Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/2305/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Ján Odrášik, advokátom, Ul. F. Hečku 34/A, 934 01 Levice proti povinnému D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX C., o vymoženie nepeňažného plnenia s prísl. vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, Exekútorský úrad Nitra, Kmeťkova 30, 949 01 Nitra pod sp. zn. 272EX 839/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.05.2025 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.05.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 15.05.2025, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Exekučný poriadok“), nakoľko mal za to, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a podľa ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu, že sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetom sporu je betónový plot o dĺžke 29,49 m, ktorý bol postavený ako súčasť stavebného povolenia realizácie novostavby - rodinného domu so súpisným číslom XXXX na parcele č. 97/4 v katastrálnom území C., kde predmetný betónový plot bol realizovaný na parcele č. 97/2 v katastrálnom území C., následne dňa 01.12.2020 došlo ku kolaudácii, pričom stavebné povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie bolo vydané povinnému a vlastníkovi predmetných parciel. Povinný ďalej uviedol, že predmetná hranica susedných pozemkov parcelné číslo 92/1 a parcelné číslo 97/2 v katastrálnom území C. bola nesprávne zameraná. Povinný ďalej uviedol, že dňa 22.05.2024 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi ním a novým vlastníkom, pričom výkonu exekúcie bránia práva tretích osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol v zmysle a d) Exekučného poriadku zastaviť predmetnú exekúciu.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou povinného smerujúcou k tomu, že po vzniku exekučného titulu mali nastať okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, pričom takáto skutočnosť nenastala. Vec (betónové oplotenie), ktorej odstránenie je predmetom výkonu súdneho rozhodnutia, existuje a naďalej sa nachádza na predmetnej parcele. Oprávnený ďalej uviedol, že skutočnosť, že povinný nie je vlastníkom susedných pozemkov, ho nijakým spôsobom neliberalizuje

plniť vykonateľný exekučný titul. Povinnému sa ukladá povinnosť vypratať parcelu CKN 92/1, výmera 1246 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie evidovanú na LV č. XXX založeného pre katastrálne územie C., a to odstránením betónového plotu. Oprávnený poukázal na to, že povinný nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa výkon súdneho rozhodnutia týka. Okolnosti predaja iných nehnuteľností nesúvisiacich s predmetom exekúcie sú irelevantné. Výkonu exekúcie tým nebránia ani práva tretích osôb. Návrh na zastavenie exekúcie považoval oprávnený za účelový so zrejmým cieľom povinného vyhnúť sa výkonu súdneho rozhodnutia. Návrh na zastavenie exekúcie bol podľa oprávneného nedôvodný a riadne nepreukázaný. S poukazom na uvedené oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie a žiadal, aby bol jeho nárok vymáhaný v exekučnom konaní.

4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh oprávneného, ktorý je procesne legitimovaný podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z exekučného titulu. Exekučný súd v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzoval požadované náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie, priložený exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu a skutočnosť, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a taktiež všeobecné podmienky konania. Po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu či zamietnutiu návrhu, v dôsledku čoho vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť inštitút procesnej obrany podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z taxatívnych dôvodov vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný má možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

5. Exekučný súd k uvádzaným skutočnostiam povinného týkajúcich sa postavenia betónového plota a s ním súvisiaceho stavebného a kolaudačného konania uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom a exekučný súd nemožno považovať za odvolací súd či súd dovolací, v ktorých právomoci je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia v základnom konaní, resp. v administratívnom konaní. Úlohou exekučného súdu je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. Návrh na zastavenie exekúcie má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Predmetom rozhodovania exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a nie rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní. Súd s poukazom na uvedené je viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať.

6. Exekučný súd k uvádzanému tvrdeniu povinného týkajúceho sa výkonu exekúcie, ktorej bránia práva tretích osôb v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy medzi povinným a novým vlastníkom, uviedol nasledovné. Z výrokovej časti exekučného titulu nevyplýva skutočnosť, že uložená povinnosť súdom je viazaná na vlastníctvo nehnuteľnosti, ale je uložená ako osobe, ktorá zasahuje do práv tretej osoby. Tvrdená zmena v osobe vlastníctva nehnuteľnosti povinného ako predchádzajúceho vlastníka teda nemá relevantný vplyv vo vzťahu k predmetnej exekúcii. Navyše žalovanému (povinnému v tomto konaní) bola exekučným titulom uložená povinnosť vypratať parcelu CKN č. 92/1 - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 1246 m2, vedenej na LV č. XXX v katastrálnom území C., pričom vyššie špecifikovaná parcela je vo výlučnom vlastníctve oprávneného v podiele 1/1. Právna úprava katastra nehnuteľností spočíva v zásadách, ktorých úlohou je zabezpečiť čo najväčšiu istotu v právnych vzťahoch

k nehnuteľnostiam a predovšetkým dosiahnuť súlad stavu evidovaného v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom. Jednou zo zásad je zásada hodnovernosti, tzv. materiálna publicita, ktorá je obsiahnutá v ustanovení o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej v texte len ako „Katastrálny zákon“). V zmysle ustanovenia Katastrálneho zákona sú údaje katastra nehnuteľností obsiahnuté v ustanovení Katastrálneho zákona hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Z uvedeného vyplýva, že sa chráni dôvera každého v správnosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností.

7. Exekučný súd dal do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument povinného uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

9. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, § 48 ods. 2, § 50 ods. 1, § 57 ods. 1 druhá veta, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, § 61l ods. 4, § 195, § 199a ods. 1, § 199a ods. 2, § 199b, § 199d ods. 1 a § 199d ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že podľa neho nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku a ktorou je zmena majiteľa predmetnej nehnuteľnosti. Spor vedený na vypratanie je voči povinnému, pričom predmetná vec sporu je vlastníctvom inej tretej osoby (LV č. XXXX, k. ú. C.). Tým, že by vykonal súdne rozhodnutie, úmyselne by poškodil cudziu vec, čím by spáchal trestný čin. Nestotožňuje sa s výrokom súdu, „že povinný nie je vlastníkom susedných pozemkov, ho nijakým spôsobom neliberalizuje plniť vykonateľný exekučný titul“. Povinný nie je vlastníkom pozemkov sporných vo veci hranice, majiteľom pozemku par. č. 97/2, k. ú. C. je F. G. a majiteľom pozemku par. č. 92/1 v k. ú. C. je oprávnený. Plneniu výkonu exekučného titulu bránia práva tretích osôb. Nestotožňuje sa s výrokom súdu, „že povinnému sa ukladá povinnosť vypratať parcelu CKN 92/1, k. ú. C.“ a to z dôvodu práva tretích osôb a čo sa týka oprávneného, tu na základe už pár rokov trvajúceho sporu a predídeniu možných ďalších sporov v budúcnosti nie je možné vykonať vypratanie predmetnej parcely priamo z tejto parcely. Nestotožňuje sa s výrokom súdu, „že oprávnený poukázal na to, že povinný nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa výkon súdneho rozhodnutia týka“, toto vyjadrenie je zavádzanie súdu, lebo v spore sa jedná o hranicu medzi pozemkami par. č. 97/2 a par. č. 92/1, k. ú. C. a nie o vlastnícke práva k par. č. 92/1, k. ú. C.. Hranica pozemkov par. č. 97/2 a 92/1 v auguste 2015, projekt Situácia (príloha č. 1), hranica pozemkov par. č. 97/2 a 92/1 v septembri 2015 GP 100/2015 (príloha č. 2), kde hranica na oboch dokumentoch sú totožné. Následne GP č. 5/2017 (príloha č. 3), kde je už hranica pozemkov par. č. 97/2 a 92/1 posunutá a o túto skutočnosť sa opiera oprávnený. Skutočnosť, prečo došlo k posunutiu predmetnej hranice pozemkov par. č. 97/2 a 92/1, vysvetľuje Čestné prehlásenie Geodézie Levice zo dňa 23.11.2023 (príloha č. 4). Na základe vyššie uvedenej skutočnosti majiteľka nehnuteľnosti par. č. 97/2, k. ú. C. podala návrh žaloby na OS LV vo veci určenia hranice medzi pozemkami par. č. 97/2 a par. č. 92/1 pod sp. zn. . Ako povinný sa nechce vyhnúť výkonu súdneho rozhodnutia, no skutočnosťou, že boli zmenené vlastnícke práva, výkonu súdneho rozhodnutia bránia práva tretích osôb a v neposlednom rada žaloba na OS LV pod sp. zn. považuje za okolnosti, ktoré naplnili zákonom dané skutočnosti na zastavenie exekúcie. Výkonu exekúcie bráni zmena vlastníckeho práva a práva tretích osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje OS BB, aby zastavil exekučné konanie sp. zn. .

11. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa s napadnutým uznesením plne stotožňuje a považuje ho za vecne a právne správne. Oprávnený sa pridržiava svojej doterajšej argumentácie. Skutočnosti tvrdené v sťažnosti povinný uvádza opakovane, pričom tieto nie sú nijak relevantné pre exekučné konanie. Je zrejmé, že povinný koná len účelovo s cieľom oddialiť výkon exekúcie.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Podľa a 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

16. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

17. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

18. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

20. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

21. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, nakoľko v nej nie sú ani uvedené dôvody, podľa ktorých by malo byť napadnuté uznesenie vadné. Povinný v sťažnosti len všeobecne uviedol, že sa nestotožňuje s výrokmi súdu k dôvodom jeho obrany uvedenej v návrhu na zastavenie exekúcie a uviedol nový dôvod obrany, ale neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považujú napadnuté uznesenie za nesprávne. Sudca musí skonštatovať, že súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa v zmysle Exekučného poriadku stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

23. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd na zdôraznenie správnosti záverov vyššieho súdneho úradníka k dôvodom obrany uvedeným v návrhu na zastavenie exekúcie navyše uvádza nasledovné. Pokiaľ povinný namieta, že predmet sporu betónový plot bol súčasťou

stavebného i kolaudačného oplotenia a hranica susedných pozemkov par. č. 92/1 a parc. č. 97/2, k. ú. C. bola nesprávne zameraná, je nutné vychádzať z toho, že exekučným titulom je súdne rozhodnutie, kde exekučný súd podľa novej právnej úpravy exekučného konania s určitou výnimkou pre rozhodnutia vydané na podklade spotrebiteľských zmlúv, čo však nie je tento prípad, nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných súdnych rozhodnutí, resp. posudzovať činnosť súdov v základnom konaní. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím, a to aj rozsudkom pre zmeškanie, viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Povinný sa nemôže domáhať zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, resp. rozhodnutiu vo veci samej. Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená presne špecifikovaná povinnosť vypratať parcelu CKN č. 92/1 zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 1246 m2, vedenej na LV č. XXX, k. ú. C. (ktorá parcela je vo vlastníctve oprávneného), a to odstránením betónového oplotenia v dĺžke 29,49 m z uvedenej parcely podľa grafického zamerania geodeta H. I. E., XXX XX A. J., Kostolné 1025, IČO 32 423 357 a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na princípy prezumpcie správnosti súdnych rozhodnutí a nemožnosti preskúmania vecnej/materiálnej správnosti exekučného titulu v exekučnom konaní (s malou výnimkou pre platobné rozkazy týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, čo nie je daná vec), exekučný súd uzatvára, že nie je oprávnený v priebehu exekučného konania preskúmavať právny vzťah, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu, vecnú správnosť exekučného titulu a ani zrušiť alebo preskúmať exekučný titul, ktorý je podkladom vykonania tejto exekúcie. Oprávnený si v exekučnom konaní uplatňuje len právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré mu nebolo splnené dobrovoľne. Oprávnený si realizuje len svoje právo a nie je možné preto uzavrieť, že by oprávnený konal predčasne či v rozpore s právom.

24. K druhému dôvodu obrany povinného o zmene vlastníckeho práva susedných pozemkov uvedenom v návrhu na zastavenie exekúcie sťažnostný súd k odôvodneniu vyššieho súdneho úradníka navyše uvádza, že ani skutočnosť prevodu vlastníckeho práva k susednému pozemku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Povinnosť uložená exekučným titulom sa neviaže na vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemku). Betónové oplotenie, ktoré má byť odstránené, sa nenachádza na pozemku, ku ktorému vlastnícke právo bolo zmenené, ale sa nachádza na cudzom pozemku, ktorého vlastníkom povinný nebol ani v minulosti a ktorého vlastníkom v súčasnosti nie je ani cudzia osoba (F. G.), ale ktorý je vo vlastníctve oprávneného. Súčasne táto povinnosť bola uložená priamo povinnému ako stavebníkovi betónového oplotenia. Aj v ust. stanovuje, že ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil. Ten na koho náklady bude stavba odstránená, je vždy ten, kto stavbu neoprávnene zriadil a to bez ohľadu na vlastníctvo pozemku, čo je logické, nakoľko sa jedná o stavbu postavenú na cudzom pozemku. Stranami sporu v predmetnom konaní sú vždy len osoba, na ktorej pozemku bola neoprávnená stavba zriadená a osoba, ktorá túto „neoprávnenú“ stavbu zriadila. Tým, že povinný previedol vlastníctvo k pozemku, na ktorom sa cudzia stavba (betónové oplotenie) ani nenachádza, previedol len vlastnícke právo k inému pozemku, nie aj mu uloženú mu povinnosť odstrániť betónové oplotene. Preto skutočnosť, že povinný previedol vlastnícke právo k susednému pozemku nemá žiadny vplyv na povinnosť mu uloženú v exekučnom titule. Sťažnostný súd tak uzatvára, že ani zmena vlastníctva susedného pozemku neovplyvňuje dôvodnosť vedenia exekúcie, nakoľko uložená povinnosť nie je viazaná na vlastníctvo tohto pozemku.

25. K námietke povinného o posunutí hranici medzi pozemkami a s tým súvisiaceho podania žaloby na OS LV vo veci určenia hranice medzi pozemkami novou majiteľkou s par. č. 97/2, k. ú. C., ktorú námietku povinný uviedol až v sťažnosti, exekučný súd uvádza, že na ňu nemohol prihliadnuť vzhľadom na koncentračnú zásadu prejednávania a rozhodovania návrhov na zastavenie exekúcie podľa novej právnej úpravy exekučného práva účinnej od 01.04.2017, podľa ktorej nemožno prihliadnuť na nové tvrdenia a dôkazy, ktoré mohol účastník použiť už pri predchádzajúcom procesnom úkone. Koncentračná zásada sa uplatňuje bezvýnimočne, t. j. povinný musí všetky otázky dôvodnosti a prípustnosti exekúcie namietať pri svojom prvom úkone v exekučnom konaní, pokiaľ tieto v tom čase existujú. Koncentrácia exekučného konania vyjadrená v ust. § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenia exekúcie a ktoré tu boli v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré povinný objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Povinný teda môže uviesť nové tvrdenia, novú právnu argumentáciu alebo nové dôkazy v rámci sťažnosti iba vtedy, ak vyplývajú z novej skutočnosti, ktorá nastala po 15-dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, čo v prípade novo nastolenej námietky povinným nie je splnené. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania, a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade článkom 48 ods. 2 SR, a preto ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako má súd (61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku) postupovať. Správnosť uplatňovania koncentračnej zásady v exekučnom konaní aj z ústavnoprávnej roviny potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich viacerých rozhodnutiach napr. č. k. -13 zo dňa 03.03.2020, sp. zn. zo dňa 09.03.2022, sp. zn. zo dňa 16.03.2022, sp. zn. zo dňa 01.06.2022, č. k. -13 zo dňa 14.12.2022, č. k. -12 zo dňa 21.02.2023, č. k. -13 zo dňa 24.10.2023, sp. zn. zo dňa 18.04.2024, č. k. -9 zo dňa 16.04.2025 či sp. zn. zo dňa 28.01.2026.

26. Napriek vyššie uvedenému o neprihliadnutí na povinným až v sťažnosti vznesenú novú námietku sťažnostný súd len stručne uvádza, že aj keby ju bol povinný predložil riadne a včas, nebola by dôvodná. Vedenie iného konania totiž nijakým spôsobom neovplyvňuje samotný exekučný titul, na podklade ktorého je vedená táto exekúcia. Takýto vplyv by mohli mať iba opravné prostriedky a im podobné inštitúty, ktorými je možné priamo zrušiť existujúci exekučný titul. Pokiaľ trvá existencia právoplatného rozhodnutia, má sa za to, že nárok ním judikovaný, čiže je daný v zmysle starej rímskej zásady „res iudicata pro veritate accipitur“ („rozsúdená vec sa považuje za pravdu“).

27. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

28. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.05.2025 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.