Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Ek/2495/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 42 256 372, proti povinnému: A. B. C. D. C. E.. C., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko C. XXXXX/XX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky vo výške 127,20 Eur, vedenej pod sp. zn. 368EX 363/25 pred súdnym exekútorom: Mgr. Jana Virličová so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Vajnorská 100/A, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.01.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.01.2026 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 3.10.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 127,20 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení č. k. 2561000317 zo dňa 10.1.2025, právoplatného a vykonateľného dňom 15.3.2025. Exekučný súd po preskúmaní návrhu vydal dňa 6.10.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Jana Virličová.

2. Povinný vo veci podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil nepriaznivou finančnou situáciou, ktorá mala vzniknúť protiprávnym konaním súdneho exekútora v exekučnom konaní sp. zn. 368EX 273/2024 o vymoženie výživného, ktoré konanie predchádzalo tejto exekúcii, ktorá doposiaľ nebola ukončená.

3. Uznesením sp. zn. zo dňa 28.01.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že exekučné konanie sa začalo dňom 3.10.2025 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu a samotná exekúcia začala dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. dňom 6.10.2025 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, teda exekúcia sa začala dôvodne. Taktiež súdny exekútor postupoval v medziach Exekučného poriadku a v rámci vymedzených právomocí. Skutočnosti ohľadom údajného protiprávneho konania, ktoré namieta povinný, sa týkajú inej exekúcie, o ktorej sa rozhoduje v inom súdnom senáte, tento súdny senát nemá oprávnenie sa k nim vyjadrovať. Vyšší súdny úradník ďalej konštatoval, že v minulosti bolo možné zo strany súdu zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, preukázanú šetrením, ktoré vykonal súdny exekútor a doložil ho listinami v exekútorskom spise. Dňom 01.04.2017 nadobudla účinnosť rozsiahla novelizácia Exekučného poriadku v znení . Novelizovaný Exekučný poriadok upravuje v možnosť povinného požiadať súdneho exekútora o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov. Pokiaľ sa povinný bez svojej viny prechodne ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, má možnosť u súdneho exekútora podať

žiadosť o odklad exekúcie, najviac na tri mesiace. Súdny exekútor ďalej disponuje podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku právomocou zastaviť exekúciu vedenú na majetok fyzickej osoby, ak sa exekútorovi do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy fyzickej osoby, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou alebo by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V takom prípade exekútor doručí účastníkom a súdu upovedomenie o zastavení exekúcie, proti ktorému sú prípustné námietky. Zastavenie exekúcie exekútorom je podmienené uplynutím lehoty piatich rokov od začatia exekúcie, resp. od posledného zexekvovania majetku povinného. Povinný uviedol, že uskutočnil pokus o povolenie plnenie dlhu v splátkach, o ktoré mal žiadať z dôvodu inej exekúcie oprávneného. Vzhľadom na skutočnosť, že vec sa nachádza v štádiu exekúcie, má povinný potenciálne zákonnú možnosť komunikovať so súdnym exekútorom a požiadať o plnenie dlhu v splátkach podľa ustanovení § 61g ods. 1 a ods. 5 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podľa platnej právnej úpravy insolventnosť nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik nároku, prípadne by vymáhateľnosti exekvovaného nároku bránila. Povinný má do budúcna možnosť podať žiadosť o oddlženie prostredníctvom Centra právnej pomoci.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na strane súdu došlo podľa názoru povinného ku chybe v zámene insolventnosti za vynútenú nemožnosť plnenia, keď v bode 17 odôvodnenia uviedol, že „insolventnosť nie je skutočnosťou spôsobujúcou zánik nároku“, avšak tento záver svedčí o nepochopení podstaty uplatnenej obrany. Namietaný stav totiž nie je „insolventnosťou“ (subjektívnym nedostatkom majetku), ale objektívnou prekážkou vymáhateľnosti nároku vyvolanou nezákonným zásahom exekučnej moci. Tento stav nevyvolal povinný, ale bol vykonaný protizákonnou činnosťou exekútora, ktorý zastupuje štátnu moc. V konaní 368EX 273/24 súdna exekútorka Mgr. Virličová v rozpore s Exekučným poriadkom (EP) zablokovala 100 % jeho finančných zdrojov, čím mu fakticky odňala možnosť disponovať prostriedkami na úhradu poistného a na zabezpečenie základných potravín na prežitie. Ak štát prostredníctvom exekútora znemožní povinnému plniť zákonné povinnosti, nemôže ho v následnom konaní za toto nesplnenie sankcionovať. Ide o „inú skutočnosť“ podľa § 61k ods. 1 písm. d) EP, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, nakoľko zákonnosť exekúcie predpokladá, že dlžníkovi bola ponechaná legálna možnosť dlh splniť. Napadnuté uznesenie legitimizuje a zároveň aj legalizuje stav, ktorý je v diametrálnom rozpore s princípom poctivosti a spravodlivosti o základných ľudských právach ani nehovoriac. Súdny exekútor svojím nezákonným postupom (totálnou blokáciou účtov bez ponechania miním) vyvolal jeho neschopnosť uhradiť bežné platby oprávnenému. Následne v tomto konaní () vystupuje ako orgán vymáhajúci dlh, ktorý sama zavinila, a nárokuje si trovy exekúcie za svoju činnosť. Priznanie odmeny (trov) exekútorovi za vymáhanie dlhu, ktorý vznikol ako priamy dôsledok jeho predchádzajúceho protiprávneho konania, je neprípustným benefíciom z deliktu (beneficium ex delicto). V právnom štáte nie je možné, aby štátny orgán generoval vlastný hospodársky zisk (trovy) zo situácie, ktorú sám v rozpore so zákonom navodil. Takýto výkon práva je v rozpore s SR a so všetkými súvisiacimi zákonmi, s boni mores a bona fides ako aj so zásadou „Nemo turpitudinem suam allegare potest“ (nikto nemôže vyvodiť výhodu z vlastnej nepoctivosti). Súd opomenul námietku povinného, že vyvinul aktívnu snahu dlh vyrovnať z prostriedkov pôžičky od tretej osoby, oprávnený (VšZP) však plnenie odmietol prijať. Podľa je veriteľ povinný prijať plnenie ponúknuté treťou osobou. Odmietnutím tohto plnenia sa veriteľ dostal do omeškania veriteľa (mora creditoris). Ak veriteľ vedome bráni zániku dlhu, aby umožnil exekútorovi navyšovať trovy a udržiavať exekučný tlak, ide o neprípustný a šikanózny výkon práva. Existenciu tohto pokusu o úhradu žiada preveriť prostredníctvom monitorovaného záznamu telefonického hovoru u oprávneného. Ignorovanie tohto dôkazu súdom prvého stupňa zakladá vadu nepreskúmateľnosti. Povinný poukázal na právne závery v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR k zákazu extrémneho formalizmu, podľa ktorého je súd povinný skúmať skutkový základ a obsah nároku, nielen formálnu stránku veci. Súd v Banskej Bystrici rezignoval na posúdenie kauzálneho nexusu (príčinnej súvislosti) medzi nezákonnou blokáciou financií exekútorkou a vznikom tohto konania. Súd nemôže odkazovať povinného na inštitút oddlženia, ak je zjavné, že dlh vznikol v dôsledku systémového zlyhania exekučnej moci pri ochrane zákonných miním občana.

5. Predmetnú sťažnosť povinného súd oprávnenému z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie nezasielal. Stanovisko oprávneného, ktoré je pojaté vo vyjadrení sa oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je súdu známe a pre rozhodnutie o podanej sťažnosti postačujúce.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Nad rámec skutočností uvádzaných vyšší súdnym úradníkom súd udáva:

13. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je výkaz nedoplatkov na verejnom zdravotnom poistení č. 2561000317 zo dňa 10.01.2025, na základe ktorého sa vymáha poistné za obdobie roku 2023. Obrana povinného spočíva v argumentácii o neschopnosti uhradiť vymáhaný nárok v roku 2024 z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom konaní mal súdny exekútor nezákonným postupom postihnúť celý zostatok na bežnom účte povinného.

14. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že konanie, ktoré na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. (na ktoré sa povinný v podanom návrhu ako aj podanej sťažnosti odvoláva) je tiež len dôsledkom nesplnenia si povinnosti povinného, keď vo veci platenia výživného, toto neuhrádzal riadne a včas. K zablokovaniu finančných prostriedkov na účte povinného došlo za účelom zabezpečenia pohľadávky vymáhanej súdnym exekútorom vo veci výživného pod sp. zn. , u súdneho exekútora pod sp. zn. 368EX 273/2024, ktoré exekučné konanie začalo dňa 04.09.2024. Naviac súd nad rámec poznamenáva, že súdny exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 17.11.2025 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že povinný napriek poučeniu súdneho exekútora ku dňu vyjadrenia sa exekútora nepreukázal výšku nepostihnuteľnej časti, ani či mu je poukazovaná na účet.

15. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného v sťažnosti, že mu bolo znemožnené uhradiť dlh prostredníctvom tretej osoby, za ktorým účelom žiadal vykonať dokazovanie prostredníctvom monitorovaného záznamu telefonického hovoru u oprávneného, v tejto súvislosti súd konštatuje, že uvedená argumentácia nebola predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, keď v návrhu na zastavenie exekúcie sa povinným uvádzané skutočnosti obmedzili na konštatovanie že „Ja výšku dlhu nespochybňujem a od začiatku prejavujem vôľu dlh splniť. Túto skutočnosť potvrdzuje Zápis o konzultácii s oprávneným (VšZP), ktorý preukazuje existenciu mojej ochoty dlh uhradiť a splátkami z dôvodu výkonu inej exekúcie. V tomto zápise je riadne zaznamenané, že mám záujem svoj dlh splniť, avšak bráni mi v tom protizákonné konanie súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, ktorá mi

neponecháva ani nepostihnuteľný základ povinného.“ Súd sa môže v rámci prejednávania návrhu na zastavenie exekúcie a naň nadväzujúcej sťažnosti zaoberať len tými tvrdenia a skutočnosťami , ako aj tou právnou argumentáciou obrany povinného, ktorú predložil v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie t.j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie, čo vyplýva z koncentračnej zásady vyjadrenej v ust. § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku.

16. Povinný naviac nijakým spôsobom nepreukázal, že by v prospech účtu oprávneného uhradil vymáhaný nárok (hoc aj treťou osobou) a oprávnený odmietol ponúknuté plnenie prijať, resp. realizovanú úhradu povinnému vrátil. Zo sťažnosti povinného vyplýva, že telefonickým rozhovorom medzi oprávneným a povinným má byť preukázané len to, že sa povinný informoval o možnosti úhrady dlhu treťou osobu, resp. pôžičkou od tretej osoby a oprávnený mal k tomu zaujať negatívne stanovisko. Nie je však dôkazom o tom, že povinný úhradu dlhu týmto spôsobom aj skutočne uskutočnil. Dôvodom zastavenia exekúcie nie je iba prípadná ochota povinného dlh uhradiť.

17. Súd ďalej konštatuje, rovnako ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, že sa súd nemôže zaoberať postupom súdneho exekútora v inom exekučnom konaní. Súd disponuje dohľadovým oprávnením nad činnosťou súdneho exekútora a v súlade s ust. § 32 Exekučného poriadku môže požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu exekučnej činnosti, prípadne mu uložiť vykonanie potrebných opatrení, avšak uvedené pokynové oprávnenie možno realizovať len v tom exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k prípadným vytýkaným nedostatkom. Sám povinný naviac v návrhu na zastavenie exekúcie konštatoval, že v exekučnom konaní sp. zn. 368EX 273/24 dal postup súdneho exekútora preveriť Komorou exekútorov SR a po jej nečinnosti je postup súdneho exekútora predmetom kontroly MS SR, avšak ešte bez relevantných záverov.

18. Faktom zostáva, že povinný vymáhanú povinnosť v predmetnom exekučnom konaní neuhradil dobrovoľne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, v dôsledku ktorej skutočnosti je exekučné konanie vedené dôvodne. Aj za situácie a predpokladu, ak by v postupe súdneho exekútora v inom exekučnom konaní došlo k pochybeniu zo strany súdneho exekútora, nezakladá to v žiadnom prípade dôvod na zastavenie exekúcie vo vzťahu k oprávnenému, ktorý disponuje riadnym vykonateľným exekučným titulom a má teda legitímne očakávania, že jeho pohľadávka bude v exekučnom konaní riadne vymožená.

19. Súd ďalej poznamenáva, že v súlade s ust. § 197 Exekučného poriadku, má súdny exekútor za výkon exekučnej činnosti (v každom jednotlivom exekučnom konaní) nárok na odmenu a náhradu paušálnych a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

20. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. zo dňa 28.01.2026 ako nedôvodnú zamietol.

21. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

22. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (tomuto sťažnosť na vyjadrenie zaslaná nebola),

súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).