Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/135/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu DELIPRO, s.r.o., Vrbovská cesta 17, Piešťany, IČO: 31 439 845, zastúpeného spoločnosťou s.r.o., Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanému Inšpektorátu práce Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ITA-21-46-2.1/P-E22, 24A23, 25-19, sp. č. IPTT/IPTT_ODD BOZP I/KON/2019/715 zo dňa 26.03.2019 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania sa nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného - protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 26.03.2019 v znení dodatkov č. 1 a 2 zo dňa 28.04.2019 a 03.06.2019, ktorým bolo stanovených osem nedostatkov zistených v prevádzke kontrolovaného subjektu a uložená povinnosť zistené nedostatky odstrániť.

2.

Podľa žalobcu je žalobou napadnutý Protokol v znení jeho dodatkov, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní, nezákonný nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatkov dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ Protokolu, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.

3.

Poukazoval na to, že na základe jeho vyjadrenia k Protokolu žalovaný vydal dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom uznal nezákonnosť nedostatkov uvedených v bodoch 4 a 8 Protokolu, tieto nedostatky zrušil a súčasne zmenil znenie nedostatkov uvedených v bodoch 1 a 5, v nadväznosti na čo uložil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky uvedené v bodoch 1,2,5,6 a 7 v stanovenej lehote a od prevzatia dodatku Protokolu riadiť sa „predmetnými ustanoveniami zákona“, pokiaľ ide o nedostatok uvedený v bode 3.

4.

Na základe vyjadrenia žalobcu k dodatku č. 1 vydal žalovaný dodatok č. 2 Protokolu, v ktorom zaujal stanovisko k nedostatkom uvedeným v bode 1 a 5 Protokolu, ktorých znenie ponechal bezo zmeny, a k vyjadreniam žalobcu k nedostatkom uvedeným v bodoch 2,3,6 a 7 stanovisko nezaujal.

5.

Na vyjadrenie žalobcu k dodatku č. 2 žalovaný reagoval iba listom zo dňa 11.07.2019, podľa obsahu ktorého sa už argumentami žalobcu zaoberať nebude.

6.

V bode 1 Protokolu v znení dodatkov žalovaný ako nedostatok stanovil, že žalobca neposkytol zamestnancom p. L. a p. O. potrebné účinné osobné ochranné prostriedky a to konkrétne ochrannú masku s filtrom proti organickým parám a aerosólom pre prácu s chemickými látkami „acetón“ a „izopropylalkohol“, čím porušil ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na nariadenia vlády č. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Žalovaný vychádzal pri stanovení nedostatku z toho, že v karte bezpečnostných údajov pre chemickú látku „acetón" je v časti 8 uvedená ako OOPP ochranná maska s filtrom, a to aj pri krátkodobom a nepatrnom vplyve a v karte bezpečnostných údajov pre chemickú látku „ izopropylalkohol“ je v časti 8 uvedená ako 00PP ochranná masku s filtrom pri možnosti nadýchnutia.

7.

Podľa žalobcu v skutočnosti vôbec nebol povinný poskytnúť zamestnancom ochrannú masku s filtrom proti organickým parám a aerosólom pre prácu s chemickými látkami acetón a izopropylalkohol nakoľko poskytovanie OOPP sa poskytuje podľa oddielu 8 karty bezpečnostných údajov iba v prípade, ak nie sú k dispozícii aplikovateľné expozičné scenáre, ktoré sú súčasťou karty bezpečnostných údajov, ale rozhodujúcim je, aká činnosť sa s chemickými látkami vykonáva. Stanovenie potrebných OOPP si vyžaduje posúdenie charakteru vykonávanej činnosti a následne subsumovanie tejto činnosti pod niektorý z expozičných scenárov, pričom iba v prípade činnosti, ktorú nie je možné subsumovať pod žiaden z expozičných scenárov, je potrebné poskytnúť OOPP uvedené v oddiely 8 bezpečnostných údajov.

8.

V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že v zmysle článku 14 ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ ES (ďalej len „Nariadenie REACH"): „Každý registrujúci určí a uplatňuje vhodné opatrenia na primeranú kontrolu rizík zistených pri hodnotení chemickej bezpečnosti a v prípade potreby ich odporučí v karte bezpečnostných údajov, ktorú poskytuje v súlade s článkom 31“. V zmysle Prílohy I ods. 0.7 Nariadenia REACH „Expozičný scenár je súbor podmienok, ktoré opisujú, ako sa látka vyrába alebo používa počas svojho životného cyklu a ako výrobca alebo dovozca kontroluje alebo odporúča následným užívateľom kontrolovať expozíciu osôb alebo životného prostredia. Tieto súbory podmienok obsahujú opis opatrení manažmentu rizík aj prevádzkových podmienok, ktoré výrobca alebo dovozca uplatňuje alebo odporúča uplatňovať následným užívateľom. Ak sa látka uvádza na trh, príslušné expozičné scenáre vrátane opatrení manažmentu rizík a prevádzkových podmienok sa zahrnú do prílohy ku karte bezpečnostných údajov v súlade s prílohou II.“ V zmysle článku 31 ods. 9 Nariadenia REACH : „Dodávatelia bezodkladne aktualizujú kartu bezpečnostných údajov pri týchto príležitostiach: a) ihneď ako sú k dispozícii nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť opatrenia manažmentu rizík, alebo nové informácie o nebezpečenstve b) po udelení alebo zamietnutí autorizácie; c) po uložení obmedzenia.“ V zmysle Prílohy II, časť A ods. 0.1.2 Nariadenia Komisie (EÚ) 2015/830 z 28. mája 2015, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií ( REACH ) ( ďalej len „Nariadenie o zmene REACH“): „Informácie uvedené v karte bezpečnostných údajov majú byť v súlade s informáciami v správe o chemickej bezpečnosti, ak sa takáto správa vyžaduje. Ak bola správa o chemickej bezpečnosti vyhotovená, príslušný expozičný scenár, resp. scenáre sa vložia do prílohy ku karte bezpečnostných údajov.“ V zmysle Prílohy II, časť A ods. 0.1.2 bod 8 - ODDIEL 8 Kontroly expozície/osobná ochrana Nariadenia o zmene REACH : „ Kontroly expozície/osobná ochrana v tomto oddiele karty bezpečnostných údajov sa opisujú uplatniteľné expozičné limity v pracovnom prostredí a nevyhnutné opatrenia manažmentu rizika.

Ak sa vyžaduje správa o chemickej bezpečnosti, informácie v tomto oddiele karty bezpečnostných údajov sú v súlade s informáciami uvedenými pre identifikované použitia v správe o chemickej bezpečnosti a s expozičnými scenármi preukazujúcimi kontrolu rizika zo správy o chemickej bezpečnosti stanovenými v prílohe ku karte bezpečnostných údajov.“

9.

Podľa žalobcu je používanie chemickej látky acetón v jeho činnosti možné subsumovať pod expozičné scenáre 3 a 8, pri vykonávaní ktorých činností sa ochrana dýchacích ciest poskytnutím OOPP vôbec nevyžaduje a podobné používanie chemickej látky izopropylalkohol pod expozičný scenár 7 a 30, pri ktorých sa ochrana dýchacích ciest takýmto spôsobom taktiež nevyžaduje.

10.

Má za to, že preukázal na základe uskutočnenia oficiálneho merania Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, že expozícia príslušných zamestnancov chemickej látke „acetón“ je v rozsahu 1,95% maximálneho prípustného expozičného limitu a expozícia chemickej látke „izopropylalkohol“ menej ako 0,024% maximálneho prípustného expozičného limitu. Žalobca (resp. pracovná zdravotná služba a bezpečnostnotechnická služba poverení žalobcom dodávateľským spôsobom) posúdil riziko v prípade takto zanedbateľnej expozície ako bezvýznamné, prakticky nulové, bez akéhokoľvek negatívneho vplyvu na zdravie príslušných zamestnancov, ktoré nepredstavuje nebezpečenstvo, pri ktorom by bolo potrebné vôbec uvažovať o poskytnutí OOPP na ochranu dýchacích ciest. Žalovaný v bode 1 Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 vychádza zjavne z toho, že takéto posúdenie rizika je nesprávne, pričom však neuvádza žiadne dôvody takéhoto tvrdenia. Žalovaný výlučne uvádza, že „pri poskytovaní OOPP je smerodajné existujúce riziko a nebezpečenstvo vyplývajúce z pracovného procesu na konkrétnom pracovisku“. Žalovaný však neuvádza, ako posúdil existujúce riziko a nebezpečenstvo vyplývajúce z používania chemických látok „ acetón“ a „izopropylalkohol“ na danom pracovisku žalobcu a na základe akých skutočností následne dospel k záveru, že existujúce riziko a nebezpečenstvo je také, že poskytnutie ochrannej masky proti organickým parám a aerosólom pri práci s chemickými látkami „acetón“ a „ izopropylalkohol je nevyhnutné. Žalovaný síce tvrdí, že poskytovanie OOPP závisí od posúdenia existujúceho rizika a nebezpečenstva, ale zároveň vychádza z toho, že 00PP je nevyhnutné poskytovať pri akokoľvek nízkej expozícii danej chemickej látke. Žalovaný tak vlastne popiera zmysel posúdenia rizika a nebezpečenstva, vrátane stanovenia maximálne prípustných expozičných limitov, pretože pokiaľ by vychádzali z tvrdení žalovaného, posúdenie existujúceho rizika a nebezpečenstva by strácalo zmysel, keďže na stanovenie potrebných OOPP by bolo dostatočné zistenie, že zamestnanec prichádza do kontaktu s príslušnou chemickou látkou, pričom by sa ani nerozlišovalo, aké činnosti s príslušnou chemickou látkou vykonáva.

11.

Podľa žalobcu znenie nedostatku uvedeného v bode 1 Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 je vzhľadom na vzájomné rozpory v tvrdeniach žalovaného nezrozumiteľné. Zároveň znenie nedostatku uvedeného v bode 1 Protokolu v znení Dodatku č. l a Dodatku č. 2 vykazuje nedostatok dôvodov odôvodňujúcich stanovenie nedostatku. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že bod 1 Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a zároveň nedostatok dôvodov, čo je nepochybne dôvodom na zrušenie tejto časti Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 v zmysle .

12.

Pokiaľ žalovaný v bode 2 Protokolu stanovil ako nedostatok, že žalobca nevedie úplnú evidenciu OOPP poskytnutých zamestnancom p. L., p. T., p. T. a p. O. napriek tomu, že kontrolovaný subjekt stanovuje povinnosť pridelenie každého OOPP potvrdiť podpisom zamestnanca, čím žalobca porušil ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP, žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav nakoľko sa nezaoberal skutočnosťou, či predmetné OOPP boli konkrétnym zamestnancom skutočne prideľované.

13.

Žalobca v tejto súvislosti uvádzal, že v jeho činnosti obsluhuje jeden zamestnanec viacero strojných zariadení, resp. vykonáva viacero pracovných procesov. Zároveň dochádza k veľmi vysokej miere

flexibility jednotlivých výrobných zamestnancov, keď' v priebehu určitého časového obdobia podľa potreby flexibilne pracujú na rôznych strojných zariadeniach resp. vykonávajú viacero pracovných procesov bez toho, aby bolo možné vopred stanoviť, aké strojné zariadenia bude zamestnanec obsluhovať, resp. aké pracovné procesy bude zamestnanec vykonávať. Z uvedeného dôvodu sú niektoré OOPP poskytnuté zamestnancom takou formou, že sa nachádzajú pri danom strojnom zariadení a sú k dispozícii tým zamestnancom, ktorí budú príslušné strojné zaradenie obsluhovať resp. pracovné procesy vykonávať. Zákon o BOZP nešpecifikuje, akou formou musia byť OOPP zamestnancovi poskytnuté a nevylučuje, aby boli OOPP poskytnuté zamestnancom aj formou ich umiestnenia k príslušnému strojnému zariadeniu. Nie je možné požadovať od zamestnanca, aby svojim podpisom potvrdil prevzatie tých OOPP, ktoré sú napr. umiestnené k príslušnému strojnému zariadeniu, pretože tieto OOPP zamestnanec nepreberá, nie sú mu osobne zverené. Takéto OOPP následne nemôžu byť ani uvedené v „osobných kartách zverených predmetov.“ Ak je vo vnútorných predpisoch žalobcu nad rámec zákona uvedená povinnosť zamestnanca potvrdiť pridelenie OOPP svojím podpisom, uvedené ustanovenie je možné vykladať výlučne tým spôsobom, že sa tým majú na mysli OOPP pridelené konkrétnemu zamestnancovi, a nie OOPP poskytnuté zamestnancom bez ich pridelenia konkrétnemu zamestnancovi.

14.

V bode 3 Protokolu žalovaný stanovil ako nedostatok, že žalobca neinformoval zamestnancov p. T. a p. O. o práci s chemickými faktormi v zmysle Nariadenia vlády SR č. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci (ďalej len „“), najmenej raz ročne (v roku 2018,2017), čo je porušením ustanovenia zákona o BOZP v nadväznosti na .

15.

Žalobca má za to, že pokiaľ chcel žalovaný stanoviť ako nedostatok, že zamestnanci neboli informovaní o práci s chemickými faktormi v zmysle (čiže nie prípadný nedostatok spočívajúci v nedostatku vedenia evidencie o poskytnutí informácií), bol povinný zisťovať skutkový stav nielen pokiaľ ide o vedenie evidencie o splnení informačnej povinnosti, ale taktiež pokiaľ ide o preverenie iným spôsobom, či zamestnancom informácie o práci s chemickými faktormi poskytnuté boli. Z administratívneho spisu však jednoznačne vyplýva, že žalovaný si skutočné poskytnutie informácií nijakým spôsobom nepreveroval. ani žiadny iný právny predpis neukladá žalobcovi uskutočniť informovanie zamestnancov konkrétnou formou a takisto neukladá žalobcovi povinnosť preukázať splnenie povinnosti konkrétnym spôsobom. Je nepochybné, že od žalobcu môže byť požadované iba to, čo mu ukladajú príslušné právne predpisy. Žalobca preukázal splnenie povinnosti poskytnúť zamestnancom informácie o práci s chemickými faktormi prezenčnou listinou zo školenia o pracovnom predpise, v rámci ktorého boli zamestnancom informácie poskytnuté, ktorú doplnil o vyhlásenia zamestnancov o poskytnutí informácií pri práci s chemickými faktormi. Žalovaný v Dodatku č. 1 uviedol, že „zabezpečením si vyhlásenia zamestnancov kontrolovaný subjekt si uvedenú povinnosť nesplnil v zmysle zákona.“ Žalovaný však nijakým spôsobom nezdôvodnil, akou úvahou sa spravoval pri posudzovaní predložených dôkazov a prečo nie je preukázanie splnenia informačnej povinnosti takouto formou podľa žalovaného prípustné.

16.

Žalobca súčasne považuje opatrenie na odstránenie nedostatku uvedeného v bode 3 za formulované nedostatočne nakoľko v ňom nie je uvedené, akým ustanovením akého zákona sa má žalobca riadiť, preto ho považujete za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

17.

V bode 5 Protokolu žalovaný stanovil ako nedostatok (v znení nedostatku v zmysle Dodatku č. 1), že žalobca v „Prevádzkovom poriadku a posúdení rizika pre prácu s chemickými faktormi z augusta 2012“ neuvádza klasifikáciu chemických látok a zmesí v zmysle Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 57/548/EHS a 199/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (kontrolovaný subjekt uvádza klasifikáciu chemických látok a zmesí v zmysle neplatného právneho predpisu), čo je porušením

ustanovenia v nadväznosti na ods. la Chemický zákon.

18.

Žalovaný dôvodí, že neuskutočnením aktualizácie Prevádzkového poriadku a posúdenia rizika pre prácu s chemickými faktormi z augusta 2012 došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP „zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“ Žalobca má za to, že povinnosť stanovenú v §6 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP môže porušiť výlučne ten zamestnávateľ, ktorý nevykoná potrebné „opatrenia.“ Pojem „opatrenie“ však znamená „zásah“, „zákrok na dosiahnutie istého výsledku“ a pod. povinnosť vykonať „opatrenie“ tak nie je možné subsumovať povinnosť vykonať zmenu vnútorného predpisu zamestnávateľa, nakoľko takýto úkon nemožno označiť ako „zásah“ ani ako „zákrok.“

19.

Žalobca považuje výklad príslušného ustanovenia zákona prezentovaný žalovaným za nesprávny, a to jednak s poukazom na vyššie uvedený a všeobecne zaužívaný význam pojmu „opatrenie“, ako aj na skutočnosť, že pokiaľ by bol úmysel zákonodarcu považovať za „opatrenie“ aj „vydávanie vnútorných predpisov“, zákonodarca by v rámci povinností zamestnávateľa uvedených v § 6 ods. 1 zákona o BOZP nezakotvoval ako samostatnú povinnosť zamestnávateľa v § 6 ods. 1 písm. l) zákona o BOZP osobitne povinnosť ,,vydávať vnútorné predpisy.“

20.

Žalobca nespochybňuje skutočnosť, že Prevádzkový poriadok nebol zmenený, keď' sa zmenila klasifikácia chemických látok a zmesí, čiže táto skutočnosť nie je sporná. Žalobca tak isto pripravil prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby aktualizáciu Prevádzkového poriadku, ktorá bude obsahovať správnu klasifikáciu chemických látok a zmesí. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca „uvádza navzájom protikladné skutočnosti, nakoľko sám v súčasnosti pripravuje aktualizáciu Prevádzkového poriadku. Najprv uvádza o zbytočnosti aktualizácie a následne vykonáva aktualizáciu predpisu.“ Uvedená argumentácia žalovaného poukazuje na to, že žalovaný tvrdenia žalobcu dostatočne nepochopil. Žalobca neuviedol žiadne navzájom protichodné skutočnosti. Žalobca aktualizáciu Prevádzkového poriadku nepokladal a nepokladá za zbytočnú. Jedna vec však je vylepšiť Prevádzkový poriadok, tak aby obsahoval iba aktuálne údaje, čo je nepochybne vhodné, ale druhá vec je, či ponechaním neaktuálnej klasifikácie chemických látok a zmesí v Prevádzkovom poriadku, resp. neaktualizovaním Prevádzkového poriadku žalobca porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu ako zamestnávateľovi zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Pracovná zdravotná služba žalobcu zastáva názor, že ponechaním neaktuálnej klasifikácie chemických látok v Prevádzkovom poriadku resp. neaktualizovaním Prevádzkového poriadku žalobca vskutku neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu žalobcovi ako zamestnávateľovi zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca sa však domnieva, že samotná klasifikácia chemických látok a zmesí neovplyvňuje riziko spojené s používaním chemických látok a zmesí. Neaktualizovanie klasifikácie chemických látok a zmesí totiž neznamená, že žalobca poskytoval zamestnancom nesprávne informácie o nebezpečných vlastnostiach chemických látok a zmesí.

21.

V bode 6 Protokolu v znení dodatkov žalovaný stanovil ako nedostatok, že žalobca vo svojom vnútornom predpise „Pracovný predpis č. 3421.001.12 - páskovanie“ zo dňa 14.06.2017 a v dokumente „Posúdenie rizika“ zo dňa 01.01.2018 pre pracovnú činnosť „operátor“ na pracovisku „SMD“ - „Konfekcia“ neuvádza povinnosť prideľovať zamestnancom ochranné rukavice na ochranu pri práci s chemikáliami v zmysle kariet bezpečnostných údajov pre chemickú látku „izopropylalkohol 100%“ a pre „acetón“, (túto povinnosť uvádza iba v „Zozname poskytovaných OOPP“, ktorý je súčasťou Organizačnej smernice OS/BOZP/02 zo dňa 10.07.2017 - „Poskytovanie OOPP a čistiacich prostriedkov“), čo je porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. 1) zákona o BOZP.

22.

Povinnosť viesť zoznam OOPP je bližšie konkretizovaná v§5 ods. 5NV pre OOPP, v ktorom sa uvádza , že „zamestnávateľ poskytuje osobné ochranné pracovné prostriedky podľa svojho zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov vypracovanom na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev.“ Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že právny poriadok ukladá zamestnávateľovi povinnosť vypracovať zoznam OOPP „na základe posúdenia rizika“, ale neukladá povinnosť viesť ho povinne v rámci dokumentu „posúdenie rizika.“ Žalobca predložil žalovanému Zoznam poskytovaných OOPP, čím jednoznačne preukázal splnenie povinnosti v zmysle §6 ods. 1 písm. 1) zákona o BOZP v spojení s § 5 ods. 5NV pre OOPP. Žalobca nie je povinný uvádzať OOPP priamo v rámci dokumentu „posúdenie rizika.“ Ak žiadny všeobecne záväzný právny predpis žalobcovi neukladá uvádzať zoznam poskytovaných OOPP v rámci dokumentu „posúdenie rizika“, je nepochybné, že nemôže byť porušením povinnosti žalobcom, ak čokoľvek je alebo naopak nie je uvedené v časti dokumentu, ktorého vedenie nie je povinnosťou žalobcu.

23.

Žalovaný v dodatku č. 1 nad rámec formulovania nedostatku v bode 6 Protokolu tvrdí, že „ z rozdielnosti v dokumentácii týkajúcej sa jednej problematiky, má inšpektor práce za to, že zamestnanci kontrolovaného subjektu nemôžu vedieť a nevedia, ktoré ochranné pracovné prostriedky na ochranu pred konkrétnym rizikom majú používať.“ Je možné konštatovať, že záver žalovaného, že na základe rozdielnosti dokumentácie zamestnanci žalobcu nevedia, ktoré OOPP majú používať, je nielen nepravdivý, ale zároveň absolútne ničím nepodložený. Žalovaný totiž nijakým spôsobom nezisťoval, či zamestnanci žalobcu vedia alebo nevedia, aké OOPP majú používať. Pokiaľ žalovaný konštatuje skutočnosti, ktoré si nijakým spôsobom nepreveroval, takýto postup nesie znaky svojvoľného arbitrárneho rozhodovania.

24.

Obdobnú argumentáciu žalobca uviedol v súvislosti s bodom 7 Protokolu, v ktorom žalovaný stanovil ako nedostatok, že žalobca vo svojom vnútornom predpise „Posúdenie rizika“ zo dňa 01.01.2018 pre pracovnú činnosť „operátor“ na pracovisku „SMD“ - „Konfekcia“ neuvádza povinnosť prideľovať zamestnancom vinylové ochranné rukavice na ochranu pri práci s cínom SACX0307 v zmysle karty bezpečnostných údajov (túto povinnosť uvádza iba v „Zozname poskytovaných OOPP“, ktorý je súčasťou Organizačnej smernice OS/BOZP/02 zo dňa 10.07.2017 - „Poskytovanie OOPP a čistiacich prostriedkov“), čo je porušením ustanovenia § 6 ods. 1 písm. 1) zákona o BOZP.

25.

V súvislosti s namietaným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca uvádzal, že žalovaný síce v Dodatku č. 1 formálne reagoval na vyjadrenia žalobcu ku každému z vytýkaných nedostatkov, ale s viacerými vyjadreniami žalobcu a predloženými dôkazmi sa vôbec nevysporiadal. Pokiaľ ide o Dodatok č. 2, žalovaný reagoval iba na vyjadrenia žalobou k niektorým z vytýkaných nedostatkov, ale evidentne sa aj takom prípade vyhýbal tomu, aby sa snimi vysporiadal. Žalovaný je v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce povinný posúdiť písomné vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa a v dodatku k protokolu uviesť svoje stanovisko k nemu. Máme za to, že žalovaný splní uvedenú zákonnú povinnosť iba v prípade, že sa vyjadrí „ konkrétne“ k tvrdeniam žalobcu a predloženým dôkazom. Pokiaľ ide nedostatok uvedený v bode 1 Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, žalovaný sa nevysporiadal s viacerými vyjadreniami žalobcu, ktorý opakovane poukazoval na zanedbateľné, prakticky nulové riziko vzhľadom na mieru expozície, na neexistenciu vplyvu na zdravie zamestnancov, pričom žalovaný namiesto toho podsúval žalobcovi vyjadrenia, ktoré v skutočnosti neboli jeho vyjadreniami a na takéto domnelé vyjadrenia následne reagoval. Pokiaľ ide nedostatok uvedený v bode 2 Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami žalobcu, pokiaľ ide o nemožnosť prideľovania spoločne zdieľaných OOPP oproti podpisu konkrétnym zamestnancom a namiesto toho iba v Dodatku č. 1 zopakoval skutkové tvrdenia uvedené v Protokole a v Dodatku č. 2 sa k doplňujúcim tvrdeniam žalobcu už nevyjadril vôbec. Žalobca vo Vyjadrení I požiadal o metodické usmernenie, akým spôsobom je možné zlepšiť evidenciu poskytovania OOPP v prípade, ak ten istý OOPP používa v praxi viacero zamestnancov z vopred

neurčiteľného okruhu zamestnancov. Žalovaný na túto žiadosť žalobcu nijakým spôsobom nereagoval, ale iba zotrval na povinnosti žalobcu odstrániť zistení nedostatok.

26.

Pokiaľ ide nedostatok uvedený v bode 3 Protokolu v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami žalobcu ohľadne stanovenia záverov bez preverenia skutkového stavu (v tomto prípade skutočného informovania zamestnancov o práci s chemickými faktormi) a dôkazy predložené žalobcom bez bližšieho zdôvodnenia neakceptoval. Pokiaľ ide nedostatok uvedený v bode 6 s 7 Protokolu v znení Dodatku č. l a Dodatku č. 2, žalovaný sa nevysporiadal s vyjadreniami žalobcu ohľadne stanovenia záverov bez preverenia skutkového stavu (ničím nepodložené závery žalovaného, že zamestnanci žalobcu nevedia, aké OOPP majú používať).

27.

Žalobca navrhol vykonanie dôkazu výsluchom inšpektora práce Ing. T. O., ktorá inšpekciu práce v tomto prípade vykonávala, a zabezpečením listín, na ktoré sa správny orgán v Protokole a jeho dodatkoch odvoláva, pokiaľ nie sú súčasťou administratívneho spisu.

28.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

29.

Uviedol, že Inšpektorát práce Trnava vyšetroval podnet zo dňa 08.02.2019 zamestnanca L. O., nar. XX.XX.XXXX týkajúci sa porušenia pracovných podmienok v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci u zamestnávateľa DELIPRO, s.r.o. Piešťany. V dňoch 25.02., 01.03., 14.03. a 26.03.2019 inšpektori práce vykonali inšpekciu práce u žalobcu. Z Výkonu inšpekcie práce bol vypracovaný protokol č. ITA-21-46-2.1/P-E22.24A23,25-19 (ďalej len - protokol") č.sp. IPTT/IPTT_ODD BOZP I/KON/2019/715 týkajúci sa vykonania inšpekcie práce v oblasti dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovnoprávnych vzťahov, trhového dohľadu a dodržiavania podmienok zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. K uvedenému protokolu sa žalobca vyjadril v lehote 7 dní. Na základe jeho vyjadrenia bol vypracovaný a prerokovaný dodatok č. 1 dňa 29.04.2019 k protokolu. Dňa 03.06.2019 bol prerokovaný dodatok č. 2 na základe vyjadrenia žalobcu k dodatku č. 1 v lehote 7 dní. Inšpektorátu práce bolo doručené dňa 25.06.2019 vyjadrenie žalobcu k dodatku č.

30.

Vzhľadom na skutočnosť, že inšpektorát práce trval na nedostatkoch a skutočnostiach uvedených v protokole v znení dodatku č. la dodatku č. 2 k protokolu, inšpektor práce protokol dňa 03.06.2019 dodatkom č. 2 uzavrel. Tým sa inšpekcia práce považuje za ukončenú. V oblasti dodržiavania právnych a ostaných predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov bol zo strany zamestnanca Pavol Trgala doručený dňa 26.04. 2019 na Inšpektorát práce Trnava ďalší podnet, ktorý bol riešený samostatným výkonom inšpekcie práce zo dňa 03.05.2019 formou poradenstva inšpektorom práce Ing. Ivanou Varga Babeľovou PhD, pod registračným číslom záznamu 2019/7179, č. spisu IPTT/ IPTT_ODD BOZP I/KON/2019/1390.

31.

Pri výkone inšpekcie práce dňa 01.03.2019 bolo zistené, že kontrolovaný subjekt neposkytol zamestnancom N. L., montážny pracovník, L. O., montážne práce - brúsič, rezač potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky - ochranná maska s filtrom proti organickým parám a aerosólom pre prácu s chemickými látkami (acetón, izopropylalkohol) používanými pri pracovnej činnosti „páskovanie“ na pracovisku „SMD“ - „Konfekcia“, tak ako to vyžaduje karta bezpečnostných údajov pre chemickú látku „izopropylakohol 100%“ zo dňa 01.02.2016 a karta bezpečnostných údajov pre „acetón“ zo dňa 26.01.2017, čím porušil ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) v nadväznosti na nariadenia vlády č. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len ).

32.

Žalovaný zotrval na svojich stanoviskách uvedených v Protokole v znení dodatkov č. 1 a 2, v súvislosti s čím poukazoval na to, že v zmysle čl. 14 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady č. 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 200/21/ES v znení neskorších predpisov sa pre všetky látky podliehajúce registrácii v množstvách 10 ton a viac ročne na registrujúceho vykoná hodnotenie chemickej bezpečnosti a vyhotoví sa správa o chemickej bezpečnosti. V zmysle čl. 31 ods. 1 REACH dodávateľ látky alebo zmesi poskytne príjemcovi látky alebo zmesi kartu bezpečnostných údajov zostavenú v súlade s prílohou II REACH. V zmysle čl. 31 ods. 2 REACH každý účastník dodávateľského reťazca, od ktorého sa vyžaduje hodnotenie chemickej bezpečnosti látky zabezpečí, aby informácie v karte bezpečnostných údajov boli v súlade s informáciami z tohto hodnotenia. V zmysle čl. 37 REACH každý následný užívateľ má právo písomne upovedomiť o používaní výrobcu, dovozcu alebo následného užívateľa, ktorý mu látku ako takú alebo látku v zmesi dodáva, s cieľom aby sa z použitia stalo identifikované použitie. Poskytne pritom dostatočné informácie, ktoré umožnia výrobcovi, dovozcovi alebo následnému užívateľovi, ktorý látku dodal, pripraviť expozičný scenár alebo prípadne kategóriu použitia a expozície pre jeho použitie v hodnotení chemickej bezpečnosti zo strany výrobcu, dovozcu alebo následného užívateľa. Žalobca predložil ako dôkaz kartu bezpečnostných údajov (ďalej len „KBU") pre nebezpečnú chemickú látku „acetón“ s dátumom vydania 26.01.2017, dodávateľa DONAUCHEM s.r.o., Trnavská Cesta 82/A, Bratislava. Súčasťou KBU je expozičný scenár (tzv. rozšírená KBU). V oddieli č. 8.2 - Kontroly expozície: predloženej KBU, výrobca uvádza povinnosť poskytovať zamestnancom na ochranu dýchacích ciest už pri krátkodobom alebo nepatrnom vplyve filtračný dýchací prístroj s filtrom, plynová maska s filtrom typu A, alebo samostatné dýchacie prístroje. V predloženej KBU výrobca v časti expozičného scenára (ďalej len ES) - ES 0 „Generický plán expozície pre priemyselné postupy relevantné pre Acetón obsahujúce produkty (ES - 11)“ uvádza výrobca zoznam procesov použitia acetónu označený číslami 1 až 19. Pod číslom 14 uvádza PROCES: „použitie valčekov a štetcov“ čistenie a údržba vybavenia (zamestnanci)".V zmysle REACH sa pritom pod č. 14 označuje proces „tabletovanie, lisovanie, vytláčanie, tvorba paliet, granulácia“ podľa usmernenia ECHA

- Európskej chemickej agentúry. V expozičných scenároch, ktoré sú súčasťou predloženej rozšírenej KBU (aj v ES 3 a ES 8) výrobca uvádza proces PROC 10 - použitie valčekov a štetcov (teda proces, ktorý zodpovedá použitiu zamestnancami žalobcu). Pre všetky expozičné scenáre, ktoré proces PROC 10 obsahujú (ES ) je stanovená povinnosť zabezpečiť' „dostatočné množstvo všeobecného vetrania, prirodzené vetranie a kontrolované vetranie, použiť vhodnú ochranu očí a vhodné rukavice.“ Povinnosť' poskytnutia osobných ochranných pracovných prostriedkov na ochranu dýchacích ciest zamestnancov podľa oddielu 8 v KBU, nie je uvedená v expozičných scenároch.

33.

Poukazoval na to, že KBU je povinná pre všetky nebezpečné priemyselné chemické látky a nebezpečné chemické zmesy, teda aj pre tie, ktoré sú vyrábané alebo dovážané v Európskej únii v množstve menšom ako 10 ton ročne a nespadajú pod hodnotenie chemickej bezpečnosti a povinnosť vypracovať' expozičný scenár. Nielen expozičný scenár je pre kontrolu expozície prvoradý. KBU stanovuje prvotné podmienky a pravidlá nakladania a zaobchádzania so všetkými priemyselnými nebezpečnými chemickými látkami a zmesami v každom vyrábanom, dovážanom a používanom množstve v krajinách európskeho spoločenstva (nad 10 ton ročne aj do 10 ton ročne), čo stanovuje príloha II REACH. Porovnaním s KBU iných dodávateľov je možno konštatovať, že ochrana dýchacích orgánov proti organickým parám a rozpúšťadlám sa stanovuje vo viacerých porovnateľných KBU pre nebezpečnú chemickú látku „acetón“ vyhotovenej inými dodávateľmi, v oddieli 8 KBU. Pre porovnanie predkladáme KBU spolu s ES zo dňa 07.10.2014, revízia 25.05.2017 dodávateľa SEVEROCHEMA, Vilová 333/2, Liberec, ČR, kde tento iný dodávateľ v ES uvádza povinnosť pre PROC 10 používať filter typu A. (dôkaz k vyjadreniu k žalobe č. 7 - ES 1 - Chemický priemysel, kapitola 2.2.

- kontrola expozície pracovníkov) Dobrá prax v požívaní chemických látok a zmesí vyžaduje, aby sa používateľ riadil najprísnejšími pravidlami uvedenými v kartách bezpečnostných údajov pre danú nebezpečnú chemickú látku alebo nebezpečnú chemickú zmes.

Vzhľadom na skutočnosť, že výrobcov, dovozcov, dodávateľov a následných užívateľov je v Európskom spoločenstve veľa, a pri procese klasifikácie nebezpečných látok a nebezpečných zmesí využívajú rôzne metódy podľa Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 0 klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (ďalej len CLP). V zmysle karty bezpečnostných údajov je acetón - nebezpečná chemická látka - toxická pre špecifický cieľový orgán už pri jednorazovej expozícii (kategória nebezpečenstva 3 - biologické nebezpečenstvo). Nebezpečenstvo popisuje veta pre označenie špecifického rizika H336 (v zmysle CLP čl. 5 a čl. 6) : „môže spôsobiť ospalosť alebo závraty.“ Na základe viacerých zistených nezrovnalostí z predloženej KBU vyplýva, že žalobca predložil ako dôkaz nie úplne presne vyhotovený expozičný scenár pre kartu bezpečnostných údajov pre nebezpečnú chemickú látku „acetón“ (ide o rozpor medzi odd. 8 KBU a časťou „opatrenia managementu rizika" v ES (1 až 8).

34.

Žalovaný poukazoval tiež na to, že k poškodeniu zdravia zamestnanca L. O. z práce s nebezpečnou chemickou látkou „acetón“ , teda vplyvom dlhodobej práce bez použitia masky s filtrom proti organickým parám a aerosólom typu A už prišlo, a toto poškodenie zdravia potvrdila dňa 01.02.2018 MUDr. T. W., všeobecná lekárka, MEDIMAR s.no. Winterova 29, Piešťany. Pokiaľ ide o nebezpečnú chemickú látku „izopropylalkohol“ poukazuje na podobné pravidlá ako pri nebezpečnej chemickej látke „acetón.“ Žalobca uvádza, že práce s „izopropylakoholom“ zaradil do ES 7 predloženej rozšírenej KBU zo dňa 01.02.2016, výrobcu DONAUCHEM s.r.0., Trnavská Cesta 82/A, Bratislava. V oddieli 8.2 KBU výrobca uvádza povinnosť používať na ochranu dýchacích ciest masku s filtrom proti organickým parám a aerosólom typu A. V ES 7 uvedenej KBU je rovnako potrebné zaoberať sa procesom PROC 10. Neuvedenie osobných ochranných pracovných prostriedkov v ES pre nebezpečnú chemickú látku „izopropylalkohol“ zdôvodňuje v zmysle vyššie uvedeného ako pre KBU nebezpečnej chemickej látky „acetón.“ KBU spolu s ES sú vypracované rovnakým dodávateľom a jeho metódou tvorby rozšírenej KBU. Metódy tvorby KBU sa líšia od výrobcu k výrobcovi a od dodávateľa k dodávateľovi. (Na základe rôznych kritérií hodnotenia klasifikácie podľa CLP - teda testovanie, porovnávanie, výpočtové metódy a.i.).

35.

Žalovaný teda nevie ktorý ES 9 má žalobca na mysli. Okrem masky s filtrom výrobca neuvádza v ES pre acetón: pracovný odev antistatický a v ES pre izopropylalkohol neuvádza : ochranný odev a vysokú pracovnú obuv. Žalobca za 20 rokov, ako svoje činnosti vykonáva, (uviedol dobu pôsobnosti do protokolu) takúto povinnosť ignoroval a potrebu zaoberať sa ochranou pred chemickými faktormi „acetón“ a „izopropylalkohol“ nemal. Dôkazom je jeho „Zoznam poskytovaných OOPP“, v ktorom nie je vôbec evidovaná ochrana zamestnancov pred expozíciou nebezpečným chemickým látkam „acetón" a „izopropylalkohol“ a žalobca sa uvedeným problémom počas svojej praxe nezaoberal. Samotný podnet zamestnanca L. O. vypovedá o tom, že mu bol poskytnutý len respirátor typu 3M na ochranu pred prachmi č. 9925 pre „odd. údržby - cínovanie“ (zodpovedá EN 149, teda filtračná polomaska proti časticiam rôznej veľkosti, a nie proti prchavým aerosólom). Žiadna ochrana dýchacích ciest pred expozíciou nebezpečným chemickým látkam „acetón“ „a izopropylalkohol“ poskytnutá zo strany žalobcu zamestnancom nebola. Žalobca uvádza, že expozícia zamestnancov nebezpeěným chemickým látkam v pracovnom procese je zanedbateľná a bezvýznamná na základe vyjadrenia jeho Pracovnej zdravotnej služby - „PZS" (takéto písomné vyjadrenie pracovnej zdravotnej služby žalobca žalovanému nikdy nepredložil) a že dlhodobá expozícia zamestnancov je bezvýznamná a nepredstavuje riziko na zdravie zamestnancov, pri ktorom by bolo vôbec možné uvažovať o pridelení osobných ochranných pracovných prostriedkov na ochranu dýchacích ciest (podľa vyjadrenia PZS.) Žalobca uvádza, že žalovaný neposúdil riziko práce s nebezpečnými chemickými faktormi na pracovisku žalovaného. V zmysle o inšpekcii práce, žalovaný nemá kompetenciu posudzovať riziko na pracoviskách kontrolovaných subjektov. Túto povinnosť má žalobca sám v zmysle o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

36.

Žalovaný sumárne poukazoval na to, že nie každý dodávateľ KBU vyhodnotí nebezpečné vlastnosti chemickej látky rovnako (CLP), že treba prihliadať na najzávažnejšie nebezpečné vlastnosti konkrétnej chemickej látky alebo chemickej zmesi, že k poškodeniu zdravia z dlhodobej expozície zamestnanca L. O. (pracovná zmluva zo dňa 13.10.1993) už došlo a že žalobca na základe tvrdenia svojej stále nemenovanej pracovnej zdravotnej služby vyhlasuje, že k poškodeniu zdravia zamestnancov z expozície nebezpečnými chemickými látkami „acetón“ a „izopropylalkohol“ nemôže v pracovnom procese žalobcu dôjsť, i keď takéto písomné vyjadrenie PZS nepredložil. Expozičné scenáre vyhotovujú výrobcovia ako orientačnú pomôcku pre používateľov chemickej látky na predpokladané použitie. Chemické látky sa môžu používať' aj na iné činnosti v rôznych podmienkach, ako je popísané v expozičných scenároch. Parametre (koncentrácia látky, trvanie expozície, množstvo látky), ktoré majú vplyv na expozíciu sa môžu odlišovať od expozičných scenárov. V takýchto prípadoch sa vyberá najvhodnejší scenár alebo sa vypracuje nový expozičný scenár alebo sa zmení látka. Zamestnávateľ okrem údajov v KBÚ pri hodnotení rizika za účelom poskytovania OOPP zohľadňuje ďalšie aspekty a to reálne podmienky u zamestnávateľa (napr. vetranie, vzdialenosť od zdroja expozície, atď.) a zdravotné predpoklady zamestnanca znášať expozíciu chemickej látky. Každý zamestnanec inak znáša expozície, aj v prípade, že sú minimálne. Zamestnávateľ vychádza pri prideľovaní OOPP z nariadenia vlády č., kde podľa prílohy č. 3 bod č. 4 zamestnávateľ poskytuje 00PP na ochranu dýchacích orgánov pri práci s chemickými nebezpečnými látkami. Skutočnosť, že u zamestnanca došlo poškodeniu zdravia pôsobením chemickej látky dokazuje, že poskytovanie vhodného OOPP bolo opodstatnené. Aj skutočnosť, že zamestnávateľ poskytol nevhodný respirátor (respirátor 3M proti časticiam č. 9925), dokazuje, že zamestnávateľ uznal potrebu OOPP na ochranu dýchacích ciest pri tejto práci. Inšpektori práce pri kontrole v uvedenej oblasti postupovali štandardným postupom na základe metodických usmernení a doteraz neboli zo strany subjektov podané žiadne námietky voči postupu a ani zisteným nedostatkom. Má za to, že vyjadrenia zamestnávateľa sú účelové a zavádzajúce vyhnúť sa neúspechu v súdnom spore so zamestnancom, pričom na druhej strane všetky nedostatky v zmysle jeho „vyjadrenia k dodatku č. 2“ doručeného žalovanému dňa 25.06.2019, priebežne odstraňoval.

37.

V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatku uvedeného v bode 2 Protokolu žalovaný uviedol, že v zmysle Nariadenia vlády SR č. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len NV SR č. ) je zamestnávateľ povinný dbať o to aby OOPP v zásade používal jeden zamestnanec. Ak okolnosti vyžadujú, aby ten istý OOPP požívalo viac zamestnancov, zamestnávateľ je povinný vykonať príslušné opatrenia na to, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, aby OOPP bol zamestnancovi vždy prístupný. Žalovaný má za to, že žalobca nie presne pochopil typ OOPP spoločne zdieľaných zamestnancami. Takéto OOPP sú napr. gumená zástera (pri zváraní), gumené galoše (pri práci s elektrickými zariadeniami vysokého napätia) a i.. Teda tie, ktoré môžu viacerí zamestnanci zdieľať a neohrozia svoju bezpečnosť a zdravie hlavne z hygienického hľadiska (pretože tieto 00PP sa aplikujú na vlastné oblečenie zamestnancov). Zamestnanci žalovaného (aj podľa vyjadrenia zamestnanca L. O. vo svojom podnete) mali k dispozícii osobné ochranné pracovné prostriedky ako sú napr. „respirátor 3M proti časticiam č. 9925, pracovné ochranné rukavice“, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byt' zdieľané viacerými zamestnancami a je potrebné z hľadiska zabezpečenia zdravia zamestnancov prideľovať ich zamestnancom individuálne a viest, evidenciu o ich poskytnutí podľa o BOZP.

38.

V súvislosti s námietkami žalobcu k zistenému nedostatku uvedenému v bode 3 Protokolu žalovaný uviedol, že v zmysle je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.

39.

Kontrolovaný subjekt predložil „Zápis o oboznámení zamestnancov o práci s chemickými faktormi (acetón, izopropylalkohol) zo dňa 01.04.2019 (potvrdenie zamestnancov E. T., E. L.) a Zápis o oboznámení zamestnancov o práci s chemickými faktormi (cín) zo dňa 01.04.2019 (potvrdenie zamestnancov E. T.)“, formou vyhlásenia a potvrdenia zamestnancov, že v rokoch 2017 a 2018 boli o práci s chemickými faktormi informovaní (acetón, izopropylalkohol a cín). (dôkazy zo spisu IP č. 4) V zmysle vyššie uvedeného je zamestnávateľ povinný oboznamovať zamestnancov preukázateľne. Zabezpečením si vyhlásenia zamestnancov, kontrolovaný subjekt si uvedenú povinnosť nesplnil v zmysle zákona. V zmysle NV SR č. je zamestnávateľ povinný informovať o práci s chemickými faktormi zamestnancov pred začiatkom práce súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi, a opakovane s prihliadnutím na meniace sa podmienky a to najmenej jedenkrát ročne. Podľa žalovaného, ak si žalobca myslí, že stačí vyhlásenie zamestnancov, prečo teda žalobca nedisponoval vyhláseniami zamestnancov v každom roku kedy s nebezpečnými chemickými faktormi pracovali, teda v roku 2017 zvlášť, v roku 2018 zvlášť. Zamestnanci žalobcu (Q. T. a N. L.) urobili také vyhlásenie až dňa 01.04.2019, teda až v priebehu výkonu inšpekcie práce. Záznam z informovania zamestnancov s „Prevádzkovým poriadkom pre prácu s chemickými faktormi“ aj s podpisom zamestnanca Q. T.alobca vykonal dňa 12.02.2019. Meno zamestnanca L. O. na prezenčnej listine nie je. Meno zamestnanca L. O. nie je ani v spomínaných predložených vyhláseniach a potvrdeniach zo dňa 01.04.2019 (teda ani jeho informovanie z roku 2017, a z roku 2018).

40.

K námietkam žalobcu týkajúcim sa nedostatku uvedeného v bode 5 Protokolu žalovaný poukazoval na to, že „Prevádzkový poriadok a posúdenie rizika pre prácu s chemickými faktormi z augusta 2012“ predložený žalobcom pri výkone inšpekcie práce dňa 01.03.2019 uvádza klasifikáciu nebezpečných chemických látok a zmesí, ktorá bola platná pred uvedením do platnosti Chemický zákon. V zmysle Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1272/2008 0 klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 sa klasifikácia mnohých nebezpečných chemických látok a chemických zmesí zmenila. Žalovaný teda uvádza, že podľa novej klasifikácie nebezpečných chemických látok (klasifikácia látok = určenie nebezpečných vlastností látok), boli v zmysle starej národnej legislatívy vlastnosti nebezpečných chemických látok iné ako sú v zmysle novej legislatívy (možno látky boli menej nebezpečné, možno sú viac nebezpečné, podľa novej legislatívy sú nové výstražné upozornenia, sú nové symboly nebezpečnosti a i.). Povinnosť klasifikovat' nebezpečné chemické látky a nebezpečné chemické zmesy má podľa ods. la Chemický zákon, výrobca, dovozca aj následný užívateľ.

41.

Poukazoval najmä na skutočnosť, že žalobca dal k dispozícii zamestnancom vnútorný predpis, ktorý je vypracovaný na základe právneho predpisu už od roku 2010 neplatného v Slovenskej republike (vypracovaný síce v zmysle NV SR č. , ale s klasifikáciou chemických látok a zmesí v zmysle , žalovaný podotýka, že od roku 2010 je v platnosti uplatňujúci zsady REACH a CLP o používaní nebezpečných chemických látok a zmesí).

42.

Obdobne v súvislosti s námietkami žalobcu k nedostatkom konštatovaným v bode 6 Protokolu žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej v Protokole.

43.

Uvádzal, že žalobca vypracoval niekoľko dokumentov, v ktorých stanovuje potrebu poskytovania OOPP zamestnancom. Teda niekoľko zoznamov pre prideľovanie OOPP. V zmysle bodu č. 6 sú to dokumenty: • „Zoznam poskytovaných OOPP", ktorý je súčasťou vnútorného predpisu „Organizačná smernica č. OS/ BOZP/02 - Poskytovanie OOPP a čistiacich prostriedkov“ zo dňa 10.07.2017

• „Zoznam pridelených používaných osobných ochranných pracovných prostriedkov“ , ktorý je súčasťou vnútorného predpisu „Posúdenie rizika pre profesiu operátor na pracovisku SMD (pracovná činnosť: páskovanie, klipovanie, balenie, vibrácie kryštálov, cínovanie, ohýbanie prívodov“ zo dňa 01.01.2018 • Pracovný predpis č. 3431.014.06 - výroba kryštálov - cínovanie SMD ručne zo dňa 31.01.2019 • Pracovný predpis č. 3421.001.12 -výroba kryštálov - páskovanie zo dňa 14.06.2017

V každom vnútornom predpise kontrolovaný subjekt uvádza povinnosť prideľovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky na základe rizika pre danú pracovnú činnosť, avšak tieto zoznamy pre prideľovanie OOPP nie sú zosúladené, čím kontrolovaný subjekt vniesol nejasnosti do systému prideľovania osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom. Podľa názoru žalovaného, dokumentácia BOZP je tvorená a potrebná v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov. (Nie len pre účely zamestnávateľa)

44.

Vzhľadom na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný s dokumentáciou oboznámiť svojich zamestnancov v zmysle o BOZP a zamestnanci sú povinní sa ňou riadiť, žalovaný trvá na svojom vyjadrení, že je táto dokumentácia zmätočná a neprehľadná. Neprehľadná bola táto dokumentácia pre samotného žalovaného, ako pre kontrolný orgán. Ako potom majú zmätkom v dokumentácii porozumieť zamestnanci. Žalovaný nariadil žalobcovi dokumentáciu zosúladiť tak, aby bola jasná a prehľadná pre každého zamestnanca žalobcu vydaním nových pravidiel o BOZP v zmysle písm. 1) zákona o BOZP. Sám zamestnanec L. O. vo svojom podnete uvádza, že mu nie je jasné aké OOPP a na aké riziko mu malo byt' pridelené. Žalobca namieta, že pre pridelenie OOPP je dôležitý iba zoznam pre prideľovanie OOPP v zmysle . Sám žalobca pritom stanovuje zoznamy OOPP aj v iných dokumentoch, ktoré so zoznamom OOPP v zmysle zákona nekorešpondujú a nesúladia v žiadnom prípade. Všetky tieto dokumenty žalobcu sú pritom pre zamestnávateľa a zamestnancov v záujme zaistenia ich bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dôležité a záväzné.

45.

Rovnaké stanovisko žalovaný uviedol k námietkam žalobcu týkajúcim sa nedostatkov konštatovaných v bode 7 Protokolu, s tým, že rozdielnymi sú iba súvisiace vnútorné predpisy žalobcu, v tomto prípade • „Posúdenie rizika“ zo dňa 01.01.2018 pre pracovnú činnosť „operátor“ na pracovisku „SMD“ - „Konfekcia“ • „Zoznam poskytovaných OOPP, ktorý je súčasťou“ Organizačnej smernice OS/BOZP/02 zo dňa 10.07.2017 - „Poskytovanie OOPP a čistiacich prostriedkov“)

46.

V súvislosti s nedostatkami uvedenými v bode 3 Protokolu žalovaný nariadil žalobcovi riadiť sa trvale od prevzatia dodatku k Protokolu ustanovením zákona na základe skutočnosti, že nedostatok sa týka nesplnenia si povinností žalobcom v rokoch 2017 a 2018, kedy už nie je možné spätné plnenie povinností nariadiť, a nariadenie sa opiera o budúce konanie žalobcu, teda v rokoch 2020 a ďalších, keďže dňa 12.02.2019 žalobca informoval kontrolovaných zamestnancov, ktorí sú u žalobcu stále v pracovnom pomere (E. T., E. L.) o práci s chemickými faktormi informoval (a teda za rok 2019 si povinnosť splnil, i keď z časti boli informovaní s neplatnými právnymi predpismi = „Prevádzkovým poriadkom pre prácu s chemickými faktormi“).

47.

V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na právnej argumentácii uvedenej v žalobe.

48.

Namietal okrem iného, že u žiadneho zamestnanca, vrátane bývalého zamestnanca žalobcu p. L. O., nedošlo k poškodeniu zdravia používaním látok acetón alebo izopropylalkohol, pričom takéto poškodenie zdravia následne nemohlo byť a ani nebolo potvrdené žiadnym k tomu kompetentným zdravotníckym zariadením. Napriek tomu, že je už na prvý pohľad zrejmé, že všeobecný lekár nemôže disponovať diagnostickým vybavením na stanovenie vplyvu chemických látok na zdravie pacienta a takéto posúdenie ani nespadá do kompetencie všeobecného lekára, tak je potrebné konštatovať, že

ani v potvrdení lekárky MUDr. T. W., na ktoré sa odvoláva žalovaný, sa žiadne potvrdenie poškodenia zdravia chemickými látkami acetón alebo izopropylalkohol neuvádza. Za takéto potvrdenie samozrejme nie je možné považovať vyjadrenie všeobecného lekára, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav nesmie vykonávať prácu s chemickými látkami cín a acetón, lebo takéto vyjadrenie nič nehovorí o tom, že zamestnancovo zdravie bolo nejakým spôsobom ovplyvnené používaním týchto látok.

49.

V priebehu konania žalobca predložil súdu rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava R255/3/2019/ SE, zo dňa 04.11.2020 o zastavení správneho konania, s tým, že ide o konanie o uložení pokuty za nedostatok č. 1 stanovený žalovaným v Protokole zo dňa 26.03.2019, ktorý je predmetom preskúmania zákonnosti v tomto súdnom konaní, a že žalovaný zastavením konania z dôvodu nepreukázania porušenia povinnosti uvedeného v Protokole priznal, že najzávažnejší zistený nedostatok uvedený v Protokole nebol preukázaný.

50.

Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvádzanej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

51.

Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu napriek skutočnosti, že táto podľa jeho tvrdenia bola podaná najmä v súvislosti s nedostatkom č. 1, ktorý rovnako ako Inšpektorát práce považoval za najzásadnejší a najnebezpečnejší, pričom konanie o uložení pokuty za tento nedostatok bolo zastavené rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.11.2020.

52.

Poukazoval na to, že inšpekcia práce a jej výsledok majú spojitosť so sporom žalobcu s jeho pracovníkom, s ktorým bol ukončený pracovný pomer, avšak táto záležitosť bola vyriešená dohodou s bývalým zamestnancom a výsledok konania tak už nemá súvislosť s ďalším súdnym sporom. Preskúmavaný Protokol však podľa žalobcu môže mať do budúcnosti vplyv na konštatovania inšpektorátu o jeho opakovanom porušení povinností. Má súčasne za to, že svojim oznámením Inšpektorátu práce, že pristúpil k odstraňovaniu zistených nedostatkov, tieto nedostatky neuznal, iba nemal možnosť uložené opatrenia ignorovať.

53.

Žalovaný poukazoval na to, že výsledkom vykonanej inšpekcie nebolo zistenie iba nedostatku č. 1, za ktorý došlo k ukladaniu pokuty z dôvodu, že ho príslušné ustanovenie zákona klasifikuje ako závažné porušenie, ale išlo o komplexnú inšpekciu, v súvislosti s výsledkom ktorej žalobca oznámil, že prestal pracovať s acetónom, preto nie je zrejmé, aké následky v súvislosti s protokolom možno do budúcna ešte predpokladať. Oznámil tiež, že pristúpil k odstraňovaniu zistených nedostatkov, čím sám uznal potrebu nápravy, preukazuje to, že išlo o opatrenia vykonateľné a že tieto mali význam v súvislosti s narábaním s nebezpečnými látkami.

54.

Podľa (, ) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa

Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa o inšpekcii práce (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

(2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

(3) Inšpektor práce

a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Podľa , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, l) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci, 10) so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.

55.

Súd nemal pochybnosti o preskúmateľnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce v správnom súdnom konaní, otázkou ktorej sa žalobca zaoberal v úvode svojej žaloby, hoci v rozpore s právnym názorom žalobcu Protokol nepovažoval za fiktívne rozhodnutie, ale v súlade s ustálenou súdnou praxou ho posudzoval ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy - opatrenie spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických a právnických osôb.

56.

Fiktívne rozhodnutie, ako vyplýva už z jeho označenia, je rozhodnutím, ktoré v jeho „materiálnej“ podobe neexistuje, nebolo vydané, ale za podmienok stanovených zákonom, primárne v záujme predchádzania nečinnosti správnych orgánov, iba vzniká právna domnienka, že vydané bolo.

57.

Pri preskúmaní zákonnosti Protokolu súd zohľadnil, že tento nemá zákonom stanovené obsahové náležitosti správneho rozhodnutia, slúži ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, v ktorom predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov, a rámec jeho preskúmateľnosti je limitovaný povinnosťami, ktoré boli uložené kontrolovanému subjektu za účelom nápravy zistených nedostatkov a ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do jeho práv alebo právom chránených záujmov.

58.

V tejto súvislosti súd z ďalšieho prieskumu v tomto konaní vylúčil opatrenie vzťahujúce sa k zistenému nedostatku uvedeného v bode 1 Protokolu v znení jeho dodatku, ktoré, ako bolo súdu v zhode účastníkov dokladované, bolo predmetom správneho konania začatého za účelom uloženia sankcie a v konečnom dôsledku zastaveného rozhodnutím žalovaného č. /SE, zo dňa 04.11.2020 z dôvodu nepreukázania žalobcovi vytýkaného porušenia právnych predpisov.

59.

Rozhodnutie o zastavení konania vo veci uloženia pokuty je dokladom o tom, že mechanizmus ochrany práv kontrolovaného subjektu v rámci správneho konania bol funkčný a že ochrana, ktorej sa domáhal v tomto súdnom konaní nie je dôvodná nakoľko žalobou napadnuté opatrenie správneho orgánu viac nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv alebo právom chránených záujmov (žalobca existenciu takýchto jeho dotknutých alebo ohrozených práv alebo právom chránených záujmov ani netvrdil).

60.

V zostávajúcej časti je podľa zistení súdu žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, s prihliadnutím na charakter tohto správneho aktu dostatočne určitým a zrozumiteľným, v ňom konštatované nedostatky v dodržiavaní predpisov sa zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú výsledkom zákonného postupu a majú oporu v zistenom skutkovom stave, všeobecných právnych predpisoch aj interných predpisoch žalobcu a odôvodňujú uloženie povinnosti tieto nedostatky odstrániť.

61.

Nedostatok uvedený v bode 2 Protokolu spočívajúci v nedostatku úplnej evidencie osobných ochranných pracovných prostriedkov poskytnutých zamestnancom I. L., E. T., J. T. a P. O.alobca prakticky nepoprel. Argumentoval iba všeobecne tým, že z prevádzkových dôvodov sú niektoré OOPP poskytované viacerým zamestnancom takou formou, že sa nachádzajú pri strojnom zariadení a sú k dispozícii viacerým zamestnancom, ktorí budú dané zariadenie obsluhovať, s tým, že ak je vo vnútorných predpisoch nad rámec zákona uvedená povinnosť zamestnanca potvrdil pridelenie OOPP svojim podpisom, na takýto prípade poskytovania ochranných prostriedkov sa nemôže vzťahovať.

62.

Neuviedol žiadne skutočnosti spochybňujúce správnosť záverov žalovaného týkajúcich sa povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej zo všeobecne záväzného právneho predpisu ( ), nie povinnosti zamestnanca vyplývajúcej z interného predpisu, ako to interpretoval žalobca. Netvrdil, že konkrétnym menovaným zamestnancom neprideľoval žiadne ochranné prostriedky, s ktorými by sa spájala povinnosť evidencie, ani že by sa práve ich týkali viacerými

zamestnancami zdieľané ochranné prostriedky, ktoré nijak neidentifikoval. Argumentácia žalobcu proti tomuto konštatovanému nedostatku preto nebola spôsobilá spochybniť správnosť zistení a záverov prijatých žalovaným správnym orgánom.

63.

Voči nedostatku zaznamenanému v bode 3 Protokolu - zisteniu, že kontrolovaný subjekt v rozpore s a nariadenia vlády č. neinformoval zamestnancov E. T. a P. O. o práci s chemickými faktormi najmenej raz ročne (r. 2017, 2018), žalobca namietal, že žalovaný dostatočne nezistil skutkový stav veci, keď informovanie zamestnancov nezisťoval iným spôsobom ako kontrolou evidencie, pričom zistený nedostatok ani nespočíva v nedostatočnom vedení evidencie, ale v neinformovaní zamestnancov vôbec, čo nemá oporu v administratívnom spise.

64.

Žalobca pritom zjavne opomenul, že právne predpisy, nedodržanie ustanovení ktorých mu bolo vytknuté, vyžadujú, aby oboznamovanie zamestnancov s príslušnými právnymi predpismi bolo nielen pravidelné a zrozumiteľné, ale aj preukázateľné ( ) a aby bolo realizované najmenej jedenkrát ročne ( nar. vl. č. ).

65.

Predpoklad žalobcu, že takto stanovené podmienky informovania (nie vedenia evidencie o informovaní, preto zistený nedostatok nemôže spočívať v nedostatočnom vedení evidencie) môžu byť splnené predložením vyhlásenia zamestnancov z roku 2019, že im v rokoch 2017 a 2018 zákona vyžadované informácie poskytnuté boli, odhliadnuc už od skutočnosti, že vo vzťahu k zamestnancovi P. Trgalovi nebolo predložené ani takéto vyhlásenie, môže byť výsledkom iba jeho veľmi nekritického a zľahčujúceho prístupu k vlastnému postupu v oblasti dodržiavania predpisov týkajúcich sa bezpečnosti práce. V žiadnom prípade však nemôže poskytovať rozumný dôvod pre spochybnenie správnosti záverov správneho orgánu či dostatočnosti zistení skutkového stavu, ktoré boli ich podkladom.

66.

Pokiaľ žalobca v súvislosti s týmto konštatovaným nedostatkom namietal aj nedostatočnosť formulácie opatrenia uloženého za účelom odstránenia nedostatku (riadiť sa predmetnými ustanoveniami zákona) stotožnil sa súd s argumentáciou žalovaného vychádzajúcou zo skutočnosti, že zistený nedostatok týkajúci sa neinformovania zamestnancov v minulom období prakticky nie je možné napraviť. Uložené opatrenie sa tak týka výlučne následných rokov, má preventívny charakter a v spojení s označením nedodržaných ustanovení právnych predpisov je dostatočne zrozumiteľným a neposkytuje dôvod pre záver o nezákonnosti Protokolu.

67.

Nedostatok uvedený v bode 5 Protokolu v znení jeho dodatku č. 1 spočívajúci v neaktualizovaní Prevádzkového poriadku žalobca obsahom žaloby nespochybnil, keď pripustil, že Prevádzkový poriadok nebol zmenený, keď sa zmenila klasifikácia chemických látok a zmesí a tvrdil, že jeho aktualizáciu pripravil, má však za to, že ponechaním neaktuálnej klasifikácie neporušil žiadnu povinnosť, neovplyvňuje riziko spojené s používaním chemických látok a zmesí a neznamená ani, že svojim zamestnancom poskytol nesprávne informácie o nebezpečných vlastnostiach chemických látok a zmesí. Podľa žalobcu naviac opatrenie v zmysle , porušenia ktorého sa v tejto súvislosti mal dopustiť, znamená zásah, zákrok na dosiahnutie istého výsledku, a nie je možné pod tento pojem subsumovať povinnosť vykonať zmenu vnútorného predpisu.

68.

V súvislosti s tvrdeniami žalobcu je potrebné upriamiť jeho pozornosť na o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý v ustanovení c) definuje prevádzkový poriadok ako súhrn opatrení na ochranu zdravia zamestnanca a na ochranu verejného zdravia v zariadení, v ktorom existuje riziko.

69.

Nesprávne údaje o klasifikácii chemických látok v prevádzkovom poriadku ako základnom vnútornom predpise, ktorým sú zamestnanci povinný sa riadiť, bez pochybností ovplyvňujú poznatky zamestnancov o chemických látkach, pričom z hľadiska porušenia povinnosti žalobcu nie je významné, či v tomto

konkrétnom prípade nesprávnosť údajov predstavovala aj zvýšenie bezpečnostného rizika pri používaní špecifikovaných chemických látok.

70.

Stotožniť sa pritom nemožno ani s bezdôvodne zužujúcim výkladom pojmu opatrenie, z ktorého žalobca vyvodzoval, že opatrením nemôže byť vykonanie zmeny vnútorného predpisu zamestnávateľa, nakoľko nejde o „zásah“ ani „zákrok.“

71.

Naopak, podľa logického i gramatického výkladu ustanovenia je tu uvádzané vykonávanie opatrení primárne vykonávaním úkonov - v tomto prípade úkonov smerujúcich k vytvoreniu podmienok pre zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, z ktorých nemožno vylúčiť ani vykonanie zmeny vnútorného predpisu na základe zmeny, ku ktorej došlo vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.

72.

Dôvody pre prijatie záveru o nezákonnosti Protokolu nezistil súd ani v obsahu nedostatkov konštatovaných v bodoch 6 a 7 Protokolu - neuvedenie povinnosti prideľovať zamestnancom pri konkretizovanej pracovnej činnosti ochranné rukavice, resp. vinylové ochranné rukavice vo vnútornom predpise „Pracovný predpis“ a v dokumente „Posúdenie rizika“, ktoré v rozpore s právnym názorom žalobcu nie je dôvodné zamieňať s povinnosťou viesť zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Obsah „Posúdenia rizika“ možno vyvodzovať z ustanovenia nar. vl. č. , v zmysle ktorého je zamestnávateľ pri posudzovaní rizika a hodnotení nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovaného procesu a pracovného prostredia povinný (v skratke) analyzovať nebezpečenstvá, charakterizovať vlastnosti, ktoré musí mať osobný ochranný prostriedok, ako aj hodnotiť, či ochranný prostriedok, ktorý hodlá zamestnancom poskytovať, zodpovedá požadovaným vlastnostiam a spĺňa ďalšie požiadavky stanovené týmto predpisom.

73.

Opodstatnenie majú aj dôvody ozrejmené žalovaným v dodatku č. 1 k Protokolu, ktoré spočívajú v nezosúladení viacerých zoznamov prideľovaných osobných ochranných prostriedkov vypracovaných žalobcom, ktoré podľa žalovaného vnášajú nejasnosti do systému prideľovania ochranných prostriedkov s následkom, že zamestnanci kontrolovaného subjektu nemôžu vedieť, ktoré osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu pred konkrétnym rizikom majú používať.

74.

Na ujmu správnosti záveru žalovaného o vnesení nejasnosti do systému prideľovania OOPP a spochybňovaní tak zamestnancov v tom, aké OOPP majú používať, pritom vzhľadom na logickú stránku tohto predpokladu nie je, že žalovaný poznatky zamestnancov o tom, aké OOPP majú používať, nezisťoval.

75.

Pokiaľ žalobca uvádzal ako dôvod pre zrušenie preskúmavaného opatrenia podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (v závere žaloby ho nesprávne označil ako dôvod podľa ), ktoré podľa jeho názoru spočívalo v nedostatočnom vysporiadaní sa s jeho vyjadreniami k Protokolu v jeho dodatkoch, je potrebné konštatovať, že žalobca možnosť takéhoto negatívneho vplyvu absencie alebo nedostatočnosti stanoviska inšpektora práce k vyjadreniu kontrolovaného subjektu neozrejmil. Vzhľadom na skutočnosť, že opatrením správneho orgánu je tu samotný Protokol a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k Protokolu až následným úkonom, má súd za to, že ani prípadné porušenie povinnosti inšpektora práce vyplývajúcej z ustanovenia za následok vydanie nezákonného opatrenia mať nemôže.

76.

Ako je z vyššie uvádzaného zrejmé, súd, v obsahu preskúmavaného opatrenia žalovaného a v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správneho orgánu nezistil žalobcom tvrdené nedostatky

odôvodňujúce zrušenie opatrenia a preto žalobu podľa (, ) ako nedôvodnú zamietol.

77.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

78.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.