Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/29/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., v konaní proti ušlému podľa § 358 ods. 1 Tr. por., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. zo dňa 03. 03. 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd v danej veci vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného a uložil mu trest. Samosudca opatrením zo dňa 26. 11. 2025 rozhodol, že sa voči obžalovanému bude konať ako proti ušlému a ustanovil mu opatrením zo dňa 04. 12. 2025 obhajkyňu. Obhajkyni súd doručil trestný rozkaz, proti ktorému obhajkyňa podala odpor v prospech obžalovaného (vtedy obvineného). Následne sa dňa 03. 03. 2026 konalo vo veci hlavné pojednávanie.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. zo dňa 03. 03. 2026 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

ako otec maloletých detí C. B., nar. 06. 10. 2009 a D. B., nar. 01. 04. 2008, hoci bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č.k. zo dňa 21. 01. 2011 zaviazaný k plateniu výživného mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa zvlášť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí E. B., nar. 23. 08. 1989, trvale bytom D. F. XX, D. G. F., takto uloženú povinnosť riadne, včas a pravidelne neplnil vo D. a inde a za obdobie od augusta 2012 doposiaľ s výnimkou období od novembra 2012 do októbra 2013 vrátane a od apríla 2015 do októbra 2015 vrátane, počas ktorých bol vo výkone trestu odňatia slobody a vyživovaciu povinnosť pri nástupe trestu nahlásil, E. B. na výživnom dlhuje sumu 8 702,76 €, pričom obžalovaný sa takmer po celé obdobie neplatenia výživného zdržiaval na neznámom mieste v zahraničí.

Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Lučenec podľa 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil zameškané výživné vo výške 8.702,76 Eur.

Proti uvedenému rozsudku podala obhajkyňa obžalovaného odvolanie priamo na hlavnom pojednávaní, a to po jeho vyhlásení. Dňa 25. 03. 2026 obhajkyňa okresnému súdu doručila podanie, v ktorom uviedla, že podané odvolanie nebude písomne odôvodňovať.

Dňa 23. 04. 2026 sa na Krajskom súde v Banskej Bystrici konalo vo veci verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí predseda senátu prítomných oboznámil s úradným záznamom zo dňa 23. 04. 2026, z ktorého vyplýva, že poškodená po kontaktovaní súdom telefonicky uviedla, že obžalovaný na výživnom neuhradil žiadnu sumu.

V konečnom návrhu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozsudok považuje za zákonný a správny a podané odvolanie navrhuje zamietnuť ako nedôvodné.

Naproti tomu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že odvolanie bolo podané z dôvodu, aby mal obžalovaný zachovaný maximálny rozsah práv a mohol zaplatiť výživné až do rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom rozhodnutie ponechala na rozhodnutí súdu.

Obžalovaný nebol na verejnom zasadnutí prítomný.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania obžalovanej zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podala odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Vo vzťahu k podanému odvolaniu krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu tak, aby toto umožnilo súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por.

V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali.

Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenia konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znovu opakovať.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. 12. 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis ).

Krajský súd uzatvára, že vina obžalovaného bola vo veci nado všetky rozumné pochybnosti preukázaná. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Čo sa týka trestu, krajský súd uzatvára, že trest uložený okresným súdom je zákonný a spravodlivý a spĺňa ako všeobecné zásady ukladania sankcií v zmysle § 33a Tr. zák., tak aj zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák. Obžalovanému bol uložený trest pri spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu a povinnosť nahradiť v tejto skúšobnej dobe zameškané výživné. Ukladanie iného, alternatívneho, trestu, by sa v posudzovanom prípade míňalo účinku a fakticky by nebolo reálne možné, aby takýto trest vykonal – pri treste povinnej práce z dôvodu, že jeho pobyt nie je známy a pri peňažnom treste z dôvodu prednosti uhradenia dlžného výživného (s ohľadom na záujem dieťaťa).

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie obžalovaného A. B., považujúc ho za nedôvodné, zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.