Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Sas-20-2024.pdf
PDF · 128.33 KB
Case nature
Area
Subarea
18Sas/20/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, C., konajúci prostredníctvom zákonného zástupcu, otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, C., právne zastúpený: Mgr. Mário Mališ, advokát so sídlom: Dunajská 8, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Špitálska 8, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D./ E. zo dňa 21. marca 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. D./E. zo dňa 21. marca 2024 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. F./XXXX/XXXXX-X, zo dňa 06. decembra 2023 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 5 ods. 7 písm. a) bod 3. zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 453/2003 Z. z.“), § 52 písm. a/ bod 3., § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 447/2008 Z. z.“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“) nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 27.09.2023 a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu bol komplexný posudok vypracovaný odborom sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. F./E.-X zo dňa 23.11.2023, v ktorom bola žalobcovi určená miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 (IV. 1.c) zákona č. 447/2008 Z. z., čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Nakoľko maloletému nebolo v komplexnom posudku navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla, nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie uvedeného peňažného príspevku.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.
4. Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. D./E. zo dňa 21. marca 2024 podľa § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z., § 51 písm. b/, § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., § 59 zákona č. 71/1967 Zb., odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.
5. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil právne podľa § 34 ods. 1, § 14 ods. 6, § 10 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a vecne tým, že druhostupňový správny orgán v rámci odvolacieho konania preskúmal kompletnú spisovú dokumentáciu, boli opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň i potreby žalobcu pri posudzovaní zdravotného postihnutia i sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Dokazovanie bolo doplnené dňa 07.03.2024 dôkaznými dokladmi, nezávislým lekárskym posudkom odvolacieho orgánu číslo D./E. zo dňa 13.02.2024, ktorý bol podkladom pre komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.02.2024 číslo D./E. č.z. XXXX/XXXXX vydaný v zmysle § 15 zákona o peňažných príspevkoch. Podľa citovaného komplexného posudku miera funkčnej poruchy mal. B. A. bola stanovená 60%, podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časti IV., bodu 1, písm. c), „Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus), ťažká porucha.“, k zákonu o peňažných príspevkoch.
6. Žalovaný uviedol, že pretože mal. odvolanie žalobcu v zákonnom zastúpení, jeho otca ani podľa komplexného posudku odvolacieho orgánu nespĺňa taxatívne stanovené podmienky zákona o peňažných príspevkoch, nie je možné v zmysle citovaného ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok poskytnúť.
II. Žaloba a jej dôvody
7. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 21. marca 2024 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobu žalobca odôvodnil podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“).
8. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že druhostupňový komplexný posudok č. D./E. zo dňa 13. 02. 2024, na základe ktorého mal Žalovaný dôjsť k záveru, že Maloletý nie je odkázaný na individuálnu prepravu, čím mu nevznikol nárok na finančný príspevok na kúpu motorového vozidla mu nebol doručený pred vydaním napádaného rozhodnutia a nemal možnosť sa s ním riadne oboznámiť a zaujať k nemu svoje stanovisko.
9. Žalobca poukazuje na to, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku platí, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Z dôvodu, že žalobcovi nebola daná možnosť oboznámiť sa s komplexným posudkom druhostupňového správneho orgánu boli podľa názoru žalobcu porušené ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo predstavuje žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3 Sžo 56/2014 z 1. júla 2015, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 9Sžsk/122/2018 z 30. októbra 2019.
10. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že „na základe týchto uvedených, objektívnych skutočností zistených z doložených lekárskych nálezov, nie je maloletý odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom“. Uvedená citácia vychádza z druhostupňového komplexného posudku a posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu predloženého žalobcom - lekárska správa zo dňa 13.09.2023 vypracovanej G. H. E.. Žalovaný však absolútne odignoroval skutočnosti vyplývajúce zo záverečného doporučenia z uvedenej lekárskej správy. Z daných doporučení pritom jednoznačne vyplýva, že Maloletý trpí nepredvídateľnými stavmi a že jeho cestovanie hromadnou dopravou je vylúčené. K týmto skutočnostiam sa však žalovaný vôbec nevyjadril a jednoducho ich ignoroval. Žalobcovi preto nie je známe, na základe akých skutočností
žalovaný dospel k týmto odlišným záverom, t.j. k tomu, že Maloletý nie je odkázaný na individuálny prepravu osobným vozidlom, pretože netrpí nepredvídateľným správaním.
11. Ďalej Žalovaný na konci str. 4 a začiatku str. 5 Napádaného rozhodnutia uvádza, že „zdokumentované lekárske nálezy k žiadosti posudzovaného dieťaťa obsahovali dostatočnú, objektívnu verifikáciu jeho aktuálneho zdravotného, funkčného a motorického stavu na posúdenie a vydanie lekárskeho posudku, preto nebolo potrebné z podnetu posudkového lekára zadovážiť si ďalšie lekárske správy posudzovaného dieťaťa“. S týmto závermi žalovaného sa taktiež nie je možné stotožniť. Nie len zo základných zásad správneho konania ale aj z konštantnej judikatúry vyplýva povinnosť správneho orgánu vysporiadať sa s námietkami účastníka konania, ako aj povinnosť objektívneho zistenia skutkového stavu. V prípade, ak z lekárskych záverov predložených účastníkom konania vyplýva určitá skutočnosť a posudkový lekár správneho orgánu dospeje k diametrálne odlišnému záveru (tak, ako je tomu v tomto prípade), je podľa názoru žalobcu správny orgán povinný náležite odôvodniť prečo sa priklonil práve k záveru posudkového lekára, prečo tento záver považuje za správny, logický a objektívny a naopak prečo takto nevyhodnotil aj lekárske závery predložené účastníkom konania.
12. Žalobcovi taktiež nie je zrejmé zdôvodnenie posudkového lekára druhostupňového správneho orgánu, ktorý by mal taktiež náležite a odborne vysvetliť, prečo nie sú závery z lekárskej správy predloženej žalobcom, týkajúce sa nepredvídateľného správania Maloletého a jeho nemožnosti cestovať prostriedkami hromadnej dopravy, správne a na základe akého spôsobu a postupu dospel posudkový lekár k opačnému záveru, t.j., že Maloletý netrpí neovládateľným, nepredvídateľným alebo agresívnym správaním a že je schopný cestovať prostriedkami hromadnej dopravy, tak aby bola rešpektovaná jeho prirodzená dôstojnosť na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami. Už len samotná definícia autizmu totiž svedčí o tom, že táto zdravotná indikácia je spôsobilá spĺňať uvedené kritéria.
13. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s podstatnými rozdielmi medzi záverečným odporúčaním v lekárskej správe predloženej žalobcom a závermi posudkového lekára v druhostupňovom komplexnom posudku. Z danej lekárskej správy totiž jasne vyplýva, že Maloletý nie je schopný cestovať prostriedkami hromadnej dopravy z dôvodov spočívajúcich v jeho zdravotnom stave, najmä z dôvodu možného nepredvídateľného správania sa. Žalovaný sa nemôže jednoducho odvolávať na závery z komplexného posudku, ale (a to najmä v prípade keď tento odporuje lekárskym správam, ktoré boli súčasťou administratívneho konania) musí jednoznačne vysvetliť a ozrejmiť svoje vnútorné myšlienky a pohnútky, ktoré ho viedli k vydaniu Napádaného rozhodnutia a odstrániť tak rozpor medzi komplexným posudkom a lekárskymi nálezmi. V opačnom prípade nie je možné uvažovať o zistení objektívneho stavu zo strany správneho orgánu.
14. Žalobca v nadväznosti na uvedené poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 9Sžsk/14/2020.
III. Vyjadrenie žalovaného
15. Vo vyjadrení žalovaný uvádza, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so správnom poriadkom a zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétne vyjadrenia, k posúdeniu zdravotného stavu na účely kompenzácie žalobcu sú v kompetencii posudkového lekára a sociálnych pracovníkov, vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť, keďže v čase správneho konania odborne posudzovali mieru funkčnej poruchy i sociálne dôsledky ťažkého zdravotného posudzovaného v zmysle zákona o peňažných príspevkoch.
16. V prípade žalobcu bol vypracovaný nezávislým posudkovým lekárom odvolacieho orgánu lekársky posudok číslo D./E. z 13.02.2024, ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexný posudok sociálnym pracovníkom odvolacieho orgánu číslo D./E. č.z. XXXX/XXXXX z 27.02.2024, a tieto dôkazné doklady boli podkladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutia vo veci peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla.
IV. Relevantné právne predpisy
17. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
18. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.
20. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa integrovaného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
21. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a/ ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b/ duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c/ ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
22. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
23. Na pojednávaní dňa 21.04.2026 zástupca žalobca ako aj zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach v konaní. Zástupca žalobcu zároveň uviedol, že so synom chodili do školy autom, keď sa im však pokazilo musel začať chodiť so synom autobusom, autobusom chodili 4 dni z toho sa syn 2 krát pocikal v autobuse, nezvláda viacej ľudí. Školu majú v I. G. tam však ani raz nedošli, museli vystúpiť o zastávku skôr, nebolo možné dopravovať syna do špeciálnej školy. Ostali bez auta, momentálne majú dočasne zapožičané auto od krstného otca. Nemôžu chodiť s dieťaťom, aby prišlo dieťa pocikané do školy, museli sa ospravedlniť a vrátiť, požiadať kamaráta aby pre nich prišiel, takto sa fungovať so synom nedá.
24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.03.2024, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa zo dňa 06.12.2023, ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla
z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 34 tohto zákona.
25. Podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
26. Zákon č. 447/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2018 tiež v § 14 ods. 6 cit. zák. upravil odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility, duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Hoci zákon bližšie nešpecifikoval konkrétne zdravotné postihnutia, pri duševných poruchách však upravil nielen určité sprievodné prejavy tohto zdravotného postihnutia (agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie), ale aj ich intenzitu (často sa opakujúce), kvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, čo ju robí odkázanou na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Navyše zo systematického výkladu § 14 ods. 6 písm. a) až c) cit. zák. je zrejmé, že zákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť také zdravotné poruchy a stavy, ktoré svojou intenzitou musia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav fyzickej osoby, že spôsobujú degradáciu jej prirodzenej dôstojnosti, čím je pre ňu individuálna preprava osobným motorovým vozidlom nevyhnutná.
27. Podľa komplexného posudku zo dňa 23.11.2023 (kvôli chybe v písaní uvedené mylne 50%) ako aj z komplexného posudku zo dňa 27.02.2024 vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobcu bola stanovená 60%, podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časti IV., bodu 1, písm. c), „Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus), ťažká porucha. “, k zákonu o peňažných príspevkoch. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca je osobou, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z..
28. Hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, aj určovanie miery funkčnej poruchy na účely kompenzácie, aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zákon č. 447/2008 Z.z. zveruje posudkovým lekárom úradov práce a žalovaného. Uvedené posudzovanie je vyriešením medicínskych otázok a jeho výsledkom je lekársky posudok, ktorý je spolu s posudkovým záverom podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom pre komplexný posudok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. Správny súd preskúmava lekárske posudky a z nich vychádzajúce komplexné posudky komplexné posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o peňažnom príspevku na kompenzáciu (§ 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.), z toho hľadiska, či tieto sú úplné, objektívne, logické, presvedčivé, preskúmateľné a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa odkázanosti účastníka konania - fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy podľa zákona č. 447/2008 Z.z. Lekársky posudok, komplexný posudok a rozhodnutie úradu práce, resp. žalovaného na seba nadväzujú, preto žalovanému nemožno vyčítať, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia preberá závery komplexného posudku. Zároveň však nemožno opomenúť, že podmienky pre odkázanosť na jednotlivé formy kompenzácie sú ustanovené v jednotlivých ustanoveniach zákona č. 447/2008 Z.z. a pojmy v nich používané sú tak právnymi pojmami (napr. v § 14 ods. 6 „ťažká porucha mobility“, „duševná porucha s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania“, „ťažká porucha zvieračov“, „na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami“, „pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti“). Ako právne pojmy sú tieto zákonné pojmy prístupné interpretácii riadnymi interpretačnými metódami, ktorými je potrebné ustáliť ich obsah, teda okrem iného vymedziť predpoklady, za ktorých nastávajú v nich uvedené následky. Pod takto interpretované pojmy je následne potrebné podradiť skutkový stav zistený v konkrétnej veci. Túto myšlienkovú (právnickú) subsumpciu nemôže nahradiť len prostý záver posudkového lekára, prípadne úradu práce a žalovaného o tom, či určité kompenzácie navrhuje alebo nenavrhuje. (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/187/2022 zo dňa 27.09.2023)
29. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. sa na konanie vo veciach kompenzácie zásadne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 46 správneho poriadku musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Orgány verejnej správy pri rozhodovaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. musia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky vyššie uvedené náležitosti, a to aj v prípade, ak sa plne stotožňujú so závermi komplexného posudku. Z takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmá vnútorná mentálna zaangažovanosť orgánu verejnej správy prostredníctvom vlastného právneho hodnotenia, odôvodneného názoru, či vlastného posúdenia. Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného pre nedostatok dôvodov, pričom takým prípadom je, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla orgán verejnej správy k určitému záveru, napríklad pri použití právnych predpisov. Rovnako musí byť z odôvodnenia zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, teda k identifikovaniu právnej normy vzťahujúcej sa na daný prípad musí následne pristúpiť proces subsumpcie zistených skutkových okolností pod túto právnu normu. Pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
30. Úrad práce prvostupňovým rozhodnutím žiadosti žalobcu nevyhovel na základe komplexného posudku zo dňa 23.11.2023, z dôvodu posudkového záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nemá indikované ochorenie, resp. zdravotné postihnutie podľa § 14 ods. 6 písm. a), b) a c) zákona č. 447/2008 Z. z., a preto žalobca nespĺňa jednu zo základných podmienok na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Na tomto základe úrad práce rozhodol tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel.
31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na základe komplexného posudku zo dňa 27.02.2024, vychádzajúceho z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného, dospel k záveru, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti sa prepravovať prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalovaný prevzal z komplexného posudku závery, že maloletý žalobca nespĺňa legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože nemá ťažkú poruchu mobility - je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať, vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas jazdy a tiež nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 447/2008 Z.z., tzn. že nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažkú poruchu zvieračov. Žalovaný len prevzal jednotlivé závery komplexného posudku bez toho, aby stručne a zároveň zrozumiteľne vyložil právne pojmy, ktoré použil pri hodnotení odkázanosti žalobcu na kompenzáciu. Podmienkou odkázanosti na individuálnu prepravu v zmysle § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. je duševná porucha „s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania“, pričom každú z týchto podmienok je nutné pomeriavať aj „rovnakým základom s ostatnými fyzickými osobami“ a „rešpektovaním prirodzenej dôstojnosti“. Povinnosťou žalovaného bolo vysvetliť, aké sú kritériá na hodnotenie často sa opakujúcich prejavov agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania (o aké formy správania ide, či ide len o stavy prejavujúce sa navonok smerom k ostatným cestujúcim alebo aj dovnútra takto ťažko postihnutej osoby), ktoré by opodstatňovali záver o odkázanosti na individuálnu prepravu. Následne mal žalovaný porovnať poruchy (prejavy, ťažkosti, obmedzenia), ktoré sa u žalobcu zistili (zistené a uvedené v lekárskej správe detského psychiatra zo dňa 13.09.2023), alebo ich žalobca v administratívnom konaní tvrdil (tvrdené neovládateľné a nepredvídateľné správanie žalobcu počas cestovania autobusom), s takto vymedzeným obsahom ustanovenia v § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z. Až na základe toho mohol ustáliť, či poruchy zistené u žalobcu zodpovedajú alebo nezodpovedajú obsahu právnej normy vyjadrenej v citovanom ustanovení. V daných súvislostiach je nutné pri zachovaní elementárnej empatie vyhodnotiť individuálne predpoklady i úsilie žalobcu riešiť svoju nepriaznivú situáciu, ako aj prostredie ovplyvňujúce jeho začlenenie do spoločnosti. V napadnutom rozhodnutí takáto správna úvaha chýba, keďže odôvodnenie tohto rozhodnutia je
tvorené v podstate len odcitovaním zákonných ustanovení, prevzatím záverov komplexného posudku a všeobecnými konštatovaniami, ktoré nezohľadňujú konkrétnosti prejednávanej veci a obmedzenia žalobcu. Žalovaný aj v prípade, ak záver svojho rozhodnutia považuje za zrejmý, musí dbať na to, aby ho aj žalobcovi primerane a presvedčivo vysvetlil, pretože rozhodnutie nemôže byť zrozumiteľné iba pre orgán verejnej správy, ktorý ho vydal. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť pochopiteľné práve pre účastníka administratívneho konania, ktorý musí dostať odpoveď na všetky svoje relevantné odvolacie námietky (ktoré v administratívnom konaní boli žalobcom produkované). Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie trpia nedostatkom náležitostí podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, čo má za následok ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.
32. Správny súd ďalej zistil aj dôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, resp. založenia preskúmavaných rozhodnutí na skutkovom stave nemajúcom oporu v administratívnom spise. Žalobca namietal závery úradu práce a žalovaného, vychádzajúce z komplexných posudkov, že žalobca netrpí duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. Pritom poukazoval na záver lekárskej správy G. H. E. zo dňa 13.09.2023, podľa ktorej žalobca trpí nepredvídateľnými stavmi a jeho cestovanie hromadnou dopravou je vylúčené. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že sa jedná o jedinú lekársku správu z ktorej orgány verejnej správy vychádzali. V rámci tejto lekárskej správy lekárka dôsledne dokumentuje zdravotný stav žalobcu, pričom uvádza, že žalobcova reč nie je rozvinutá, porozumenie reči nezodpovedá fyzickému veku, v konaní je žalobca nesamostatný, je u žalobcu prítomná stredne ťažká duševná zaostalosť a je narušená funkčná reč. Ďalej lekárka uvádza, že u žalobcu pozoruje nepredikovateľné správanie v záťažových situáciách, ktoré rezoltuje z celkového nezvládania senzorickej záťaže z prirodzeného prostredia. V tomto ohľade súd uznáva, že nemá požadované odborné znalosti na to, aby vedel posúdiť zdravotný stav žalobcu, zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti, však neoprávňuje v zmysle Článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky žalovaného, aby upustil, respektíve vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov vo svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam žalobcu, respektíve prečo závery obsiahnuté v komplexnom (prípadne lekárskom) posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku). Tunajší súd naviac dopĺňa, že nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je žiaduce, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa ten ktorý záver zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. Avšak zo záverov lekárskej správy G. H. E. zo dňa 13.09.2023, podľa názoru súdu ako aj z názoru žalobcu je možné pozorovať práve naplnenie podmienky § 14 ods. 6 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z.z., teda že žalobca fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Ďalej v tomto ohľade tunajší súd zdôrazňuje, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevyporiadal ani s tvrdením otca žalobcu o tom, že v minulosti, keď zostali bez osobného motorového vozidla a maloletý bol nútený cestovať prostriedkami hromadnej dopravy, reagoval žalobca nervózne, cítil sa stiesnene, kopal do sedačky, v autobuse sa pocikal a cestu celkovo nezvládol. Taktiež podľa názoru tunajšieho súdu, už z diagnostiky žalobcu vykonanej detskou psychiatričkou G. E., je zrejmé, že u žalobcu vzhľadom na jeho zdravotný stav, je možné v prípade v prostriedkoch hromadnej dopravy osôb takmer s istotou predpokladať časté neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie, ktoré mu znemožní takéto cestovanie. Či už z dôvodov nerozvinutosti jeho reči, ťažkej duševnej zaostalosti alebo záťažových situácii, ku ktorým prichádza počas cestovania hromadnou dopravou osôb, napríklad pri potrebe zakúpenia cestovného lístka, resp. vysvetlenia vodičovi, že žalobca ako osoba ťažko zdravotne postihnutá má nárok na zľavu cestovného alebo bezplatné cestovné, ak by žalobca cestoval sám. Napokon, aj na súdom nariadenom pojednávaní, otec žalobcu uviedol, že spolu so žalobcom cestoval 4 krát autobusom, keď chcel zaviesť svojho syna (žalobcu) do školy v I. G., avšak 2 krát z toho sa žalobca pomočil, ani raz do školy neprišli, museli vystúpiť o zastávku skôr z dôvodu správania sa žalobcu,
teda nebolo možné dopravovať syna do špeciálnej školy. V tomto smere žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Nepredvídateľné správanie sa žalobcu a problémy pri cestovaní prostriedkom hromadnej dopravy zákonný zástupca žalobcu uvádzal už v podanom odvolaní.
33. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu musí správny súd skonštatovať, že rozhodnutie žalovaného nezodpovedá požiadavkám logickosti a presvedčivosti, keď správny orgán sa nedostatočne zaoberal závermi plynúcimi z lekárskej správy G. H. E. zo dňa 13.09.2023, alebo napríklad vôbec nezaoberal tvrdením zákonného zástupcu žalobcu, že v minulosti, keď zostali bez osobného motorového vozidla a maloletý bol nútený cestovať prostriedkami hromadnej dopravy, reagoval žalobca nervózne, cítil sa stiesnene, kopal do sedačky, v autobuse sa pocikal, cestu celkovo nezvládol a ani raz sa im nepodarilo prísť do školy. Žalovaný ako aj posudkový lekár v tejto súvislosti úplne odignoroval odôvodnenie rozhodnutia, pričom takéto tvrdenie nevyústilo do žiadneho konkrétneho a odôvodneného záveru vo vzťahu k možným zdravotným ťažkostiam vymenovaným v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z..
34. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Správny súd zistil vyššie popísané nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu úradom práce i žalovaným, preto bude v ďalšom konaní ich úlohou opätovne sa zaoberať žiadosťou žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, pričom bude potrebné náležite doplniť dokazovanie s tým, že sa žalovaný zameria na zvládanie záťažových situácii žalobcom a na to nadväzujúce prípadné nepredvídateľné správanie pri prepravovaní sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, taktiež sa vyrovná s tvrdeniami otca žalobcu ohľadom nezvládnutia cestovania prostriedkom hromadnej dopravy žalobcom v minulosti a svoj záver náležite a logicky odôvodní. Správny orgán bude mať na zreteli pri svojom rozhodovaní aj to, či je žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilý využívania cestovania prostriedkom hromadnej dopravy pri zachovaní jeho ľudskej dôstojnosti.
35. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím došlo splneniu podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).