Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/80/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Beáty Javorkovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného

S. T.,

nar. X.X.XXXX v M., trvale bytom mesto M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 25. mája 2021 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo dňa 26.9.2018 bol S. T. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 16.1.2019 bol S. T. odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Napokon trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 16.6.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Čadca, sp. zn. zo dňa 2.5.2019 (uznesenie o neosvedčení v skúšobnej dobe) bol S. T. odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. zo dňa 17.3.2021 bol preradený pre ďalší výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa , Tr. zák. a zamietnutý návrh odsúdeného S. T. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého vyššie uvedenými trestnými rozkazmi.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Samosudkyňa súdu prvého stupňa správne procesne postupovala, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody rozhodovala na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť ako k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, tak aj k vedeniu života na slobode.

Senát nadriadeného súdu ďalej nemá výhrady ani k názoru súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu potrebnej dĺžky trestu odňatia slobody (prvé dva vyššie uvedené tresty odsúdený už vykonal) podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. - (1/2 uloženého trestu odňatia slobody). Taktiež názor súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený nespĺňa materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., má oporu vo vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí. Z týchto dôkazov (hodnotenie odsúdeného, odsudzujúce rozhodnutia, register trestov) vyplýva, že u odsúdeného síce možno zistiť polepšenie, nie však také, ktoré by umožňovalo urobiť rozumný záver o tom, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život už po čiastočnom vykonaní uložených trestov.

K tomu nad rámec inak správnych dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa, senát nadriadeného súdu dodáva, že odsúdený svojím doterajším životom z pohľadu opakovaného páchania trestnej činnosti preukázal, že jeho náprava, a to aj výkonom trestu odňatia slobody je podstatne sťažená. Odsúdený sa totiž dopustil trestných činov tak, ako sú vyššie uvedené po tom, čo vykonal dňa 26.11.2015 trest odňatia slobody vo výmere 4 roky za zločin lúpeže a prečin krádeže. Z opakovaného množstva spáchaných trestných činov po vykonaní tohto trestu vyplýva, že tento trest nesplnil svoj účel v podobe prevýchovy odsúdeného. O sťažených možnostiach nápravy odsúdeného napokon svedčí aj okolnosť, že odsúdený v súčasnosti vykonáva dvojročný trest odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený ako trest podmienečný, pričom tento v skúšobnej dobe spáchal taktiež trestné činy.

Aj z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že prakticky len „priemerné“ správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nepreukazuje taký stupeň jeho polepšenia, ktorý by bez akýchkoľvek výhrad svedčil o tom, že slovné tvrdenia odsúdeného o tom, že sa nad sebou „zamyslel“ a že v budúcnosti povedie už riadny život, sú vierohodné a úprimné. Pre takýto záver o úprimnosti a vierohodnosti jeho slov o „náprave“ ani nesvedčí len čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti. Senát nadriadeného súdu sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že nemožno mať rozumnú istotu, že odsúdený povedie riadny život už po vykonaní časti trestu odňatia slobody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.