Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoEk-36-2025.pdf
PDF · 87.01 KB
Case nature
Subarea
26CoEk/36/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Ivana Šlesarová a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 2831/21, Bratislava, proti povinnej: A. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F., o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec, pod sp. zn. EX 2071/2009, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 22Er/257/2009-27 zo dňa 22. marca 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 22Er/257/2009-33 zo dňa 10. apríla 2018, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.
II. Povinnej a oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.
1.2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
1.3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že predmetný exekučný titul (rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Trnava, č. k. AA 1782247 zo dňa 30.5.2007, nadobudlo právoplatnosť 30.5.2007) sa stal vykonateľným dňa 15.6.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. S poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
1.4. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že k ich úhrade zaviazal povinného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. O ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor, z dôvodov, že napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho zistenia skutkového stavu. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Mal za to, že exekúcia sa mala zastaviť na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, namiesto súdom prvej inštancie zisteného dôvodu na zastavenie exekúcie na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP, následkom čoho bolo nesprávne rozhodnuté aj o náhrade trov exekúcie. Mal za to, že v danom prípade sa nejedná o preklúziu. Exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, tak ako to vyžaduje platná legislatíva a vymáhané právo teda nezaniklo. Súdny exekútor tiež spochybnil postúpenie pohľadávky na súčasného oprávneného za predpokladu stotožnenia sa s názorom súdu prvej inštancie o prekludovaní pohľadávky.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci, zistil, že odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti zastaveniu exekúcie je podané neoprávnenou osobou a proti výroku o trovách exekúcie je neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho odmietnuť.
4. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
6. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
7. Podľa ustanovenia § 386 pís. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
8. Podľa ustanovenia § 386 pís. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku I. o zastavení exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania a z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor nebol oprávnený na podanie odvolania voči výroku o zastavení exekúcie. Odvolanie podané neoprávnenou osobu musí odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť.
10. Oprávnenie súdneho exekútora na podanie odvolania proti zastaveniu exekúcie nie je možné vyvodiť ani z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 553/2021 zo dňa 27.4.2022, podľa ktorého, ak je prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) EP v znení účinnom do 31.3.2017 za predpokladu podania subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné dospieť k záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré je od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 zo dňa 23.5.2013, v časti prípustnosti odvolania porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 38/2022 zo dňa 27.1.2022). Súdny exekútor ako bolo už vyššie zdôvodnené totiž nie je oprávneným subjektom na podanie odvolania proti výroku o zastavení exekúcie.
11. V časti odvolania súdneho exekútora proti výroku II. napadnutého uznesenia o trovách exekúcie, odvolanie rovnako nie je prípustné.
12. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 CSP, ktoré sa použije aj v tomto exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 EP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP. Právna úprava v EP
je koncipovaná na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
13. V prejednávanej veci bol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 30.6.2009, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017). Výnimkou je však ustanovenie § 243b ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 1.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 1.11.2013. Novela EP účinná od 1.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 EP. V dôsledku zmeny vykonanej v ustanovení § 58 ods. 6 EP účinnej od 1.11.2013, tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani iného predpisu nepripúšťa možnosť podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.
14. Odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 200 a nasl. EP v znení účinnom do 31.3.2017 nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa ustanovení § 251 a nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, ktorý upravuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie totiž predstavujú osobitný inštitút upravený v EP odlišný od trov konania, ktorý predstavuje procesný nárok súdneho exekútora (§ 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017) a je identifikovaný ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora v zmysle ustanovenia § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017. CSP je pritom možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú EP upravené komplexne. Právna úprava trov exekúcie je v EP komplexná a v tomto smere niet priestoru na použitie CSP. Z tohto dôvodu nemožno na rozhodnutie súdu o trovách exekúcie aplikovať ani primerane ustanovenie § 357 písm. m) CSP (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2021 zo dňa 25.5.2021).
15. Keďže uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané 22.3.2018 a odvolanie súdneho exekútora bolo podané 18.4.2018, podľa už citovaných ustanovení odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné. Samotné nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania jeho prípustnosť nezakladá (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/14/2017 zo dňa 25.4.2017).
16. Odvolací súd preto odvolanie súdneho exekútora odmietol v časti smerujúcej proti zastaveniu exekúcie podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobu a v časti smerujúcej proti náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP ako neprípustné (výrok I).
17. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že v dôsledku odmietnutia odvolania sa v konaní nemohlo pokračovať. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo otázku náhrady trov konania v takomto prípade. Odvolací súd zastáva názor, že právnou úpravou, ktorá je posudzovanej právnej veci obsahom a účelom najbližšiu, je ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré sa zaoberá náhradou trov zastaveného konania. Odmietnutie odvolania je totiž takisto procesným rozhodnutím a spôsobuje rovnaké procesné následky, ako zastavenie konania, pretože k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia a k zvráteniu jeho účinkov v odvolacom konaní už nemôže dôjsť. Odmietnutie odvolania zavinil súdny exekútor, preto treba náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP priznať protistrane, ktorou sú v tomto prípade oprávnená a povinný. V prejednávanej veci si povinná ani oprávnená trovy konania neuplatnili a v
odvolacom konaní im ani žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).
21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilný sporový poriadok). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilný sporový poriadok). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilný sporový poriadok). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilný sporový poriadok). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilný sporový poriadok). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilný sporový poriadok). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilný sporový poriadok). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilný sporový poriadok). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilný sporový poriadok). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilný sporový poriadok). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilný sporový poriadok). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilný sporový poriadok). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilný sporový poriadok). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilný sporový poriadok). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilný sporový poriadok). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilný sporový poriadok). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilný sporový poriadok). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilný sporový poriadok). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilný sporový poriadok). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilný sporový poriadok). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilný sporový priadok). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilný sporový poriadok). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilný sporový poriadok).