Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-16-2026.pdf
PDF · 102.26 KB
Case nature
Subarea
6Co/16/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Mgr. Michaely Priesolovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX XXX XX D., proti odporcovi: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/1/2026-8 zo dňa 14. januára 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/1/2026 - 8 zo dňa 14. januára 2026 potvrdzuje.
Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd o (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zamietol návrh žalobkyne (správne má byť „navrhovateľky“ – poznámka odvolacieho súdu) na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa svojím návrhom, doručeným okresnému súdu dňa 02.01.2026, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi (označenému ako „žalovaný“) priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. 3. Navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že dňa 26.12.2025 podala na odporcu trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie. Tvrdila, že vyhrážky odporcu voči jej osobe sa už opakovali aj v minulosti. Navrhovateľka má tiež vedomosť o tom, že odporca je drogovo závislý. Z dôvodu negatívneho správania odporcu rodičia prichýlili navrhovateľku a jej deti domov k sebe. Ďalej navrhovateľka tvrdila, že odporca bol už v minulosti niekoľkokrát stíhaný a reálne aj odsúdený za nebezpečné vyhrážanie bývalej partnerke a tiež iným osobám. Odporca býva u svojich rodičov vo Vitanovej. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, či odporca reálne pracuje. 4. Lustráciou v súdnom registri súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.01.2026 podala navrhovateľka na Okresný súd Námestovo návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére G. E., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je spoločným dieťaťom účastníkov. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 18P/1/2026. Spolu s týmto návrhom podala navrhovateľka na súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby bola maloletá G. dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti, t.j. navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. 5. Konajúci súd vo všeobecnosti uviedol, že neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, v ktorých je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom jeho nariadenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Naliehavosť je príčinou,
pre ktorú súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu. 6. Podľa názoru súdu prvej inštancie v posudzovanom prípade navrhovateľka svoje tvrdenia o vyhrážkach odporcu smrťou a zabitím ničím neosvedčila. Vzhľadom na to, že neodkladné opatrenie sa vydáva bez vykonania riadneho dokazovania, je potrebné tvrdenia navrhovateľa aj dostatočne osvedčiť. Navrhovateľka však nepredložila do spisu žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých by mohli byť jej tvrdenia uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené. Obsahom pripojenej zápisnice o trestnom oznámení je totiž len jej spontánna výpoveď a následné odpovede na otázky príslušníka Policajného zboru SR. Táto zápisnica teda zachytáva len tvrdenia navrhovateľky, ktorých objektivitu nie je súd bez ďalšieho schopný posúdiť. Aj keď tento typ zápisnice je možné použiť ako dôkazný prostriedok v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, dôkaznú silu získa až v spojení s inými dôkaznými prostriedkami (napr. listinami), s ktorými môže poskytnúť objektívnejší obraz skutkového stavu a ktoré aspoň do miery vyššej pravdepodobnosti osvedčujú navhovateľkou tvrdený skutkový stav. 7. Na záver súd prvej inštancie poučil navrhovateľku, že ak dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, môže opäť podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj s totožným petitom (§ 329 ods. 3 CSP). Zároveň jej odporučil, aby v prípade opätovného návrhu rozvinula svoje tvrdenia tak, aby poskytla komplexný obraz ňou vnímanej reality a presvedčila svojou argumentáciou súd o oprávnenosti ňou požadovanej ochrany. 8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke nárok na ich náhradu nepriznal, keďže bola v tomto konaní z procesného hľadiska v celom rozsahu neúspešná. Odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli a rozhodnutie sa mu ani nedoručuje, a preto súd rozhodoval len o nároku navrhovateľky.
9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhla, aby odvolací súd jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel. 10. Svoj opravný prostriedok odvolateľka odôvodnila tým, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 písm. b), f) CSP]. 11. Primárne navrhovateľka namietala, že nebola konajúcim súdom informovaná o možnosti doplniť a predložiť všetky dôkazy, ktoré preukazujú závažnosť situácie. V dôsledku toho ani nemala možnosť doložiť ďalšie relevantné dôkazy preukazujúce pokračujúce nevhodné správanie odporcu. Konajúci súd tak pri rozhodovaní o jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nezohľadnil všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré boli uvedené v predchádzajúcom spise. 12. Zároveň navrhovateľka pripojila k odvolaniu vybrané záznamy - screenshoty SMS komunikácie s odporcom (bez údajov o dátume, kedy k nej došlo – poznámka odvolacieho súdu), ktoré podľa jej názoru preukazujú dôvodnosť podaného návrhu. Navrhovateľka dodala, že nepredkladá súdu kompletnú komunikáciu, ale len časť vybraných správ, ktoré považuje za najviac relevantné pre toto súdne konanie. Predložená komunikácia má podľa jej názoru jasne preukazovať závažnosť vzniknutej situácie.
13. Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
14. Ďalšie podania účastníkov v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.
15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:
18. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
20. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.
21. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
22. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov – regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Právne pomery a ich relevanciu preto súd posudzuje vždy k tomuto momentu, pričom potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, ktorá v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Potreba upraviť pomery nemusí byť zásadne len jednorazová, môže byť aj pretrvávajúca po dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami (prípadne navrhovateľom a odporcom) je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude vo vzťahu k podmienke naliehavosti a neodkladnosti pomerov spravidla opodstatnený, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu vo veci samej. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a subjektom, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, musí byť pritom zo strany navrhovateľa relevantným spôsobom osvedčená, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana – či už formou navrhovaného neodkladného opatrenia, prípadne žalobou vo veci samej.
23. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP poskytuje ochranu integrity (telesnej a duševnej) ohrozenej osoby, resp. ochranu pred ohrozením jej osobnej integrity pred zakázaným správaním, stanovením menej závažných zásahov do osobných práv osoby.
24. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľky je teda zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivca, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jeho život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, prenasledovania, zastrašovania alebo iných foriem nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, pričom kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc.
25. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno teda vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľky, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie však dospel k záveru, že v posudzovanom prípade navrhovateľka však dostatočne neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania skutočnosťami, z ktorých možno vyvodiť, že zo strany odporcu dochádza ku konaniu, ktoré je spôsobilé ohroziť jej telesnú alebo duševnú integritu v rozsahu a intenzite, ktorá je nevyhnutná na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa totiž nevzťahuje na ojedinelé roztržky či hádky, ani na argumentačné konflikty medzi príbuznými (napr. manželmi, partnermi, súrodencami), ktoré neraz skĺznu i do násilnej podoby (fyzický kontakt v podobe zatrasenia osobou, jej sotenie a podobne). Takýto bežný konflikt nie je hneď nutné riešiť vydaním neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi účastníkmi.
27. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd osvedčené, že účastníci nie sú manželia, ale sú rodičmi maloletej dcéry G. E., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka a odporca nežijú v spoločnej domácnosti. Matka (navrhovateľka) preto podala na Okresný súd Námestovo návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére G.. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 18P/1/2026. Spolu s týmto návrhom podala matka na súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby bola maloletá G. dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti matky, t.j. navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
28. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
29. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP).
30. V zmysle § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti, alebo je nezrozumiteľný alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
31. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
32. Vzhľadom na individuálne okolnosti posudzovaného prípadu a vyššie uvedenú argumentáciu je nepochybné, že jediný navrhovateľkou produkovaný dôkaz (zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 26.12.2025 spísaná Obvodným oddelením Policajného zboru Námestovo, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, ČVS.: ORP -/NO-DK-2025) nebol v tomto konaní spôsobilý osvedčiť dôvodnosť vydania ňou navrhovaného neodkladného opatrenia. Netreba pritom opomínať fakt, že obsahom predmetného trestného oznámenia sú výlučne ničím nepreukázané tvrdenia navrhovateľky. Ako už bolo uvedené vyššie, pre úspech navrhovateľky v tomto konaní bolo potrebné, aby osvedčila, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1
CSP). Navrhovateľka tak mala povinnosť v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia jednak opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť a trvanie ňou uplatňovaného nároku (povinnosť tvrdenia; § 326 ods. 1 CSP), a súčasne na osvedčenie týchto ňou tvrdených skutočností ponúknuť súdu dôkazy (dôkazná povinnosť; § 132 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 2 CSP). Z formálneho hľadiska návrh navrhovateľky v tomto konaní spĺňal všetky náležitosti podľa § 326 ods. 1 CSP, preto okresnému súdu nič nebránilo, aby o ňom rozhodol. Nie totiž povinnosťou súdu v konaní o vydanie neodkladného opatrenia vyzývať navrhovateľa na predloženie a označenie dôkazov, ktorými má osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov navrhovaným neodkladným opatrením. Navrhovateľke povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť vyplýva priamo zo zákona – Civilného sporového poriadku. 33. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na všeobecne platnú zásadu „ignorantia legis non excusat“, ktorá znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon, resp. o svojich povinnostiach nevedel. Vedomosť o tejto zákonnej úprave sa teda u navrhovateľky predpokladá a nemožno ju nijako vyvrátiť, inak povedané „neznalosť zákona neospravedlňuje“. O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa totiž má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka (pozri § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
34. Na podporu svojej argumentácie odvolací súd poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1Cob/86/2024: „Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Iba samotná domnienka ohrozenia práva (alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie) nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.“
35. Súčasne odvolací súd opätovne pripomína, že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Vzhľadom na uvedené je pre súd rozhodujúce výlučne kritérium splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (v danom prípade ku dňu 14.01.2026). Predmetom odvolacieho prieskumu nemôže byť teda vecná správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska skutočností, ktoré nastali až po jeho vydaní súdom prvej inštancie.
36. Pre odvolanie podľa Civilného sporového poriadku je typický systém neúplnej apelácie, ktorý vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373 ods. 4 CSP). Pokiaľ teda odvolateľka vo svojom odvolaní tvrdila nové skutočnosti a produkovala dôkazy (screenshoty sms komunikácie s odporcom) na ich preukázanie/ osvedčenie, odvolací súd už na ne neprihliadal. Jednalo sa totiž o prostriedky procesného útoku, ktoré mohla navrhovateľka nepochybne tvrdiť a preukázať už pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia na okresný súd, t.j. v štádiu prvoinštančného konania. Keďže navrhovateľka tento prostriedok procesného útoku predložila do spisu
až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ho už nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 366 CSP, ktorých naplnenie navrhovateľka vo svojom odvolaní ani netvrdila.
37. V posudzovanom prípade mal teda konajúci súd osvedčenú len existenciu konfliktu medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorý pretrváva už od obdobia ich spoločného partnerského spolužitia. Tento konflikt sa následne prehĺbil ich nezhodami v otázkach starostlivosti o ich spoločné maloleté dieťa, čo vyplýva aj zo zistení okresného súdu o prebiehajúcich konaniach vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej G.. S prihliadnutím na priebeh a intenzitu tohto konfliktu však aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno tento vyhodnotiť ako akt násilia. Takýto stav (verbálne konflikty, vzájomné obviňovanie) nie je ničím výnimočným a nelíši sa od konfliktov, ktoré sa vyskytujú medzi inými dvoma osobami po ukončení vzájomného spolužitia. Nesporne aj viaceré prebiehajúce konania negatívne vplývajú na vzájomné vzťahy účastníkov. Emócie, ktoré sú zdrojom konfliktu medzi navrhovateľkou a odporcom, môžu teda časom opadnúť. Neodkladné opatrenie však nemôže slúžiť na riešenie akýchkoľvek konfliktov vznikajúcich v rámci medzi partnermi, či rodičmi maloletého dieťaťa. Možno teda uzavrieť, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z dôkazov predložených navrhovateľkou do spisu nevyplýva existencia aktuálneho správania odporcu voči navrhovateľke, ktoré by ako zakázané správanie mohlo ohroziť telesnú alebo duševnú integritu jej osoby a zakladalo by dôvod na obmedzenie slobody pohybu odporcu v požadovanom rozsahu.
38. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň odvolací súd nevzhliadol naplnenie navrhovateľom vymedzených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP) a súčasne nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) v celom rozsahu, teda aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania nenapadnutom odvolaním, p o t v r d i l .
39. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
40. Dodatočná zmena skutkových okolností významná pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľky priestor na podanie nového návrhu. 41. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane nepriznal ich náhradu. 42. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že odporcovi v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé, až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.