Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-17-2026.pdf
PDF · 100.96 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/17/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina so sídlom Budovateľská 2204/11, 069 01 Snina, dieťa rodičov: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., práv. zast. JUDr. Eva Kákošová, advokátka, Partizánska 1057, Snina a F. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. E. XXXX/XX, E., práv. zast. JUDr. Vlasta Pastorková, advokátka, Strojárska 3998, Snina na návrh matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P/135/2025 – 111 zo dňa 05.11.2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Obsah napadnutého rozsudku
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 10P 273/2022 zo dňa 13.12.2022 v časti výšky výživného pre maloletú A. B., nar. X.X.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre maloletú A. B. zo sumy 140 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne od podania návrhu od 29.7.2025.
II. Výživné od 5.11.2025 vo výške 220 eur je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
III. Zročné výživné za obdobie od 29.7.2025 do 4.11.2025 vo výške 322,66 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 26 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
4. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že naposledy bolo o výške výživného pre maloletú rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 10P/273/2022 zo dňa 13.12.2022, ktorým súd schválil dohodu rodičov a zvýšil výživné pre maloletú A. na sumu 140 eur mesačne a na vtedy maloletú H. na sumu 180 eur mesačne od 2.11.2022. V čase poslednej úpravy výživného maloletá A. navštevovala 4. ročník základnej školy, matka bola zamestnaná s príjmom cca 500 eur mesačne, poberala rodinné prídavky na dve maloleté deti a daňový bonus. Otec maloletej bol zamestnaný s príjmom cca 1 400 eur mesačne. Maloletá v súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy. U maloletej došlo k zmene pomerov v tom, že maloletá navštevuje druhý stupeň základnej školy, čo sa považuje za zmenu pomerov, pretože dochádza k nárastu nákladov spojených so školskými potrebami. Maloletá má histamínovú intoleranciu, atopický ekzém a skoliózu, v dôsledku ktorej nosí celodenne korzet.
5. Matka maloletej je aktuálne zamestnaná s príjmom cca 1 000 eur mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s dvoma deťmi. Oproti poslednej úprave výživného sa zvýšil aj príjem otca na sumu 2 036,40 eur mesačne (výplatné pásky za 7/2024 - 6 /2025), ktorý býva v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dcérou. Výdavky otca sa zvýšili z dôvodu splácania nových úverov. Súd nezohľadnil výdavky otca na úver za auto, televízor a úver, ktorý si zobrala jeho matka a to z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Súd určil výživné pre maloletú na sumu 220 eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam otca (po odpočítaní nevyhnutných výdavkov mu ostáva suma viac ako 600 eur mesačne) ako aj odôvodneným potrebám maloletej, ktoré súd vyčíslil na sumu 386,66 eur mesačne. Otec tak bude uhrádzať viac ako polovicu nevyhnutných výdavkov na maloletú s tým, že vzhľadom na vek maloletej, matka maloletej poskytuje osobnú starostlivosť. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti výrokom I. až III. predmetného rozsudku odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a zároveň ho považuje za nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý, nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Uviedol, že súd nesprávne posúdil jeho výdavky tým, že neuznal výdavky na splátky úveru za auto, splátku televízora a splátku úveru, ktorý zobrala jeho matka na dokončenie rodinného domu. V čase poslednej úpravy výživného žil otec v podnájme a úvery na bývanie a úver od matky sú priamo spojené so zabezpečením vlastného bývania pre otca a jeho novú rodinu. Takisto nákup vozidla a úhrada nákladov na cestu do práce sú nevyhnutné vzhľadom na otcovo zamestnanie a prácu v Prešove. Otec ďalej uviedol, že súd nesprávne určil podiel príspevku na výživu v pomere k matke, keď výživné 220,-eur predstavuje 56,9% z celkových minimálnych nákladov maloletej. Poukázal na to, že príjem matky sa zvýšil takmer dvojnásobne a otcov príjem je len dvojnásobok príjmu matky. Matka uvádzala nepravdivé informácie, pretože sa dohodli, že staršej dcére zaplatí strojček on a mladšej ona a pravdou je, že tanečný krúžok a anglický jazyk hradí dcére on. Tvrdenia matky o zdravotnom stave dcéry nezodpovedajú súčasnému stavu, a keby sa dodržiavali odporúčania lekára, liečba skoliózy by bola ukončená. Napriek tomu súd zohľadnil náklady na zdravotnú starostlivosť 60,-eur mesačne. Vyjadril pochybnosti o úplnosti informácií o príjmoch matky, ktorá spomínala a aj príležitostnú prácu a poukázal na dovolenky matky v Turecku a Bosne a Hercegovine. Staršej dcére H., okrem výživného 180,-eur mesačne hradí polovicu internátu (120,-eur kvartálne). Otec poukázal na rozhodnutia krajských súdov a najvyššieho súdu. V súčasnosti nie je v možnostiach otca platiť výživné vo výške určenej rozsudkom, preto žiada aby odvolací súd zrušil a vrátil vec na prejednanie a nové rozhodnutie, resp. výrok II. zmenil tak, že zvýši výživné na 180,-eur mesačne a zročné výživné povolí otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,-eur spolu s bežným výživným. K odvolaniu pripojil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23CoP/14/2018 z 26.9.2018.
7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok považuje za zákonný, spravodlivý a správny. Maloletá je žiačkou 7. ročníka základnej školy a otcov príjem je 2036,-eur. S prihliadnutím na odporúčacie tabuľky MS SR by vyživovacia povinnosť činila 325 eur, teda súd určil výživné o 100 eur nižšie, pričom zohľadnil okolnosti konkrétnej veci. K úverovému zaťaženiu otca matka uviedla, že bolo voľbou otca zabezpečiť si bývanie výstavbou rodinného domu, ktorého hodnota prekračuje 200.000,-eur a súčet splátok dosahuje polovicu jeho príjmu. Hoci matke ostal po rozvode 4-izbový byt, ale zároveň musela
splácať úver 40.000,-eur. Správne súd neprihliadol na splátku televízora, pretože otec televízor mal a kúpil si novší. Taktiež otec môže využiť na dopravu do práce verejnú dopravu vlakovú či autobusovú, preto neprihliadnutie na splátku úveru na auto je správne. Čo sa týka dovoleniek matky, matka bola v Turecku v roku 2024, pri príležitosti jej životného jubilea a hradila to jej kmotra. V roku 2025 bola na púti v Medžugorí, išlo o autobusový zájazd. Matka zdôraznila, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu celkových nákladov na život, a to cien potravín a energií a tiež k zvýšeniu nákladov na maloletú, ktorá je v pubertálnom období a vyživovacia povinnosť sa primárne určuje a zohľadňuje tomu z rodičov, ktorý s dieťaťom nežije. Aj vo veku 13 rokov si dieťa vyžaduje veľa osobnej starostlivosti. Čo sa týka zdravotného stavu maloletej, tento bol riadne preukázaný a aj kúpeľná liečba s tým spojená a okolnosti ohľadom úhrady a ceny strojčeka dcéry H. boli iné. Otec nad rámec výživného žiadnym spôsobom neprispieva, okrem darčeku na narodeniny a Vianoce. Navrhla rozsudok potvrdiť a uplatnila si plnú náhradu trov odvolacieho konania
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v konaní zastupuje maloleté dieťa a jeho hlavnou funkciou je chrániť práva a právom chránené záujmy maloletých detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté dieťa v takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby a kladie pred ich potreby, potreby dieťaťa. Rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Odvolanie otca navrhol zamietnuť.
9. Otec v odvolacej replike uviedol, že je neprípustné, aby súd u matky uznal celú výšku hypotéky a u otca len 1/3 nákladov na energie a vodu, ignorujúc fakt, že splátka hypotéky otca je fixným a nevyhnutným nákladom na zachovanie strechy nad hlavou. Matka žije v spoločnej domácnosti s plnoletou dcérou, ktorej otec platí výživné, preto by sa mala podieľať na nákladoch domácnosti. Otcovi po zaplatení všetkých výdavkov a výživného ostáva na jeho vlastnú réžiu a neočakávané výdavky zanedbateľná čiastka. Vysoké náklady matky na stravu 300,- eur pre rodinu a zdravotnú starostlivosť neboli exaktne preukázané lekárskymi správami potvrdzujúcimi potrebu špeciálnej a nákladnej diéty. Zubný strojček považuje otec za časovo ohraničený výdavok, preto by sa nemal premietnuť do výšky výživného. Na výdavkoch na maloletú sa majú obaja rodičia podieľať rovnakým dielom. Nie je pravdou, že otec nad rámec výživného neprispieva, dcéra pravidelne navštevuje starých rodičov z otcovej strany, kde otec fakticky znáša náklady na jej stravu a voľný čas, čím sa matke znižujú reálne výdavky. Zvýšenie výživného o 60% otec považuje za likvidačné.
10. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu doručené neboli.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správneho.
12. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške zvýšeného výživného, skúmal odvolací súd primeranosť naposledy určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti na potreby maloletého dieťaťa a možnosti a schopnosti otca.
13. Otcova odvolacia argumentácia spočíva v nesprávnom posúdení súdu pri nezapočítaní všetkých jeho úverov do oprávnených výdavkov, nesprávnom rozvrhnutí vyživovacej povinnosti medzi otcom a matkou, nepreukázaní zdravotného stavu maloletej a s tým súvisiacich zvýšených výdavkov.
14. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
15. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody otcom nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne. 16. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Súd prvej inštancie správne postupoval pri hodnotení príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov. Správne vychádzal z príjmu matky, ktorý uviedla na pojednávaní, ako aj z príjmu otca vyplývajúceho z jeho výplatných pások. Je pravdou, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene na strane oboch rodičov, ako aj maloletého dieťaťa. Otec poukázal na zvýšenie príjmu matky o 500,-eur, avšak aj jeho príjem sa zvýšil, a to o viac ako 600,-eur. Potreby maloletého dieťaťa sa zvýšili jednak vekom, ale aj nástupom na druhý stupeň základného vzdelávania. Správne postupoval súd, keď poukázal na neprimerané úverové zaťaženie otca. Každý rodič je povinný usporiadať si výdavkové pomery tak, aby prioritne uhradil svoje vyživovacie povinnosti a až následne platil svoje výdavky, ktoré sú nevyhnutné a až na záver ostatné výdavky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, súčet splátok úveru na zabezpečenie bývania vo výške 598,27 eur a 238,67 eur, čo je takmer polovica príjmu otca, je neprimerane vysoká. Navyše otcovi bola poskytnutá pôžička od jeho matky 7.6.2021 (č.l. 93 spisu), teda pred začatím konania sp. zn. 10P/273/2022, v ktorom bolo naposledy zvýšené výživné na mal. Alžbetu a otec vo výdavkoch splácanie uvedenej pôžičky nespomenul a ani nepreukázal od kedy túto pôžičku spláca matke, akým spôsobom dospeli k tejto výške splátky, taktiež v rozpise výdavkov otca na č.l. 59 spisu splácanie pôžičky matke nie je uvedené, spomenul to až na pojednávaní dňa 5.11.2025. Preto sa súdu javí argumentácia otca touto pôžičkou účelová.
22. Napriek tomu, že otec zdieľa domácnosť s manželkou a jej dcérou, do svojich výdavkov zahrnul aj plnú úhradu vody, elektriny, mobil TV, internet. Súd prvej inštancie správne rozdelil tieto výdavky na tri osoby. Navyše otec uviedol plný výdavok aj na poplatok za komunálny odpad, hoci aj tento je platený
na tri osoby, a na otca pripadá len suma 42,- eur ročne, t.j. 3,50 eur mesačne. Obdobne súd správne rozčlenil výdavky na bývanie matky na tretiny.
23. Vyživovaciu povinnosť možno plniť rôznymi formami a platenie výživného je len jednou z týchto foriem. Ako vyplýva z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovaciu povinnosť možno plniť aj formou osobnej starostlivosti o dieťa, ak rodičia spolu žijú, tak sa prihliada aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Vyživovaciu povinnosť možno plniť aj poskytnutím naturálnych plnení (bývanie, ošatenie, strava a pod.) Naturálna forma vyživovacej povinnosti je spôsob plnenia povinnosti rodičov voči deťom, pri ktorom sa výživné neposkytuje formou peňažných platieb (na účet alebo do rúk), ale priamou osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním potrieb dieťaťa. Preto hodnotenie otca, že na potrebách maloletej bude podieľať väčšou mierou ako matka, tým, že výživné činí 56,9% výdavkov na maloletú je zavádzajúce.
24. Matka maloletej poskytuje osobnú starostlivosť, čo zahŕňa starostlivosť o domácnosť, varenie, pranie, upratovanie, zabezpečovanie odevu, hygienických potrieb a stravy, ubytovanie a bývanie, výchovu a vzdelávanie, tým, že dieťaťu pomáha so školou a okrem toho hradí všetky výdavky dcéry nad sumu 220,-eur mesačne. Otec poskytuje maloletej starostlivosť v minimálnej miere a čas maloletej strávený s jeho rodičmi a stravu, ktorú jej poskytnú nemožno vyhodnotiť ako príspevok otca k plneniu potrieb dieťaťa.
25. Otec má vedomosť o zdravotných problémoch dcéry, ktoré vyžadujú nosenie korzetu, kúpeľnú liečbu a opakované návštevy lekára, nosenie zubného strojčeka, čo predstavuje zvýšené potreby dieťaťa oproti deťom zdravým, preto je potrebné okrem výdavkov na bežné choroby, zohľadniť aj tieto zvýšené výdavky, čo v priemere zodpovedá sume 60,-eur mesačne.
26. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením potrieb maloletého dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a o ich výške súd nemal pochybnosti.
27. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich sa napadnutej časti rozsudku (výroky I. až III.), súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Keďže výrok o trovách konania (výrok IV.) je od výroku vo veci samej závislý a odvolací súd nevzhliadol dôvod na jeho zmenu, potvrdil aj tento výrok.
28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákonne ustanovuje inak. Súd nezistil okolnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od všeobecnej zásady o náhrade trov konania uvedenej v § 52 CMP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).