Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-136-2025.pdf
PDF · 122.58 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/136/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: CAGE company, s. r. o., so sídlom Podzávoz 2227, 022 01 Čadca, IČO: 52 221 407, právne zastúpenému: JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát, so sídlom F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487, o zaplatenie 187,50 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/ XX/XXXX-XXX zo dňa 27. marca 2025 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 27. marca 2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 187,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 187,50 Eur na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o dielo, na základe ktorej si žalovaný ako objednávateľ objednal zhotovenie diela spočívajúce v montáži, rekonštrukcii a údržbe vyhradených elektrotechnických zariadení u žalobcu ako zhotoviteľa diela pre tretiu stratu, teda pre preberajúceho, pre ktorého sa dielo uskutočňovalo. V zmysle čl. IV. zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi 30,- Eur za hodinu práce tak vykonanej. Preberajúci diela, t. j. spoločnosť SIIX Hungary riadne vystavil a svojím podpisom potvrdil aj riadne odpracovanie prác nad rámec uvedených žalobcom, konkrétne išlo o poskytnutie služby spočívajúcej v zaškoľovaní pracovníkov na práce. Žalobcovi bolo doručené odstúpenie od zmluvy, pričom žalovaný odstúpil od zmluvy s uvedením, že pristupuje k skončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy, pretože údajne zhotoviteľ diela, t. j. žalobca, fakturoval práce vo vyššom rozsahu, než boli skutočne vykonané, čím zhotoviteľ diela nevykonal dielo dohodnutým spôsobom a v rozpore so svojimi povinnosťami. Žalobca tvrdil, že žalovaný bez toho, aby došlo k zmluvného dodatku, si svojvoľne pri vyfakturovaní faktúr začal cez mailovú a telefonickú komunikáciu jednostranne bez súhlasu žalobcu uplatňovať krátenie odpracovaných hodín pod zámienkou tzv. oddychových hodín, čo však nikdy nebolo v žiadnej z troch obchodných zmlúv uvedené, pričom žalovaný na základe vyfakturovaných súm a podpísanej evidencie času poskytovania služieb technickej podpory nemal dovtedy problém počas doby splatnosti vždy
uhradiť všetky evidované hodiny prác nad rámec uvedených a vyplatiť ich v plnej výške podľa pravidiel v zmluvách. Žalobca mal za to, že žalovaný sa neoprávneným konaním bezdôvodne obohatil o sumu 187,50 Eur, keďže záväzok žalovaného vyplývajúci z uzavretej zmluvy je uhradiť zhotoviteľovi dielo 30,- Eur za hodinu práce a z riadne vyplnenej a platne potvrdenej evidencie času za mesiac august 2023 vyplýva celkový počet riadne odpracovaných hodín nezahrňujúc žiadne prestávky. Na účel poskytovania služieb technickej podpory prestávky neboli potrebné, neboli fakticky uskutočňované žalobcom a ani nijakým spôsobom medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnuté.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že strany konania platne uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej si dohodli aj cenu za práce nad rámec. Žalovaný potvrdil evidenciu času, tzv. šichtovnice, z ktorých vyplýva počet odpracovaných hodín. Žalovaný však následne tieto šichtovnice rozporoval, nakoľko mal za to, že sú tam zahrnuté aj prestávky, za ktoré odmietal zaplatiť. Napriek tomu však dobrovoľne nezaplatil ani nerozporovanú časť faktúry, tú zaplatil až následne v rámci iného súdneho konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že predložené evidencie sú potvrdené žalovaným, ako aj spoločnosťou SIIX Hungary. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tieto tlačivá boli vytlačené skôr a potvrdené ním ešte pred vpísaním údajov o počte odpracovaných hodín, ide o tvrdenie žalovaného, ktoré nemôže byť na úkor žalobcu, pretože tým, že žalovaný potvrdil túto evidenciu, potvrdil tak počet odpracovaných hodín. Pokiaľ ju podpísal pred vpísaním údajov, musel si byť vedomý následkov. Bolo v jeho záujme sa zabezpečiť tak, aby šichtovnice zodpovedali skutočnosti a nepotvrdzoval ich pred vpísaním údajov. Svojím podpisom a opatrením pečiatky potvrdil správnosť údajov bez ohľadu na to, kedy tak urobil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ide o právnickú osobu, ktorá musí konať s odbornou starostlivosťou a obozretne. Zdôraznil, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodno-právny, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník, preto medzi žalobcom a žalovaným nevznikol pracovno-právny vzťah a tento vzťah sa neriadi Zákonníkom práce, ako sa mylne domnieva žalovaný, keďže aj v priebehu konania viackrát poukázal na pracovno-právny vzťah, a nie obchodno-záväzkový vzťah. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozvrh prestávok a rozvrh práce spoločnosti SIIX Hungary, tento dôkaz nie je možné použiť pre daný vzťah, pretože jednak žalobca nie je v pracovnom vzťahu ani v žiadnom inom vzťahu so spoločnosťou SIIX Hungary a z ničoho nevyplýva, že je povinný riadiť sa internými predpismi tejto spoločnosti SIIX Hungary a zároveň predložený rozvrh prestávok je platný od 15.09.2023, teda od času, kedy žalobca už nevykonával činnosť pre žalovaného na danej prevádzke. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal povinnosť prestávok pred týmto dátumom a nepreukázal teda povinnosť prestávok v čase vykonávania prác zo strany žalobcu. I v prípade, ak by aj preukázal interný predpis prestávok za obdobie, keď žalobca vykonával práce na danom mieste, tak z ničoho nevyplýva a žalovaný to ani ničím nepreukázal, že by tieto prestávky boli záväzné aj pre žalobcu a že je povinný riadiť sa týmito internými predpismi. Pokiaľ žalovaný poukazoval na mailovú komunikáciu, podľa záverov súdu prvej inštancie z mailovej komunikácie nevyplýva, že by došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným, resp. k nejakej inej skutočnosti, na základe ktorej by bol žalobca povinný rešpektovať tieto prestávky a zároveň, že počas daných prestávok skutočne práce nevykonával. Žalobca, naopak, v priebehu konania argumentoval tým, že počas prestávok sa zamestnanci spoločnosti SIIX Hungary na predmetnej linke striedali tak, že nebol dôvod z jeho strany na prestávky, linka sa nezastavila. Aj počas prestávok zamestnancov on musel ďalej pokračovať vo svojej práci. Bez ohľadu na to, či aktívne vykonával práce, resp. iba čakal na prípadne nejaký problém na linke, pokiaľ by linka prestala fungovať, kde by bolo potrebné vykonávať jeho prácu, nemohol čerpať prestávku.
4. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca preukázal, že skutočne odpracoval 100 hodín tak, ako vyplýva z predloženej evidencie. Z ničoho nevyplýva, že by bol viazaný dodržiavať interné predpisy na dodržiavanie prestávok a z ničoho ani nevyplývajú tieto interné predpisy pre sporné obdobie. Zo strany žalovaného išlo len o domnienky, že žalobca čerpal prestávky, avšak žalovaný uvedené nepreukázal.
5. Súd prvej inštancie považujúc nárok žalobcu za opodstatnený, žalobe vyhovel a žalobcovi, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). V odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia s tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil obsah dôkazov,
osobitne tzv. šichtoviek a komunikácie medzi stranami. Uviedol, že počas celého zmluvného vzťahu žalovaný v dobrej viere uhrádzal žalobcovi všetky faktúry vystavené na základe šichtoviek. Výplaty za jún a júl 2023 boli vždy realizované v plnej výške, a to aj napriek tomu, že žalovaný si vždy vyhradzoval nárok len za reálne odpracovaný čas bez prestávok, čo bolo oznámené e-mailom aj cez prostredníka pána E. A.. Prijatím platieb v plnej výške v minulosti došlo zo strany žalobcu ku konkludentnému prijatiu podmienok obchodnej spolupráce, preto nemožno uznať ako dôvodné, aby si žalobca po ukončení vzťahu dodatočne vyžadoval platby za tzv. prestávky, ktoré sám nikdy vo faktúrach ani šichtovách osobitne nevyznačoval a nikdy predtým nevyžadoval. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že sa plne spoľahol na šichtovky podpísané žalovaným, a teda automaticky uznal všetky v nich uvedené hodiny, hoci šichtovky boli podpisované pred ich vyplnením (vopred vytlačené tlačivá s cieľom využiť ich pre viacero osôb), žalobca ich vypĺňal sám dodatočne, čo vyplýva aj z okolností e-mailovej komunikácie a komunikácie na súdnom pojednávaní dňa 27.03.2025 a v danom rozsahu nejde o nespochybniteľný listinný dôkaz, ale len o neformálny podklad pre fakturáciu, ktorý bez kontextu má nižšiu vypovedaciu hodnotu. Súd prvej inštancie teda pochybil, keď za rozhodujúcu skutočnosť považoval to, či bola šichtovka podpísaná, bez zohľadnenia príčiny a momentu podpisu. Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, osobitne v oblasti obchodného záväzkového vzťahu a princípov poctivého obchodného styku. Uviedol, že žalobca požaduje platbu za tzv. prestávky bez ich výsledného špecifikovania, súčtu alebo oddeleného vyznačenia v dokladoch. Z právneho hľadiska ide o nedoložený nárok a z obchodno-právneho pohľadu o nepoctivý a špekulatívny výkon práva, ktorý nepožíva ochranu. V závere odvolania žalovaný namietal i porušenie zásad spravodlivého procesu a rovnosti zbraní, nakoľko súd nedoručil žalovanému do dňa podania odvolania zápisnicu z pojednávania zo dňa 27.03.2025, čím značne obmedzil možnosť žalovaného na efektívne odvolanie. Zároveň ignoroval žiadosť o vypočutie kľúčového svedka E. A. a žiadosť o pripojenie súdneho spisu sp. zn. XXXX/XX/XXXX, ktorý žalovaný považoval za vecne relevantný. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a priznal žalovanému náhradu trov konania.
7. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v písomnom podaní zo dňa 06.06.2025, v ktorom poprel tvrdenie žalovaného, že „Evidencie času poskytovania služieb technickej podpory“, tzv. šichtovky sa vypĺňali dodatočne po predchádzajúcom podpise žalovaného. Tieto sa vypĺňali vždy za riadne odpracovaný čas a žalovaný ich dodatočne svojím podpisom schválil. Nikdy predtým, okrem posledných dvoch faktúr, nemal s ich platením v plnej výške problém. K nevyplateniu všetkých hodín došlo až v posledných dvoch faktúrach. Obchodnou praxou a zvyklosťou bolo platiť vždy všetky v šichtovkách uvedené odpracované hodiny, čo práve žalovaný vždy konkludentne uznal, keď vždy počas obdobia, kedy žalobca obstarával pre neho objednané dielo, mu faktúry uznával ich preplatením v plnej výške úhrady takto uvedených hodín. Iba posledné dve faktúry splatné po odovzdaní zhotoveného diela odmietol žalovaný zaplatiť v plnej výške s konštatovaním, že niektoré z odpracovaných hodín boli prestávky, neopierajúc sa pritom o žiadny písomný dôkaz. Preto žalobca je opačného názoru, že zásadu poctivého obchodného styku porušil žalovaný. Žalobca zopakoval, že ním vystavenú faktúru na sumu 3.000,- Eur, nebol žalovaný oprávnený odoprieť a požadovať jej zníženie na sumu 2.812,50 Eur. Vzhľadom na fakt, že nebol na to žiadny právny dôvod sa žalovaný týmto neoprávneným konaním bezdôvodne obohatil o sumu 187,50 Eur, keďže záväzok žalovaného vyplývajúci z riadne uzavretej a platnej Zmluvy o dielo A. B. je uhradiť zhotoviteľovi diela (t. j. žalobcovi) 30,- Eur za hodinu práce a z riadne vyplnenej a platne potvrdenej „Evidencie času poskytovania služieb technickej podpory“ za mesiac august 2023 vyplýva celkový počet riadne odpracovaných hodín, nezahŕňajúc žiadne prestávky. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. V reakcii na vyjadrenie žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca si nezmluvne a neodôvodnene uplatňuje nárok na čas, ktorý nebol preukázaný ako čas pracovného výkonu. Žalovaný si plnil svoje povinnosti v dobrej viere a po celý čas platil faktúry v rozsahu práce bez prestávok. Žalobca sa nemôže jednostranne odchýliť od tejto praxe bez toho, aby to bolo riadne dohodnuté a oznámené. Svedok E. A., ktorého žalovaný navrhol v konaní vypočuť, v inom súdnom konaní potvrdil, že prestávky sa nepreplácali a o tejto skutočnosti boli spolupracovníci informovaní. Žalobca o tomto systéme vedel, mal sa k nemu vyjadriť alebo ho odmietnuť pred začiatkom prác, čo neurobil.
9. Súd prvej inštancie dňa 20.08.2025 doručil žalobcovi odvolaciu repliku žalovaného a zároveň mu umožnil, aby sa k nej vyjadril v lehote 10 dní od jej doručenia, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom nevyužil, k podaniu žalovaného sa nevyjadril.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Vzhľadom na obsah podaného odvolania predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu bol prvý výrok napadnutého rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, ako aj od tohto výroku závislý výrok o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Základná odvolacia námietka žalobcu spočívala v tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), keď na základe žalobcom predloženého a žalovaným podpísaného listinného dôkazu - Evidencie času poskytovania služieb technickej podpory považoval za preukázaný rozsah odpracovaných hodín žalobcom, ako aj v tvrdení, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces z dôvodu nedoručenia zápisnice o pojednávaní konaného dňa 27.03.2025 a z dôvodu nevykonania rozhodujúcich dôkazov.
12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní, pričom s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý konštatoval, že žalobca a žalovaný uzatvorili viaceré zmluvy, avšak predmetom tohto konania je nárok zo Zmluvy o dielo Filip Štiga/003/2023 uzatvorenej dňa 05.07.2023, kde predmet zmluvy bol špecifikovaný v čl. II. zmluvy ako montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených elektrotechnických zariadení. V čl. IV. zmluvy bola dohodnutá cena za predmet zmluvy, v zmysle ktorej bola dohodnutá celková cena diela a zároveň za práce nad rámec uvedené sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal uhradiť zhotoviteľovi 30,- Eur za hodinu práce. Žalobca vykonával pre žalovaného dielo, poskytoval služby, pričom odpracovaný čas bol zdokumentovaný na Evidencii času poskytovania služieb technickej podpory. Predložené evidencie sú vystavené na meno A. B. (t. j. žalobcu), vyplývajú z nich dátumy odpracovaných dní spolu s odpracovanými hodinami za jednotlivé dni, ako aj sumárny počet odpracovaných hodín. Z týchto listín vyplýva, že žalobca za mesiac august odpracoval 100 hodín. Listiny sú zároveň opatrené podpisom spoločnosti SIIX Hungary KFT, ako aj žalovaným, ktorý okrem podpisu opatril daný formulár aj odtlačkom pečiatky. Žalobca vystavil žalovanému dňa 12.08.2023 faktúru č. 20230009 so splatnosťou 21.09.2023, v ktorej je uvedené, že žalobca fakturuje na základe Zmluvy o dielo č. 003/2023 zo dňa 05.07.2023 so špecifikáciou projektu v Maďarsku s názvom položky - SIIX Hungary - zaškolenie pracovníkov, množstvo 1, jednotková cena 3.000,- Eur, spolu 3.000,- Eur, na základe čoho súd prvej inštancie ustálil, že žalobca fakturoval odmenu za zaškolenie pracovníkov za 100 hodín po 30,- Eur.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe a v priebehu celého konania tvrdil, že žalovaný bez toho, aby došlo k nejakému zmluvného dodatku, začal jednostranne bez súhlasu žalobcu uplatňovať krátenie odpracovaných hodín pod zámienkou tzv. oddychových hodín, kde požadoval zníženie fakturovanej na sumu 2.812,50 Eur. Žalovaný tvrdenia žalobcu o krátení fakturovanej sumy nepoprel a v priebehu konania aj sám tvrdil, že žalobca si bezdôvodne uplatnil vo faktúre aj sumu 187,50 Eur za prestávky v rozsahu 6,25 hodín.
14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe o zaplatenie sumy 187,50 Eur uplatnenej titulom ceny diela, ktorú
žalobca žalovanému fakturoval faktúrou č. 20230009 v celkovej výške 3.000,- Eur a žalovaný túto krátil o sumu 187,50 Eur, vyhovel. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkami sporových strán a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej.
16. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v podstatnej časti stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, k obrane žalovaného a k vykonaným dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t. j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. G. H. XXX/XX, rozsudok NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX).
17. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že z predloženej Zmluvy o dielo A. Štiga/003/2023 uzatvorenej dňa 05.07.2023, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená v písomnej forme, nevyplýva žiadna povinnosť dodržiavať prestávky v práci. Rovnako správne vyhodnotil, že žalobca vykonával činnosť ako podnikateľský subjekt, preto bolo na jeho rozhodnutí, či bude mať v práci prestávky a keďže nebol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou SIIX Hungary, nebola preukázaná ani viazanosť žalobcu internými predpismi tejto spoločnosti. Za situácie, kedy žalobca predložil zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi 30,- Eur za hodinu práce, pričom z obsahu tejto zmluvy nevyplýva žiadne osobitné dojednanie ohľadne povinného čerpania prestávok v práci a zároveň žalobca predložením listinných dôkazov (Evidencie času poskytovania služieb technickej podpory), podpísaných žalovaným aj spoločnosťou SIIX Hungary, preukázal i množstvo odpracovaných hodín za mesiac august 2023 v rozsahu 100 hodín, bolo na žalovanom, aby žalobcom preukázané tvrdenia vyvrátil.
18. Pokiaľ žalovaný založil svoju obranu na tvrdení, že rozsah žalobcom skutočne odpracovaných hodín nezodpovedal počtu hodín vykázaných v predmetných dôkazoch s tým, že v rozhodujúcom období, za ktoré si žalobca fakturoval odmenu, využíval aj prestávky v práci, bol žalovaný povinný svoje tvrdenie o čerpaní prestávok zo strany žalobcu v priebehu konania preukázať. Žalovaný však svoje tvrdenie, že žalobca čerpal prestávky v práci, počas ktorých práce nevykonával a evidencia času nebola vyplnená správne, nijako nepreukázal. V tomto smere neprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Na oslabenie žalobcom predložených dôkazov tu nepostačovalo iba namietať skutočnosť, že žalovaný dané evidencie prác podpisoval vopred a žalobca ich vypĺňal sám dodatočne. Preukázať žalovaným tvrdené skutočnosti neboli spôsobilé ani predložené dôkazy týkajúce sa interných predpisov vzťahujúcich sa len na zamestnancov maďarskej spoločnosti SIIX Hungary, ktorými ale žalobca nebol pri plnení povinností vyplývajúcich mu z obchodného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným viazaný.
19. K námietke žalovaného, že žalobca si neodôvodnene uplatňuje nárok na odmenu za čas tzv. prestávok, ktorý nebol preukázaný ako čas pracovného výkonu, odvolací súd poznamenáva, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na odmenu za dielo, ktorú podľa žalovaným nepopretého tvrdenia žalobcu žalovaný odmietol uhradiť v plnej výške, keď túto odmenu v rozsahu 6,25 hodín, ktorým zodpovedá práve žalovaná suma 187,50 Eur, žalovaný krátil. Žalobca uplatnený nárok nedefinoval ako nárok na odmenu za čas oddychových prestávok. Naopak, v priebehu konania konzistentne tvrdil, že prestávky v práci nevyužíval a v konaní si uplatňuje nárok na odmenu za žalovaným nedôvodne krátený rozsah riadne odpracovaných hodín.
20. Po preskúmaní veci odvolací súd taktiež zistil, že žalovaný v konaní nerozporoval tvrdenia, že akceptoval potvrdenia žalobcu o dochádzke za predchádzajúce obdobie, ktoré boli bez prestávok a v predchádzajúcom období faktúry vystavené žalobcom uhradil v celom rozsahu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že medzi stranami nešlo o obchodnú prax ohľadne prestávok v práci, na ktorú sa odvolával žalovaný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie samotného žalovaného učinené aj v podanom odvolaní, v ktorom žalovaný sám potvrdil, že výplaty v mesiaci jún a júl 2023 boli vždy realizované v plnej výške. Z uvedeného tvrdenia teda
vyplýva, že žalovaný v minulosti akceptoval faktúry žalobcu v celom rozsahu tak, ako boli žalobcom vystavené, pričom z tohto tvrdenia nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že medzi sporovými stranami existovala zavedená obchodná prax, v rámci ktorej žalobca pri fakturovaní odmeny za práce v rozsahu vyúčtovaných hodín zohľadnil aj čas oddychových prestávok a následne pri fakturovaní odmeny za mesiac august 2023 sa už od tejto obchodnej praxe odklonil. Keďže žalovaný v predchádzajúcom období všetky doklady žalobcu o evidencii odpracovaných hodín akceptoval, odvolací súd nevidel rozumný dôvod, prečo až v mesiaci august 2023 žalovaný považoval predloženú evidenciu odpracovaných hodín za nesprávnu a na základe čoho tvrdil, že žalobca v evidencii uvedený počet hodín neodpracoval.
21. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie zásady rovnosti zbraní a spravodlivého procesu, keď súd prvej inštancie mal podľa žalovaného ignorovať jeho žiadosť o vypočutie svedka E. A. a žiadosť o pripojenie súdneho spisu sp. zn. XXXX/XX/XXXX, v rámci ktorého menovaný svedok vypovedal, odvolací súd poukazuje na bod 19. a 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uviedol podrobné dôvody, pre ktoré dokazovanie navrhovanými dôkaznými prostriedkami nevykonal. Odvolací súd sa s uvedenými bodmi odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje a zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v nich okrem iného uviedol, že predmetom tohto konania nie je posudzovanie zmluvného vzťahu E. A. so žalovaným, teda nie je možné vyhodnocovať prípadnú zmluvu medzi menovaným a žalovaným a porovnávať ju s predmetom prejednávaného sporu. Súd prvej inštancie zároveň správne zdôraznil, že ak by aj žalobca komunikoval spolu s E. A. ohľadne požiadaviek žalovaného na správne účtovanie prestávok v práci, tak ich komunikácia nemôže byť zaväzujúca vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie je prípustné, aby žalovaný riešil zmluvné dojednania a určovanie práv a povinností v rámci písomného zmluvného vzťahu so žalobcom ústne, prostredníctvom E. A.. Tak, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, akékoľvek zmeny, či ďalšie dojednania v zmluve o dielo medzi žalobcom a žalovaným musia byť vykonané iba medzi týmito osobami, a nie prostredníctvom ďalšej strany, ďalšej osoby a pod. Odvolací súd preto zastáva názor, že i prípadný výsluch navrhovaného svedka by s prihliadnutím na žalovaným uvádzané skutkové okolnosti (ktoré mali byť žalovaným očakávanou svedeckou výpoveďou preukázané), nebol spôsobilý vyvolať zmenu právneho názoru súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v písomnej forme nevyplýva žiadna povinnosť dodržiavať prestávky v práci a i z mailovej komunikácie, ktorá bola v konaní súdu predložená, nevyplýva, že by ohľadom tejto otázky existovala dohoda medzi stranami sporu.
22. Odvolací súd na tomto mieste pre úplnosť ešte dopĺňa, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nejedná sa o nesprávny procesný postup v zmysle § 365 písm. b) CSP znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí stranou sporu navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (IV. H. XX/XX, G. H. XX/XX, II. H. XXX/XX, G. XXX/XX, G. X/XX).
23. Pokiaľ žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie, odvolávajúc sa pritom na nedoručenie zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.03.2025, odvolací súd uvádza, že nedoručenie zápisnice o pojednávaní, ktoré bezprostredne predchádzalo vyhláseniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemožno kvalifikovať ako nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý vyhláseniu napadnutého rozhodnutia predchádzal. Pokiaľ je strana sporu v konaní zastúpená advokátom (tak ako tomu bolo aj v prípade žalovaného), nič jej nebránilo, aby prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala konajúci súd o sprístupnenie elektronického súdneho spisu, obsahom ktorého je i zápisnica o pojednávaní, vrátene zvukového záznamu o priebehu pojednávania. Žalovaný v odvolaní neargumentoval tým, že by mu bola odopretá možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej zápisnice nahliadnutím do elektronického súdneho spisu, teda mal možnosť svoje odvolanie aj dostatočne kvalifikovane odôvodniť.
Odvolací súd zároveň zastáva názor, že nedoručenie zápisnice o pojednávaní strane sporu po vyhlásení napadnutého rozhodnutia nemohlo mať ani priamy vplyv na uplatňovanie práv strany sporu v rámci konania pred súdom prvej inštancie, keď na predmetnom pojednávaní došlo aj k vyhláseniu uznesenia súdu o ukončení dokazovania a bezprostredne na to i k vyhláseniu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, kedy skutočnosť, že žalovanému zápisnica z tohto pojednávania nebola následne doručená nemalo vplyv na vecnú správnosť už vyhláseného výroku rozsudku súdu ani závery súdu prvej inštancie formulované v odôvodení napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto uvedenú odvolaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
24. Neobstojí ani námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, jej interpretáciu alebo jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia ale v odvolaní žalovaného absentuje.
25. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalovaný nedôvodne vytýkal súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne zistenie skutkového stavu a jeho odvolanie smeruje proti vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Rovnako nedôvodne namietol porušenie jeho práva na spravodlivý proces, či nesprávne právne posúdenie veci.
26. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP ), odvolací súd v konaní nezistil.
27. Žalovaný podal odvolanie aj proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete vo veci samej, ako aj v závislej druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).