Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-80-2021.pdf
PDF · 64.63 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/80/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného
S. T.,
nar. X.X.XXXX v M., trvale bytom mesto M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2Pp/20/2021 zo dňa 25. mája 2021 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/70/2018 zo dňa 26.9.2018 bol S. T. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T/6/2019 zo dňa 16.1.2019 bol S. T. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Napokon trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 3T/61/2016 zo dňa 16.6.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Čadca, sp. zn. 3T/61/2016 zo dňa 2.5.2019 (uznesenie o neosvedčení v skúšobnej dobe) bol S. T. odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8Nt/7/2021 zo dňa 17.3.2021 bol preradený pre ďalší výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. zamietnutý návrh odsúdeného S. T. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého vyššie uvedenými trestnými rozkazmi.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Samosudkyňa súdu prvého stupňa správne procesne postupovala, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody rozhodovala na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť ako k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, tak aj k vedeniu života na slobode.
Senát nadriadeného súdu ďalej nemá výhrady ani k názoru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu potrebnej dĺžky trestu odňatia slobody (prvé dva vyššie uvedené tresty odsúdený už vykonal) podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. - (1/2 uloženého trestu odňatia slobody). Taktiež názor súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený nespĺňa materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., má oporu vo vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí. Z týchto dôkazov (hodnotenie odsúdeného, odsudzujúce rozhodnutia, register trestov) vyplýva, že u odsúdeného síce možno zistiť polepšenie, nie však také, ktoré by umožňovalo urobiť rozumný záver o tom, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život už po čiastočnom vykonaní uložených trestov.
K tomu nad rámec inak správnych dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, senát nadriadeného súdu dodáva, že odsúdený svojím doterajším životom z pohľadu opakovaného páchania trestnej činnosti preukázal, že jeho náprava, a to aj výkonom trestu odňatia slobody je podstatne sťažená. Odsúdený sa totiž dopustil trestných činov tak, ako sú vyššie uvedené po tom, čo vykonal dňa 26.11.2015 trest odňatia slobody vo výmere 4 roky za zločin lúpeže a prečin krádeže. Z opakovaného množstva spáchaných trestných činov po vykonaní tohto trestu vyplýva, že tento trest nesplnil svoj účel v podobe prevýchovy odsúdeného. O sťažených možnostiach nápravy odsúdeného napokon svedčí aj okolnosť, že odsúdený v súčasnosti vykonáva dvojročný trest odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený ako trest podmienečný, pričom tento v skúšobnej dobe spáchal taktiež trestné činy.
Aj z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že prakticky len „priemerné“ správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nepreukazuje taký stupeň jeho polepšenia, ktorý by bez akýchkoľvek výhrad svedčil o tom, že slovné tvrdenia odsúdeného o tom, že sa nad sebou „zamyslel“ a že v budúcnosti povedie už riadny život, sú vierohodné a úprimné. Pre takýto záver o úprimnosti a vierohodnosti jeho slov o „náprave“ ani nesvedčí len čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Senát nadriadeného súdu sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že nemožno mať rozumnú istotu, že odsúdený povedie riadny život už po vykonaní časti trestu odňatia slobody.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.