Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4To-6-2021.pdf
PDF · 70.83 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/6/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Jaroslava Chleboviča, v trestnej veci obžalovaného H. N., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 0T/37/2020 zo dňa 25.11.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. N..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného H. N. za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 24.09.2020 vo večerných hodinách v obci A., okres F. viedol osobné motorové vozidlo T. O. J. e.č. F., kde bol kontrolovaný hliadkou OO PZ A., pričom motorové vozidlo viedol napriek tomu, že
- rozhodnutím OR PZ ODI Rožňava, sp. zn. ORPZ-RV-ODI2-69/2017 zo dňa 15.05.2017 právoplatným dňa 02.06.2017 bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 40 mesiacov do 02.10.2020,
- trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 0T/57/2019 zo dňa 14.07.2019 právoplatným dňa 14.07.2019 mu bol uložený pre prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 30 mesiacov.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 49 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného zaradil pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Tr. zák. a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste odňatia slobody, ktoré odôvodnil tak, že okresný súd pochybil pri rozhodovaní o treste, keď mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Je síce pravdou, že bol viackrát súdne trestaný, ako aj viackrát postihnutý za priestupky, avšak konštatáciu súdu, že bol doposiaľ 14 - krát súdne trestaný považuje za nesprávnu, pretože okresný súd nevenoval pozornosť skúmaniu, či a koľko z týchto jeho odsúdení je už zahladených. Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal z toho, že bol postihnutý 18 - krát za priestupok, hoci aj sám uvádza, že išlo o priestupky spáchané v období rokov 2010 - 2014. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil, že sa po roku 2014 nedopustil žiadneho priestupku. Taktiež sa v poslednom období nedopúšťal trestných činov, a to až na jedno odsúdenie v SRN. Zastáva názor, že z uvedeného dôvodu nie je možné ustáliť, že by sa mu skôr uložené sankcie minuli účinkom. Snažil sa viesť riadny život. Riadne sa stará o svoju rodinu a to nielen o svoje maloleté deti, ale aj o síce už dospelého, ale postihnutého syna, a tiež o vnuka, o ktorého jeho rodičia nejavia náležitý záujem a nestarajú sa oň. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že mu uloží trest povinnej práce, alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného vyjadril tak, že rozsudok okresného súdu je v plnom rozsahu dôvodný a zákonný. Za podstatnú okolnosť považuje správne a zákonné určenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností za zákonného a následne dôvodného určenia druhu trestov. Uvedené predchádzajúce postihnutie, resp. trest nemali na obžalovaného žiadny preventívny, výchovný účinok, keď dokonca počas plynutia skúšobnej doby podmienečne odloženého trestu sa dopustil druhovo rovnakej trestnej činnosti. Navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o vine, uznal H. N. vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože maril alebo podstatne sťažil výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu predchádzajúcom výroku o vine nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pri ukladaní trestu okresný súd prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Okresný súd správne vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine tomuto priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie) a na druhej strane identifikoval jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin odsúdený) a správne dospel záveru, že na obžalovaného je potrebné vplývať iba nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému v rámci ustanovenej trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. (trest odňatia slobody až na 2 roky) a s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo výmere 8 mesiacov je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd, a tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Obžalovaný je osobou, u ktorej predchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave, keďže teraz prejednávaného skutku sa dopustil nielen v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, kde mu bol
uložený aj zákaz činnosti, ale aj napriek rozhodnutiu OR PZ, ODI Rožňava, ktorým bol postihnutý za priestupok, a tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Vzhľadom na osobu páchateľa a s prihliadnutím na jeho doterajší život i okolnosti prípadu, okresný súd vyvodil správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný.
Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Nepochybil okresný súd, keď obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.
Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného neakceptoval.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného H. N. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.