účinku skoršieho rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 15. júna 2011 sp. zn. 9C/7X/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v I. z 21. februára 2013 sp. zn. 9Co/X35/2011 majúc nesprávne za to, že o tejto medzi stranami spornej otázke, bolo už právoplatne rozhodnuté v tomto skoršom konaní. Uviedol, že odvolací súd mal otázku vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti (ak dospel k záveru, že v spore o neplatnosť výpovede nájmu bytu je oprávnený prejudiciálne túto otázku riešiť) posúdiť sám a dať tak odpoveď na opodstatnenosť argumentácie žalobkyne týkajúcej sa neplatnosti výpovede nájmu z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom (prenajímateľom) bytu. 8. Krajský súd v I. v nadväznosti na to uznesením č.k. 15 Co 276/2019-15X zo dňa 30.11.2020 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č.k. X0C/186/2013-68 zo dňa 0X.03.201X a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že viazaný právnym názorom dovolacieho súdu dospel k záveru, že nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej v odôvodnení napadnutého rozsudku, že otázka vlastníctva bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X.. poschodí obytného domu v I., S. č. X, ktorého je žalobkyňa nájomcom, už bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C 7X/2007, pretože na strane žalovaného vystupoval iný subjekt (spoločnosť HABITAT, s.r.o.) ako v tomto konaní (Ing. J. R.), keď výrok právoplatného rozsudku môže byť záväzný len medzi stranami sporu, teda medzi žalobkyňou a spoločnosťou HABITAT, s.r.o.. Uviedol, že prvoinštančný súd teda pri riešení prejudiciálnej otázky týkajúcej sa vlastníckeho práva k predmetného bytu pochybil a nesprávne sa vysporiadal s tvrdením žalobkyne, že žalovaný nie je vlastníkom žiadneho bytu v danom bytovom dome. Uviedol tiež, že povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne o žalobe rozhodnúť a ako predbežnú otázku znova posúdiť, kto je vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí obytného domu v I., S. č. X, ktorého je žalobkyňa nájomcom.
9. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v súlade s jeho záväzným pokynom sa v ďalšom konaní prioritne zaoberal predbežnou otázkou, či je žalovaný vlastníkom sporného bytu, a či bol teda oprávnený dať žalobkyni výpoveď z nájmu bytu. 10. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2021 žalobkyňa uviedla, že právny predchodca žalovaného nebol oprávnený previesť byt na žalovaného, urobil tak v rozpore so zákonom o veľkej privatizácii, byt mohol previesť iba na vybrané subjekty uvedené v zákone, ale nie na žalovaného ako fyzickú osobu. Išlo teda o absolútne neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z.. 11. Žalovaný poukázal na to, že JUDr. T. nebol vlastníkom uvedeným v § 18 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., preto sa na neho nevzťahovalo obmedzenie prevodu vlastníctva uvedené v § 29 ods. 5 tohto zákona, JUDr. T. nadobudol bytový dom v rámci procesu likvidácie zrušeného štátneho podniku, a nie v rámci procesu privatizácie. Navyše ustanovenie § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. sa týka prevodu vlastníctva domu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, čo nebol tento prípad, keďže JUDr. T. vložil bytový dom ako nepeňažný vklad do spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čo konštatoval aj tunajší súd vo veci 9C/7X/2007. Uviedol tiež, že zo strany JUDr. T. nedošlo ani k porušeniu § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., keďže toto ustanovenie sa týka prevodu vlastníctva bytu a nie bytového domu, JUDr. T. však prevádzal na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. bytový dom. Poukázal na to, že on sporný byt nadobudol 11.06.2008 na základe kúpnej zmluvy, má sporný byt v držbe viac ako 10 rokov, pričom počas tejto doby je presvedčený, že vlastnícke právo nadobudol riadne. Sú teda splnené podmienky na vydržanie podľa § 13X ods. 1 Občianskeho zákonníka. 12. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že by JUDr. T. nenadobudol bytový dom v rámci privatizácie, keďže proces likvidácie štátneho podniku prebehol formou privatizácie majetku štátu v správe tohto štátneho podniku podľa privatizačných zákonov. Poukázala pritom na rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 16C/38/2007 zo dňa 06.05.2015 a sp. zn. 22C/3X7/2009 zo dňa 18.05.2016. Uviedla tiež, že v čase, keď mal sporný byt nadobudnúť žalovaný už na Okresnom súde Bratislava IV prebiehali viaceré súdne spory, predmetom ktorých bolo určenie neplatnosti prevodu bytového domu z JUDr. T. na spoločnosti HABITAT, spol. s r.o., a ako konateľ tejto spoločnosti musel vedieť, že vlastníctvo spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. je pochybné, preto nemohol byť presvedčený, že jeho vlastníctvo ani držba sú oprávnené. Navyše v čase, keď dal spornú výpoveď nájmu bytu, bola lehota vydržania iba v polovici. V čase, keď dal žalovaný výpoveď nájmu bytu teda nebol vlastníkom bytu ani z titulu vydržania vlastníckeho práva. 13. Na pojednávaní konanom dňa 21.07.2021 žalovaný poukázal na to, že tunajší súd v konaní pod sp. zn. 8C/62/2009 už rozhodoval vo veci vyslovenia platnosti/neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k iným bytom v predmetnom bytovom dome zo spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. na tretiu osobu, pričom žalobu na vyslovenie neplatnosti prevodu zamietol, pričom v odôvodnení súd konštatoval, že zákon č. 92/1991 Zb. sa na nadobudnutie predmetného bytového domu JUDr. T. nevzťahovalo. 1X. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu: 1X.1. Dňa 07.10.1991 bol žalobkyni rozhodnutím štátneho podniku POVODIE DUNAJA, štátny podnik, ako zamestnankyni pridelený byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na S.. ulici X v I.. Bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, bol v procese likvidácie štátneho podniku STAVING, š. p. vydražený na verejnej dražbe konanej dňa 20.10.1992, pričom bytový dom nadobudol do vlastníctva JUDr. J. T. ako fyzická osoba. Tento ho na základe zakladateľskej listiny zo dňa 20.02.1997 vložil ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti HABITAT, spol. s r.o., S. X, XXX XX I., IČO: 35 713 X29 (vklad povolený dňa 16.0X.1997), ktorá následne v roku 2008 vyššie označený byt previedla kúpnou zmluvou zo dňa 08.0X.2008 na žalovaného (vklad povolený dňa 11.06.2008). Listom zo dňa 23.05.2013, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 03.06.2013, dal žalovaný žalobkyni výpoveď nájmu predmetného bytu s poukazom na § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z.z. Listom zo dňa 05.06.2013 žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú, pričom poukázala v podstate na rovnaké dôvody, ako sú uvedené v žalobe. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný, navyše vyplýva aj z listinných dôkazov založených v súdnom spise, ako aj v pripojenom súdnom spise sp. zn. 9C/7X/2007. Ďalšie skutočnosti vyplývajúce z ostatných listinných dôkazov neboli vzhľadom na dôvod, pre ktorý súd žalobe vyhovel, pre rozhodnutie podstatné, preto ich súd na tomto mieste osobitne neoboznamoval. 15. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: 15.1. Podľa 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase vkladu bytového domu do základného imania HABITAT, spol. s r.o. (ďalej len „zákon č. 182/1993 v znení účinnom do 31.05.1998“) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. 15.2. Podľa 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase prevodu sporného bytu na žalovaného (ďalej len „zákon č. 182/1993 v znení
účinnom do 31.01.2010) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. 15.3. Podľa 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998 dohodnutá cena bytu a pozemkov podľa odseku 1 nesmie prevýšiť cenu určenú podľa § 18, 18a a 18b, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva a) štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, b) obce, c) obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo obce, d) obchodnej spoločnosti založenej obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c), e) právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu. 22) 15.X. Podľa 18 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998 ak sa byt alebo ateliér prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu z vlastníctva štátu vrátane štátnych podnikov v likvidácii a Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou obce alebo štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo z vlastníctva obchodnej spoločnosti uvedenej v § 17 ods. 3 písm. d), alebo ak ide o byty alebo ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, 22) cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru sa zisťuje tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia výstavby domu, b) pri byte 2% a pri ateliéri 0,5% opotrebenia za každý začatý rok veku domu, a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky. 15.5. Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998 vlastníci domov uvedení v § 18 ods. 1 môžu previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu 23a) len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. 15.6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom do 07.12.1992 (ďalej len „zákon č. 92/1991 Zb.“) tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "podnik"), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia"). 15.7. Podľa § X7b ods. 1 zákona č. 92/11991 Zb. pri likvidácii organizácií uvedených v § 1 speňaží likvidátor majetok predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom orgánu uvedeného v § 10 ods. 1. 15.8. Podľa § X7b ods. 2 zákona č. 92/11991 Zb. do doby prijatia osobitného zákona sa na postup pri verejných dražbách použijú primerane ustanovenia zákona č. X27/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov. 16. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či má žalobkyňa na požadovanom určení neplatnosti výpovede nájmu bytu naliehavý právny záujem. Keďže žalobkyňa podala žalobu ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), súd v súlade s § X70 ods. 2 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) posudzoval prípustnosť žaloby z hľadiska existenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. V posudzovanej veci totiž nešlo o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu danej prenajímateľom nájomcovi podľa § 711 zákona č. X0/196X Zb. Občiansky zákonník, kde sa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede predpokladá (keďže samotný Občiansky zákonník takúto žalobu v ustanovení § 711 ods. 6 upravuje), ale išlo o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu danej žalovaným ako prenajímateľom žalobkyni ako nájomníčke podľa zákona č. 260/2011 Z.z.. Súd pritom dospel k záveru že na požadovanom určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem, keďže jej právne postavenie je neisté a túto neistotu nie je možné odstrániť inak, ako meritórnym posúdením platnosti výpovede nájmu bytu. Podaná žaloba je teda procesne prípustným a vhodným prostriedkom, ktorý odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu a vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu platnosti spornej výpovede. 17. Ako už súd uviedol vyššie prioritne sa musel zaoberať predbežnou otázkou, či je žalovaný vlastníkom sporného bytu, a či bol teda vôbec oprávnený dať žalobkyni výpoveď nájmu bytu. Žalobkyňa pritom túto skutočnosť aj osobitne namietala, keď argumentovala, že vydražiteľ bytového domu (v ktorom sa
sporný byt nachádza) JUDr. J. T. previedol tento dom obchodnej spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. v rozpore s § 16 ods. 1, § 18 ods. 1 a § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., čím je tento prevod absolútne neplatným právnym úkonom a rovnako tak je neplatná aj zmluva, ktorou spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. previedla označený byt na žalovaného. K tomu súd uvádza, že ustanovenie § 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.05.1998 v spojitosti s ustanovením § 5 ods. 5 tohto zákona sa na uvedený prevod bytového domu (v ktorom sa sporný byt nachádza) z JUDr. J. T. na obchodnú spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. nevzťahuje, keďže JUDr. J. T. neprevádzal na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. byt, ale celý bytový dom. Žalobkyňa pritom netvrdila a ani nepreukázala, že v čase tohto prevodu bol niektorý z bytov v tomto bytovom dome už prevedený do vlastníctva niektorého z doterajších nájomcov, resp. tretej osoby, kedy by vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obz 16/9X z 06. mája 199X už nebolo možné hovoriť o prevode bytového domu, ale iba o prevode jednotlivých bytov. Pokiaľ ide o namietané ustanovenie § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré vlastníkov domov uvedených v § 18 ods. 1 tohto zákona obmedzuje v disponovaní s vlastníctvom bytových domov tak, že ho môžu previesť iba na vybrané subjekty vymenované v tomto ustanovení (štát vrátane Slovenského pozemkového fondu, obec, obchodná spoločnosť s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky), súd uvádza, že JUDr. J. T. nebol osobou uvedenou v § 18 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998, keď nebol štát ani štátny podnik v likvidácii, Slovenský pozemkový fond, obec, obchodná spoločnosť s účasťou obce alebo štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, a nebol ani obchodnou spoločnosťou uvedenou v § 17 ods. 3 písm. d) tohto zákona (obchodná spoločnosť založená obchodnou spoločnosťou uvedenou v písmene c/ - obchodná spoločnosť s účasťou štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky alebo obce). Pokiaľ sa v ustanovení § 18 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998 uvádza: „...alebo ak ide o byty alebo ateliéry v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu 22)...“, pričom poznámka 22) odkazuje na zákon č. 92/1991 Zb., súd zastáva názor, že na túto časť tohto ustanovenia sa nevzťahuje odkaz z ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998, keďže tento odkazuje na vlastníkov domov uvedených v § 18 ods. 1 ako subjekty vlastníctva, nie na byty tam uvedené ako objekty vlastníctva. Ak by chcel zákonodarca rozšíriť obmedzenie v disponovaní s týmito bytmi aj na vlastníkov týchto bytov, mohol to urobiť celkom jednoducho uvedením odkazu na § 17 ods. 3 písm. e) tohto zákona (tak ako to urobil v prípade § 17 ods. 3 písm. d/), kde sú už konkrétne tieto osoby uvedené (právnická osoba a fyzická osoba, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu s poznámkou odkazujúcou na zákon č. 92/1991 Zb.). Navyše, JUDr. J. T. nebol v tom čase vlastníkom jednotlivých bytov ale celého bytového domu. Napokon, ustanovenie § 29 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998 obmedzuje tam uvedených vlastníkov v disponovaní s vlastníctvom bytových domov tak, že im ukladá povinnosť previesť vlastníctvo bytového domu alebo jeho časti na vybrané subjekty podľa osobitného predpisu, pričom obsahuje poznámku 23a), ktorá odkazuje na § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúceho kúpnu zmluvu. JUDr. J. T. však nepreviedol bytový dom na obchodnú spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. na základe kúpnej zmluvy, ale vkladom do základného imania tejto spoločnosti ako nepeňažný vklad. Preto sa na neho uvedené obmedzenie nevzťahovalo. Súd teda dospel k záveru, že prevod bytového domu (v ktorom sa sporný byt nachádza) z JUDr. J.a T. na obchodnú spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. nebol v rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, a teda išlo o platný prevod. 18. To sa však už nedá povedať o následnom prevode sporného bytu zo spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. na žalovaného, ku ktorému došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.0X.2008. V tomto prípade sa na spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. vzťahovalo ustanovenie § 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.01.2010, podľa ktorého byt, ktorého nájomcom bola žalobkyňa mohla táto spoločnosť previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, teda žalobkyni. Keďže sa tak nestalo, ale namiesto toho bol byt prevedený predmetnou spoločnosťou (v ktorej v tom čase jediným konateľom bol Ing. J. R. a spoločníkmi boli Ing. J. R. a spoločnosť V.S.O.P., s.r.o., IČO: 35 711 850, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol Ing. J. R.) na žalovaného, de facto si tak žalovaný previedol predmetný byt sám na seba, išlo o právny úkon vykonaný v rozpore so zákonom, a preto absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa tak nestal vlastníkom (a zároveň prenajímateľom) sporného bytu, a preto nemohol dať žalobkyni ako nájomníčke platnú výpoveď nájmu bytu. Súd preto vyhovel žalobe žalobkyne a určil predmetnú výpoveď za neplatnú. 19. Vzhľadom na uvedený dôvod neplatnosti výpovede bolo nadbytočné sa zaoberať (ne)splnením žalobkyňou namietaných podmienok výpovede podľa zákona č. 260/2011 Z.z.. 20. Pokiaľ žalovaný namietal, že o otázke platnosti prevodu vlastníckeho práva k bytom v predmetnom bytovom dome zo spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. na iné osoby už súdy rozhodovali a konštatovali
platnosť týchto prevodov, súd uvádza, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/7X/2007 (na ktoré žalovaný poukazoval), sa žalobkyňa domáhala voči spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. ako žalovanému 1/ uloženia povinnosti odpredať sporný byt a zároveň voči žalovanému 1/ a Ing. J. R. ako žalovanému 2/ určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou spoločnosť HABITAT, spol. s r.o.. previedla sporný byt na Ing. J. R.. Súd jej žalobu v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na tomto určení, teda meritórne sa otázkou platnosti tejto kúpnej zmluvy nezaoberal. V časti uloženia povinnosti spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. odpredať sporný byt žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keďže mal za to, že spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. nie je vlastníkom sporného bytu, ale je ním Ing. J. R.. Konštatoval pritom, že v prípade vkladu bytového domu JUDr. T. do základného imania spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. nešlo o neplatný právny úkon, keďže nebol porušený § 29 ods. 5 v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Okrem iného tiež konštatoval, že nešlo o predaj v rámci privatizácie podľa zákona č. 92/1991 Zb. ale o likvidáciu podľa tohto zákona (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 9C/7X/2007-115 zo dňa 15.06.2011, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v I. č.k. 9Co/X35/2011-139 zo dňa 21.02.2013). Žalovaný tiež poukazoval na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/62/2009, v ktorom sa iný nájomca sporného bytového domu domáhal voči rovnakým žalovaným rovnakého nároku ako v konaní sp. zn. 9C/7X/2007. Aj tu súd dospel k rovnakému záveru ako v konaní sp. zn. 9C/7X/2007 a v podstate z rovnakých dôvodov. Konštatoval tiež, že nadobudnutie majetku JUDr. T. ako vydražiteľom na verejnej dražbe nemožno považovať za nadobudnutie majetku v zmysle zákona č. 92/1991 Zb., a preto JUDr. T., ani žiadny ďalší vlastník bytového domu alebo bytu, nie je subjektom, ktorému zákon č. 182/1993 Z.z. ukladá povinnosť postupovať pri predaji bytu v zmysle tohto zákona (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/62/2009-208 zo dňa 29.06.2016, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v I. č.k. XCo/532/2015-228 zo dňa 29.06.2016). 21. K uvedeným rozsudkom súd uvádza, že otázka, či nadobudnutie bytového domu JUDr. T. ako vydražiteľom na verejnej dražbe možno považovať za nadobudnutie majetku v zmysle zákona č. 92/1991 Zb., alebo nie, nebola vzhľadom na dôvody uvedené v bode 17. odôvodnenia tohto rozsudku pre túto vec rozhodujúca, napriek tomu súd zastáva názor, že v tomto prípade išlo o majetok nadobudnutý podľa zákona č. 92/1991 Zb.. Zákon č. 92/1991 Zb. upravuje podmienky prevodu majetku štátu, ku ktorému majú právo hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne organizácie (ďalej len "podnik"), včítane ich majetkových účastí na podnikaní iných právnických osôb, ako aj podmienky prevodu majetkových účastí štátu na tomto podnikaní, a to na česko-slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len "privatizácia" - § 1). Zákon v ďalšom texte konkrétne upravuje jednotlivé podmienky prevodu majetku štátu na tieto osoby. V § X7b zákon upravuje prevod majetku štátu na uvedené osoby pri likvidácii organizácií uvedených v § 1 tohto zákona, keď uvádza, že takýto majetok speňaží likvidátor predajom vecí na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom orgánu uvedeného v § 10 ods. 1. zákona. Ustanovenie § X7b bolo pritom do zákona doplnené novelou - zákonom č. 92/1992 Zb. Súd zastáva názor, že pokiaľ zákon č. 182/1993 Z.z. (prijatý neskôr ako uvedená novela zákona č. 92/1991 Zb.) odkazuje v niektorých svojich ustanoveniach na byty v domoch nadobudnutých podľa osobitného predpisu, ktorým predpisom podľa poznámky 22) tohto zákona je zákon č. 92/1991 Zb., odkazuje na celý zákon č. 92/1991 Zb., ktorý obsahuje aj ustanovenie § X7b upravujúce prevod majetku štátu pri likvidácii štátnych podnikov a iných organizácií uvedených v § 1 osobitným spôsobom - predajom na verejnej dražbe. Za podstatné v tomto prípade považuje súd to, že došlo k prevodu majetku štátu na iné osoby vymenované v tomto zákone, nie to, či sa tak udialo podľa privatizačného projektu podniku (pri zrušení podniku bez likvidácie - § 11 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.) alebo sa tak stalo predajom na verejnej dražbe (pri zrušení podniku s likvidáciou
- § X7b zákona č. 92/1991 Zb.). V tejto súvislosti súd na podporu uvedeného názoru poukazuje na rozsudok Krajského súdu v I. č.k. 6Co/19/201X zo dňa 19.01.201X, (resp. rovnako č.k. 6Co/X01/2015- X76 zo dňa 25.01.2016 vyhlásenému krajským súdom neskôr v rámci toho istého prvoinštančného konania), v ktorom krajský súd okrem iného konštatoval, že JUDr. T. je osobou, ktorá predmetný byt nadobudla do vlastníctva spôsobom uvedeným v poznámke 22 k zákonu č. 182/1993 Zb, teda postupom v zmysle zák. č. 92/1991 Zb.. V predmetnom rozsudku krajský súd ako odvolací súd vo veci iných nájomcov bytu rovnakého bytového domu proti spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. ako žalovanému 1/, J. R. ako žalovanému 2/ a A. A. ako žalovanému 3/ o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a 2/ a kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a 3/ o prevode vlastníctva bytu v tomto dome uviedol cit.: „Ust. § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. zakotvuje len všeobecne povinnosť vlastníka domu previesť byt, nájomcom ktorého je fyzická osoba, do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Inými slovami, toto ustanovenie treba vyložiť tak, že keď sa vlastník domu rozhodne byt previesť zo svojho vlastníctva do vlastníctva iného subjektu, týmto subjektom môže byť len nájomca bytu - fyzická
osoba. Preto nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu by žalobcom mohol vzniknúť v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. iba v prípade, ak by sa vlastník domu rozhodol previesť vlastníctvo predmetného bytu na iný subjekt. Tento nárok mohol žalobcom vzniknúť podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru, do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt, nájomcom ktorého sú žalobcovia, nadobudol do vlastníctva JUDr. J. T. v roku 1992, teda pred účinnosťou zákona č. 182/1993 Z.z. a v roku 1997 ho vložil ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného 1/. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. (01.09.1993) JUDr. T. nebol povinný uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu v zmysle § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., pretože nie je ani štátnym podnikom, ani štátnou rozpočtovou, resp. príspevkovou organizáciou a ani bytovým družstvom. JUDr. T. ako fyzická osoba - podnikateľ nepatrí medzi vlastníkov domov uvedených v § 18 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase, t. j. v roku 1997 a preto sa na neho nevzťahovalo ani obmedzenie obsiahnuté v § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. Vzhľadom na to mu nič nebránilo, aby predmetný dom vložil ako nepeňažný vklad do základného imania žalovaného 1/. Ak by sa JUDr. T. v čase, keď bol vlastníkom predmetného domu, rozhodol byt v nájme žalobcov po 01.09.1993 previesť na inú osobu, mohol by ho v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. previesť iba do ich vlastníctva. JUDr. T. sa však rozhodol, že predmetný byt neprevedie zo svojho vlastníctva. JUDr. T. pred vkladom domu do základného imania žalovaného 1/ nebol povinný previesť predmetný byt do vlastníctva žalobcov v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.. Toto ustanovenie sa totiž týka bytu, nie však domu. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. nemožno vyvodiť povinnosť vlastníka domu pred prevodom domu na iný subjekt ponúknuť nájomcovi bytu v tomto dome sa nachádzajúcom prevod tohto bytu do jeho vlastníctva. Možno teda zhrnúť, že JUDr. T. nevznikla povinnosť previesť predmetný byt do vlastníctva žalobcov ani podľa § 28 zák. č. 182/1993 Z.z. (nejde o družstevný byt), ani podľa § 29a ods. 2 tohto zákona (nejedná sa o byt v správe organizácií v tomto ustanovení uvedených) a ani podľa § 29a tohto zákona (nejde o obecný byt). Ako je to uvedené už vyššie, iba ak by sa JUDr. T. rozhodol predmetný byt nachádzajúci sa v dome, ktorého bol vlastníkom, predať, mohol by ho v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. predať iba žalobcom. Pokiaľ ide o ust. § 29 ods. 5, v spojení s § 18 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu 20.02.1997, t. j. ku dňu vloženia predmetného domu do základného imania žalovaného 1/, JUDr. T. ho obišiel tým spôsobom, že predmetný dom žalovanému 1/ nepredal kúpnou zmluvou (viď pozn. 23a k tomuto ustanoveniu), ale vložil ho do základného imania žalovaného 1/. Vklad domu do základného imania žalovaného 1/ zo strany JUDr. T. je teda platným právnym úkonom. Odvolací súd však dodáva, že žalovaný 1/ spolu s JUDr. T. využili (zneužili) medzeru v zákone na to, aby mohli disponovať s predmetným domom a s bytmi v ňom sa nachádzajúcimi. JUDr. T. bol spolu s Ing. J. R. spoločníkmi a konateľmi spoločnosti HABITAT, spol. s r.o.. V súčasnosti je Ing. J. R. jediným konateľom tejto spoločnosti a okrem neho je spoločníkom v tejto spoločnosti spoločnosť V.S.O.P., spol. s r. o., v ktorej je Ing. J. R. jediným spoločníkom a konateľom. Tak sa stalo, že žalovaný 1/ a fakticky teda Ing. J. R. sa stal 100 % - ným vlastníkom predmetného domu. Toto svoje postavenie Ing. R. finančne zhodnocuje tak, že byty v dome je ochotný predať nájomcom nie za ceny uvedené v § 18 zák. č. 182/1993 Z.z., ale za trhové ceny. I keď nemožno urobiť záver o tom, že by tento postup žalovaného 1/, resp. Ing. R. bol v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z., nemožno prehliadnuť, že nájomcovia bytov v predmetnom dome sa tak dostali do pre nich mimoriadne nevýhodnej situácie. Obmedzenie uvedené v § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. sa podľa názoru odvolacieho súdu vzťahuje na každého vlastníka domu bez ohľadu na to, akým spôsobom ho nadobudol do vlastníctva. JUDr. T. nič nebránilo v tom, aby predmetný dom vložil do základného imania žalovaného 1/, pretože sa nejednalo o dispozíciu s bytom žalobcov, ale s celým domom. Žalovaný 1/ sa tak stal vlastníkom domu a zaťažuje ho povinnosť vyplývajúca z § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., teda povinnosť byt, nájomcom ktorého sú žalobcovia, previesť iba do ich vlastníctva. Inými slovami, ak sa žalovaný 1/ rozhodol previesť predmetný byt na inú osobu, touto osobou mohli byť výlučne žalobcovia ako nájomcovia tohto bytu. Kúpna zmluva z 01.12.2005, ktorou žalovaný 1/ predal predmetný byt žalovanému 2/ je teda v rozpore s § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a je preto absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Obč. zák.. Z tohto dôvodu nemôže obstáť ani kúpna zmluva z 05.05.2008, ktorou žalovaný 2/ predal predmetný byt žalovanému 3/ (svojmu zaťovi), pretože nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám. Inými slovami, ak žalovaný 2/ platne nenadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu, nemohol platne tento byt predať žalovanému 3/. Pokiaľ ide o poukaz žalobcov na ust. § 17 ods. 3 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom ku dňu 20.02.1997, toto ustanovenie by bolo možné použiť v prípade, ak
by bol vlastníkom domu a predmetného bytu stále JUDr. T., pretože on je osobou, ktorá predmetný byt nadobudla do vlastníctva spôsobom uvedeným v poznámke 22 k tomuto ustanoveniu, teda postupom v zmysle zák. č. 92/1991 Zb.. JUDr. T. však - ako je to uvedené vyššie - vlastníkom predmetného bytu nie je, keďže jeho vlastníkom je žalovaný 1/.“. V podstate k rovnakým záverom dospel krajský súd aj v rozsudku č.k. 6Co/X67/2016-52X zo dňa 26.0X.2017 (resp. rovnako č.k. 6Co/320/2011-396 zo dňa 01.12.201X vyhlásenému krajským súdom skôr v rámci toho istého prvoinštančného konania) v obdobnej veci iného nájomcu bytu v predmetnom bytovom dome. 22. Súd si dovolil na podporu správnosti záverov prijatých v posudzovanej veci odcitovať väčšiu časť odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku krajského súdu, nakoľko krajský súd sa v ňom vysporiadal s viacerými spornými otázkami, ktoré boli namietané aj v posudzovanej veci, pričom tunajší súd sa s uvedenými závermi krajského súdu z dôvodu ich argumentačnej presvedčivosti v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Zároveň súd z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné sa detailne vyjadrovať ku všetkým rozhodnutiam prijatým v konaniach vedených na tunajšom súde proti rovnakému žalovanému, resp. spoločnosti HABITAT, spol. s r.o., príp. JUDr. T., keďže predmet konania bol v týchto prípadoch odlišný a žaloby boli v drvivej väčšine prípadov zamietané pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, resp. pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pričom k namietaným skutočnostiam rozhodujúcim aj pre posudzovanú vec sa súdy vyjadrovali iba ako k predbežným otázkam bez toho, aby sa ich riešenie prejavilo vo výroku rozhodnutí. Preto, aj keď súdy v niektorých týchto prípadoch dospeli v jednotlivých čiastkových otázkach k inému názoru ako krajský súd vo vyššie citovanom rozsudku, nebolo to pre tunajší súd relevantné (okrem iného aj pre argumentačnú presvedčivosť citovaného rozsudku krajského súdu ako už súd uviedol vyššie). 23. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vydržanie sporného bytu podľa § 13X ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že sporný byt má v držbe viac ako 10 rokov, súd uvádza, že odhliadnuc od očividného nedostatku podmienky oprávnenej držby podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti žalovaného, keď so zreteľom na všetky okolnosti (okrem iného aj žalobu podanú v tejto veci dňa 03.07.2013, ktorou žalobkyňa spochybňuje jeho vlastníctvo) nemôže byť dobromyseľný, že je oprávneným vlastníkom (držiteľom) sporného bytu, v čase dania výpovede zo strany žalovaného listom zo dňa 23.05.2013 nemohla ani len teoreticky uplynúť 10 ročná vydržacia doba podľa § 13X ods. 1 Občianskeho zákonníka (vzhľadom na kúpnu zmluvu uzavretú dňa 08.0X.2008, na základe ktorej mal byť na neho prevedený sporný byt). Žalovaný teda ani z tohto dôvodu nemohol dať žalobkyni platnú výpoveď. 2X. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu (ktorá bola úspešná aj v odvolacom a dovolacom konaní) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho ako aj dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.