Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: euroAWK, spol. s r.o., so sídlom Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava, IČO: 35 808 683, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/018489-003 zo dňa 17.04.2020, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2020/018489-003 zo dňa 17.04.2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Piešťany (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím prvého stupňa č. /OSSaRM-He zo dňa 27.01.2020 podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), povolil pre stavebníka euroAWK spol. s r. o. (žalobcu) dve reklamné stavby, na ktorých každá má najväčšiu informačnú plochu 12,09 m2, špecifikovaných vo výroku administratívneho rozhodnutia prvého stupňa. Stavebný úrad v rozhodnutí určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby, v zmysle ktorých (bodu 1. záväzných podmienok) umiestnenie reklamných stavieb bude dočasného charakteru - do doby schválenia zmien a doplnkov Územného plánu centrálnej mestskej zóny Piešťany, konkrétne do doby schválenia zmeny, týkajúcej sa ponechania jestvujúcich a umiestňovaných nových reklamných stavieb typu „billboard“ na území centrálnej mestskej zóny, avšak s podmienkou, že zmluva č. 13/08/19, uzatvorená medzi prenajímateľom Obchodné domy PRIOR STRED, a. s., IČO: 31 562 817 a nájomcom euroAWK spol. s r. o. zo dňa 01.07.2019, bude počas tejto doby platná. V prípade, že ponechanie reklamných stavieb toto typu v centrálnej mestskej zóne už nebude možné, po nadobudnutí právoplatnosti predmetnej územnoplánovacej dokumentácie, je stavebník povinný reklamné stavby odstrániť. 2. Prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu žalobca napadol odvolaním, namietajúc dočasné povolenie stavby, pričom právnu a zákonnú opodstatnenosť dočasnosti povolených reklamných stavieb stavebný úrad nijako neodôvodnil. Žalobca mal za to, že ide o svojvoľné zasahovanie do práv žalobcu, pretože stavebný úrad svojvoľne bez právnej opory obmedzil žalobcu do budúcnosti na základe ešte nevydaných regulatívov územného plánu mesta. Okrem toho žalobca napádal porušenie zásady predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov upravenú v vete druhej správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní zhodných alebo podobných

prípadov nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca mal za to, že napadnutým rozhodnutím prvého stupňa došlo k porušeniu právnej istoty. 3. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/018489-003 zo dňa 17.04.2020 v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že rozhodnutie stavebného úradu zrušil. Výrok dôvodil poukazom na územnoplánovaciu dokumentáciu mesta Piešťany a úpravu regulačného bloku „B30“, v ktorom sa predmetné povolené reklamné stavby nachádzajú. Konštatoval, že táto neobsahuje koncepciu umiestňovania reklamných zariadení, ďalej dôvodiac, že vymedzenému funkčnému využitiu plôch musí zodpovedať spôsob ich využitia a najmä účel umiestňovaných a povoľovaných stavieb, vrátane ich zmien a zmien ich využívania. Stavby, ktoré nezodpovedajú určenému funkčnému využitiu, nesmú byť na týchto plochách umiestňované alebo povoľované. Vo vzťahu k predmetu konania žalovaný uviedol, že pri podrobnejšom preskúmaní územného plánu mesta Piešťany zistil, že reklamné stavby nie je možné zaradiť medzi základnú ani prípustnú funkčnú náplň regulačného bloku „B30“ v zmysle územného plánu, a preto je návrh dvoch reklamných stavieb v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Piešťany. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu prvého stupňa žalovaný dospel k záveru, že týmto stavebný úrad porušil ustanovenie , podľa ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že návrh na povolenie dvoch reklamných stavieb je v rozpore s územným plánom mesta Piešťany, a preto mal stavebný úrad podľa návrh v predmetnej veci zamietnuť. V nadväznosti na uvedené žalovaný v odôvodnení dodal, že ako odvolací správny orgán sa v súlade s ustanovením správneho poriadku dôvodmi odvolania zaoberal, ale z dôvodu, že povoľované stavby sú v rozpore s územným plánom mesta Piešťany, vyjadrovať sa k nim je bezpredmetné. Záverom žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie nebolo zrušené z dôvodov uvedených v odvolaní, ale z dôvodov porušenia procesnoprávnych ustanovení správneho poriadku a hmotnoprávnych ustanovení . 4. Rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/018489-003 zo dňa 17.04.2020 bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 18.04.2020.

II. Rozsah a dôvody žaloby

5. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie mesta Piešťany zrušil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

6. Po rekapitulácii priebehu administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu napadnutých rozhodnutí žalovaného a stavebného úradu žalobca namietal nesprávny výklad ustanovenia žalovaným, ktorý vychádzal z toho, že keď územný plán niečo nerieši, má sa za to, že je to zakázané. Dal do pozornosti, že pritom územný plán mesta Piešťany rieši výslovne stavby, ktorých výstavba je zakázaná. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, pretože mesto stavby, ktorých výstavbu chcelo zakázať, v rámci existujúceho územného plánu zakázalo. 7. Namietal, že žiadal o vydanie stavebného povolenia na dobu neurčitú, a napriek tomu mu stavebný úrad vydal stavebné povolenie časovo obmedzené. Dal do pozornosti, že v meste Piešťany v súčasnosti územný plán žiadnym spôsobom nerieši otázku umiestňovania a povoľovania reklamných stavieb a daný územný plán reklamné stavby nezakazuje. Mal za to, že nie je možné obmedziť stavebné povolenie daným spôsobom, nakoľko ide o stav, ktorý sa môže zmeniť síce v budúcnosti, ale pre moment rozhodovania v čase vydania stavebného povolenia to nemôže mať vplyv. Stavebný úrad mal vychádzať zo skutočností daných v čase vydania rozhodnutia a neriešiť to, čo môže byť v budúcnosti. Zároveň namietal rozdielne rozhodovanie stavebného úradu v obdobných prípadoch tým, že stavebný úrad vydal rovnako dňa 27.01.2019 stavebné povolenie č. /OVaD-He pre iné dve reklamné stavby, síce na dobu určitú, ale s upresnením, že na dobu platnosti zmluvy uzatvorenej s prenajímateľom pozemku, na ktorom majú byť dané reklamné stavby umiestnené, teda ide o dve odlišné rozhodnutia jedného stavebného úradu pre jedno katastrálne územie. Žalobca mal za to, že stavebný úrad nemôže rôznym spôsobom posudzovať de facto rovnané veci, resp. rovnaké žiadosti o vydanie stavebného povolenia, ktoré by mali byť posudzované podľa rovnakých pravidiel. 8. S poukazom na stavebné povolenie vydané stavebným úradom pre iné reklamné stavby, č. /OVaD-He zo dňa 27.01.2020, žalobca zároveň namietal, že v nedávnej minulosti bolo

vydané stavebné povolenie na iné reklamné stavby typu billboard v Piešťanoch, a preto nie je možné argumentáciu žalovaného akceptovať.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

9. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného potvrdil a žalobu v celom rozsahu zamietol. 10. Mal za to, že postupoval v odvolacom konaní v súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku, svedomite a zodpovedne sa zaoberal každou vecou, ktorá bola predmetom konania, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, a tiež v zmysle ustanovenia § 32 správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci. Zrušenie rozhodnutia mesta Piešťany dôvodil zisteným porušením ustanovení , a správneho poriadku stavebným úradom, ďalej porušením ods. l a 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „“) ako aj zisteným porušením ustanovení a a . 11. Dal do pozornosti znene vyhlášky č. , podľa ktorého umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozená bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania. 12. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol nasledovné posúdenie súladu reklamných stavieb s územným plánom mesta: 13. Podľa grafickej časti Územného plánu centrálnej mestskej zóny Piešťany (schváleného uznesením č. 229/2001, zo dňa 19.12.2001 v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu centrálnej mestskej zóny Piešťany) výkresu „Komplexný urbanistický návrh“ sa navrhované stavby nachádzajú v regulačnom bloku „B30“ - plochy a objekty občianskeho vybavenia. 14. Základná funkčná charakteristika bloku B30: - Plochy zmiešané mestské (plochy a objekty bývania a zariadení občianskej vybavenosti nerušiacich funkciu bývania), plochy občianskej vybavenosti (administratíva, obchod) a plochy bývania čistého. 15. Prípustná funkčná náplň:

- obytné budovy,

- obchodné, administratívne objekty,

- obchodné zariadenia, verejné stravovanie,

- ubytovanie,

- drobné zariadenia výroby a výrobných služieb nerušiacich funkciu bývania,

- správne, kultúrne, sociálne, zdravotnícke, cirkevné, športové a školské zariadenia,

- odstavné miesta a garáže slúžiace potrebe funkčného využitia,

- plochy technického vybavenia,

- príslušné komunikácie a pešie plochy,

- líniová, plošná zeleň.

16. Neprípustná funkčná náplň:

- plochy výroby a výrobných služieb, ich objektov, zariadení a areálov,

- plochy koncentrovaných skladových objektov, zariadení a ich areálov,

- plochy objektov a areálov slúžiacich na nakladanie a manipuláciu s odpadmi,

- plochy koncentrovaných objektov, zariadení a areálov dopravných prevádzok a služieb vrátane čerpacích staníc pohonných hmôt. 17. Žalovaný dodal, že územnoplánovacia dokumentácia mesta Piešťany neobsahuje koncepciu umiestňovania reklamných zariadení. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zopakoval, že vymedzenému funkčnému využitiu plôch musí zodpovedať spôsob ich využívania a najmä účel umiestňovaných a povoľovaných stavieb, vrátane ich zmien a zmien ich využívania. Stavby a iné opatrenia, ktoré určenému funkčnému využitiu územia nezodpovedajú, nesmú byť na týchto plochách umiestnené alebo povolené. 18. Podľa názoru žalovaného predmetné reklamné stavby, nie je možné zaradiť medzi základnú ani prípustnú funkčnú náplň regulačného bloku „B30“ v zmysle územného plánu, a preto je návrh dvoch reklamných stavieb v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Piešťany.

19. V súvislosti s námietkou žalobcu, podporenou argumentáciou, že ak územný plán nerieši reklamné stavby, neznamená to, že sú automaticky zakázané resp. neprípustné, pričom územný plán uvádza stavby, ktoré sú na danom území zakázané - neprípustné, ale reklamne stavby medzi nimi explicitne nie sú uvedené, žalovaný dal do pozornosti znenie druhej časti § 5 ods. 1 záväznej časti Územného plánu centrálnej mestskej zóny Piešťany - Funkčné usporiadanie, v ktorom je uvedené, že vymedzenému funkčnému využitiu plôch musí zodpovedať spôsob ich využívania a najmä účel umiestňovaných a povoľovaných stavieb, vrátene ich zmien a zmien ich využívania. Stavby a iné opatrenia, ktoré určenému funkčnému využitiu územia nezodpovedajú, nesmú byť na týchto plochách umiestnené alebo povolené. 20. V nadväznosti na uvedené žalovaný zotrval na správnosti svojho záveru, že reklamné stavby nezodpovedajú funkcii občianska vybavenosť, ani neplnia doplnkovú funkciu k nejakému hlavnému objektu, ktorý spadá do základnej alebo prípustnej funkčnej náplne. Ďalej dôvodil, že funkčné využitie územia a plôch je vymedzené vo výkrese č. 2 ( komplexný urbanistický návrh) schválenie ÚPN CMZ. Podľa grafickej časti je územie, kde sa navrhujú predmetné dve reklamné stavby označené modrou farbou, čo znamená plochy a objekty občianskeho vybavenia. V ods. 6 uvedenej záväznej časti je napísané: Plochy občianskej vybavenosti ( OV, VV) sú v rámci základne j funkčnej charakteristiky určené pre umiestňovanie objektov kultúry (K), obchodu (O), školstva (Š), ubytovania a cestovného ruchu (U), telovýchovy (T), administratívy (A). V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že sa v tejto záväznej časti neuvádzajú žiadne reklamné stavby. 21. Na podporu svojej argumentácie dal žalobca do pozornosti znenie ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, ktorá slúži ako metodika na vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a v uvedenom ustanovení vymenúva stavby, ktoré je možné na plochách občianskeho vybavenia umiestňovať, ktorými sú stavby pre školstvo, kultúru, na cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť. Opäť žalovaný zdôraznil, že tu nie sú uvedené reklamné stavby. 22. Z uvedeného podľa názoru žalovaného jasne vyplýva, že reklamné stavby nie sú súčasťou plôch občianskeho vybavenia ( aj podľa územného plánu, aj podľa vyhlášky č. ), pokiaľ to územný plán v podmienečne vhodnom alebo prípustnom funkčnom využití neuvádza. 23. K charakteru reklamných stavieb žalobca uviedol, že podľa ustanovenia tieto zariadenia patria medzi inžinierske stavby, dodajúc, že územný plán vymenúva v prípustných funkciách niektoré inžinierke stavby, ako odstavné miesta pre automobily slúžiace potrebe funkčného využitia, plochy technickej vybavenosti, príslušné komunikácie a pešie plochy, avšak reklamné stavby sa v tomto vymedzení inžinierskych stavieb neuvádzajú. 24. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe zotrval na dôvodoch žaloby. Zároveň vyjadril názor, že stavebný úrad nemohol rozhodnúť tak, že reklamné stavby typu billboard nepovolil z dôvodu, že ich nepripúšťa územný plán mesta Piešťany. V tejto súvislosti zopakoval argumentáciu, že miesto, na ktorom majú byť reklamné stavby umiestnené sú v územnom pláne definované ako „B30“ - plochy a objekty občianskeho vybavenia, kde nikde nie je zákaz výstavby reklamných stavieb. Zároveň celý územný plán mesta Piešťany vôbec v žiadnej svojej časti nerieši otázku umiestňovania reklamných stavieb, čiže územný plán ich vôbec nezakazuje, pričom sám žalovaný konštatoval, že územnoplánovacia dokumentácia mesta Piešťany neobsahuje koncepciu umiestňovania reklamných zariadení. Zároveň vyjadril nesúhlas s výkladom žalovaného, že v prípade absencie úpravy reklamných stavieb v územnom pláne mesta, treba tieto zakázať, nakoľko podľa názoru žalovaného nespadajú do prípustnej funkčnej náplne obytné budovy. Žalobca mal za to, že reklamné stavby slúžia na podporu podnikania a keďže súčasťou funkčného využitia sú aj obchodné a administratívne objekty, tieto de facto zodpovedajú účelu využívania reklamných stavieb a tiež slúžia obchodu. 25. Podľa názoru žalobcu prvostupňový stavebný úrad správne rozhodol v danej veci, keď vydal stavebné povolenie. Žalobca dal do pozornosti, že dôvodom jeho odvolania proti stavebnému rozhodnutiu bola skutočnosť, že podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil dobu, na ktorú stavebné povolenie vydal, pretože mal vychádzať z predložených podkladov a reálneho stavu platného ku dňu vydávania rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že stavebné povolenia sa nemajú vydávať s obmedzením na dobu, do vydania nového územného plátu, nakoľko to, čo bude jeho obsahom je otázkou do budúcna a zároveň v minulosti postavené reklamné stavby na tom istom území, bez časového obmedzenia vydania stavebného povolenia, len preto, že v tom čase sa o novom územnom pláne ešte neuvažovalo, nestratia platnosť. Išlo by o diskriminačné rozhodnutie, nepodložené žiadnymi právnymi skutočnosťami. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho

reklamné stavby typu billboard v meste Piešťany už stoja, ich stavebné povolenie žiadal takmer súčasne ako o stavebné povolenie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tejto veci. 26. K dôvodom zrušenia stavebného povolenia žalovaným v rámci odvolacieho konania žalobca uviedol, že žalovaný sa nemal prečo zaoberať otázkou, či stavebné povolenie je vydané v súlade s územným plánom alebo nie, pretože nezákonnosť jeho vydania z dôvodu, že by bolo vydané v rozpore s územným plánom nikto z účastníkov stavebného konania nenapadol. V tejto súvislosti žalobca vyjadril názor, že stavebný úrad rozhodoval v rozpore so správnym poriadkom, dodajúc, že odvolací orgán sa mal zaoberať odvolaním z hľadiska napádaného rozhodnutia v otázke dĺžky vydania stavebného povolenia. 27. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že odvolací orgán, tak ako rozhodol, nevyhovel odvolaniu žalobcu, pretože rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie prvostupňovému orgánu z dôvodu, že má za to, že toto stavebné povolenie vôbec nemalo byť vydané (výrokom rozhodnutia o odvolaní žalovaný napadnuté rozhodnutie stavebného úradu len zrušil /s bodkou/, teda nevrátil vec stavebnému úradu na ďalšie konanie - poznámka správneho súdu). Uvedené rozhodnutie žalovaného podľa názoru žalobcu nezodpovedá účelu odvolacieho konania, pretože odvolací orgán, aj keď má možnosť preskúmať napádané rozhodnutie v celom rozsahu, nemá právo rozhodovať tak, že rozhodne spôsobom, ktorý úplne odporuje tomu, čo odvolateľ podaním odvolania sledoval. Žalobca mal za to, že týmto spôsobom žalovaný, ako odvolací orgán nerozhodol ani jedným zo spôsobov, ktorý pozná a pripúšťa a teda, t. j. po preskúmaní rozhodnutia a vykonanom dokazovaní môže odvolací orgán rozhodnúť jedným z nasledovných spôsobov: a) odvolanie zamietne pre neprípustnosť alebo preto, že bolo podané oneskorene, alebo neoprávnenou osobou, v tomto prípade prvostupňové rozhodnutie nepotvrdzuje, b) odvolanie zamietne pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdí, ak zistí, že rozhodnutie je správne a zákonné, c) odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší, ak rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané, d) odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zmení, e) odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. Pôjde najmä o prípady, keď je vo veci potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, pretože skutkový stav bol zistený nedostatočne a vrátenie veci správnemu orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni, je účelnejšie z hľadiska úspory času a nákladov. 28. Odvolací správny orgán zároveň vysloví svoj právny názor, ktorým je prvostupňový orgán pri opätovnom rozhodovaní vo veci viazaný. Rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom (po vrátení veci a novom rozhodnutí) je opäť napadnuteľné odvolaním. 29. Žalobca dôvodil, že pri rozhodnutiach, kedy odvolací orgán odvolaniu má vyhovieť, má vychádzať z obsahu odvolania, čo sleduje odvolateľ, inak účel slovného spojenia „vyhovie odvolaniu“ nie je naplnený. Tak ako rozhodol žalovaný, ale nemôže byť vnímané ako rozhodnutie, ktorým by vyhovel odvolaniu žalobcu, pretože svojím rozhodnutím zrušil stavebné povolenie pre dôvod, ktorý žalobca nenapádal a týmto rozhodnutím zmaril, aby žalobca mohol stavebné povolenie získať. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že takýto postup odporuje účelu odvolacieho konania a odvolací orgán nevyhovel odvolaniu, pretože nevyhovel jeho obsahu, čiže tomu, čo napádal a svojim odvolaním sledoval žalobca. 30. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný duplikou v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.

IV. Relevantná právna úprava

31. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa vety prvej správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

35. Podľa správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

36. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

37. Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

38. Podľa žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

39. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

40. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

41. Podľa § 33 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

42. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

43. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

46. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

47. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

48. Podľa § 59 ods. 4 správneho poriadku proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

49. Podľa územný plán obce ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce, f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia, g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

50. Podľa územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

51. Podľa územný plán zóny ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, b) zásady a regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, c) pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce, stavby na stavebných pozemkoch a podiel možného zastavania a únosnosť využívania územia, d) nezastavané pozemky za stavebné pozemky vrátane určenia pozemkov, ktoré podľa územného plánu nemožno trvalo zaradiť medzi stavebné pozemky, e) chránené časti krajiny, f) zásady a regulatívy nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, g) zásady a regulatívy začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny, h) umiestnenie zelene, významných krajinných prvkov a ostatných prvkov územného systému ekologickej stability na jednotlivých pozemkoch, i) vecnú a časovú koordináciu novej výstavby a asanácie existujúcich stavieb, j) pozemky pre verejnoprospešné stavby, stavebnú uzáveru a na vykonanie asanácie.

52. Podľa v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny.

53. Podľa žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby.

54. Podľa stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

55. Podľa inžinierske stavby sú reklamné stavby.

56. Podľa , v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

57. Podľa v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

58. Podľa záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

59. Podľa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa , g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [ ], úľavy na vytýčenie stavby ( ), požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

60. Podľa stavebné povolenie pre reklamnú stavbu stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

61. Podľa , ak na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie treba zhodnotiť priebeh skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku, stavebný úrad po dohode s dotknutými orgánmi rozhodne o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku a určí jej podmienky. Ak je pre stavbu vydané povolenie na predčasné užívanie stavby, dohoda s dotknutými orgánmi sa nepožaduje a sa nepoužije; úrad vtedy nie je povinný zvolať ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním.

62. Podľa stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( ), dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

63. Podľa vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [ až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

64. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ), za splnenia procesných podmienok ( a ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

65. Stavebný úrad v odôvodnení administratívneho rozhodnutia prvého stupňa konštatoval, že žiadosť žalobcu v postavení stavebníka o stavebné povolenie dvoch reklamných stavieb preskúmal primerane z hľadísk uvedených v a nezistil ohrozenie verejných záujmov ani neprimerané obmedzenie či ohrozenie práv a oprávnených záujmov účastníkov konania a rovnako tak nezistil dôvody brániace povoleniu dočasného umiestnenia a užívania navrhovaných jednoduchých reklamných stavieb.

66. Teda žalobca vo vzťahu k stavebnému povoleniu nemal námietky, keďže bolo vyhovené jeho žiadosti o vydanie stavebného povolenia na dve reklamné stavby, ale v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa napádal uloženie záväznej podmienky pre uskutočnenie stavieb, spočívajúcej vo vymedzení dočasnosti povoľovaných reklamných stavieb, pričom namietal rozhodovaciu prax stavebného úradu, ktorý stavebné povolenie na reklamné stavby v rovnakom období za obdobných podmienok povolil na dobu neurčitú, resp. bez stanovenia podmienky časového obmedzenia stavebného povolenia.

67. V prejednávanom prípade napadnutým rozhodnutím, vydaným v rámci odvolacieho konania, žalovaný síce vyhovel návrhu žalobcu a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvého stupňa zrušil, avšak z iného dôvodu, z akého to v odvolaní žalobca navrhoval, pričom vec už žalovaný stavebnému úradu na ďalšie konanie nevrátil, teda rozhodol s konečnou platnosťou. Sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že sa s dôvodmi odvolania zaoberal (hoci to z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva), ale z dôvodu rozporu povoľovaných reklamných stavieb s územným plánom mesta Piešťany, vyjadrovať sa k nim považoval za bezpredmetné.

68. Ustanovenia § 59 ods. 1 až 3 správneho poriadku dávajú odvolaciemu orgánu širokú právomoc čo do rozsahu a spôsobu rozhodnutia vo veci odvolania, t. j. akým spôsobom môže odstrániť odvolaním namietanú nezákonnosť administratívneho rozhodnutia prvého stupňa, toto môže preskúmať aj nad rámec odvolacích dôvodov, ktorými nie je odvolací orgán viazaný a dokonca môže rozhodnúť o odvolaní aj spôsobom in peius, teda aj v neprospech účastníka konania, ktorý podal odvolanie. V tomto ohľade by sa teoreticky nemalo dať žalovanému nič vytknúť, až na tú skutočnosť, že v podstate v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, na rozdiel od správneho orgánu prvého stupňa, že stavebné povolenie nemalo byť vôbec vydané z dôvodu rozporu povoľovaných reklamných stavieb s územným plánom mesta Piešťany, resp. s územným plánom zóny, v ktorej stavebný úrad postavenie predmetných reklamných stavieb povolil.

69. Hoci správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia deklaroval skúmanie predloženej žiadosti na povolenie dvoch reklamných stavieb a predmetnej projektovej dokumentácie z ohľadom na podmienky stanovené ustanovením , bližšie sa otázkou súladu

alebo nesúladu navrhovaných reklamných stavieb na konkrétne podmienky predmetnej zóny upravenej v regulačnom bloku B30 územného plánu mesta Piešťany nezaoberal. Na základe vydaného stavebného povolenia z dôvodu neexistencie ohrozenia verejného záujmu povoľovanými stavbami možno usúdiť, že stavebný úrad rozpor umiestnenia a povolenia predmetných reklamných stavieb s územnoplánovacou dokumentáciou mesta nezistil.

70. Za daných okolností prípadu, kedy sa správny orgán prvého stupňa bližšie vyhodnotením súladu predmetných reklamných stavieb s územným plánom zóny mesta, resp. regulačného bloku B30 nezaoberal, bolo namieste, aby odvolací orgán nerozhodol v rámci odvolania o tejto otázke bez súčinnosti s účastníkom konania (v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 2 a § 33 správneho poriadku), pretože išlo pre žalobcu v procesnom postavení stavebníka o nové dôvody, ku ktorým sa nemal možnosť vyjadriť a použiť pred rozhodnutím vo veci účinnú obranu a argumentáciu na uplatnenie svojich práv a právom chránených záujmov.

71. V danom prípade nešlo o zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia s konečnou platnosťou z dôvodu jeho zjavného rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, t. j. jeho zjavného rozporu s objektívnym právom, ale žalovaný k záveru o rozpore umiestnenia a povolenia reklamných stavieb v predmetnom regulačnom bloku dospel výkladom regulatívov uvedených vo funkčnom vymedzení predmetného regulačného bloku B30, vypracovaného v grafickej časti územného plánu mestskej zóny Piešťany. Žalovaný vychádzal z pozitívnej enumerácie druhov stavieb a stavebných objektov uvedených v časti upravujúcej prípustnú funkčnú náplň predmetnej zóny a zároveň z negatívnej enumerácie stavieb neprípustnej funkčnej náplne v predmetnej mestskej zóne, konštatujúc, že územnoplánovacia dokumentácia mesta Piešťany neobsahuje koncepciu umiestňovania reklamných zariadení.

72. Napriek skutočnosti, že územnoplánovacia dokumentácie mesta Piešťany koncepciu umiestňovania reklamných zariadení neobsahuje (jej zaradenie do územného plánu obce alebo zóny neprikazuje), medzi stavbami a objektami neprípustnej funkčnej náplne v regulatíve územného plánu zóny sa explicitne tento druh stavby neuvádza a povinnosť pre stanovenie možnosti využitia územia na umiestňovanie reklamných stavieb ich uvedenie v územnom pláne obce, resp. mesta taktiež explicitne neurčuje, nie je z rozhodnutia žalovaného zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení a akých úvah použitých pri vyhodnotení konkrétnych okolností a daností predmetnej zóny dospel k záveru, že povolené reklamné stavby nezodpovedajú určenému funkčnému určeniu územia a nesmú byť v danej lokalite umiestnené. V tomto ohľade je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

73. Žalovaný pri zrušení prvostupňového rozhodnutia o povolení dvoch reklamných stavieb neuviedol skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia o odvolaní, a teda ani nevyhodnotil zistený skutkový stav v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení , jeho vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov a na územný plán predmetnej časti mesta.

74. Vzhľadom k tomu, že územný plán predmetnej zóny v regulatíve neprípustného funkčného využitia zóny reklamné stavby neuvádza, hoci iné neprípustné stavby a objekty z pohľadu ich funkčného určenia taxatívne vymenúva, bolo v záujme presvedčivosti rozhodnutia potrebné, aby žalovaný s prihliadnutím na konkrétne špecifiká predmetnej zóny alebo relevantného okolia umiestňovaných reklamných stavieb vyhodnotil reálnu hustotu, resp. vysokú úroveň vizuálneho smogu (determinovaného existujúcimi reklamnými stavbami) v dotknutom území, prípadne ich vplyv alebo predpokladaný vplyv navrhovaných reklamných stavieb na dopravné podmienky danej zóny, na ich urbanistické a harmonické začlenenie do okolitej zástavby a úroveň naplnenia požiadaviek verejného záujmu. Za daných okolností prípadu správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, spočívajúcich aj v nedostatočne zistenom skutkovom stave s ohľadom na konkrétne podmienky začlenenia navrhovaných stavieb do predmetnej časti mesta.

75. Žalovaný v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia konštatoval nesprávne posúdenie návrhu na vydanie stavebného povolenia na reklamné stavby a porušenie ustanovenia správnym orgánom prvého stupňa, preto bolo jeho povinnosťou zrozumiteľne uviesť, v čom spočívalo uvedené porušenie zákonnej povinnosti stavebným úradom a ako sa mal s územnoplánovacou dokumentáciou mesta vysporiadať pre účely prípustnosti navrhovaných reklamných stavieb.

76. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zrušil rozhodnutie z dôvodov, ktoré neboli predmetom podrobnejšieho skúmania pred správnym orgánom prvého stupňa, mal odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na ďalšie konanie s uložením povinnosti konajúcemu správnemu orgánu dôsledne vyhodnotiť súlad navrhovaných reklamných stavieb s územným plánom mesta Piešťany, aj v kontexte so zohľadnením záväzných funkčných a iných regulatívov platných pre dotknutú zónu mesta.

77. Pokiaľ ide o žalobný dôvod napádajúci porušenie precedenčnej zásady rozhodnutiami správnych orgánov oboch stupňov, upravenej v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, tento žalobný dôvod vyhodnotil správny súd ako dôvodný.

78. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozdielne rozhodovanie stavebného úradu v otázke časovo obmedzeného povolenia reklamných stavieb v obdobných prípadoch žalobca namietal už v odvolaní podanom proti správnemu rozhodnutiu prvého stupňa. Napriek tomu sa týmto odvolacím dôvodom žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal a jeho dôvodnosť v danom prípade nevyhodnotil.

79. Hoci odvolacie dôvody žalovaný en bloc, vzhľadom na zrušenie rozhodnutia prvého stupňa pre jeho nesúlad s územnoplánovacou dokumentáciou mesta, vyhodnotil ako bezpredmetné, nemožno vo vzťahu k vyhodnoteniu námietky napádajúcej nedodržanie zásady legitímneho očakávania zovšeobecniť a žalovanému prisvedčiť, že v danej veci otázka povoľovania reklamných stavieb v predmetnom území mesta, na dobu neurčitú alebo s časovým obmedzením, je bezpredmetná.

80. Bolo povinnosťou žalovaného v rámci odvolacieho konania vysporiadať sa s týmto odvolacím dôvodom, minimálne vo všeobecnosti poukázať na rozhodovaciu prax stavebných úradov pri povoľovaní, resp. nepovoľovaní reklamných stavieb pri obdobnej úprave územnoplánovacej dokumentácie zóny alebo obce (mesta) ako v prejednávanom prípade alebo vyjadriť sa k rozhodovacej praxi príslušného stavebného úradu pri povoľovaní reklamných stavieb v predmetnej časti mesta, s ohľadom na jej osobité podmienky, posudzované v stavebnom konaní pri povoľovaní stavieb tohto charakteru.

81. Preukázanie skutočnosti, že správny orgán v typovo porovnateľných prípadoch rozhoduje konzistentne, prispieva k presvedčivosti dôvodov rozhodnutia. Rovnako tak i preukázanie skutočnosti, že prejednávaný prípad nemožno subsumovať pod obdobne sa javiace prípady pre podstatnú skutkovú odlišnosť okolností prípadu alebo pre objektívne preukázateľný vývoj alebo prelomenie výkladu právnych inštitútov v relevantných právnych otázkach, vzťahujúcich sa na predmetné meritum veci.

82. Preto v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách rozhodnutia správneho súdu doplniť konanie a dôvody rozhodnutia vo veci samej naznačeným spôsobom, či už z úrovne odvolacieho správneho orgánu alebo toto zabezpečiť v rámci správneho konania prvého stupňa, do ktorého štádia rozhodovanie v predmetnej veci môže žalovaný podľa svojho uváženia v rámci kompetencií odvolacieho orgánu vrátiť na ďalšie konanie.

83. Podľa vety prvej právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

84. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že toto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, minimálne vo vzťahu k podstatnej námietke žalobcu napádajúcej nedodržanie zásady rovnakého rozhodovania správneho orgánu v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch (§ 3 ods. 5 in fine správneho poriadku).

85. Ostatné súdom uvádzané dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. jeho nepreskúmateľnosť vo vzťahu k výkladovému záveru žalovaného o nesúlade navrhovaných reklamných stavieb s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Piešťany, ako i porušenie procesných práv žalobcu z dôvodu nedostatku súčinnosti žalovaného so žalobcom vo vzťahu k novoobjaveným dôvodom zrušenia

rozhodnutia prvého stupňa, ktoré neboli predmetom dostatočného posúdenia v rámci správneho konania o povolení reklamných stavieb, nemali vplyv na rozhodnutie správneho súdu v tejto veci, pretože tieto dôvody neboli žalobcom jasne formulované v správnej žalobe ako žalobné dôvody nezákonnosti preskúmavaného administratívneho rozhodnutia a porušenia práv a právom chránených záujmov žalobcu. Avšak vzhľadom na existenciu vyššie uvedeného dôvodu na zrušenie rozhodnutia žalovaného (body 79. až 86. rozsudku), správny súd dáva žalovanému preventívne do pozornosti aj tieto nedostatky správneho konania a napadnutého rozhodnutia, ktorým by sa konajúce správne orgány mali vyhnúť a v ďalšom konaní, za súčinnosti so žalobcom, pri vydaní rozhodnutia by mali vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho aplikáciu na relevantné hmotnoprávne zákonné ustanovenia a na relevantnú územnoplánovaciu dokumentáciu mesta presvedčivo odôvodniť.

86. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

87. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).