Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoEk/36/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Ivana Šlesarová a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 2831/21, Bratislava, proti povinnej: A. B., narodená X.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F., o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Exekútorského úradu Nám. Sv. Michala 5, Hlohovec, pod sp. zn. EX 2071/2009, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -27 zo dňa 22. marca 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -33 zo dňa 10. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

II. Povinnej a oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.

1.2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017, o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a , ods. 2 (ďalej aj „“).

1.3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že predmetný exekučný titul (rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Trnava, č. k. AA 1782247 zo dňa 30.5.2007, nadobudlo právoplatnosť 30.5.2007) sa stal vykonateľným dňa 15.6.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. S poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

1.4. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tak, že k ich úhrade zaviazal povinného, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. O ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého uznesenia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor, z dôvodov, že napadnuté uznesenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho zistenia skutkového stavu. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Mal za to, že exekúcia sa mala zastaviť na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, namiesto súdom prvej inštancie zisteného dôvodu na zastavenie exekúcie na základe ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP, následkom čoho bolo nesprávne rozhodnuté aj o náhrade trov exekúcie. Mal za to, že v danom prípade sa nejedná o preklúziu. Exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, tak ako to vyžaduje platná legislatíva a vymáhané právo teda nezaniklo. Súdny exekútor tiež spochybnil postúpenie pohľadávky na súčasného oprávneného za predpokladu stotožnenia sa s názorom súdu prvej inštancie o prekludovaní pohľadávky.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci, zistil, že odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti zastaveniu exekúcie je podané neoprávnenou osobou a proti výroku o trovách exekúcie je neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho odmietnuť.

4. Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

5. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

6. Podľa ustanovenia , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa ustanovenia pís. b) , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. Podľa ustanovenia pís. c) , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku I. o zastavení exekúcie, odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania a z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor nebol oprávnený na podanie odvolania voči výroku o zastavení exekúcie. Odvolanie podané neoprávnenou osobu musí odvolací súd podľa odmietnuť.

10. Oprávnenie súdneho exekútora na podanie odvolania proti zastaveniu exekúcie nie je možné vyvodiť ani z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 27.4.2022, podľa ktorého, ak je prípustné odvolanie proti rozhodnutiam o zastavení exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) EP v znení účinnom do 31.3.2017 za predpokladu podania subjektom na jeho podanie oprávneným, využitím argumentu argumentum a maiori ad minus je potrebné dospieť k záveru, že súčasne je prípustné odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, ktoré je od rozhodnutia o zastavení exekúcie závislé. Ústavný súd už v minulosti skonštatoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23.5.2013, v časti prípustnosti odvolania porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 38/2022 zo dňa 27.1.2022). Súdny exekútor ako bolo už vyššie zdôvodnené totiž nie je oprávneným subjektom na podanie odvolania proti výroku o zastavení exekúcie.

11. V časti odvolania súdneho exekútora proti výroku II. napadnutého uznesenia o trovách exekúcie, odvolanie rovnako nie je prípustné.

12. Podľa ustanovenia , ktoré sa použije aj v tomto exekučnom konaní ( EP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanovení . Právna úprava v EP

je koncipovaná na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

13. V prejednávanej veci bol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 30.6.2009, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017). Výnimkou je však ustanovenie § 243b ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 1.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 1.11.2013. Novela EP účinná od 1.11.2013 () zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia EP. V dôsledku zmeny vykonanej v ustanovení EP účinnej od 1.11.2013, tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani iného predpisu nepripúšťa možnosť podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.

14. Odvolací súd len dodáva, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 200 a nasl. EP v znení účinnom do 31.3.2017 nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa ustanovení a nasl. . Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie , ktorý upravuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie totiž predstavujú osobitný inštitút upravený v EP odlišný od trov konania, ktorý predstavuje procesný nárok súdneho exekútora ( EP v znení účinnom do 31.3.2017) a je identifikovaný ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora v zmysle ustanovenia EP v znení účinnom do 31.3.2017. je pritom možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú EP upravené komplexne. Právna úprava trov exekúcie je v EP komplexná a v tomto smere niet priestoru na použitie . Z tohto dôvodu nemožno na rozhodnutie súdu o trovách exekúcie aplikovať ani primerane ustanovenie (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 25.5.2021).

15. Keďže uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané 22.3.2018 a odvolanie súdneho exekútora bolo podané 18.4.2018, podľa už citovaných ustanovení odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné. Samotné nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania jeho prípustnosť nezakladá (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.4.2017).

16. Odvolací súd preto odvolanie súdneho exekútora odmietol v časti smerujúcej proti zastaveniu exekúcie podľa ustanovenia ako podané neoprávnenou osobu a v časti smerujúcej proti náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia ako neprípustné (výrok I).

17. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ustanovenia , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením a vychádzajúc z toho, že v dôsledku odmietnutia odvolania sa v konaní nemohlo pokračovať. neobsahuje ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo otázku náhrady trov konania v takomto prípade. Odvolací súd zastáva názor, že právnou úpravou, ktorá je posudzovanej právnej veci obsahom a účelom najbližšiu, je ustanovenie , ktoré sa zaoberá náhradou trov zastaveného konania. Odmietnutie odvolania je totiž takisto procesným rozhodnutím a spôsobuje rovnaké procesné následky, ako zastavenie konania, pretože k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia a k zvráteniu jeho účinkov v odvolacom konaní už nemôže dôjsť. Odmietnutie odvolania zavinil súdny exekútor, preto treba náhradu trov konania podľa ustanovenia v spojení s priznať protistrane, ktorou sú v tomto prípade oprávnená a povinný. V prejednávanej veci si povinná ani oprávnená trovy konania neuplatnili a v

odvolacom konaní im ani žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( Civilný sporový priadok). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).