Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Ek/1980/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H.. Y. P., X.: XX.X.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX K., zast.: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava-Staré Mesto, IČO:35960728 proti povinnému: H. O., X.: XX.XX.XXXX, S. R. R. XX/X X, XXX X F., zast. PARA advokáti, s.r.o., Gagarinova 10/A, 821 05 Bratislava, IČO: 47258969, o vymoženie sumy zameškaného výživného vo výške 3584,88 Eur, vykonávanej u súdneho exekútora: Mgr. Roman Vozár, so sídlom exekútorského úradu Karloveská 6C, 840 00 Bratislava, IČO: 30789095, pod spisovou značkou 222EX 351/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Povinná je p o v i n n á oprávnenej uhradiť náhradu účelne vynaložených trov vo výške 91,72 eura vrátane DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.11.2020 domáhala od povinnej vymoženia zameškaného výživného vo výške 3584,88 eura na základe exekučného titulu

- Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. P67/2005 - 86 zo dňa 18.07.2005. Poverením zo dňa 18.12.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Romana Vozára, so sídlom exekútorského úradu Karloveská 6C, 840 00 Bratislava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 222EX 351/20.

2. Súdny exekútor zaslal povinnej upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18.12.2020, ktoré si povinná prevzala dňa 20.04.2021.

3. Dňa 04.05.2021 podala povinná súdnemu exekútorovi prostredníctvom právneho zástupcu podanie zo dňa 04.05.2021 označené ako „návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.2 písm.d) Exekučného poriadku“ v ktorom uvádza, že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. zo dňa 18.07.2005 bola oprávnená ako maloleté dieťa zverená do osobnej starostlivosti otca za súčasnej úpravy styku oprávnenej s povinnou ako matkou. Povinná uvádza, že od právoplatnosti rozhodnutia o úprave pomerov k oprávnenej si povinná oprávnenú vyzdvihovala a styk s oprávnenou realizovala, avšak od roku 2010 sa styk povinnej s oprávnenou v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava I nerealizoval, oprávnená sama začala styk s povinnou odmietať, pričom doteraz nepozná povinná relevantný dôvod, pre ktorý sa styk neuskutočňoval. Sama oprávnená telefonicky uvádzala povinnej, že sa s ňou nechce stretávať, pričom predchádzajúce termíny styku boli vždy bezproblémové a oprávnená sa v prítomnosti povinnej cítila príjemne. Povinná uvádza, že si aj napriek tomu, že s oprávnenou nemala styk v zmysle exekučného titulu, plnila svoju vyživovaciu povinnosť. Platby výživného zasielala v prospech bankového účtu rodinného príslušníka oprávnenej, ktorý bol určený ako účet, kam sa má posielať výživné. Podľa tvrdení povinnej po roku 2010 sa tieto platby začali povinnej vracať, platby neboli zaúčtované v prospech účtu oprávnenej, resp. jej rodinného príslušníka a neskôr povinná zistila, že

bankový účet bol zrušený a oprávnená, resp. jej zákonný zástupca o uvedenom povinnú neinformovali, rovnako jej neposkytli bankové údaje nového bankového účtu. Podľa tvrdení povinnej takisto neskôr zistila, že oprávnená sa z miesta bydliska odsťahovala a na adrese, ktorú mala povinná k dispozícii, sa oprávnená s jej rodinou nezdržiava. Podľa tvrdení povinnej oprávnená nebola v kontakte s povinnou od roku 2010. Ani po dovŕšení 18. roku veku oprávnená povinnú nekontaktovala, takisto nekontaktovala ani maloletého syna povinnej, s ktorým mala oprávnená ešte v detstve dobrý vzťah. Oprávnená mala už počas detstva negatívne informácie o povinnej od svojich rodinných príslušníkov, ktoré spôsobili, že aj v súčasnej dobe odmieta oprávnená s povinnou komunikovať. Povinná uvádza, že nemala ani vedomosť o tom, že oprávnená po ukončení strednej školy išla študovať na vysokú školu medicínu, t.j. nemala vedomosť o tom, že po dovŕšení plnoletosti vyživovacia povinnosť k oprávnenej trvá až do ukončenia štúdia na vysokej škole. Povinná poukazuje na § 75 ods. 2 zákona o rodine podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Povinná s poukazom na citované ustanovenie zákona o rodine poukazuje na skutočnosť, že konanie oprávnenej, kedy sa vyhýbala kontaktu s povinnou ako rodičom povinným platiť výživné, je v rozpore s dobrými mravmi, čo možno vyhodnotiť ako splnenie hmotnoprávnej podmienky citovaného ustanovenia. Povinná taktiež dáva do pozornosti, že podľa rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky jedinou výnimkou, pre ktorú by nemalo mať plnoleté dieťa právo na výživné, aj keď spĺňa zákonné kritéria, je rozpor s dobrými mravmi. Podľa Krajského súdu v Bratislave je v rozpore s dobrými mravmi, ak dieťa odmieta rodiča, hoci sa rodič pokúša, resp. pokúšal o udržanie vzťahu s dieťaťom a dieťa rodiča bezdôvodne odmietalo. Súdy posúdili správanie dieťaťa ako v rozpore s dobrými mravmi, ak dieťa sa odmietalo stretnúť s rodičom, komunikovať s ním, udržovať s rodičom kontakt, na druhej strane však žiadalo od rodiča platiť výživné. Pri plnoletých deťoch navyše súdy zdôrazňujú, že osoba v takomto dospelom veku si už sama vie vytvoriť názor na osobu rodiča, bez prihliadania na názory ostatných rodinných príslušníkov, bez ohľadu na to, či rodičia prechádzali rozvodom, mali medzi sebou konfliktné vzťahy a pod. Povinná je toho názoru, že konanie oprávnenej, kedy od roku 2010 prestala mať kontakt s povinnou ako matkou, komunikáciu a styk s povinnou výslovne odmietla, povinnú ani po dovŕšení plnoletosti nekontaktovala, nekontaktovala ani jej brata, syna povinnej, s ktorým bola od útleho veku v kontakte, je možné posúdiť ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré majú vplyv na právo na výživné od povinnej ako matky. Povinná je toho názoru, že dovŕšením plnoletosti, kedy zákon o rodine výslovne stanovuje povinnosť prihliadať na dobré mravy plnoletého dieťaťa pri otázke výživného, nemá oprávnená právo na výživné od povinnej ako matky. Podľa názoru povinnej je naplnený dôvod pre zastavenie exekúcie súdom, keďže sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a to splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, t..j zánik práva na výživné z dôvodu konania v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené povinná navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica ako exekučný súd postupom podľa § 61k Exekučného poriadku vydal uznesenie, ktorým exekúciu zastaví.

4. Súdny exekútor s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu aj vyjadrenie právneho zástupcu oprávnenej, ktorý uviedol k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, že právny zástupca povinnej sa odvoláva na §75 ods.2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnená uvádza, že toto citované ustanovenie zákona sa vzťahuje na konanie o určenie výživného pred súdom a naväzuje na odsek 1. Ďalej uvádza, že konanie o určenie výživného však už bolo právoplatne ukončené Rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2005 a je exekučným titulom v tomto konaní. Oprávnená má za to, že je evidentné, že povinná sa odvoláva na zákonné ustanovenie, ktoré v exekučnom konaní ani nie je možné použiť a je nemysliteľné, aby sa vôbec exekučný súd zaoberal právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý oprávnenej priznal výživné. Oprávnená uvádza, že napriek tomu, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nemá oporu v hmotnom práve si predsa len dovolí reagovať na obvinenia povinnej o údajnom sa správaní oprávnenej v rozpore s dobrými mravmi. Podľa tvrdení oprávnenej tvrdenia povinnej nie sú vôbec založené na pravde a účet, ktorý povinná spomína je fabulácia. Taktiež podľa tvrdení oprávnenej otec povinnej mal číslo a adresu oprávnenej a pravidelne jej posielal pohľadnice, pozdravy a sladkosti. Oprávnená uvádza, že povinná mohla kontaktovať rodinných príslušníkov a domáhať sa nového čísla účtu resp. kontaktu na dcéru. Podľa tvrdení oprávnenej povinná nejavila žiadny záujem o svoju dcéru (oprávnenú). Na záver oprávnená uvádza, že tvrdenie povinnej, že oprávnená mala už počas detstva negatívne informácie o povinnej od svojich rodinných príslušníkov nie sú pravdivé a opakovane otec aj babka oprávnenej dávali možnosť oprávnenej stretnúť sa s povinnou. Oprávnená má za to, že ak sa spomínajú dobré mravy, tak by sa mali spomínať hlavne v súvislosti so správaním sa povinnej ako matky voči svojej vlastnej dcére (oprávnenej). Oprávnená navrhuje, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenej priznal náhradu trov konania 76,44 Eur + DPH.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nevyjadril.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

12. S poukazom na ust. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“

13. S poukazom na ust. prvej a druhej vety : „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“

14. S poukazom na ust. : „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

15. S poukazom na ust. , : „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

16. S poukazom na ust. : „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“

17. S poukazom na ust. : „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.“

18. S poukazom na ust. : „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.“

19. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

21. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok

22. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinnej a oprávnenej súd konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

23. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je obsiahnutá v . V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Spravidla určí súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale ju iba deklaruje.

24. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach. Ustanovenie predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne opakujúcich sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať za súčasť výživného. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu.

25. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne povinný.

26. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde je zameškané výživné vo výške 3584,88 EUR.

27. Súd po preskúmaní písomných podaní oprávnenej, povinnej a súdneho exekútora konštatuje, že v danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, a preto skutočnosti uvádzané povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané na príslušnom súde pred tým, ako bol návrh na vykonanie exekúcie podaný, keďže ide o skutočnosti, ktorých skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučné konanie nie je konaním, v ktorom sa exekučné tituly preskúmavajú. Pokiaľ sa okolnosti zmenili, povinná mala možnosť podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušnom súde. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnej uložená povinnosť platiť na výživu oprávnenej sumu vo výške 3000 Sk mesačne. Na základe tejto skutočnosti oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia zameškaného výživného vo výške 3584,88 Eur. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. Súd zároveň dodáva, že povinná sa okrem vyššie uvedeného neopiera o iné tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. 28. K tvrdeniam povinnej, že došlo k zmene bydliska oprávnenej a že došlo k zmene čísla účtu oprávnenej, o čom nemala povinná vedomosť súd uvádza, že dlh musí byť splnený riadne a včas. Dlžník má mať záujem na tom, aby jeho dlh bol riadne a včas splnený. Preto bez ohľadu na to, či povinná o zmene adresy oprávnenej vedela, keď peňažné prostriedky oprávnenej zaslala, povinná mala povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa peňažné prostriedky dostali do dispozície oprávnenej, aby mohla byť jej pohľadávka považovaná za riadne a včas a splnenú. Ako vyplýva zo zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Ak súd rozhoduje o výživnom zročnom v budúcnosti, určí zároveň posledný deň splatnosti, do ktorého je vždy v mesiaci potrebné výživné zaplatiť. Výživné sa poskytuje vopred. Jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci. 29. Ďalším dôvodom zastavenia exekúcie je námietka rozporu exekučného titulu a vykonania exekúcie s princípmi dobrých mravov. Dobré mravy sú všeobecne platné pravidlá morálky, pri ktorých je daný záujem ich rešpektovať. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré sú v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti tvoriaci kódex morálnych pravidiel. Dobré mravy možno chápať ako súbor určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jedinca tak k vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom, ako aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). „Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku” (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011, sp. zn. ). Dobré mravy zároveň predstavujú korektív doplňujúci súkromnoprávnu reguláciu umožňujúci súdu hľadať spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu v prípadoch, ak aplikácia právnych noriem môže viesť k zjavne nespravodlivému riešeniu. 30. Dobré mravy zároveň predstavujú aj kritéria hodnotenia ľudského správania čo sa prejavuje aj v ustanovení , podľa ktorého výkon (subjektívnych) práv ale aj povinností nesmie byť v rozpore dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným názorom väčšiny spoločnosti, inak výkon práv a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi nemá právne účinky (účinky predpokladané právnym poriadkom) a nepožíva právnu ochranu. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má výkon práv byť, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami

mravného správania sa členov spoločnosti. Právny úkon resp. výkon práva sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti) vyjadrujúcu podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Príkladom výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi môže byť uplatňovanie neprimeraných úrokov alebo zmluvnej pokuty alebo zákaz sankčnej náhrady škody. 31. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por., v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

32. Nakoľko povinná neuhradila zameškané výživné v rozsahu uvedenom v poverení na vykonanie exekúcie zo dňa 18.12.2020 a v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že exekúcia proti povinnej v prospech oprávnenej pokračuje.

33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

34. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

36. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, povinná nemá nárok na náhradu trov konania. Oprávnená si vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnila nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie. Súd oprávnenej priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 91,72 Eur. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal súd z tarifnej hodnoty veci vo výške 3584,88 Eur. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým bude povinná zaviazaná na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.