Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/38/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: X. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa U. XX, U., zastúpenej advokátskou kanceláriou: MICHALIČKA advokáti s.r.o., IČO: 53 309 936, so sídlom Halenárska 18, Trnava, a otca: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, adresa Y. XXXX/XX, Y., zastúpeného advokátkou: Mgr. Bronislava Hanusová, so sídlom Štefánikova 23, Trnava, v konaní o zvýšenie výživného a zákaz styku, o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh matky, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 18.05.2021, č. k. -27, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa otcovi zakázal styk s maloletým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na SMS komunikáciu otca s matke neznámymi osobami, z obsahu ktorej má byť zrejmé, že otec si zadovažuje a drží psychotropné látky, a to aj v čase, keď je s maloletým, ako aj na prípadné nebezpečenstvo hroziace maloletému v prípade zlyhania starostlivosti otca a vystavenie maloletého riziku náhodnej konzumácie psychotropných látok.

2. Prvoinštančný súd mal na účely neodkladného opatrenia osvedčené, že Okresný súd Galanta rozsudkom z 25.02.2016, č. k. -77, právoplatným 10.03.2016, schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Y., podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 25.02.2016, styk otca s maloletým sa neupravil. Naopak, za osvedčené nemal, že by otec starostlivosť o maloletého narúšal, alebo že by maloletý bol ohrozený na živote alebo zdraví. Matka poukázala v odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na SMS komunikáciu otca s matke neznámymi osobami, ktorá komunikácia sa nachádzala v mobilnom telefóne odovzdanému maloletému ako dar od otca, avšak z predloženej SMS komunikácie je zrejmé, že ide o správy staršieho dáta, konkrétne zo dňa 06.03.2020, 07.05.2020, 09.05.2020, 25.05.2020, 05.06.2020, 24.06.2020, 28.09.2020, 14.10.2020, 21.10.2020 a 11.12.2020. Sama matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že styk otca s maloletým sa riadne realizoval na základe dohody rodičov (bez úpravy styku súdom), a to každý párny týždeň v roku od piatka do nedele a počas letných prázdnin aj v rozsahu týždňa, a to aj opakovane, pričom však netvrdí, že by otec počas realizácie styku riadnu starostlivosť o maloletého nezabezpečoval, alebo že by výživa maloletého alebo jeho život boli ohrozené.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil o. i. podľa o rodine (ďalej len „“), , , a , a a druhá veta, a , a a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keď matka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť úpravy styku k maloletému dieťaťu spočívajúci v zákaze styku otca s maloletým neodkladným opatrením.

4. Zákaz styku otca s dieťaťom je výnimočné riešenie a vážny zásah do rodičovských práv a povinností, je faktickým obmedzením rodičovských práv. Súd k nemu môže pristúpiť len pri splnení jediného hmotnoprávneho dôvodu: ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Preto nariadenie zákazu styku otca s maloletým neodkladným opatrením by bolo obchádzaním potreby vykonania riadneho dokazovania a skutkového a právneho vyhodnotenia celej veci, a to najmä v situácii, keď matka ani netvrdila, že by po ukončení styku pozorovala zanedbanie starostlivosti o maloletého zo strany otca. Obavy o maloletého matka nadobudla až po tom, ako nahliadla do mobilného telefónu darovanému maloletému otcom počas veľkonočných prázdnin, ktoré správy sú však starších dát. Za tejto situácie je potom návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia neopodstatnený. Po posúdení danej veci súd dospel k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky nie sú splnené zákonné predpoklady, keď súd nemal preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletého dieťaťa alebo maloleté dieťa samotné je ohrozené, alebo že by utrpelo, prípadne by mu hrozila nejaká ujma v prípade, ak neodkladné opatrenie nebude nariadené, a teda sa neosvedčila potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov navrhnutou matkou, a preto súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

5. Matka sa proti napadnutému uzneseniu odvolala, pretože nesúhlasila so závermi súdu prvej inštancie a žiadala, aby odvolací súd vyhovel jej návrhu. Nie je pravda, že by matka v návrhu netvrdila, že by otec počas realizácie styku s maloletým riadnu starostlivosť o maloletého nezabezpečoval, alebo že by výživa maloletého alebo jeho život boli ohrozené. V návrhu uviedla, že „správanie otca a prostredie, v ktorom sa otec pohybuje, predstavuje pre maloleté dieťa absolútne neprijateľné výchovné prostredie s vysokou mierou rizika pre bezpečnosť, zdravie a zdraví [zdravý - pozn. odvolacieho súdu] vývoj maloletého dieťaťa“. Ďalej v návrhu matka uviedla: „Z predložených SMS správ je zrejmé, že si otec zadovažuje a drží psychotropné látky a to navyše aj v čase keď je s maloletým synom. Vzhľadom na uvedené nie je možné vylúčiť, že otec konzumuje tieto látky aj počas prítomnosti maloletého syna, ak tomu tak nie je existuje tu významné riziko, že to tak v budúcnosti môže byť. V čase, keď je otec pod vplyvom návykových látok, nie je spôsobilý sa riadne postarať o potreby maloletého syna. Dieťa v takomto prostredí je vystavené značnému bezpečnostnému riziku z dôvodu rizika zlyhania starostlivosti otca, nehovoriac o tom, že aj dieťa samotné môže byť vystavené riziku náhodnej konzumácie takýchto látok, prípadne v budúcnosti mu môžu byť takého látky ponúkané aj vedome od otca lebo iných osôb, ktoré sa preukázateľne s otcom stýkajú za účelom zaobstarávania a konzumácie takýchto látok“. Keďže súd prvej inštancie nespochybnil vierohodnosť matkou predložených dôkazov, matka zastáva názor, že z podaného návrhu mal za preukázané, že otec je resp. v uvedenom období bol užívateľom a zadovažoval a vymieňal psychotropné látky. Preukázané bolo aj to, že otec si psychotropné látky zaobstaráva, odovzdával iným a vymieňal ich v prítomnosti maloletého syna. Je naivné domnievať sa, že drogu otec v prítomnosti dieťaťa neužije, ak si ju preukázateľne v prítomnosti dieťaťa zadováži a dokonca drogu kúpi, vymení resp. zadováži inému užívateľovi. Otec takto pácha trestnú činnosť podľa . Je samozrejme na zvážení súdu, či starostlivosť o maloleté dieťa drogovo závislou osobou, navyše páchajúcou trestnú činnosť, považuje súd za hrozbu pre bezpečnosť, zdravie a život maloletého dieťaťa. Vo všeobecnosti je takáto hrozba trvalá, skutočná a najmä vážna. Je možné, že prvoinštančný súd považuje aj drogovo závislú osobu, navyše páchajúcu závažnú trestnú činnosť v prítomnosti dieťaťa, za osobu zodpovednú a vhodnú pre starostlivosť o maloleté dieťaťa. S takýmto extrémnym názorom však nemožno absolútne súhlasiť. Je nevyhnutné, aby dieťa nemalo akýkoľvek kontakt s kriminálnym prostredím, v ktorom sa preukázateľne obchoduje, zadovažuje a vymieňajú sa psychotropné látky v prítomnosti maloletého dieťaťa. Akýkoľvek iný názor je extrémny, smerujúci výlučne proti záujmom maloletého dieťaťa a najmä umožňuje vystavovanie dieťaťa hrozbe poškodenia jeho zdravia, života a jeho zdravého psychického, ako aj fyziologického vývoja.

6. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že styk otca s dieťaťom možno obmedziť, výnimočne až celkom vylúčiť, pokiaľ by bolo preukázané, že otec je na výchovu dieťaťa úplne nespôsobilý alebo že jeho pôsobenie spôsobuje dieťaťu závažnú a neodstrániteľnú ujmu, a preto nie je v jeho záujme sa s rodičom stýkať. Rodičovské kompetencie možno zisťovať až znaleckým dokazovaním v konaní vo veci samej. Otec nie je v súčasnosti bez súhlasu matky schopný realizovať akýkoľvek styk so svojím synom. Okrem toho otec bezodkladne po obvinení z drogovej závislosti podstúpil laboratórne vyšetrenie na zistenie prítomnosti návykových látok, ktoré malo negatívny výsledok. Otec popiera, že by bol závislý na omamných a psychotropných látkach, že by si tieto zaobstarával alebo užíval v prítomnosti svojho syna. Otec nebol v minulosti trestne stíhaný, nedopustil sa ani spáchania priestupku, je teda bezúhonný, vedie usporiadaný život, o svojho syna sa riadne stará a nad rámec výživného mu kupuje oblečenie, hračky, športové potreby, veci bežnej spotreby, či darčeky. Otec preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

7. Procesný opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril tak, že nie je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania, keďže od posledného rozhodnutia súdu - schválenej rodičovskej dohode o úprave styku nenastala taká zmena okolností, ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia na zákaz styku. Dňa 11.06.2021 sa telefonicky skontaktoval s matkou, ktorá uviedla, že maloletý má s otcom dobrý vzťah, stretávaniu nikdy nebránila, avšak trvá na tom, aby otec preukazoval testami, že neužíva návykové látky, minimálne pol roka.

8. Ďalšie podania v odvolacom konaní účastníci do spisu nedoručili.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ; ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ podľa obsahu podania ( ) použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ ; ďalej len „CMP“], preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že nie je nevyhnutné bezodkladne upravovať vzťahy účastníkov konania neodkladným opatrením tak, že sa otcovi zakáže styk s maloletým.

11. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach ( a nasl. v spojení s ), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany v konaniach súdu o starostlivosti o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov (). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené ( ).

12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi a skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, že neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia účastníkov neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

13. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v podstate z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa , pretože nemal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje závažné nedostatky a umožňuje na základe zisteného skutkového stavu ustáliť, že záver súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je správny.

14. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Ak sa rodina rozpadá, musí súd rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať (teda komu sa zverí do osobnej starostlivosti). Pretože rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu sa riadia v zásade princípom ekvivalencie, zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované a rozhodnutie o osobnej starostlivosti zásadne nemôže zasahovať do ich výkonu. Práve možnosť stýkať sa s dieťaťom poskytuje rodičovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, priestor na výchovné pôsobenie na dieťa realizáciou rodičovských práv a povinností vo vymedzenom čase styku s dieťaťom. V tomto smere možno odkázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Dosiahnutie cieľa, ktorý toto ustanovenie sleduje, môže byť výrazne ohrozené, ak sa druhému rodičovi zakáže alebo podstatne obmedzí styk s dieťaťom, ktorý je základom toho, aby medzi nimi vzniklo, uchovalo sa, či rozvíjalo prirodzené puto. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu vs. Nemecko) a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (Hansenová vs. Turecko).

15. Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností a pokiaľ ide o styk, takáto dohoda ani nevyžaduje schválenie súdu ( ). Rozhodnutie o styku tak bude nevyhnutné len v prípade, ak rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na jeho úprave. Keďže rodičovské práva vychádzajú z rovnoprávneho postavenia oboch rodičov, pri úprave styku zásadne platí, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania v užšom rozsahu je už obmedzením práva styku. Tomu zodpovedá aj príkaz (posledná veta ), aby súd rešpektoval právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť prirodzený kontakt s jeho rodičom. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje vážny zásah aj do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa. Každý takýto zásah musí byť preto náležite odôvodnený, pretože zákaz styku môže viesť k ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a narušeniu vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi (a dieťaťu) celkom odoberá právo spoločne sa stýkať, a to akýmkoľvek spôsobom. Je zrejmé, že takýto zásah do rodiny môže byť opodstatnený len vo výnimočných prípadoch, spravidla vtedy, keď oprávnený rodič styk s maloletým dieťaťom zneužíva takým spôsobom, že to má priamy negatívny vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Ak rodič nezneužil svoju rodičovskú zodpovednosť, zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa názoru odvolacieho súdu nie je namieste. Pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti ( ), niet dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný (pozri v tomto zmysle uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 13.12.2006, sp. zn. ).

16. Pri rozhodovaní o starostlivosti o maloletého treba vychádzať z predpokladu, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov (pozri v tomto zmysle nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. ). Pojem „v starostlivosti oboch rodičov“ nemožno chápať ako paušalizáciu (uprednostnenie) striedavej starostlivosti ako základného východiska pri rozhodovaní o výchove detí. Naopak je nevyhnutné, aby všeobecné súdy vždy zohľadnili ad hoc všetky okolnosti posudzovanej veci a rozhodli o forme starostlivosti v najlepšom záujme dieťaťa - tak, aby bol podiel oboch rodičov na starostlivosti a výchove dieťaťa zásadne rovnocenný, čo možno dosiahnuť aj zverením dieťaťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, avšak za zodpovedajúcej úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom (pozri v tomto zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. ).

17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v danej veci dostatočne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre zákaz styku otca s maloletým, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Vychádzal pritom v podstate len zo skutkových tvrdení matky, ktoré podoprela SMS komunikáciou. Je síce pravda, že matka v návrhu tvrdila, že u otca panuje neprijateľné výchovné prostredie s vysokou mierou rizika pre bezpečnosť, zdravie a zdravý vývoj maloletého dieťaťa, no súd prvej inštancie správne poznamenal, že po ukončení styku otca s maloletým matka zjavne nepozorovala zanedbanie starostlivosti o maloletého zo strany otca a obavy o maloletého nadobudla až po tom, ako nahliadla do mobilného telefónu, ktorý obsahoval správy staré niekoľko mesiacov až jeden rok. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní teda vzal do úvahy obdobie, v ktorom sa komunikácia otca s tretími osobami udiala, a na základe toho dospel k správnemu záveru, že nie je potrebné okamžité riešenie situácie dočasnou úpravou pomerov účastníkov.

18. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, tieto vychádzajú prevažne z nesprávnych predpokladov vyvodených z napadnutého uznesenia. Matka zastáva názor, že keďže súd prvej inštancie nespochybnil vierohodnosť ňou predložených dôkazov, znamená to, že z podaného návrhu mal za preukázané, že otec je, resp. v uvedenom období bol užívateľom psychotropných látok, zadovažoval a vymieňal ich.

19. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu ( ), v mimosporovom konaní na základe skutočného stavu ( ), ktorý zisťuje procesným postupom podľa zákona ( a a n. ). Súd teda vykoná dokazovanie (v konaní o neodkladnom opatrení v obmedzenej miere) a na základe neho určí skutkový stav. Inými slovami, skutkové závery súdu musia mať oporu vo vykonanom dokazovaní, a nie naopak. Súd prvej inštancie však nikde v napadnutom uznesení nedospieva k skutkovému záveru o tom, že by otec bol užívateľom psychotropných látok, zadovažoval a vymieňal ich. Matka teda súdu prvej inštancie podsúva skutkové zistenie, ktoré tento ani neučinil. Ak sa dá z napadnutého uznesenia vyvodiť v tomto smere nejaký záver, tak len taký, ktorý súvisí s jeho upozornením na obdobie problematických SMS správ, a síce, že súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, že otec sa aj v súčasnosti správa spôsobom vyplývajúcim z tejto komunikácie. Názor matky, že nie je možné vylúčiť, že otec konzumuje tieto látky aj počas prítomnosti maloletého syna a ak to tak nie je, existuje riziko, že to tak v budúcnosti môže byť, nemá oporu v dôkazoch a je vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení a matkou žiadaný výrazný zásah do práva styku otca s maloletým, predčasný.

20. V konečnom dôsledku je však podstatnejšie tvrdenie matky, že maloletý má s otcom dobrý vzťah a že stretávaniu nikdy nebránila. Hoci styk nebol upravený, otec sa s maloletým stretával každý druhý víkend od piatka do nedele a počas letných prázdnin aj celý týždeň. Matka teda doposiaľ nemala dôvod pochybovať o schopnosti otca pristupovať k starostlivosti o maloletého zodpovedne. Nič v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani v podanom odvolaní nenaznačuje, že by bol styk otca s maloletým poznačený negatívnymi skúsenosťami. Keďže v konaní o neodkladnom opatrení spravidla nie je priestor na zisťovanie názoru maloletého, je úlohou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby poskytol súdu údaje, na základe ktorých si môže súd vytvoriť obraz o tom, akým spôsobom sú záujmy maloletého dotknuté. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale ani zo spisu nevyplývajú také okolnosti, ktoré by umožňovali mať na účely neodkladného opatrenia za osvedčené, že by sa styk otca s maloletým uskutočňoval spôsobom, ktorý by ohrozoval život, zdravie, či zdravý vývoj mal. Otec v odvolaní dôrazne poprel, že by bol užívateľom drog, čo podoprel aktuálnymi negatívnymi výsledkami laboratórnych testov. Tieto pritom majú podľa vedomostí odvolacieho súdu výpovednú hodnotu v prípade viacerých testovaných látok aj niekoľko mesiacov do minulosti. Z SMS komunikácie ani nevyplýva, že by otec nejakým spôsobom zanedbával starostlivosť o maloletého v čase styku (nemožno z nej vyvodiť matkou predostretý predpoklad, že otec dané látky konzumuje aj v prítomnosti maloletého). Ide výlučne o komunikáciu medzi ním a tretími osobami, v ktorej sa maloletý vyskytuje len ako ďalšia osoba, a to v prípade, keď otec považuje za potrebné druhú stranu upozorniť, že je alebo bude práve s ním. Nemožno z nej vyvodiť, že by otec otvorene pred maloletým (a ani pred svojou priateľkou H., s ktorou býva) akýmkoľvek spôsobom propagoval užívanie návykových látok, či nakladanie s nimi, skôr naopak.

21. Hoci matka v odvolaní odkazuje na , nepodala trestné oznámenie na otca v súvislosti s jeho konaním vyplývajúcim zo spornej komunikácie. Navyše, matka podmieňuje obnovenie styku otca s maloletým vykonávaním testov na prítomnosť psychotropných látok, a nie preukázaním širšej bezúhonnosti otca aj v súvislosti s prípadným uchovávaním a zadovažovaním dotknutých látok, či prerušením kontaktov s osobami, ktoré sú matke v niektorých prípadoch údajne aj známe. Otec pritom poprel, že by bol závislý na omamných a psychotropných látkach, že by si tieto zaobstarával alebo užíval v prítomnosti maloletého. Zdôraznil, že nebol v minulosti trestne stíhaný, nedopustil sa ani spáchania priestupku, je teda bezúhonný, vedie usporiadaný život o svojho syna sa riadne stará a nad rámec výživného mu kupuje oblečenie, hračky, športové potreby, veci bežnej spotreby, či darčeky. Matkou predložené dôkazy preto neumožňujú posúdiť jej názor, že otec žil (alebo žije) v kriminálnom prostredí, inak, než ako vyznačujúci sa (prinajmenšom nateraz) neprimeraným zveličením.

22. Nie je nepodstatná ani tá okolnosť, že styk otca s maloletým rodičia nežiadali upraviť, a preto zostal na ich vzájomnej dohode. Styk sa dlhodobo uskutočňoval bez problémov každý druhý víkend od piatka do nedele a počas letných prázdnin aj celý týždeň. Z odvolania otca a vyjadrenia procesného opatrovníka je zrejmé, že maloletý sa v súčasnosti nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá otcovi prestala styk umožňovať. Neuskutočňovanie styku za obdobie, ktoré uplynulo od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je podľa odvolacieho súdu beztak už výrazným zásahom do práva styku otca a viac než dostatočnou výstrahou pre otca, aby svoje správanie prehodnotil.

23. Pokiaľ ide teda o potrebu bezodkladného zásahu súdu v podobe zákazu akéhokoľvek styku otca s maloletým, táto naviac nie je daná aj preto, že otec sa z vôle matky s maloletým aktuálne nestretáva a nič nenaznačuje, že by matku o pokračovanie v styku žiadal, prípadne že by mal v úmysle využiť alebo že by už využil ktorýkoľvek z prostriedkov, ktorý by mohol viesť k tomu, aby sa jeho styk s maloletým obnovil.

24. Odvolací súd je toho názoru, že za okolností prejednávanej veci by bol zákaz styku otca s maloletým v rozpore so záujmami maloletého a predstavoval by neprimeraný zásah tak do práva otca na styk s maloletým, ako aj do práva maloletého na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvomi rodičmi ( ).

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam v rozsahu potrebnom na rozhodnutie vo veci, ktorú aj správne právne posúdil, čo znamená, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý v súlade s . Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil ( ).

26. Odvolací súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že podozrenia predostreté matkou a ňou tvrdené prípadné dopady na zdravý vývoj maloletého aj v súčasnosti, budú musieť byť nevyhnutne predmetom riadneho dokazovania pred súdom prvej inštancie v konaní vo veci samej, v rámci ktorého sa matka domáha úplného zákazu styku otca s maloletým. Po dôslednom zistení skutočného stavu veci bude prirodzene úlohou prvoinštančného súdu vyhodnotiť pravdepodobnosť, trvanie a intenzitu matkou tvrdenej hrozby a v závislosti od toho prijať adekvátne opatrenia vrátane tých výchovných.

27. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože návrh treba meritórne prejednať, o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( v spojení s ).

28. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).