Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Ek/1146/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci maloletého oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom u otca v konaní zast. zákonným zástupcom (matkou): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., t.č. bytom E. XXX proti povinnému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., t.č. Strojárenská 303/22, 976 81 Piesok, o vymoženie peňažnej pohľadávky na zameškanom výživnom za mesiace apríl a máj 2024 spolu vo výške 390,- EUR a bežnom výživnom vo výške 250,- EUR mesačne od mesiaca jún 2024 a trov exekúcie, o sťažnosti maloletého oprávneného zastúpeného zákonnou zástupkyňou proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. augusta 2025, ktorým súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť maloletého oprávneného z a m i e t a .

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti maloletého oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. augusta 2025 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.8.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal (výrok II.) a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , 3, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ""), (ďalej len „“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný dňa 25.06.2025 doručil súdnemu exekútorovi v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho bývalú manželku a jej priateľa zadržala polícia v Trnave a povinný bol kontaktovaný riaditeľkou školy, že ak si nepríde po syna, tak bude umiestnený v detskom domove. Povinný ďalej uviedol, že podal návrh na zverenie syna do osobnej starostlivosti. Spoločne s návrhom bolo súdu doručené aj uznesenie - neodkladné opatrenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 13.06.2025, ktorým bol maloletý syn (oprávnený) zverený dočasne do osobnej starostlivosti povinného. Zákonná zástupkyňa oprávneného prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedla, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, keďže po vzniku exekučného titulu nenastali k vymáhanému dlhu okolnosti, ktoré by spôsobili jeho zánik, najmä ani také, ktoré by mohli vplývať na dlh na zročnom výživnom za spätné obdobie. Povinný nepredložil žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by jeho dlh nemal byť vymáhaným nárokom. Exekučný titul nebol zrušený. Na exekučný titul nemá vplyv návrh povinného, ktorým sa vo veci samej domáha zverenia maloletého oprávneného do svojej starostlivosti. Proti uzneseniu o neodkladnom opatrení podala matka oprávneného odvolanie, čiže je neprávoplatné.

Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 14. 6. 2024, návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25. 6. 2025. Je zrejmé, že v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh povinným podaný nebol a tak by bolo možné jedine podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať skutočnosti, ktoré by nastali po uplynutí uvedenej lehoty. Máme za to, ako je vyššie uvedené, že takéto skutočnosti povinným namietané neboli, nenastali. Oprávnený si súčasne uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia. Nakoľko sa jednalo v poradí o druhý návrh na zastavenie exekúcie, súd konajúc vyšším súdnym úradníkom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku zisťoval, či skutočnosti uvedené v tomto návrhu vznikli v čase po doručení upovedomenia o začatí exekúcie a či tieto tvrdené skutočnosti majú vplyv na prebiehajúcu exekúciu. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom sa následne oboznámil s uznesením - neodkladné opatrenie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 13.06.2025 a zistil, že týmto uznesením bol maloletý oprávnený dočasne zverený do osobnej starostlivosti povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol, že ide o okolnosť, ktorá nastala v čase po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, má vplyv na prebiehajúcu exekúciu, a preto bolo o návrhu povinného potrebné náležite rozhodnúť. Zároveň súd konajúc vyšším súdnym úradníkom skonštatoval, že predmetom prebiehajúcej exekúcie bolo zameškané výživné v celkovej sume 390 Eur, a to za obdobie apríl 2024 v sume 195 Eur a máj 2024 v sume 195,- Eur, a bežné výživné v sume 250 Eur mesačne. Súdny exekútor dňa 08.07.2025 doručil súdu oznámenie o stave exekúcie, z ktorého bolo zistené, že za obdobie od 19.11.2024 do 12.06.2025 bolo od povinného celkovo vymožené zameškané výživné v sume 3890 Eur, trovy exekúcie právneho zástupcu oprávneného v sume 257,78 Eur a trovy súdneho exekútora v sume 1126,50 Eur, celkovo teda 5274,28 Eur. Od 07.07.2025 bolo predmetom exekúcie len bežné výživné v sume 250 Eur mesačne. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd konajúc vyšším súdnym úradníkom ustálil, že zameškané výživné bolo zo strany povinného uhradené v plnom rozsahu, rovnako ako trovy právneho zastúpenia oprávneného a trovy súdneho exekútora. Pokiaľ ide o bežné výživné, tak vo všeobecnosti platí, že o možnosti zastavenia exekúcie na bežné výživné spadá do právomoci súdneho exekútora [§ 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku] za predpokladu, že boli splnené podmienky podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. Z vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 09.07.2025 však vyplynulo, že v prebiehajúcej exekúcii neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keďže všetky úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy povinného a povinný nepodal návrh na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mal súd konajúc vyšším súdnym úradníkom vzhľadom na zistený skutkový stav za to, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Z predloženého uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 13.06.2025 súd konajúc vyšším súdnym úradníkom zistil, že oprávnený bol dočasne zverený do osobnej starostlivosti povinného z dôvodu podaného návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, keďže ten z opakovaných hlásení Spojenej školy v Trnave zistil, že matka (v tomto konaní zákonná zástupkyňa oprávneného) zanedbáva rodičovské povinnosti voči synovi, neprejavuje dostatočný záujem o výchovno-vzdelávací proces syna, bráni jeho napredovaniu, nespolupracuje so školou, psychológom a s úradom, a pre podozrenie o z odopierania stravy a z psychického a fyzického týrania syna. Z predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že úrad bol dňa 13.06.2025 kontaktovaný pracovníkom OO PZ Trnava, ktorý oznámil, že matka a jej partner mali byť na príkaz prokurátora obmedzení na osobnej slobode. Exekučnému súdu bolo dňa 20.08.2025 doručené vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 15.08.2025, z ktorého vyplýva, že Odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave vedie trestné konanie vo veci zločinu Týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa odsek 1 písmeno a) , kde poškodeným je maloletý. Dňa 14.06.2025 bolo matke a jej partnerovi vznesené obvinenie pre vyššie uvedený trestný čin. Z vyjadrenia polície vyplýva, že oprávnený sa momentálne nachádza v osobnej starostlivosti povinného. V súčasnosti sa vedú procesné úkony po vznesení obvinenia. Vychádzajúc zo základnej koncepcie výživného upravenej v o rodine považoval súd konajúc vyšším súdnym úradníkom za potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jedným zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu a prejavuje sa vo viacerých formách. Za bežnú formu možno považovať poskytovanie finančných prostriedkov v (súdom) stanovenej výške, avšak za plnenie vyživovacej povinnosti možno považovať aj situácie, keď je plnená prostredníctvom osobnej starostlivosti alebo tiež čiastočnej starostlivosti o domácnosť, resp. vo forme poskytovania vecných plnení, napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému

bývanie) alebo stravovania. V prebiehajúcom exekučnom konaní mal súd konajúc vyšším súdnym úradníkom za preukázané, že oprávnený sa nachádza v osobnej starostlivosti povinného z dôvodov, ktoré zákonnému zástupcovi (matke) neumožňujú výkon starostlivosti, pričom pokiaľ súd vychádza zo zistených skutočností, tak musí uviesť, že v tomto štádiu matka koná voči oprávnenému spôsobom, ktorý len ťažko možno považovať za zlučiteľný s oprávnenými záujmami oprávneného. Exekučným titulom bol oprávnený zverený do osobnej starostlivosti matky a povinný bol zaviazaný prispievať na výživu oprávneného výživným v sume 250 Eur mesačne. Platobným miestom pre takto určené výživné je teda matka. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča, ktorý dieťa zastupuje. Keďže je to povinný, ktorý v tomto čase vykonáva osobnú starostlivosť o oprávneného a nie matka, tak nie je vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii v súlade s oprávnenými záujmami oprávneného, aby otec plnil vyživovaciu povinnosť na účet matky, ktorá túto starostlivosť nevykonáva. Inými slovami nie je v súlade s formálnou logikou, aby otec poukazoval finančné prostriedky matke, keď tieto finančné prostriedky môže náležite využiť pri poskytovaní osobnej starostlivosti oprávnenému. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd konajúc vyšším súdnym úradníkom nevzhliadol ďalšiu potrebu vedenia exekúcie voči povinnému. Skutočnosť, že voči uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 13.06.2025 bolo podané odvolanie nemá právnu relevanciu, keďže podľa je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (výrok I. napadnutého rozhodnutia). O trovách súdneho exekútora súd konajúc vyšším súdnym úradníkom rozhodol, tak že mu náhradu nepriznal, keďže z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že tieto boli od povinného vymožené a v čase rozhodovania súdu o návrhu na zastavenie exekúcie už nepredstavovali predmet exekúcie (výrok II. napadnutého rozhodnutia). Súčasne vzhľadom na skutočnosť, že súd exekúciu zastavil nebolo možné náhradu trov právneho zastúpenia priznať z dôvodu procesného neúspechu oprávneného (výrok III. napadnutého rozhodnutia).

3. Proti tomuto uzneseniu v časti o zastavení bežného výživného podal maloletý oprávnený zastúpený zákonnou zástupkyňou (matkou) v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici ZRUŠIL napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie na bežné výživné. Pokračoval v exekúcii na vymáhanie bežného výživného vo výške 250 € mesačne, súčasne určil, že vyživovacia povinnosť povinného trvá napriek dočasnému zvereniu dieťaťa od jeho starostlivosti, konštatoval, že dočasná zmena starostlivosti nezakladá dôvod na zánik nároku na výživné a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v tomto konaní. Alternatívne navrhol, aby sa výživné vyplácalo na sporový účet vedený súdom alebo čiastočné výživné na zabezpečenie podmienok návrhu. Podanú sťažnosť po zopakovaní skutkového stavu odôvodnil nesprávnou aplikáciou § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pričom uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká zmenou toho, ktorý rodič vykonáva starostlivosť. Trvanie nároku právne zdôvodnil poukazom na ust. § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 zákona o rodine. Súčasne nesprávnosť záveru súdu vidí v tom, že dočasné zverenie nevytvára permanentné riešenie a tiež účel výživného sa nemení zmenou starostlivosti. Zároveň v napádanom rozhodnutí vzhliadol porušenie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, nakoľko dieťa má právo na stabilné rodinné zázemie u matky v prípade preukázania jej neviny. Za vecné dôvody pokračovania exekúcie považoval zabezpečenie podmienok pre návrat dieťaťa, a to najmä udržanie adekvátneho bývania a zabezpečenia základných potrieb dieťaťa po návrate. Chyby v napadnutom rozhodnutí vidí v jednostrannom hodnotení dôkazov, a to najmä opierajúc sa o tvrdenia polície ako aj rozhodnutie o dočasnom opatrení, avšak súd podľa tvrdenia sťažovateľa ignoroval svedectvá susedov o pokojnom rodinnom živote, pozitívne správy UPSVaR z terénnych kontrol ako aj lekárske posudky potvrdzujúce správnosť starostlivosti. Opätovne zdôraznil nesprávnu aplikáciu právnych noriem, kde podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre zánik vymáhaného nároku, pričom zmena starostlivosti ? zánik vyživovacej povinnosti.

4. K sťažnosti maloletého oprávneného zastúpeného zákonnou zástupkyňou (matkou) sa podaním doručeným súdu dňa 16.10.2025 vyjadril aj povinný, ktorý poukázal na neodkladné opatrenie súdu, na základe ktorého bol maloletý A. zverený do jeho osobnej starostlivosti, pričom od tohto momentu trvalo žije v jeho domácnosti a on ako otec mu v plnom rozsahu zabezpečuje každodennú starostlivosť – bývanie, stravu, oblečenie, školské potreby a ostatné bežné výdavky. Súčasne uviedol, že matka dieťaťa si od zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti neplní vyživovaciu povinnosť, a napriek tomu žiada, aby jej platil výživné v sume 250 €, čo však podľa jeho názoru nie je v súlade s aktuálnym právnym stavom ani o zásadou rovnakého postavenia rodičov pri výžive dieťaťa. Z uvedených dôvodov považuje pozastavenie výplaty výživného matke za opodstatnené a v súlade s rozhodnutím súdu. Vzhľadom na zmenu pomerov, teda zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, nemôže byť povinný

naďalej platiť výživné matke, ktorá dieťa aktuálne nemá v starostlivosti. Preto žiada podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Na základe výzvy sudcu bol súdu dňa 06.11.2025 doručené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. -573 zo dňa 18.08.2025, právoplatné dňa 05.09.2025, ktorým odvolací súd napadnuté neodkladné opatrenie Okresného súdu 0PPOm/2/2025 zo dňa 13.06.2025 o dočasnom zverení maloletého syna (oprávneného) do osobnej starostlivosti povinného.

6. Zároveň na základe výzvy sudcu bol súdu dňa 19.12.2025 doručené neodkladné opatrenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -142 zo dňa 11. novembra 2025, predbežne vykonateľné dňa 11. novembra 2025 o 12:29hod, ktorým súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 100 Eur, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Súčasne výrokom II. určil, že neodkladné opatrenie potrvá do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti maloletého oprávneného zastúpeného zákonnou zástupkyňou (matkou) bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia v rozsahu podanej sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť maloletého oprávneného nie je dôvodná, a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.05.2024, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Pôvodne vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. -621 zo dňa 06.03.2024, ktorý nadobudol podľa predloženej doložky predbežnú vykonateľnosť dňa 11.04.2024, dňa 03.06.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Tóthovej (181EX 375/2024). Dňa 19.06.2024 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením právneho zástupcu maloletého oprávneného postúpil súdu. Následne súd konajúc vyšším súdnym úradníkom vydal pod sp. zn. dňa 22.07.2024 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. V rozhodnutí skonštatoval, že v prípade predbežnej vykonateľnosti podľa ustanovenia predchádza vykonateľnosť právoplatnosti rozhodnutia, pričom uvedené netvorí vadu návrhu na výkon exekúcie. Inak povedané, rozhodnutie o vyživovacej povinnosti je vykonateľné, aj keď nemusí byť ešte právoplatné. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2024 v spojitosti s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04.11.2024. Následne dňa 25.06.2025 bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi druhý (ďalší) návrh na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením právneho zástupcu maloletého oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.

15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

17. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. v spojení s ust. Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti maloletého oprávneného (resp. jeho zákonnej zástupkyne – matky) súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia Exekučného poriadku doplniť ešte nasledovné.

18. Ako správne uviedol vyšší súdny úradník v bode 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jedným zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu a prejavuje sa vo viacerých formách. Pričom za bežnú formu možno považovať poskytovanie finančných prostriedkov v (súdom) stanovenej výške, avšak za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje aj forma plnenia poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania ako aj formou osobnej starostlivosti (bližšie viď napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 8. apríla 2015). Vyšší súdny úradník preto na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru, že povinný od nariadenia predloženého neodkladného opatrenia Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 13.06.2025 si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti vrátane zabezpečenia bývania a stravovania pre maloletého. Túto starostlivosť si matka ako zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného v súčasnosti z dôvodu zákazu fyzického priblíženia sa k maloletému ale i z dôvodu existencie veľmi vážnych pochybností o jej spôsobilosti starať sa riadne o maloleté dieťa spôsobom, rešpektujúcim jeho základné práva plniť nemôže (viď bod 20 a 21 uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. -573 zo dňa 18.08.2025, ktorým bolo potvrdené neodkladného opatrenia Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 13.06.2025). Ak sa teda zmenili okolnosti, keď už od 13.06.2025 zabezpečuje starostlivosť o maloletého oprávneného výlučne otec (tu povinný), pričom táto zmena bola reflektovaná nariadením neodkladného opatrenia Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 11. novembra 2025, č.k. -142, vykonateľné dňa 11. novembra 2025, ktorým bola uložená peňažná vyživovacia povinnosť matke vo výške 100,- eur mesačne k rukám otca, preto by bolo nelogické, aby naďalej prebiehala exekúcia na vymoženie bežného výživného od otca. Súčasne by ďalším vedením exekúcie (napr. zablokovaním účtov povinného súdnym exekútorom) bolo ohrozené zabezpečenie starostlivosti o maloletého oprávneného, ktorý je v súčasnosti v reálnej starostlivosti povinného rodiča.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť maloletého oprávneného čo do vymoženia bežného výživného podľa ako nedôvodnú zamietol.

20. Sudca v tejto súvislosti ešte na záver poznamenáva, že nakoľko maloletý oprávnený zastúpený zákonnou zástupkyňou (matkou) namietal v podanej sťažnosti len zastavenie exekúcie na vymoženie bežného výživného vo výške 250 EUR mesačne (tým určil rozsah sťažnostného konania), preto sa sudca správnosťou rozhodnutia o zastavení exekúcie v časti zameškaného výživného nezaoberal.

21. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.

22. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť maloletého oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Povinný si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou maloletého oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii povinného, aký nárok si voči neúspešnému oprávnenému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku povinného, ktorý nebol zo strany samotného povinného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže povinný nenavrhol v rámci konania o sťažnosti oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd povinnému trovy konania súvisiace so sťažnosťou maloletého oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).