Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/46/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E., zastúpený JUDr. Františkom Vavračom, advokátom, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému POLLUX BB, s.r.o., so sídlom Kynceľovská cesta 2012/18, 974 01 F., IČO: 50 700 651, zastúpený ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -203 zo dňa 7. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -203 zo dňa 7. marca 2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvou výrokovou vetou konanie zastavil a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2024 domáhal určenia, že jeho pohľadávka v celkovej výške 18.162,88 Eur, uplatnená v konkurznom konaní úpadcu POLLUX – PLUS s.r.o. „v konkurze“, IČO: 36 011 924, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. a zapísaná do zoznamu pohľadávok úpadcu pod por.č. 6, je nesporná a zistená čo do pravosti a výšky v celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie na predmetnú vec aplikoval ustanovenia , 19 a 21 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“, resp. „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“).

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienka riadneho a včasného zloženia preddavku na trovy konania žalobcom (§ 32 ods. 11 ZKR) je procesnou podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky. Preddavok na trovy konania musí byť žalobcom zložený riadne a včas, to znamená, musí byť zložený v predpísanej výške ( § 32 ods. 19 ZKR), na miesto na to určené ( § 32 ods. 21 ZKR) a pred podaním žaloby, ale najneskôr s jej podaním. Zloženie preddavku vyššie uvedeným spôsobom preukazuje žalobca. Súd prvej inštancie dňa 13.02.2024 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na preukázanie splnenia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 32 ods. 11 ZKR v lehote 10 dní. Právny zástupca žalobcu reagoval listom zo dňa 06.03.2024 tak, že preukazuje splnenie zloženia preddavku na trovy konania a zasiela detail platby zo dňa 12.02.2024 vo výške 800,-- Eur na účet správcu a vyhlásenie klienta zo dňa 04.03.2024, z ktorého vyplýva, že v zaplatenej sume

800,-- Eur je zahrnutý preddavok na trovy konania vo výške 370,- Eur, čo je 2 % zo sumy popretej pohľadávky.

5. V prvom rade súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že zloženie preddavku je procesnou podmienkou pre podanie návrhu na určenie popretej pohľadávky, nie hmotnoprávnou, ako tvrdí žalobca. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálny právny predpis obsahujúci tak predpisy hmotného, ako aj procesného práva. Popretý veriteľ uplatňuje svoje právo na určenie svojej popretej pohľadávky žalobou na súde podľa § 32 ods. 9 ZKR. Pokiaľ zákon o konkurze a reštrukturalizácii podmienil podanie takejto žaloby v prípade popretia pohľadávky iba veriteľom, zložením preddavku na trovy konania s následkom procesného rozhodnutia o zastavení konania súdom v prípade nesplnenia tejto povinnosti, t.j. bez meritórneho posúdenia nároku žalobcu - popretého veriteľa a bez meritórneho rozhodnutia o pohľadávke žalobcu, tak aj zloženie preddavku na trovy konania je procesnoprávnou podmienkou podania žaloby, a nie hmotnoprávnou. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neumožňuje súdu, ani správcovi vyzvať žalobcu na zloženie preddavku na trovy konania, rovnako neumožňuje súdu vyzvať žalobcu na predloženie ďalších dôkazov o splnení tejto povinnosti v prípade, že súd dôjde k záveru, že žalobca zloženie preddavku nepreukázal dostatočne. Tu súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii správcovi nekladie žiadne oprávnenia vo vzťahu k preddavku, splnenie povinnosti zložiť preddavok skúma a posudzuje len súd. Keďže preddavok musí byť zložený najneskôr s podaním žaloby, t.j. rovnako v lehote 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, nedostatok riadneho zloženia preddavku nemôže byť žalobcom ani dodatočne odstraňovaný a ani odstránený. Žalobca je preto povinný jednoznačne a nespochybniteľne preukázať, že preddavok na trovy konania zložil v predpísanej výške na účet podľa § 32 ods. 21 ZKR najneskôr s podaním žaloby. Pokiaľ tak neurobí, súd konanie zastaví. Nevyzýva žalobcu na predloženie ďalších dôkazov za účelom preukázania zloženia preddavku, pokiaľ nepovažuje jeho zloženie za dostatočne preukázané. O splnení tejto povinnosti súd preto nevykonáva ani „ďalšie“ dokazovanie. Nejedná sa o hmotnoprávne otázky, ktoré by boli predmetom dokazovania v incidenčnom konaní, tými sú len otázky týkajúce sa popretej pohľadávky, aj to len v rozsahu jej popretia iným veriteľom (v danom prípade). Skutočnosť zloženia preddavku na trovy konania preto nemôže byť predmetom dokazovania výsluchom správcu. Keďže správca nie je vo veci preddavku nijako oprávneným vo vzťahu k navrhovateľovi, nemôže spôsob zloženia preddavku modifikovať, nie je oprávnený ani posudzovať splnenie tejto povinnosti, je podľa názoru súdu prvej inštancie preto úplne irelevantné, či a z akého dôvodu správca považoval takúto podmienku za splnenú. Nebol preto dôvod odstraňovať „pochybnosť zo strany žalovaného podrobným a úplným vysvetlením okolností, z akého dôvodu správca považoval takúto podmienku za splnenú“, ako navrhoval žalobca. Súd prvej inštancie preto nepovažoval za správny záver právneho zástupcu žalobcu, že splnenie podmienky zaplateného preddavku na trovy konania riadne a včas je vymedzené právnym vzťahom medzi žalobcom ako veriteľom, ktorému bola popretá pohľadávka a správcom úpadcu, ktorý takýto preddavok spravuje. Správca nemôže včasnosť a riadne zloženie preddavku na trovy podľa § 32 ods. 11 ZKR nijako ovplyvniť. Uvedené môže ovplyvniť len tým, že riadne splní svoju povinnosť podľa § 32 ods. 21 ZKR, t.j. v lehote tam určenej zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke, na ktorý možno zložiť preddavok. Pokiaľ preto žalobca v danom prípade uhrádzal na účet zverejnený správcom aj iné záväzky, aj v tejto situácii bol povinný zložiť preddavok v predpísanej výške jednoznačným spôsobom tak, aby bolo možné túto platbu jednoznačne identifikovať ako preddavok na trovy tohto konkrétneho konania. Pokiaľ by teda aj správca umožnil žalobcovi časť sumy slúžiacej na plnenie iného záväzku (zmluvnej pokuty) použiť na úhradu preddavku na trovy tohto konania, mal žalobca preddavok vo výške podľa ods. 19 zaplatiť na účet určený správcom podľa ods. 21 a ako preddavok na trovy konania túto platbu aj jednoznačne identifikovať a zvyšný záväzok mal uhradiť v zníženej sume opäť s identifikáciou tejto platby, na úhradu ktorého záväzku slúži. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca neplní povinnosť úhrady preddavku voči správcovi, ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona za konkrétnym účelom, splnenie ktorej posudzuje súd v konaní podľa § 32 ods. 9 ZKR. Tomu musí zodpovedať jednoznačná identifikácia platby preddavku, nakoľko správnosť jeho zloženia neposudzuje správca, ale súd s vážnymi procesnými následkami v prípade nepreukázania riadneho splnenia tejto povinnosti. Pokiaľ preto správca v správe o stave konkurzného konania zo dňa 16.02.2024, t.j. mesiac po zložení sumy 800,-- Eur (a teda aj tvrdeného preddavku) žalobcom konštatuje úhradu štyroch mesačných splátok po 800,-- Eur od novembra 2023, spolu 3.200,-- Eur, tak preddavok na trovy konania žalobcom, ktorého zloženie žalobca preukazoval detailom platby o zaplatení sumy 800,-- Eur, t.j. v sume vyššej než bola suma preddavku a vyhlásením žalobcu, že táto suma v seba zahŕňa aj sumu preddavku 370,-- Eur, nemožno považovať za zložený.

6. Konštatoval, že zloženie preddavku súd skúma ex offo, to znamená aj bez námietky žalovaného. Súd prvej inštancie tak v danom prípade aj postupoval, splnenie tejto podmienky skúmal ešte pred realizovaním postupu podľa . V rámci tejto činnosti evidoval poukázanie sumy 800,-- Eur, t.j. sumy vyššej, než bola výška preddavku podľa ods. 19, avšak ďalšie okolnosti ohľadom zloženia preddavku nezisťoval a nezaoberal sa ani časovými súvislosťami úhrady preddavku. Pokiaľ však žalovaný na pojednávaní vzniesol konkrétne výhrady ohľadom splnenia povinnosti zloženia preddavku žalobcom, kedy poukázal jednak na časové súvislosti zloženia preddavku dňa 12.01.2024, t.j. tri dni pred tým, než žalobca obdržal oznámenie správcu o popretí jeho pohľadávky iným veriteľom (15.01.2024), vo vzájomnej súvislosti so skutočnosťou, že žalobca na základe dohody so správcom uhrádza splátky za účelom splnenia záväzku zo zmluvnej pokuty ( ZKR) po 800,-- Eur mesačne, ktoré sú podľa správy správcu zo dňa 16.02.2024 uhradené v plnej výške splátok, súd prvej inštancie musel konštatovať, že sumu 800,-- Eur, resp. jej časť zodpovedajúcu sume preddavku v zmysle vyjadrenia žalobcu (370,-- Eur) zloženú žalobcom na účet (zverejnený správcom) dňa 12.01.2024, nie je možné považovať za riadne zloženie preddavku na trovy konania podľa ZKR. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu o tom, že o popretí svojej pohľadávky sa dozvedel skôr telefonicky od správcu, za účelové. Pokiaľ by aj bolo tvrdenie žalobcu pravdivé, tak bol povinný zložiť preddavok aj keď predčasne tak, aby bola jeho platba ako preddavok nepochybne identifikovaná a identifikovateľná, t.j. bol povinný ho minimálne zaplatiť v predpísanej výške a prípadne v poznámke platbu ako preddavok na trovy (budúceho) konania aj označiť. Ak tak žalobca neurobil napriek tomu, že mal v úmysle zložiť preddavok na trovy konkrétneho súdneho konania skôr, než mu bolo vôbec doručené oznámenie správcu o popretí svojej pohľadávky, týmto spôsobom, akým postupoval, vystavil sa riziku nedostatočného preukázania splnenia tejto zákonnej povinnosti s následkom zastavenia konania o určení jeho popretej pohľadávky.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ aj v rámci skúmania splnenia podmienky riadneho zloženia preddavku pochybenie nezistil, neznamená to, že došlo k zhojeniu tohto procesného nedostatku. Ak v priebehu konania vyšli najavo skutočnosti relevantne spochybňujúce splnenie podmienky zloženia preddavku a kedy skutočnosť riadneho a včasného zloženia preddavku chcel žalobca preukazovať výsluchom správcu, tak súd nemohol návrhu žalobcu na odročenie pojednávania za týmto účelom vyhovieť a naopak musel konštatovať nesplnenie podmienky pre podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky, ktorou je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania, bez ďalšieho dokazovania. Skutočnosť zloženia preddavku nie je hmotnoprávnou skutočnosťou, o ktorej je možné vykonávať dokazovanie, aj keď zákon použil termín „Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže...“; v žiadnom prípade nie je možné zloženie preddavku preukazovať výsluchom správcu a ani záznamami správcu z telefonického kontaktu a už vôbec nie za týmto účelom odročovať pojednávanie. Je pritom úplne irelevantné, v ktorom štádiu konania žalovaný namietol nesplnenie podmienky zloženia preddavku na podanie určovacej žaloby. Ide o procesnú podmienku, ktorú súd skúma ex offo a nedostatok ktorej pokiaľ aj zistí neskôr, či už na námietku alebo aj bez námietky protistrany, musí konanie zastaviť. Žalovaný, pokiaľ aj takúto námietku uplatnil, nešlo o prostriedok procesnej obrany alebo procesného útoku podliehajúci sudcovskej koncentrácii. Nedošlo preto k porušeniu princípu koncentrácie, ako tvrdil žalobca.

8. Aj z hľadiska povinnosti náhrady trov konania súd prvej inštancie považoval za úplne irelevantné, kedy žalovaný, t.j. v ktorom štádiu konania na tento procesný nedostatok poukázal. Žalovaný vôbec nemal povinnosť skúmať splnenie povinnosti žalobcu zložiť preddavok na trovy konania, a to ani pod hrozbou uplatnenia sudcovskej koncentrácie. Pokiaľ tak z vlastnej iniciatívy urobil, kedy navyše súd prvej inštancie považoval za pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že tak urobil až v deň konania pojednávania v dopoludňajších hodinách, súd prvej inštancie uvedené overil v elektronickom spise v ESS. Z uvedených dôvodov sa vzhľadom na zákonom stanovený procesný následok nesplnenia podmienky zloženia preddavku súd prvej inštancie musel uvedenými námietkami zaoberať, pričom zistené skutočnosti potvrdili, že preddavok na trovy konania nebol žalobcom zložený riadne a včas. Preto dospel k záveru, že za danej situácie z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie preto podľa (ďalej len „“) priznal žalovanému právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v rámci prípravy na meritórne prejednanie veci podľa vykonal nevyhnutné úkony, pri ktorých mal zistiť skutočnosti týkajúce sa identifikácie zloženého

preddavku na trovy konania. Pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o zložení preddavku na trovy konania, žalobcovi nebolo zrejmé, prečo ich neodstránil postupom podľa . Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie mal vyzvať na odstránenie pochybností týkajúcich sa jeho oznámenia zo dňa 06.03.2024, ktorým súdu oznamoval spôsob splnenia zloženia uvedeného preddavku. Zároveň z vyjadrenia žalovaného, ktoré mu bolo doručené súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaný v tomto vyjadrení uviedol nejaké pochybnosti týkajúce sa zloženia preddavku na trovy konania. Preto aj v súvislosti s náhradou trov konania mal za to, že z hľadiska plynutia času príčinou zastavenia konania bolo správanie žalovaného. Žalovaný až na meritórnom pojednávaní konanom dňa 13.02.2025 po prvýkrát vzniesol námietku týkajúcu sa zloženia preddavku, pričom išlo o takú skutočnosť, ktorá bola z hľadiska koncentrácie podaná oneskorene. Zároveň vyslovil názor, že prvé pojednávanie vo veci nie je určené na riešenie procesných podmienok začatia konania, ale je určené na meritórne prejednanie veci. Pokiaľ sa súd prvej inštancie uspokojil s preukázaním zaplatenia preddavku žalobca mal za to, že nemal pochybnosť o jeho zaplatení a žalovaný toto včas nenamietal, hoci tak urobiť mal a musel vo vyjadrení zo dňa 02.05.2024. Uviedol, že pochybnosť ohľadne zaplatenia preddavku na trovy konania zo strany žalovaného mohla byť odstránená len podrobným a úplným vysvetlením okolností, z akého dôvodu správca považoval takúto podmienku za splnenú. Preto mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevykonal dokazovanie výsluchom správcu a nevyzval ho na predloženie listín, ktoré by splnenie hmotnoprávnej podmienky odôvodňovali. Súd prvej inštancie vykonal len jednostranný dôkaz, keď preveroval námietku žalovaného tým, že prerušil pojednávanie a išiel nahliadnuť do správcovského spisu. Žalobca uviedol, že z jeho strany nevykonal žiadny dôkaz z dôvodu, že na takúto situáciu pripravený nebol. Preto vyslovil názor, že pokiaľ súd prvej inštancie jednostranne zvýhodnil žalovaného pri dokazovaní, mal dať možnosť aj jemu úplne objasniť okolnosti vznesenej pochybnosti.

10. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súdu dodatočne oznámil rozhodujúce skutočnosti, a to, že nahliadnutím do správcovského spisu dňa 24.02.2025 jeho právny zástupca zistil, že dňa 13.12.2023 bolo doručené popretie jeho pohľadávky zo strany žalovaného. Dňa 21.12.2023 správca mu zaslal doporučenú zásielku o popretí pohľadávky. Dňa 10.01.2024 telefonicky kontaktoval správcu za účelom zistenia, o akú zásielku obsahovo ide. Dňa 11.01.2024 opätovne telefonicky kontaktoval správcu s tým, že jeho právny zástupca ho informoval o tom, že je potrebné podať žalobu na súd a zároveň že musí zložiť preddavok na trovy konania na účet správcu vo výške 370,-- Eur. Správcovi zároveň uviedol, že spláca zmluvnú pokutu v mesačných splátkach po 800,-- Eur za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu riadne a včas a požiadal správcu, aby časť jeho splátky za január 2024 použil na uvedený preddavok na trovy konania. Uvedené odôvodnil svojou finančnou tiesňou. S takýmto návrhom správca súhlasil a uzavrel s ním dohodu s tým, že mesačná splátka bude riadne doplatená do 15.03.2024. Žalobca ďalej uviedol, že zo správcovského spisu vyplýva, že o skutočnosti, že pred podaním žaloby musí byť zaplatený preddavok sa dozvedel deň pred jeho zaplatením od svojho advokáta. Teda mal vedomosť, že jeho pohľadávka je popretá. O uvedenom svedčí záznam z telefonického hovoru u správcu zo dňa 11.01.2024. Preto nesúhlasil s argumentom žalovaného, že nemohol preddavok zaplatiť skôr, ako sa dozvedel, že došlo k popretiu jeho pohľadávky z písomného oznámenia správcu. Zo správcovského spisu zároveň je zrejmé, že z výpisu z účtu správcu vyplýva, že dňa 04.03.2024 bola zaplatená (doplatená) suma 370,-- Eur na vyrovnanie platby zo dňa 12.01.2024, pričom riadna platba za mesiac marec 2024 bola vo výške 800,-- Eur zaplatená dňa 13.03.2024. Teda v mesiaci marec 2024 bol doplatený doplatok a zároveň bola zaplatená riadna splátka na úhradu zmluvnej pokuty. Tieto skutočnosti majú podľa názoru žalobcu objektívnu povahu a svedčia o tom, že vec zaplateného preddavku nemohla byť vykonaná nezákonnou manipuláciou, nakoľko obsah platieb v prvom štvrťroku 2024 súhlasí s tým, že zaplatený preddavok v mesiaci január 2024 z pôvodnej splátky bol zaplatený. Uviedol, že zásielku o písomnom oznámení o popretí pohľadávky prevzal na pošte dňa 15.01.2024, pričom dňa 30.01.2024 podal žalobu. Vyslovil názor, že otázku, prečo v správe správcu o stave konkurzného konania zo dňa 16.02.2024 sa nachádza údaj o zaplatení splátok žalobcu riadne a včas, je otázkou skutkovou na správcu. Dal do pozornosti, že konateľ právneho zástupcu žalovaného G. H. I. J. bol spolu so svojou kolegyňou JUDr. Martinou Kupcovou u správcu dňa 25.04.2024 a bol im predložený správcovský spis, pričom poukázal na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 02.05.2024. Považoval za potrebné uviesť, že všetky listiny v správcovskom spise sú z časového hľadiska číslované, čo vyplýva z vykonávacieho predpisu o vedení správcovského spisu, čo znamená, že nič sa nedá spätne vložiť a antidatovať. Na záver uviedol, že ak súd prvej inštancie akceptoval jeho vyhlásenie o zaplatení preddavku a nemal o tom pochybnosti a takáto pochybnosť bola zo strany žalovaného vznesená o 9 mesiacov neskôr, až na meritórnom pojednávaní dňa 13.02.2025 po otvorení pojednávania porušujúc princíp koncentrácie, tak bolo povinnosťou súdu prvej inštancie otvoriť túto otázku a rozhodujúce

skutočnosti dokazovaním zisťovať. Pokiaľ takto nepostupoval, mal za to, že súd prvej inštancie nemal riadne zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mohli meniť jeho predchádzajúce hodnotenie zaplateného preddavku a nemohol prijať záver o nesplnení hmotnoprávnej podmienky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vyslovil názor, že nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa , e), f) a h) a že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a riadne odôvodnené a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Zdôraznil, že zo strany žalobcu v tomto konaní vôbec nedošlo k zloženiu preddavku na trovy konania tak, ako to predpokladá zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Vyslovil názor, že nebolo jeho povinnosťou overovať, či žalobca preddavok na trovy konania uhradil riadne a včas. Vzhľadom na postup konajúceho súdu a správanie sa žalobcu sa až do dňa 13.02.2025 domnieval, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie incidenčného konania. O fabulácii úhrady preddavku na trovy konania zo strany žalobcu sa dozvedel až tesne pred samotným začiatkom pojednávania vo veci v rámci prípravy na pojednávanie a lustrácie elektronického súdneho spisu. Navyše zdôraznil, že v tomto prípade sa jedná o námietku procesnej podmienky konania, nie o prostriedok procesnej obrany, resp. procesného útoku, ktorý podlieha sudcovskej koncentrácii konania. V tejto súvislosti sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu. Nakoľko sa nejedná o hmotnoprávnu otázku mal za to, že skutočnosť zloženia preddavku na trovy konania nemôže byť predmetom dokazovania v incidenčnom konaní. Preto závery žalobcu, v zmysle ktorých mohli byť pochybnosti v súvislosti s preddavkom na trovy konania odstránené len podrobným a úplným vysvetlením okolností zo strany správcu sú jednoznačne nesprávne a v rozpore so zákonnou úpravou. Poukázal na body č. 17. a 18. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej inštancie jasne definoval pozíciu správcu v rámci predmetného incidenčného konania, ktorého bankový účet predstavuje v prípade zloženia preddavku na trovy konania len platobné miesto. Považoval na irelevantné, v ktorom štádiu konania namietol nesplnenie podmienky zloženia preddavku na podanie určovacej žaloby. Ide o procesnú podmienku, ktorú súd skúma ex offo a nedostatok ktorej pokiaľ aj zistí neskôr, či už na námietku alebo bez nej, musí konanie zastaviť. Platba preddavku na trovy konania zároveň musí byť zo strany zložiteľa jednoznačne identifikovaná a aj bez akýchkoľvek pochybností identifikovateľná. Z uvedeného dôvodu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade, ak žalobca tvrdil, že zložil preddavok na trovy konania spôsobom, ktorý prezentuje, vystavil sa tak riziku nedostatočného preukázania splnenia tejto zákonnej povinnosti, ktorá má za následok zastavenie konania. Vyslovil domnienku, že žalobca, ako aj jeho právny zástupca opomenuli zákonnú povinnosť zloženia preddavku na trovy konania na bankový účet správcu, pričom následne fabulovali skutkové konštrukcie, ktorými sa snažili toto pochybenie v rámci svojho procesného postupu konvalidovať. Z časového sledu udalostí v súvislosti s konaním žalobcu, ako aj správcu v rozhodnom období je jednoznačne zrejmé, že všetky dôkazy produkované v tejto súvislosti žalobcom a jeho právnym zástupcom, a to aj v súčinnosti so správcom sú antidatované a vyhotovené až na základe výzvy súdu zo dňa 13.02.2024. Túto skutočnosť rovnako potvrdzuje aj fakt, že žalobca „doplatil“ zvyšnú časť splátky zmluvnej pokuty splatnej v januári 2024 až dňa 04.03.2024, teda potom, ako si právny zástupca žalobcu prevzal výzvu súdu prvej inštancie týkajúcu sa preukázania zloženia preddavku. Uviedol, že správca v správe o stave konania zo dňa 16.02.2024 jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdil, že platba vo výške 800,-- Eur prijatá na jeho bankový účet dňa 12.01.2024 predstavovala v celom rozsahu ďalšiu splátku zmluvnej pokuty. Celá konštrukcia rozdelenia splátky uhradenej na bankový účet správcu v januári 2024 v časti sumy vo výške 370,-- Eur na preddavok na trovy konania a v časti sumy vo výške 430,-- Eur na zmluvnú pokutu prišla zo strany žalobcu až následne po výzve súdu zo dňa 13.02.2024. Z uvedeného mal žalovaný za jednoznačne zrejmé, že tento postup predstavuje už len následnú účelovú snahu žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu o zvrátenie svojho pochybenia. K predloženým záznamom o údajných telefonických rokovaniach uviedol, že je na zamyslenie, prečo si žalobca, keď už od 10.01.2024 údajne mal vedomosť o popretí jeho pohľadávky, oznámenie o popretí pohľadávky, ktoré bolo uložené na pošte, neprebral predtým, ako sa údajne dňa 11.01.2024 stretol so svojim právnym zástupcom. Tiež považoval za zvláštne, že žalobca údajne dňa 11.01.2024 opätovne telefonicky kontaktoval správcu, keď správca a právny zástupca žalobcu zdieľajú spoločné kancelárske priestory. Mal za to, že celým týmto umelo vykonštruovaným zdôvodnením sa žalobca a jeho právny zástupca, a to aj v súčinnosti so správcom, už len účelovo snažili prispôsobiť a dofabulovať dôkazy vo vzťahu k vzniknutému skutkovému stavu vo svoj prospech tak, aby boli naplnené predpoklady stanovené

zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Potvrdil, že zo záznamu z rokovania zo dňa 25.04.2024 vyplýva, že správca predložil správcovský konkurzný spis G. H. J. a G. F.. G. H. J. však v prehľade správcovského spisu nezaznamenal žiadnu zmienku o záznamoch z telefonických hovorov so žalobcom v januári 2024, v danom čase rovnako neobsahoval žiadne zaevidované písomné záznamy o telefonických rokovaniach so žalobcom zo dňa 10.01.2024 a 11.01.2024. Preto vyslovil názor, že existuje dôvodné podozrenie, že žiadne telefonické hovory sa v týchto dňoch medzi správcom a žalobcom reálne neuskutočnili.

12. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že správca so žalobcom uzavreli dňa 02.11.2023 Dohodu o plnení v splátkach a uznaní dlhu v písomnej forme, v zmysle ktorej sa dohodli, že v prípade nesplnenia čo i len jednej splátky riadne a včas, stráca dlžník výhodu splátok a je povinný zostávajúci dlh zaplatiť v lehote splatnosti najbližšej splátky. Mal za to, že aj v prípade, ak by sa správca so žalobcom dohodli na posunutí splatnosti splátky, čo poprel, bolo by takúto dohodu nevyhnutné uzatvoriť v písomnej forme, a to vo forme dodatku k Dohode o plnení v splátkach a uznaní dlhu. Bolo zákonnou povinnosťou správcu o všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa konkurzu súd v priebežných správach informovať. Zároveň je minimálne na zvážení, či odloženie splatnosti splátky je takým úkonom, o ktorom správca bol oprávnený rozhodnúť sám, alebo mal v takomto prípade žiadať o udelenie pokynu, resp. stanoviska súd, ktorý v rámci predmetného konkurzu plní funkciu veriteľského výboru. Opätovne poukázal aj na správu o stave konkurzného konania zo dňa 16.02.2024, kde akákoľvek zmienka o posunutí splatnosti splátky na základe údajnej vzájomnej telefonickej dohody správcu so žalobcom zo dňa 11.01.2024 úplne absentuje. Na záver uviedol, že je zrejmé, že neboli splnené podmienky na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky, nakoľko preddavok na trovy konania žalobcom vôbec nebol zložený. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné námietky, resp. právnu argumentáciu, ktorá by odôvodňovala nesprávny procesný postup súdu, resp. jeho nesprávne právne posúdenie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v odvolaní. Vyslovil názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu opätovne opisoval a argumentoval irelevantnými skutočnosťami bez toho, aby svoje tvrdenia preukázal aj dôkazmi. Konkrétne poukázal na záznam z rokovania u správcu zo dňa 25.04.2024. Zároveň považoval za potrebné skutkovo doplniť aj záznam zo dňa 06.03.2025, ktorý je riadne číslovaný ako „č. 82“. Z uvedeného záznamu vyplýva, že správca navrhol urobiť kópie požadovaných dokladov z elektronického spisu, avšak oprávnená osoba to odmietla s tým, že si mobilným telefónom odfotila prehľad spisového obalu č. 1 a dokumentov pod por.č. 54, 60 až 81, prehľady spisových obalov č. 2 a 56 a z neho Dohodu o plnení v splátkach pod por.č. 5. Tieto skutočnosti právny zástupca žalobcu zistil nahliadnutím do správcovského spisu dňa 11.08.2025 a vyžiadaním kópií týchto záznamov. Uvedené objektívne verifikuje rozhodujúce skutočnosti a preukazujú akú mieru vedomostí o obsahu spisu mal žalovaný a tieto im známe skutočnosti mali byť porovnávané s tými tvrdeniami žalovaného, ktoré uvádza vo vyjadrení k jeho odvolaniu. Všetko ostatné, čo tvrdil žalovaný nie je podľa názoru žalobcu v súlade so skutočným stavom veci. Za podstatné však považoval to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k nemu porušil právo na spravodlivý proces. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie v zmysle princípu „in dubio libertate“, podmienky na zastavenie konania podľa § 32 ods. 11 ZKR neboli dané, lebo nebolo možné skonštatovať, že by bol naplnený predpoklad, že preddavok nebol zložený riadne a včas. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v podanom odvolaní.

14. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že z obsahu súdneho spisu je jednoznačne zrejmé, že zo strany žalobcu nebol preddavok na trovy konania zložený v súlade so zákonom, pričom žaloba sa pokúša nezloženie preddavku účelovo konvalidovať fabulovanými dôkazmi a výslovne umelo vykonštruovanými skutkovými tvrdeniami, a to aj napriek skutočnosti, že o tejto hmotnoprávnej skutočnosti dokazovanie vykonávať nemožno. Pokiaľ žalobca poukázal na záznamy zo správcovského spisu zo dňa 25.04.2024 a zo dňa 06.03.2025, predmetné záznamy sú podľa názoru žalovaného v súvislosti s nezložením preddavku na trovy konania zo strany žalobcu a následným zastavením predmetného súdneho konania úplne bezpredmetné a irelevantné. Žalovaný poukázal na priebeh rokovania u správcu, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.04.2024 a na prehľad správcovského spisu vyslovene za účelom informovania súdu o vzájomných vzťahoch právneho zástupcu žalobcu a správcu, o možnej zaujatosti správcu, o dôvodnom podozrení z fabulácie dôkazov, ako aj o celkovom vedení konkurzného konania zo strany správcu. Zároveň vyslovil názor, že existujú dôvodné pochybnosti, že obsah konkurzného spisu, ako aj samotný spisový prehľad bol v čase upravovaný, resp. dopĺňaný. Mal za to,

že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené podmienky pre podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky, nakoľko preddavok na trovy konania žalobcom nebol vôbec zložený. V odvolaní žalobcu, ako ani v jeho ďalšom vyjadrení žalobca neuviedol žiadne relevantné námietky, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa a 2 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

19. Odvolací súd z obsahu spisu konštatuje, že žalobca sa v predmetnom konaní žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.09.2024 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka v celkovej výške 18.162,88 Eur uplatnená v konkurznom konaní úpadcu POLLUX – PLUS, s.r.o. „v konkurze“, IČO: 36 011 924, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. a zapísaná do zoznamu pohľadávok úpadcu pod poradovým číslom 6, je nesporná a zistená čo do pravosti a výšky v celom rozsahu. Výzvou zo dňa 13.02.2024 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby súdu preukázal, že v zmysle § 32 ods. 11 ZKR zložil preddavok na trovy konania. Na základe výzvy súdu prvej inštancie žalobca súdu predložil detail platby zo dňa 12.01.2024, z ktorého vyplýva, že na účet správcu zaplatil sumu 800,-- Eur, pričom jeho prílohou bolo vyhlásenie žalobcu zo dňa 04.03.2024. V uvedenom vyhlásení žalobca vyhlásil, že suma 800,-- Eur, ktorú zaplatil na účet správcu dňa 12.01.2024 pozostáva zo sumy 370,-- Eur, ktorá predstavuje preddavok na trovy konania v tomto konaní a zvyšná časť predstavuje časť jeho dlhu voči správcovi z titulu zmluvnej pokuty, ktorú uhrádza v zmysle dohody so správcom.

20. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku nepreukáže, súd konanie zastaví.

21. Podľa , výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350 eur a najviac 10.000 eur.

22. Podľa , na účel zloženia preddavkov podľa odsekov 7 a 11 správca najneskôr do uplynutia základnej prihlasovacej lehoty zverejní v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok. Preddavok podľa odseku 7 možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložený samostatný preddavok. Z preddavkov podľa odsekov 7 a 11 sa hradia trovy konania podľa rozhodnutia súdu; v rozhodnutí súd určí, ktoré trovy sa hradia z preddavku a nespotrebovanú časť preddavku správca vráti zložiteľovi.

23. Ustanovenie stanovuje podmienku podania návrhu na určenie popretej pohľadávku v prípade, ak došlo k jej popretiu veriteľom inému veriteľovi. Touto podmienkou je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania. Preddavok na trovy konania musí byť zložený pred podaním incidenčnej žaloby, resp. najneskôr s jej podaním, pretože „podmienkou podania návrhu na určenie popretej pohľadávky je riadne a včasné zloženie preddavku“. Žalobca pri podaní incidenčnej žaloby

teda musí preukázať, že zložil preddavok v stanovenej výške inak súd konanie zastaví. Na zloženie preddavku súd ani správca nevyzýva. Nezaplatenie preddavku v správnej výške a v zákonom stanovenej lehote pri popretí pohľadávky alebo pri podaní incidenčnej žaloby znamená nesplnenie zákonnej povinnosti a správca a ani súd nie sú oprávnení, ani povinní vyzývať na zaplatenie preddavku v správnej výške.

24. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa je neodstrániteľnou procesnou podmienkou pre podanie návrhu na určenie popretej pohľadávky. Túto podmienku nie je možné ani dodatočne zhojiť postupom podľa , podľa ktorého, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto ho urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalobcu, že súd prvej inštancie v prípade, ak mal pochybnosti o neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti ním zaplateného preddavku na trovy konania, ho mal v súlade s vyzvať na odstránenie týchto pochybností, za nedôvodnú. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo na žalobcovi, aby dostatočným a preukázateľným spôsobom preukázal splnenie povinnosti zaplatiť preddavok na trovy konania podľa v správnej výške, a to predložením dôkazu, z ktorého by vyplývala jeho jednoznačná identifikácia. Pokiaľ žalobca preddavok na trovy konania riadne a včas nesplní, súd nemá inú možnosť, len konanie podľa ustanovenia zastaviť. Nakoľko nejde o hmotnoprávnu podmienku, súd nemôže o splnení tejto povinnosti vykonávať ani ďalšie dokazovanie, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Takýmito hmotnoprávnymi podmienkami v incidenčnom konaní môžu byť len otázky, ktoré sa týkajú popretej pohľadávky, aj to len v rozsahu popretia iným veriteľom tak, ako je to aj v predmetnej veci. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť zloženia preddavku na trovy konania nemôže byť predmetom dokazovania výsluchom správcu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu medzi správcom a žalobcom v súvislosti so zaplatením preddavku na trovy konania nevzniká žiadny vzťah, správca nie je ani oprávnený posudzovať splnenie tejto povinnosti. Preto, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, bolo irelevantné, či a z akého dôvodu správca považoval túto podmienku za splnenú. Túto povinnosť môže správca ovplyvniť len nesplnením svojej povinnosti vyplývajúcej z , a to neskorým alebo žiadnym zverejnením čísla účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý možno zložiť preddavok v Obchodnom vestníku.

25. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca na účet správcu zverejnený v Obchodnom vestníku v zmysle platil aj iné záväzky – mesačné splátky po 800,-- Eur titulom zmluvnej pokuty, bol povinný riadne identifikovať túto platbu tak, aby z nej bolo jednoznačne určiteľné, aká suma bola zaplatená ako preddavok na trovy konania podľa . Totiž je to súd, ktorý posudzuje splnenie povinnosti vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nie správca, ktorý má len povinnosť zverejniť v Obchodnom vestníku číslo účtu v banke, na ktorý sa má tento preddavok zložiť. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu tomu, aby bola riadne a včas splnená povinnosť zaplatenia preddavku na trovy konania musí zodpovedať jednoznačná identifikácia platby preddavku. Zo správy o stave konkurzného konania zo dňa 16.02.2024, správcom predloženej konkurznému súdu mesiac po zložení sumy 800,-- Eur (dňa 12. 01.2024) odvolací súd tiež konštatuje, že správca v nej len uviedol úhradu štyroch mesačných splátok po 800,-- Eur, spolu sumu 3.200,-- Eur titulom zmluvnej pokuty podľa , ktorú žalobca splácal v zmysle dohody o plnení v splátkach a uznania dlhu zo dňa 02.11.2023 uzavretej medzi žalobcom a správcom. Zo správy teda nevyplýva, že suma uhradená žalobcom dňa 12.01.2024 zahŕňa v sebe aj sumu preddavku na trovy konania vo výške 370,-- Eur. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že preddavok na trovy konania vo výške 370,-- Eur žalobcom nie je možné považovať za zložený.

26. Nakoľko zloženie preddavku na trovy konania je neodstrániteľnou procesnou podmienkou pre podanie návrhu na určenie popretej pohľadávky veriteľom, súd je povinný splnenie tejto procesnej podmienky skúmať ex offo aj bez námietky žalovaného počas celého konania. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie splnenie tejto podmienky skúmal skôr, ako vykonal úkony podľa . Súd prvej inštancie v rámci skúmania splnenia povinnosti žalobcu vyplývajúcej z vyzval žalobcu na preukázanie splnenia tejto povinnosti. Žalobca na základe výzvy súdu prvej inštancie predložil detail platby zo dňa 12.01.2024, z ktorého vyplýva, že žalobca na účet správcu uhradil sumu 800,-- Eur, t.j. vyššiu sumu, ako bolo výška preddavku podľa . Súd prvej inštancie ďalšie

okolnosti začal zisťovať až na základe námietky vznesenej žalovaným na pojednávaní dňa 13.02.2025. Na základe námietok žalovaného súd prvej inštancie správne konštatoval, že sumu 800,-- Eur, resp. jej časť zodpovedajúca sume preddavku vo výške 370,-- Eur, v zmysle vyjadrenia žalobcu zložená žalobcom na účet zverejnený správcom dňa 12.01.2024, nie je možné považovať za riadne zloženie preddavku na trovy konania podľa . Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považuje tvrdenia žalobcu o tom, že o popretí svojej pohľadávky sa dozvedel skôr telefonicky od správcu za účelové. Odvolací súd je toho názoru, že v prípade, ak žalobca mal v úmysle zložiť preddavok na trovy konania predčasne, mal platbu vykonať tak, aby bola riadne identifikovaná. To znamená, mal zložiť preddavok v predpísanej výške a platbu ako preddavok na trovy konania označiť variabilným symbolom a poznámkou pre príjemcu platby. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ tak žalobca neurobil, vystavil sa riziku nedostatočného preukázania splnenia zákonnej povinnosti s následkom zastavenia konania o určení jeho popretej pohľadávky. Nad rámec uvedeného odvolací súd tiež poukazuje na „Oznámenie správcu o doručení prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty“, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 220/2023 dňa 20.11.2023, v ktorej je uvedené, že „V súlade s a ods. 7 týmto správca oznamuje všetkým veriteľom, že kauciu pri popretí pohľadávky tohto veriteľa je možné zložiť na bankový účet vedený v K., L., pobočka Banská Bystrica, IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom variabilným symbolom je číslo popretej pohľadávky v zozname. Popretie pohľadávky iného veriteľa je účinné, len ak je podané u správcu na predpísanom tlačive do uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok a zároveň ak bude v tej istej lehote na vyššie uvedený účet zložený preddavok na trovy konania, pričom výška preddavku na trovy konania o určenie popretej pohľadávky sú dve percentá zo sumy spornej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, dve percentá zo sumy, v ktorej bola popretá, a to najmenej 350,-- Eur a najviac 10.000,-- Eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.“. Aj zo samotného oznámenia správcu teda vyplýva nutnosť identifikácie zloženého preddavku na trovy konania uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu.

27. Pokiaľ žalobca v konaní navrhoval za účelom preukázania zloženia preddavku na trovy konania výsluch správcu, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť zloženia preddavku na trovy konania nie je hmotnoprávnou skutočnosťou, o ktorej je možné vykonávať dokazovanie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zloženie preddavku na trovy konania podľa nie je možné preukazovať výsluchom správcu a ani záznamami správcu z telefonického kontaktu. Nakoľko ide o procesnú podmienku konania o určení pravosti popretej pohľadávky veriteľom, je irelevantné, v ktorom štádiu konania žalovaný namietol nesplnenie povinnosti žalobcu zložiť preddavok na trovy konania. Keďže ide o procesnú podmienku, ktorú súd skúma ex offo, odvolací súd považoval aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď konštatoval, že v danom prípade nedošlo k porušeniu princípu koncentrácie konania, za nedôvodnú.

28. Odvolací súd nakoniec dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade s , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko súd je povinný ex offo skúmať splnenie procesných podmienok počas celého konania, aj podľa názoru odvolacieho súdu je irelevantné, kedy žalovaný na nedostatok takejto procesnej podmienky poukázal a či to zistil až v deň konania pojednávania pred súdom prvej inštancie. Keďže žalobca nepreukázal riadne zloženie preddavku na trovy konania podľa , z procesného hľadiska zavinil zastavenie tohto konania. Odvolací súd preto má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, keď žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

29. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie svojej zákonnej povinnosti zložiť preddavok na trovy konania a zároveň správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a 2 , ako vecne správne potvrdil.

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na ust. , súd prvej inštancie.

31. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).