Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Sas-18-2024.pdf
PDF · 128.79 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sas/18/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. XXX/X, XXX XX D., zast.: PUKAJ, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 805 519 7689 0 zo dňa 12. 09. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím č. 805 519 7689 0 zo dňa 17. 06. 2024 žalovaný podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo aj „zákon o sociálnom poistení“) zamietol žiadosť žalobkyne z 29. 04. 2024 o zvýšenie invalidného dôchodku. Na odôvodnenie uviedol, že zdravotný stav žalobkyne a miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola opätovne posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, pričom výsledok je uvedený v odbornom posudku o invalidite z 07. 05. 2024, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je naďalej 60 %. Z tohto dôvodu žalobkyni patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume.
2. Na základe odvolania žalobkyne z 14. 07. 2024, v ktorom namietala určenie percentuálne miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nenavýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na pridružené ochorenia, vo veci rozhodoval generálny riaditeľ žalovaného, ktorý tu preskúmavaním rozhodnutím č. 805 519 7689 0 zo dňa 12. 09. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobkyne. Na odôvodnenie uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil v odvolacom konaní zdravotný stav žalobkyne dňa 09. 09. 2024. Posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa je od roku 2019 v liečbe psychiatra pre depresívnu poruchu. Spočiatku bola hodnotená epizóda stredne ťažkej depresie, v júli 2022 je hodnotená terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov. V júni 2023 klinicky pri vyšetrení psychiatrom je dokumentované impulzívne konanie, kompulzívne odcudzovanie tovaru, emočne nestabilná osobnosť, popisovaná je
abstinencia od benzodiazepínov a tramadolu. V máji 2023 absolvovala psychologické vyšetrenie, ktorým bola potvrdená v aktuálnom klinicko - psychologickom obraze v popredí dekompenzácia disponovanej osobnosti na podklade viacerých situačných faktorov, sýtená depresívnou symptomatikou, v subjektívnom vnímaní dosahujúcom ťažký stupeň. Osobnosť je s disharmonickým vývinom, hranične organizovaná, charakterizovaná psychoinfantilnými a závislými rysmi, tendenciou nahrádzať realitu fantáziou, zvýšenou emočnou labilitou a impulzivitou, ako aj výrazne limitovanými zdrojmi na zvládanie záťaže. Naznačené kognitívne deficity v oblasti pozornosti a pamäti nebolo možné toho času adekvátne zhodnotiť, vzhľadom na opakovane prítomné tendencie ku agravácií ťažkostí. Uvedená osobnostná výbava žalobkyne sa spolu s liekovou závislosťou podieľa na ťažkostiach v adaptácii a progredujúcom psycho - sociálnom zlyhávaní žalobkyne a zároveň limituje jej psychický a sociálny pracovný potenciál. Psychológom bolo odporúčané dodržiavať abstinenciu, liečbu a liečebný režim podľa psychiatra a neurológa, zvážiť hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení s prípadnou následnou ústavnou liečbou závislosti. Pri psychiatrickom vyšetrení v januári 2024 je dokumentovaná abstinencia od benzodiazepínov, klinicky patická únava, hypoergia, emotivita menej tvárna. Liečba bola upravená - bola znížená dávka antidepresív a pridaný ďalší liek na liečbu depresie (Elontril). Pri psychiatrickej kontrole dňa 01. 08. 2024 je upravená liečba - v liečbe je jedno antidepresívum (Escitalopram 10 mg večer). Táto liečba a dávkovanie sú ponechané aj pri následnej kontrole dňa 30. 08. 2024. Rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne je zaradené v kapitole V, položke 3, písmene c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Po zhodnotení doložených lekárskych vyšetrení, doterajšieho priebehu a rozsahu liečby je určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%. Určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je odôvodnené, nakoľko klinicky nie sú dokumentované psychotické prejavy, v liečbe je aktuálne jedno antidepresívum, v kontakte je primeraná, myslenie koherentné. Pridružené zdravotné postihnutia nie sú podľa posudkového lekára ústredia posudkovo významné. Ťažkosti v liečbe endokrinológa sú liečbou kompenzované. Pri vyšetrení endokrinológom v apríli 2024 je prítomné subjektívne zhoršenie stavu, a preto bola začatá izohormonálna liečba únavového syndrómu – levotyroxínu 50 ug a malé dávky Hydrocortizonu. Pri endokrinologickej kontrole dňa 14. 06. 2024 je objektívny nález v norme, nie je vyznačená hyperpilozita. Z endokrinologického hľadiska vzhľadom k výraznému únavovému syndrómu, s prihliadnutím na hranične nižšie hladiny fT4 a známej enzymopathii (CAH), pokračuje v izohormonálnej liečbe bez zmeny dávky. Pre migrénu bola vyšetrená aktuálne neurológom dňa 02. 08. 2024 s odporúčaním liečby. V pravidelnej liečbe neurológom pre uvedené ťažkosti nie je (nie sú dokumentované pravidelné neurologické kontrolné vyšetrenia pre migrénu). Pri liečbe sekundárnej osteoporózy kombinovanej etiológie je dokumentované zlepšenie kostnej denzity do pásma osteopénia. Pokračuje substitučná liečba kalciom a vitamínom. Osteopénia je nález posudkovo nevýznamný v uvedenom rozsahu. Anamnesticky je dokumentovaná hypertenzia, aktuálne bez liečby, nález nie je posudkovo významný. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobkyne naďalej 60 %. Žalovaný poukázal na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie recidivujúcu depresívnu poruchu, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov (kap. V, pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení), ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % z percentuálneho rozpätia od 60 % do 80%. Iné zdravotné postihnutia nie sú posudkovo významné a neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový záver posudkového lekára vychádzal z lekárskych správ uvedených v odbornom lekárskom posudku z 09. 09. 2024, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia zdravotného stavu žalobkyne boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú skutkovo úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou a sú bez nejasností a vnútorných rozporoch a vo svojich záveroch sa zhodujú. Správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobkyne nebola žalobkyňou spochybnená dôkazmi, ktoré by následne viedli k zmene napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 24. 09. 2024.
Správna žaloba
3. Žalobkyňa v zákonnej lehote dňa 07. 11. 2024 podala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu správnu žalobu, ktorou žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa namietala, že žalovaný riadne na základe posudkov nezdokladoval a nevyhodnotil zdravotný stav žalobkyne. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené „Poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) ťažkej formy“ v zmysle
kap. V, položka 3, písm. c) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom z lekárskych správ vyplýva, že u žalobkyne nie sú indikované iba poruchy nálad, ale i iné horšie zdravotné problémy. Žalovaný je povinný pri určovaní miery poklesu zárobkovej činnosti posudzovať všetky zdravotné postihnutia, ktoré majú vplyv na zmenšenie pracovnej činnosti, ako aj posúdiť predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie, pričom musí presne určiť zdravotné ochorenie. Žalovaný nebral do úvahy lekárske správy odborníkov, ktorých žalobkyňa navštevuje. To, že žalobkyňa trpí poruchami nálad vôbec neodzrkadľuje jej skutočný zdravotný stav. Žalobkyňa poukázala na to, že už v minulosti žalovanému predložila DNA testy, v zmysle ktorých trpí adrenogenitálnym syndrómom (CAH), ktorý je zaradený do kap. IV, položka 10.2, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na uvedené namietla, že posudkový lekár neurčil presne rozhodujúce zdravotné postihnutie, keďže adrenogenitálny syndróm je závažnejšej povahy s mierou poklesu v rozpätí od 60 % do 80 %. Skutočnosť, že žalobkyňa trpí predmetným syndrómom preukazuje aj lekárska správa z 14. 06. 2024 z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni vyhotovená E. F.. Ošetrujúci lekár dokonca odporučil prehodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa žalobkyne je namieste otázka, či posudkový lekár objektívne prehodnotil jej zdravotný stav. Žalobkyňa k správnej žalobe pripojila výsledok laboratórneho vyšetrenia z 24. 08. 2011 z Nemocnice Staré Mesto, z Ústavu lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky LFUK a UNB, oddelenia molekulovej a biochemickej genetiky, lekársky nález z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 01. 08. 2024 a zo dňa 30. 08. 2024, ambulantnú správu z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu zo dňa 14. 06. 2024. Podľa žalobkyne je adrenogenitálny syndróm jej primárne zdravotné ochorenie a recidivujúca depresívna porucha v ťažkej forme je pridruženým ochorením, ktoré by umožnilo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Žalobkyňa žiadala pripojenie kompletného spisu zo strany žalovaného a navrhla znalecké dokazovanie, na základe ktorého sa znalec vyjadrí, čím všetkým žalobkyňa trpí, pričom určí presne zaradenie zdravotných problémov žalobkyne podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Žalobkyňa žiadala vo veci nariadiť pojednávanie.
Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe z 09. 12. 2024 uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia z 09. 09. 2024. K ambulantnej správe z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu z 14. 06. 2024 žalovaný uviedol, že dokumentuje objektívny nález v norme, s pokračovaním v izohormonálnej liečbe bez zmeny dávky. Vzhľadom na uvedené syndróm CAH nie je možné určiť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne. K návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania žalovaný uviedol, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere podľa § 153 zákona o sociálnom poistení zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by znalecký posudok mal vyššiu právnu silu alebo právny význam ako odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. So/109/2003). Znalecký posudok znalca a zhodné posudky posudkových komisií sociálneho zabezpečenia sú rovnocenné a súd ich hodnotí na základe ich odbornosti a presvedčivosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 So 7/99). Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného nie je potrebné verifikovať znalcom. Odborný lekársky posudok o invalidite z 09. 09. 2024 je dostatočne odôvodnený, presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Žalobkyňa nepredložila listinné dôkazy, ktorými by spochybnila úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia. V ostatnom sa žalovaný pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré označil za správne a zákonné. Žalovaný navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Nariadenie pojednávania nepožadoval.
Replika žalobkyne
5. Žalobkyňa v replike z 24. 01. 2025 vyjadrila podozrenie vo väzbe na výkon posudkovej činnosti posudkovým lekárom pre žalovaného, že posudok vyhotovený posudkovým lekárom nemusí byť objektívny a nemusí odrážať skutočný stav žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že spochybnenie objektívnosti záverov posudkového lekára uviedla v správnej žalobe a odkázala na lekárske správy, ktoré ku správnej
žalobe pripojila. Z predmetných lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa trpí chorobami, ktoré posudkový lekár nehodnotil a ani sa k nim nevyjadroval. Žalobkyňou predložené lekárske správy odôvodňujú zvýšenie miery poklesu jej pracovnej činnosti. Skutkový stav veci nebol riadne zistený. Zdravotný stav žalobkyne nebol riadne preverený. Žalobkyňa zotrvala na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, pričom uviedla, že nedisponuje finančnými prostriedkami na to, aby si dala vyhotoviť súkromný znalecký posudok. Žalovaný dupliku nepodal.
6. Žalobkyňa ďalším podaním doručeným správnemu súdu dňa 26. 03. 2026 predložila správnemu súdu lekársku správu z neurologického vyšetrenia zo dňa 25. 04. 2025, ambulantnú správu z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni z vyšetrenia zo dňa 07. 01. 2026, z psychiatrického vyšetrenia z 09. 03. 2026, 16. 01. 2026, 11. 09. 2025, 12. 06. 2025 s tým, že žiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Podanie žalobkyne bolo doručené na vedomie žalovanému.
7. Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
9. Správna žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
10. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 07. 04. 2026, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, pričom účastníci konania vo svojich prednesoch zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch prednesených v písomných podaniach.
11. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.
12. Správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia, zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 cit. zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
13. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre Najvyššieho správneho súdu SR; pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 6Ssk/73/2021 z 21. 09. 2022), potom správny súd posudzoval aj lekárske správy a odborné lekárske posudky relevantné pre tu prejednávanú vec. Správny súd konštatuje, že v posudzovanom prípade je posudok posudkového lekára ústredia žalovaného dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Posudkový lekár ústredia zhodnotil lekárske správy z psychiatrického vyšetrenia žalobkyne z 07. 10. 2021, 12. 07. 2022, 06. 10. 2022, 15. 12. 2022, 16. 03. 2023, 27. 09. 2023, 19. 01. 2024, 18. 04. 2024, 01. 08. 2024, 30. 08. 2024, lekársky nález z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni z 02. 04. 2024 a z 14. 06. 2024, lekárske nálezy z psychologického vyšetrenia žalobkyne z 27. 03. 2020, 15. 05. 2023, ako aj lekársky nález z neurologického vyšetrenia z 02. 08. 2024.
14. Z obsahu lekárskeho posudku z 09. 09. 2024 je zrejmé, že posudkový lekár ústredia zohľadnil a posúdil všetky lekárske nálezy, ktoré mal pri posudzovaní k dispozícii. Súčasne posudkový lekár ústredia vysvetlil dôvod, pre ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie nemožno určiť adrenogenitálny syndróm (CAH) tak, ako to namietala a ako sa toho dožadovala v rámci svojej žalobnej argumentácie žalobkyňa v správnej žalobe.
15. Správny súd uvádza, že v konaní nie je sporné, že u žalobkyne bola identifikovaná genetickým vyšetrením vzácna sporadická mutácia R435C (c.1306C-T) v homozygotnom stave, ktorá sa podľa literatúry manifestuje ako nie klasická forma CAH (adrenogenitálny syndróm). Uvedená skutočnosť vyplýva z ambulantnej správy z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu z 14. 06. 2024, ktorou posudkový lekár ústredia disponoval a ktorú aj vyhodnocoval. Posudkový lekár ústredia súčasne v lekárskom posudku z 09. 09. 2024 vysvetlil, že ťažkosti v liečbe endokrinológa sú liečbou kompenzované, žalobkyňa je na izohormonálnej liečbe bez zmeny dávkovania, užíva medikamentóznu liečbu s tým, že objektívny nález žalobkyne je v norme, hyperpilozita nie je. V obsahu nálezu z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu z 14. 06. 2024 je v rámci objektívneho nálezu popísané, že: „psychomotorika je u žalobkyne primeraná, habitus astenický, koža teplá, krk - štítna žľaza nie je zväčšená, kardiopulm. kompenzovaná, DK bez edémov. Objektívne hyperpilozita t.č. nie je (nadmerný rast ochlpenia – pozn. správneho súdu). Ostatný fyzikálny nález je primeraný veku. Ráno hnačky, nausea dlhodobo.“ Aj z výsledku laboratórneho vyšetrenia odberu zo dňa 14. 06. 2024, ktoré sú súčasťou ambulantnej správy endokrinológa E. F. z 14. 06. 2024 vyplýva, že tieto sú v norme s výnimkou jedného enzýmu, a to Alanínaminotransferázy (ALT).
16. Pokiaľ odborný lekár E. F., endokrinológ v poznámke na záver ambulantnej správy z 14. 06. 2024 uviedol, že: „Odporúčam prehodnotenie zdravotného stavu, resp. schopnosti pracovného zaťaženia, pacientka vzhľadom k výraznému únavovému syndrómu a migrenóznej cefales (aj s prihliadnutím na dlhodobo nepriaznivý psychický stav) nie je schopná vykonávať akúkoľvek dlhodobú ani krátkodobo pracovnú činnosť. Diagnóza genetickej mutácie CAH ako aj tyreopathie sú doživotné. Zvážiť aj nutnosť, resp. potrebu doprovodu ZŤP.“, správny súd poukazuje na to, že záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely posúdenia invalidity prináleží posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí sú oprávnení vykonávať posudkovú činnosť na účely zákona o sociálnom poistení. Ošetrujúci lekári nie sú oprávnení hodnotiť samotnú otázku, či žalobkyňa je invalidná, resp. ktoré zdravotné postihnutie žalobkyne je rozhodujúce a aká je percentuálna miera jej poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia tak nemusí do svojho posudku preberať takto sformulované závery ošetrujúcich lekárov, pokiaľ posudkový lekár sociálneho poistenia jasne vysvetlí, prečo takéto stanovisko odborného lekára a na základe akých dôvodov neakceptuje a prijíma odlišný záver, čo sa v posudzovanom prípade udialo.
17. Správny súd uvádza, že posudkový lekár ústredia svoj záver o tom, že genetickú poruchu u žalobkyne (CAH) nemožno považovať za rozhodujúce zdravotné postihnutie a ani za také pridružené zdravotné postihnutie, ktoré by odôvodňovalo aplikáciu ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení relevantne zdôvodnil. Žalobkyňa je pravidelne sledovaná v odbornej ambulancii endokrinológom, t.j. je jej poskytovaná dispenzárna starostlivosť, v čase posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia bola žalobkyňa nastavená na liečbu bez zmeny dávkovania, s objektívnym nálezom v norme, so stanovenou kontrolou („chron. liečbu nemením. Kontrola hormonálneho statusu o 3-4 mesiace“ - Ambulantná správa z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu z 14. 06. 2024). Rovnako vo vzťahu k narušeniu funkcie štítnej žľazy - Subklinická hypotyreóza na podklade difúznej tyreoiditídy možno konštatovať, že táto je tiež na substitučnej liečbe, ako to napokon vyplýva z diagnostického záveru endokrinológa z 14. 06. 2024. Rovnako vo vzťahu k únavovému syndrómu
v zmysle záverov z ambulantnej správy E. C. F. z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu zo dňa 14. 06. 2024 vyplýva, že je potrebné pokračovať v izohormonálnej liečbe (t.j. za účelom zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne, či zmiernenia príznakov jej zdravotného postihnutia), a to bez zmeny dávky, t.j. predmetné zdravotné postihnutie je jednak v liečbe endokrinológa, kedy endokrinológ po preskúmaní zdravotného stavu žalobkyne nezistil potrebu zmeny dávkovania predpísanej doposiaľ užívanej liečby a je potrebné dodať, že žalobkyňa je i v dispenzári psychiatra, keď zo záverov ostatného lekárskeho psychiatrického vyšetrenia z 30. 08. 2024 vyplýva, že žalobkyňa trpí „patickou dominujúcou únavou“ a bolo jej i v nadväznosti na uvedené zistenie v rámci objektívneho psychiatrického lekárskeho nálezu predpísané jedno antidepresívum (Exscitalopram 10 mg).
18. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na to, že žalovaný opomenul zásadnú skutočnosť spočívajúcu v tom, že už v minulosti žalovaný obdŕžal od žalobkyne DNA testy, v zmysle, ktorých žalobkyňa trpí adrenogenitálnym syndrómom (CAH), správny súd uvádza, že predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že žalovaný sa už v minulosti pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne vysporiadal so skutočnosťou, že žalobkyňa trpí kongenitálnou adrenálnou hyperpláziou atypická forma, sporadická mutácia R435C (c1306C-T) v homozygotnom stave. O uvedenom svedčí lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia z 29. 11. 2018, ktorý je súčasťou administratívneho spisu a ktorý vo svojich záveroch uviedol, že: „genetický pôvod - príčina ochorenia (CAH – pozn. správneho súdu) nie je dôvodom na priznanie invalidity, ale prejavy, priebeh ochorenia sú podkladom na hodnotenie zdravotného stavu. Choroba nie je nevyliečiteľná, ako tvrdí účastníčka konania, ale je liečiteľná a vzhľadom na nezávažné klinické prejavy, ale aj posudkové príznaky kongenitálnej adrenálnej hyperplázie, ktoré sú nadmerné ochlpenie, poruchy menštruácie, kolísavá hypertenzia a neuróza jej umožňujú zaradiť sa do primeraného pracovného procesu, čo dokázala aj v minulosti, keď pracovala a tiež, keď v roku 2006 ukončila obchodnú akadémiu. Prvé prejavy CAH mala už v puberte.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný už v minulosti, ako i v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne vo veci zvýšenie invalidného dôchodku, ktorá je predmetom tohto správneho súdneho konania, disponoval lekárskym nálezom svedčiacim o tom, že žalobkyňa trpí kongenitálnou adrenálnou hyperpláziou. Stupeň závažnosti predmetného zdravotného postihnutia žalobkyne (CAH) tak, ako to vyplynulo zo skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu, ktorý bol objektívne v posudzovanom prípade zistený (žalobkyňa je v dispenzári endokrinológa, na liečbe bez zmeny/úpravy dávkovania s pravidelným kontrolovaním jej zdravotného stavu), nebol a ani nie je taký, že by odôvodňoval určenie kongenitálnej adrenálnej hyperplázie za rozhodujúce zdravotné postihnutie vo väzbe na invaliditu žalobkyne a zvýšenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Posudkový lekár ústredia sa vysporiadal i s ostatnými pridruženými zdravotnými postihnutiami žalobkyne, pričom ani tieto neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí - Recidivujúcej depresívnej poruche, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov (F 33.2) zaradené medzi Duševné choroby a poruchy správania, Poruchy nálad - (manické a depresívne, periodické) - ťažké formy (kap. V, pol. 3, písm. c) príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení). Posudkový lekár ústredia uviedol, že žalobkyňa bola pre migrénu vyšetrená aktuálne neurológom dňa 02. 08. 2024 s odporúčaním liečby, v pravidelnej liečbe neurológom pre uvedené ťažkosti nie je (nie sú dokumentované pravidelne neurologické kontrolné vyšetrenia pre migrénu). Posudkový lekár ústredia z neurologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 02. 08. 2024 v lekárskom posudku z 09. 09. 2024 uviedol objektívny nález v znení: „Obj: bez dysartrie, dysfágie, RŠO sym., stoj, chôdza v norme, C chrbt. viazne termin. záklon, hypertonus trapezov, Th vyrovnaná kyfóza, lopatky neodstávajú, bez porúch citlivosti.“, diagnostický záver neurológa v znení: „Bolesť v oblasti hrudníkovej chrbtice, migréna, bližšie neurčená. Migréna bežná dľa IHS.“, ako aj doporučenie odborného lekára na medikamentóznu liečbu: „Talopam 25mg týždeň 0-0-1, po týždni zvýšiť 1-0-1, Maxalt RPD 1tbl. Pri migréne, nie viac ako 1bal. mesačne. Zaldiar neužívať pravidelne návykový!“. Z uvedeného plynie, že stupeň závažnosti migrény u žalobkyne je bežný a žalobkyňa je na medikamentóznej liečbe, a preto sa správny súd stotožňuje so záverom posudkového lekára ústredia, že predmetné pridružené zdravotné postihnutie žalobkyne nie je posudkovo významné.
20. Posudkový lekár ústredia sa vysporiadal aj s ďalším pridruženým zdravotným postihnutím žalobkyne, a to sekundárnou osteoporózou kombinovanej etiológie. Vo vzťahu k predmetnému zdravotnému postihnutiu posudkový lekár ústredia poukázal na to, že je dokumentované zlepšenie kostnej denzity do pásma osteopénie (T score – 1,8, denzitometria za 02. 04. 2024) s tým,
že pokračuje substitučná liečba kalciom a vitamínom, a preto osteopénia v uvedenom rozsahu nie je posudkovo významný nález. Podľa správneho súdu posudkový lekár ústredia týmto spôsobom presvedčivo zdôvodnil dôvod, pre ktorý ani toto pridružené zdravotné postihnutie žalobkyne nie je posudkovo významné. Vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobkyne posudkový lekár ústredia poukázal i na kardiovaskulárne ochorenie v podobe hypertenzie, ktorá je aktuálne bez liečby, a preto predmetný nález nie je posudkovo významný.
21. Napokon posudkový lekár ústredia jasne a presvedčivo vysvetlil v lekárskom posudku z 09. 09. 2024 dôvod, pre ktorý rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktorým je i naďalej recidivujúca depresívna porucha nemožno priradiť vyššiu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár ústredia uviedol, že určenie vyššej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie nie je odôvodnené, nakoľko klinicky nie sú dokumentované psychotické prejavy, žalobkyňa je v liečbe psychológa i psychiatra a aktuálne užíva jedno antidepresívum s tým, že v kontakte je primeraná a jej myslenie je koherentné. Posudkový lekár ústredia zároveň v lekárskom posudku z 09. 09. 2024 z aktuálneho lekárskeho psychiatrického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 30. 08. 2024 poukázal na objektívny nález, v ktorom sa uvádza: „v kontakte primeraná“, .... „myslenie koher.,“ a tiež diagnostický záver a nastavenú medikamentóznu liečbu antidepresívom a dávkovanie („Záver: F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, F60.31, F48.0 Neurasténia, Escitalopram 10 mg).“ Z uvedeného je zrejmé, že u žalobkyne nebol identifikovaný výrazný odklon od spôsobu vnímania psychicky zdravého jedinca vo väzbe na stanovenie vážneho duševného ochorenia s poruchami kontaktu s realitou, keďže v kontakte v rámci psychiatrického vyšetrenia bola žalobkyňa primeraná a myslenie u nej bolo koherentné, t.j. bola schopná myslieť jasne, logicky, usporiadane s tým, že jej psychický stav si nevyžadoval okrem doporučenia psychiatra k indikácií medikamentóznej liečby v podobe jedného antidepresíva žiadnu inú intervenciu.
22. Správny súd na základe vyššie uvedeného rezultuje, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozhodnutím žalovaného, založenom na posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu bol objektívne zistený, správnym súdom neboli nájdené žiadne diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovaného, a to predovšetkým lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia z 09. 09. 2024, sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení, pričom posudkový lekár ústredia zotrval na určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, ktorým je i naďalej „Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov F 33.2“, ktorá je zaradená v kap. V, pol. 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % z rozpätia 60 % - 80 %. Posudkový lekár ústredia presvedčivo zdôvodnil určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, ako i nemožnosť aplikácie ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k zvýšeniu miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % vo väzbe na pridružené zdravotné postihnutia. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila správnosť záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia, z ktorých vychádzal žalovaný vo svojom rozhodnutí a súčasne nepredložila na podporu svojich tvrdení taký dôkaz, ktorý by vyvracal správnosť postupu žalovaného, prípadne ktorým by spochybnila prijaté medicínske závery žalovaného a posudkových lekárov sociálneho poistenia.
23. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne o nariadenie znaleckého dokazovania správny súd uvádza, že medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi v danej veci neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia nemal správny súd dôvod pochybovať. V predmetnej veci teda nebol daný dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania. Správny súd dodáva, že lekárska posudková činnosť je ex lege zverená posudkovým lekárom. Nariadenie znaleckého dokazovania znalcom by bolo nadbytočné a nehospodárne, keďže znalecký posudok a lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom majú rovnakú „dôkaznú silu“. Správny súd nepreberá na seba vykonávanie dokazovania namiesto orgánu verejnej správy, najmä ak aj v dávkových veciach sociálneho poistenia bolo zavedené dvojinštančné administratívne konanie, čím sa vytvára dostatočný priestor na náležité zistenie stavu veci samotným orgánom verejnej správy. Z uvedených dôvodov správny súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko ho nepovažoval za dôvodný.
24. Pokiaľ ide o nové lekárske správy, ktoré žalobkyňa pripojila k podaniu doručenému správnemu súdu dňa 26. 03. 2026 (bod 6. tohto rozsudku), správny súd uvádza, že na ne neprihliadol, nakoľko sú z obdobia po vydaní preskúmavaného rozhodnutia (12. 09. 2024), pričom pre správny súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (§ 119 a § 135 SSP).
25. Pokiaľ žalobkyňa k správnej žalobe pripojila výsledok laboratórneho vyšetrenia v Univerzitnej nemocnici v Bratislave zo dňa 24. 08. 2011, v zmysle, ktorého jej bola identifikovaná vzácna sporadická mutácia R435C (c. 1306C>T), správny súd uvádza, že z obsahu lekárskeho posudku z 09. 09. 2024 posudkového lekára ústredia, je zrejmé, že predmetná skutočnosť, ktorá bola konštatovaná i v ambulantnej správe E. C. F. z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu z 14. 06. 2024, bola posudkovému lekárovi ústredia známa a túto v lekárskom posudku vyhodnocoval. Rovnako predmetom vyhodnocovania zo strany posudkového lekára ústredia v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobkyne v odvolacom konaní bola i žalobkyňou k správnej žalobe pripojená lekárska správa z jej psychiatrického vyšetrenia zo dňa 01. 08. 2024. Uvedené platí i o pripojenej ambulantnej správe z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu zo dňa 14. 06. 2024, ktorou posudkový lekár sociálneho poistenia disponoval v rámci administratívneho konania a ktorú uviedol aj v rámci súboru údajov o zdravotnom stave žalobkyne v lekárskom posudku. Posudkový lekár ústredia zároveň v rámci komplexnosti posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v odvolacom administratívnom konaní poukázal i na predchádzajúci nález z vyšetrenia žalobkyne v Národnom endokrinologického a diabetologického ústave v Ľubochni zo dňa 02. 04. 2024.
26. Správny súd napokon uzatvára, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto nezistil žiaden dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal, a to z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nepatrí náhrada trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, avšak správny súd aplikujúc ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať od žalobkyne, aby žalovanému uhradila vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním.
Poučenie:
P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym z súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d) SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.