Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/171/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Cestovná kancelária DAKA, s.r.o., IČO 47 550 783, so sídlom Bojnická 9851/18, Bratislava - mestská časť Rača, zastúpený: Jarabica, s. r. o., IČO 47 454 831, so sídlom Kutlíkova 1755/17, Bratislava - mestská časť Petržalka, o zaplatenie 799,26 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -119 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 799,26 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 10 ods. 1 písm. a), , ods. 4 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení platnom do 31.7.2024, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 1.8.2024, , , ods. 2 .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že poistná zmluva k poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola uzatvorená žalovaným (poistníkom) s účinnosťou od 4.6.2021 k vozidlu zn. Higer Scania (autobus - vtedy ešte bez ev. č.) s uvedením VIN čísla vozidla. Poistné bolo určené na 675,88 eur ročne. Z relácie dopravnej polície a opisu priebehu vyplynulo, že dňa 8.11.2021 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič autobusu Scania ev. č. A. z doposiaľ nezistených príčin narazil do zvodidiel na pravej strane, vodičovi bola v priestupkovom konaní uložená pokuta. Listom zo dňa 24.1.2022 si Národná diaľničná spoločnosť, a. s. ako poškodený subjekt uplatnila voči žalobcovi nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou vozidla žalovaného na jej majetku vo výške 3.996,28 eur bez DPH. Podľa vyčíslenia škody suma uplatnená k náhrade pozostávala z nákladov na dopravné prostriedky 740,28 eur + 641,03 eur, nákladov na mechanizmy 459,75 eur + 200,04 eur, nákladov na dodatočnú pracovnú silu 359,76 eur + 139,26 eur a nákladov na materiál 1.322,45 eur + 227,81 eur, znížená o výnos z odpredaja poškodeného majetku 59,40 eur + 34,70 eur. Oprava poškodených zvodidiel prebehala v dňoch 3.1.2022 a 8.1.2022. Listom zo dňa

1.2.2022 žalobca vyzval žalovaného k nahláseniu škodovej udalosti s tým, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia žalovaného a podľa dostupných informácií bola poškodenému pri dopravnej nehode spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Začiatok nahrávaného prichádzajúceho hovoru z tel. č. XXXXXXXXXX k žalobcovi bol evidovaný dňa 9.2.2022 o 9:55 h s trvaním 9 min. Zvukový záznam osvedčuje nahlásenie škodovej (poistnej) udalosti zo strany zamestnankyne žalovaného, ktorá sa predstavila ako B. C. - k výsluchu navrhnutá svedkyňa. Listami zo dňa 9.2.2022 žalobca oznámil žalovanému, že 1. z jeho poistenia uhradil poškodenému plnenie 3.996,28 eur a 2. s poukazom na to, že žalovaný neoznámil vznik poistnej udalosti v zákonom stanovenej dobe a vznikol tým žalobcovi nárok na postih vo výške 100% vyplateného poistného plnenia, po prehodnotení znížil postih o 80% a vyzval žalovaného na úhradu sumy 799,26 eur. Platba 3.996,28 eur bola Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. realizovaná dňa 10.2.2022 z účtu žalobcu v D. E..

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a nárok žalobcu je preukázaný listinnými dôkazmi. Nesporne došlo dňa 8.11.2021 k dopravnej nehode, pri ktorej bola autobusom žalovaného spôsobená škoda, taktiež žalovaný škodovú udalosť nenahlásil včas (v zákonom určenej lehote 15 dní) žalobcovi, urobil tak až 9.2.2022 telefonicky. Žalobca vyplatil poistné plnenie v prospech poškodeného z poistenia žalovaného a dôvodne si uplatnil regresnú náhradu voči žalovanému, čo mu zákon pripúšťa. V konaní neboli preukázané (ani tvrdené) žiadne dôvody zo strany žalovaného, ktoré by mu bránili v splnení povinnosti ustanovenej v Žalobca si v čase uplatnenia regresu mohol uplatniť náhradu až do výšky 100% poistného plnenia, uplatnil si náhradu v rozsahu 20%, ktorú sumu súd prvej inštancie nepovažoval za neprimeranú vo vzťahu k výške spôsobenej škody a výške plateného poistného, tiež vo vzťahu k preventívnej a výchovnej funkcii zákonnej úpravy o regresnej náhrade. Poistné plnenie bolo poškodenému vyplatené dňa 10.2.2022, žaloba bola podaná dňa 22.11.2024, pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, námietka premlčania vznesená žalovaným tak nebola dôvodná. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

5. Súd prvej inštancie žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ustanovenia . V odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, t. j. rozhodnutie je arbitrárne a teda nezákonné. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že požadovaná náhrada vo výške 20% z vyplateného poistného plnenia je primeraná. Napadnutým rozsudkom priznal súd prvej inštancie žalobcovi regresnú náhradu vo výške 20 % z poistného plnenia, avšak absentuje akékoľvek podrobné a ústavne konformné odôvodnenie tejto výšky náhrady. Súd prvej inštancie len všeobecne konštatoval, že žalobcovi patrí náhrada v uvedenej percentuálnej výške bez toho, aby sa zaoberal konkrétnymi okolnosťami prípadu a najmä bez toho, aby skúmal pomery žalovaného ako povinného subjektu. V danom prípade však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neposúdil osobné, majetkové ani sociálne pomery žalovaného, ktoré sú pritom podľa judikatúry Ústavného súdu SR nevyhnutnou súčasťou úvah o primeranosti výšky regresnej náhrady. Samotný žalobca počas konania nijako nevedel vysvetliť, prečo si uplatňuje regresnú náhradu práve vo výške 20 % z vyplateného poistného plnenia a nie napríklad len vo výške 5 % alebo naopak 35 %. Ak žalobca nedokázal svoje rozhodnutie o výške uplatnenej regresnej náhrady presvedčivo vysvetliť a podložiť, potom nemožno považovať výšku žalobou uplatneného nároku za preukázanú. V odvolaní poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 16. júla 2019. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že podľa žalovaného absentuje v napadnutom rozsudku podrobné a ústavne konformné odôvodnenie výšky prisúdenej náhrady, s ktorým názorom nesúhlasí s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. . Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia. Uvedené vypláva aj z dôvodovej správy k , súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy uplatneného nároku poisťovateľom

proti poistníkovi, resp. poistenému je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Najvyšší súd ako najvyššia súdna autorita naďalej vo veciach s obdobným skutkovým, či právnym základom rozhoduje v súlade s judikátom č. R 64/2020 (viď rozhodnutia sp. zn. z 29.6.2021, sp. zn. z 30.1.2023, sp. zn. z 24.5.2023, sp. zn. z 28.2.2024). Žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 9. novembra 2023. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v priebehu celého konania nenamietal, že by suma 799, 26 eur mala byť pre neho likvidačná a ani nepreukazoval v tomto kontexte svoje pomery (ak sa domnieval, že tomu tak je, mohol v tomto smere produkovať dôkazy). Opätovne zdôraznil, že zákon umožňuje v týchto prípadoch uplatňovať si až 100 % vyplateného poistného plnenia. Z okolností posudzovanej veci je aj bez preukazovania akýchkoľvek pomerov zrejmé, že suma 799,26 eur nemôže mat' pre žalovaného (ktorým nie je fyzická osoba, ale dlhodobo existujúca cestovná kancelária) likvidačný charakter. Práve naopak je suma primeraná vo vzťahu k preventívnemu a výchovnému účelu, nakoľko sa možno domnievať, že žalovaný do budúcna už takúto povinnosť neporuší. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že výslovne zotrváva na všetkých skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní a považuje ich za úplné a dostačujúce na preukázanie dôvodnosti podaného odvolania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, h) ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ( ).

10. Predmetom konania je požiadavka žalobcu ako poisťovateľa na náhradu poistného plnenia voči žalovanému ako poistenému, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom v čase dopravnej nehody (ďalej aj „zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keď mal nárok žalobcu za preukázaný listinnými dôkazmi a uplatnenú regresnú náhradu v rozsahu 20 % z poistného plnenia považoval za primeranú k výške spôsobenej škody a výške plateného poistného plnenia. Žalovaný nesúhlasil s vyhovujúcim rozsudkom súdu prvej inštancie, v odvolaní namietal, že v napadnutom rozsudku absentuje podrobné a ústavne konformné odôvodnenie výšky regresnej náhrady práve 20 %, že súd prvej inštancie neskúmal pomery žalovaného, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou úvah o primeranosti výšky regresnej náhrady a možný likvidačný účinok priznanej náhrady 20 %. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je úlohou odvolacieho súdu posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

11. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , h) . Žiada sa dodať, že žalovaný v odvolaní výslovne uviedol, že odvolanie podáva len z dôvodu podľa ustanovenia , avšak z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že žalovaný (mimo iného) namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a nezákonné, čo bezpochyby zakladá odvolací dôvod i podľa ustanovenia posúdiac odvolanie podľa obsahu ( ).

12. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Ako prvé žalovaný v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny z dôvodu nedostatočného odvodnenia, keďže v ňom absentuje podrobné a ústavne konformné odôvodnenie priznanej regresnej náhrady vo výške 20 % z poistného plnenia.

17. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel.

19. Ďalej bola spornou a odvolaním nastolenou otázkou žalovaného určenie výšky uplatneného nároku v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody, resp. kto je oprávnený určiť výšku uvedeného nároku, pričom žalovaný opakovane namietal, že žalobca nijako nevysvetlil, prečo si uplatňuje regresnú náhradu práve vo výške 20 % z vyplateného poistného plnenia a nie napríklad len vo výške 5 % alebo naopak 35 %.

20. V súvislosti s odvolacími argumentami žalovaného vo vzťahu k otázke limitácie výšky uplatneného regresného nároku poisťovne odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11. decembra 2019 (R 64/2020), v ktorom je uvedené: „Súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona. Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia citovaného zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.“ Rovnaké závery vyplývajú aj z rozhodnutí Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 29. júna 2021, sp. zn. zo dňa 30. januára 2023, sp. zn. zo dňa 24. mája 2023, sp. zn. zo dňa 28. februára 2024. S poukazom na uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 Základných princípov ), od ktorej nemá odvolací súd dôvod odkloniť sa, bola predmetná sporná otázka daného prípadu vyriešená tak, že znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia je oprávnením poisťovateľa, teda žalobcu.

21. Žalovaný namietal odklon súdu prvej inštancie od judikatúry Ústavného súdu SR poukazujúc na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31. januára 2019, v ktorom je uvedené: „Za ústavne akceptovateľnú možno považovať úvahu najvyššieho súdu, že regresná náhrada má plniť výchovný účel, a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Vzhľadom na uvedené primeranosť náhrady možno podľa názoru ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov – výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode – nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t. j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby

plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka – keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) - likvidačná.“ Odvolací súd uvádza k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. , z ktorého žalovaný i v odvolaní cituje, že sa týkal aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, pričom išlo o prípad, keď v budúcnosti malo ešte dôjsť k zvyšovaniu výšky regresnej náhrady. Poukaz žalovaného na uvedený nález v prejednávanej veci nie je náležitý.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neposúdil osobné, majetkové, sociálne pomery žalovaného a nezaoberal sa ani možným likvidačným účinkom priznanej náhrady vo výške 20 %. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej teórii jej procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

23. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou nemôže byť. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (Čl. 8 – Procesné povinnosti a procesné bremená). V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové zistenia súdu sú preto ohraničené tým, čo strany tvrdia a súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhnú. Aj samotný žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom aj dôkaznú povinnosť. Z obsahu spisu jasne vyplýva, že žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie neuviedol v rámci prostriedkov procesnej obrany žiadne skutkové tvrdenia ohľadne jeho osobných, sociálnych a majetkových pomerov, ktoré by ma mali viesť k záveru o možnom likvidačnom účinku priznanej regresnej náhrady a už vôbec nenavrhol vykonať dôkazy na ich preukázanie. Je potom vylúčené, aby súd prvej inštancie svojou aktivitou korigoval nedostatok procesnej diligencie žalovaného, ktorý ohľadne svojich pomerov v konaní pred súdom prvej inštancie nič netvrdil a až teraz v odvolaní vyčíta súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal konkrétnymi okolnosťami prípadu. Ak potom za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie dospel k záveru, že priznaná náhrada poistného plnenia je primeraná, rozhodol správne. Procesná pasivita žalovaného spočívajúca v nedodržaní dôkaznej povinnosti ohľadne jeho pomerov bola náležite sankcionovaná stratou sporu. V konaní pred súdom prvej inštancie bola dodržaná zásada prejednacia a zásada formálnej pravdy.

24. Nárok poisťovateľa podľa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody je limitovaný výlučne výškou vyplateného poistného plnenia a samotnou hypotézou právnej normy. Pre naplnenie nároku žalobcu, t. j. poisťovateľa, je potrebné preukázať naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody a preukázať vyplatenie peňažných prostriedkov. Uvedené v prejednávanej veci splnené bolo. Vychádzajúc z týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď s ohľadom na osobitnú povahu tohto nároku opodstatnene konštatoval, že určiť výšku uplatneného nároku

pod hornú hranicu vyplateného poistného plnenia práve v rozsahu 20 %, je oprávnený žalobca (ako poisťovateľ).

25. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalovaného s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. , ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. , , ). Odvolacie námietky žalovaného ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie a nesprávnych právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd za nenáležité.

26. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku vo veci samej za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania vychádzajúcich z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie dôvodné.

29. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).