Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoPs-3-2026.pdf
PDF · 119.19 KB
Case nature
Subarea
21CoPs/3/2026
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná: J. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená advokátkou JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou, so sídlom ul. Francisciho 3288, 058 01 Poprad, o návrhu navrhovateliek: 1/ L. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX G. L., 2/ L. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX O., obe právne zastúpené Advokátska kancelária Miloš Čičmanec s.r.o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní osoby o ktorej spôsobilosti sa koná proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 14Ps/2/2026-12 zo dňa 30. januára 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Mení uznesenie vo výroku I. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k obmedzeniu na právne úkony J. L. zamieta.
II. Zrušuje uznesenie vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.01.2026 sa navrhovateľky domáhali vo veci samej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u ich matky a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by do právoplatného skončenia konania vo veci samej došlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkony a ustanoveniu navrhovateľky 2/ za jej opatrovníčku.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Nariaďuje toto neodkladné opatrenie :
I. D o č a s n e o b m e d z u j e spôsobilosť na právne úkony J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX O., v tom rozsahu, že menovaná nie je spôsobilá nakladať a disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom a disponovať finančnou hotovosťou nad sumu 200,- mesačne.
II. U s t a n o v u j e J. L. dočasného opatrovníka v osobe L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, XXX XX O., ktorej vymedzuje rozsah práv a povinností tak, že táto je povinná a oprávnená menovanú zastupovať a vykonávať za menovanú všetky právne úkony v oblastiach, v ktorých bola menovaná dočasne obmedzená spôsobilosti na právne úkony, s výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu.
III. Toto neodkladné opatrenie bude t r v a ť do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 231 písm. a), § 233 ods. 1, § 248 ods. 1, 2, § 272, § 274 ods. 1, 2, § 275 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. prvá veta, 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 10 ods. 1, 2, § 27 ods. 2, § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo skutkových tvrdení navrhovateliek, ktoré v tejto fáze považuje za dostatočne osvedčené vyplýva, že osoba o ktorej spôsobilosti sa koná sa nachádza v takom zdravotnom a psychickom stave, ktorý jej neumožňuje plne a spoľahlivo posudzovať dôsledky svojho konania v oblasti správy majetku a finančných záležitostí. Osoba posudzovaná bola dlhodobo odkázaná na pomoc navrhovateliek pri správe svojich záležitostí a vybavovaní administratívnych úkonov, pričom navrhovateľky boli disponentkami jej bankového účtu. Zrušenie disponentských oprávnení, ku ktorému došlo náhle, bez predchádzajúceho vysvetlenia a za okolností vzbudzujúcich pochybnosti o slobodnej a informovanej vôli v spojení s obavou z možného ovplyvňovania jej syna, zakladá dôvodnú obavu, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej majetkových záujmov. V poslednom období došlo k náhlym a nepredvídateľným rozhodnutiam z jej strany, ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o jej schopnosti konať slobodne, vážne a s plným porozumením právnych následkov. Súčasne existuje reálna obava, že jej znížená rozpoznávacia schopnosť môže byť zneužitá tretími osobami, čo by mohlo viesť k nenávratným zásahom do jej majetkovej sféry. Mal za to, že je splnená podmienka naliehavosti, keďže bez zásahu by mohlo dôjsť k scudzeniu alebo zaťaženiu nehnuteľného majetku, prípadne k neprimeranému nakladaniu alebo zaťaženiu s jej hnuteľným majetkom a finančnými prostriedkami, a to ešte predtým, ako bude vykonané dokazovanie. Hrozba vzniku ťažko napraviteľnej ujmy na majetku je pritom konkrétna a bezprostredná, preto si vyžaduje okamžitú dočasnú úpravu pomerov. Pri rozhodovaní prihliadal na zásadu proporcionality a minimalizácie zásahu do základných práv dotknutej osoby, preto dočasné obmedzenie bolo určené len v nevyhnutnom rozsahu, a to tak, že menovaná nie je spôsobilá nakladať a disponovať hnuteľným a nehnuteľným majetkom a disponovať s finančnou hotovosťou nad sumu 200,- Eur mesačne. Zároveň rozhodol o ustanovení dočasného opatrovníka v osobe jej dcéry, ktorá je blízkou osobou, dlhodobo sa o ňu stará, pozná jej osobné, zdravotné a majetkové pomery a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali jej schopnosť riadne a v najlepšom záujme vykonávať funkciu opatrovníka, čím bude zabezpečená kontinuita starostlivosti a ochrany práv a oprávnených záujmov menovanej.
III. Obsah odvolania osoby o ktorej spôsobilosti sa koná a vyjadrení účastníkov konania
5. Proti uzneseniu podala odvolanie v zákonnej lehote osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná (ďalej aj „posudzovaná“) z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že skutkový stav nekorešponduje so skutočným stavom, ale ide o nadhodnotené a dokonca až zámerne prehnané informácie poskytnuté navrhovateľkami. Podľa jej názoru sa súd nesprávne vysporiadal s predloženými lekárskymi správami, pretože v správe zo dňa 25.02.2025 lekárka konštatovala, že predchádzajúce vyšetrenie bolo skreslené depresívnou symptomatikou a jednalo sa o pseudodemenciu a zároveň konštatovala ústup depresívnych symptómov. V závere vyšetrenia je uvedená diagnóza - organická kognitívna porucha bez prejavov demencie. Medzičasom bola v ďalšej správe zo dňa 25.11.2025 zaznamenaná diagnóza „M. Q. na hranici E..“, pričom v správe nie je žiaden popis objektívneho a subjektívneho stavu, žiadne odporúčanie lekára, žiadna kontrola a žiadne predpísané lieky, hoci v predchádzajúcich správach to lekárka takto štandardne robila. V spomínanej správe je tiež z popisu vyšetrenia nepochybné, že údaje k jej stavu podáva navrhovateľka, teda ide výslovne o jej popis udalostí. Uviedla, že sa cíti zdravá po fyzickej a aj duševnej stránke, dokáže si sama vybaviť svoje záležitosti alebo požiada syna, keďže vzhľadom na svoj vek je už pomalšia. Nie je pravdou, že všetky záležitosti okolo nej robia navrhovateľky, pretože ustanovená opatrovníčka nebola niekoľko dní absolútne doma, teda si všetko zabezpečovala sama. Opísala ako mala zabezpečené jedlo cez Y., ktoré jej navrhovateľky nezaplatili, ale urobiť tak musel až syn, o čom predložila doklad a tiež opísala ako po udelení dispozičného práva jej navrhovateľky vzali bankomatovú kartu a vykonávali operácie pre vlastné účely a obohatenie sa a ako jej vznikli dlhy. Na preukázanie uvedeného predložila bankové výpisy a opísala finančné operácie, ktoré boli uskutočňované v prospech účtov, ktorých vlastníčkami sú navrhovateľky alebo partner navrhovateľky 1/. Z uvedeného dôvodu tiež podala dňa 21.02.2026
na navrhovateľky trestné oznámenie. Uvedené skutočnosti boli dôvodom pre zrušenie disponentského oprávnenia navrhovateľkám. Poukázala aj na vzájomné nevraživé vzťahy a správanie navrhovateliek, ktoré podrobne opísala a ktoré je možné vnímať za hrubé porušenie dobrých mravov. Vzhľadom na všetky popísané udalosti mala za to, že neodkladné opatrenie bolo nariadené predčasne a jej biologický vek nie je ani len čiastočným dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. K týmto osobám nemá žiadnu dôveru a nemá za to, že tieto budú vykonávať úkony v jej prospech. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a priznal jej náhradu trov konania, resp. ak je názoru, že uznesenie je vo výroku I. potrebné potvrdiť, tak navrhla zmeniť výrok II. a za opatrovníka ustanoviť syna V. L.. Zároveň navrhla, aby jej bol priznaný nárok na náhradu trov konania.
6. V podaní zo dňa 03.03.2026 posudzovaná poukázala na účelovú zmenu kontroly u odbornej lekárky z 26.02.2026 na 23.02.2026, teda po tom, čo jej začali podávať novú tabletku, po ktorej sa cítila byť malátna a bolo jej nevoľno. Po vysadení tabletky sa cíti lepšie, preto na kontrolu odmietla ísť s dcérou. Kontrolu absolvovala v riadnom termíne v prítomnosti družky syna a predložila lekársku správu, kde je popísaný jej aktuálny stav. Opísala ako jej navrhovateľky vzali kľúče od bytu dňa 23.02.2026 a ako jej vzali osobné doklady v dôsledku čoho podala trestné oznámenie.
7. Navrhovateľky k podanému odvolaniu uviedli, že uznesenie považujú v celom rozsahu za správne. Potreba bezodkladne upraviť pomery sa ukázala ako správna, pretože dňa 05.02.2026 bol katastrálnemu odboru M. O. doručený návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vecného bremena v prospech priateľky syna a dňa 06.02.2026 bola posudzovaná „v sprievode nejakej mladej slečny“ na Oddelení evidencie obyvateľstva a domáhala sa zrušenia trvalého pobytu navrhovateľky 2/. Domnievajú sa, že touto mladou slečnou mala byť opätovne priateľka syna a malo ísť o formu pomsty za podanie návrhu vo veci samej, čo sám otvorene deklaroval aj syn posudzovanej v priloženej elektronickej komunikácii. Spätnou kontrolou bankového účtu posudzovanej tiež bolo zistené, že syn si pravidelne preposielal na svoj účet finančné prostriedky, čo je potrebné vnímať aj v kontexte celej jeho finančnej situácie, ktorý podľa ich vedomostí dlhodobo nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom a ani hnuteľným majetkom významnejšej hodnoty, dlhodobo vedie záhaľčivý život, celá rodina mu pomáha uhrádzať dlhy voči tretím osobám a v minulosti sa dopustil majetkovej trestnej činnosti v G., za čo bol odsúdený. Poukázali tiež na dlhšiu dobu pretrvávajúcu agresivitu z jeho strany, ktorá sa po podaní návrhu začala stupňovať a v dôsledku strachu podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo vyhovené uznesením č.k. 19C/9/2026-68 zo dňa 17.02.2023, ktorým bolo synovi posudzovanej zakázané približovať sa k nim a k posudzovanej a vstupovať do bytu vo vlastníctve posudzovanej. Navyše boli upovedomené o zmene poukazovania dôchodkových dávok na účet v banke z dňa 16.02.2026. Nesúhlasili s tvrdením o podaní skreslených a nepravdivých informácií. Staršie správy predložili z dôvodu, aby ilustrovali postupné zhoršenie zdravotného stavu posudzovanej. K obedom poskytovaným Y. C. uviedli, že k ich úhrade nedošlo z dôvodu zrušenia dispozičného oprávnenia k účtu, z ktorého sa tieto platby pravidelne vykonávali a práve syn posudzovanej zapríčinil túto situáciu. Rovnako spolu s rodinnými príslušníkmi zabezpečovali úhradu jej bežných potrieb, ktoré boli následne refundované z jej účtu. Poukázali tiež na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaviazať neodkladným opatrením ustanoveného opatrovníka na predkladanie pravidelných správ, pokiaľ by mal súd za to, že ustanovená opatrovníčka má túto povinnosť vykonávať, nebránia sa tomu a sú pripravené súd riadne informovať. Navrhovateľky ďalej osobitne reagovali na posudzovanou opísané a vytýkané správanie. Z predloženej lekárskej správy je z objektívnej časti nálezu jednoznačné, že posudzovaná má V. U. a má diagnostikovanú organickú kognitívnu poruchu s prejavmi V. - Q.. Z týchto záverov je zrejmé, že už nie je schopná vnímať skutočnú realitu okolo seba a je prirodzené, že subjektívne má pocit, že jej robia rôznymi spôsobmi zle. O jej neschopnosti vnímať realitu svedčí aj fakt že počas lekárskeho vyšetrenia zo dňa 26.02.2026 uviedla, že chce prepísať byt na syna, mesiac predtým však uzatvorila darovaciu zmluvu, ktorá úplne opomína jej syna, čo zároveň svedčí aj o úplnej neplatnosti darovacej zmluvy, keď je jednoznačné, že posudzovaná v čase uzatvorenia darovacej zmluvy už nebola v stave spôsobilom vnímať závažnosť takýchto právnych úkonov. Popreli tiež tvrdenia o odcudzení dokladov a kľúčov. Rovnako podali na syna posudzovanej trestné oznámenie. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby odvolací súd zamietol odvolanie, náhradu trov konania si neuplatnili. V prípade, ak by odvolací súd dospel k zrušeniu uznesenia, žiadali zvážiť nepriznanie nárok na náhradu trov odvolacieho konania žiadnej zo strán.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie osoby o ktorej spôsobilosti sa koná je dôvodné. Svoje rozhodnutie argumentuje odvolací súd nasledovne.
9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenia preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola osoba posudzovaná dočasne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a zároveň jej bol ustanovený opatrovník.
17. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania alebo po začatí konania a aj po skončení konania. Nariadiť ho je možné z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladnej úpravy pomerov a druhým je obava z ohrozenia exekúcie. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich neodkladný a dočasný charakter.
18. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.).
19. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi brať na seba práva a povinnosti sa v plnom rozsahu nadobúda plnoletosťou, resp. uzavretím manželstva. Pozbaviť tejto spôsobilosti alebo obmedziť možno fyzickú osobu len za predpokladov stanovených v § 10 Občianskeho zákonníka.
20. Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
21. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť všeobecne záväzné právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre mentálne postihnutie nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju obmedzí v spôsobilosti na právne úkony.
22. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je v právnom poriadku chápané ako opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Účelom súdneho rozhodnutia o obmedzení fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Ak súd rozhoduje o spôsobilosti na právne úkony, vychádza zo zistení urobených na základe posudkov znalcov - lekárov, v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd musí starostlivo skúmať vplyv mentálneho postihnutia na celkové konanie a činy v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Potrebné je posudzovať schopnosť robiť právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby s mentálnym postihnutím, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s mentálnym postihnutím zistených na základe posudkov znalcov možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
23. V súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní s navrhovaným obmedzením spôsobilosti na právne úkony menovanej, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.
24. Je nutné postupovať tak, aby neboli porušené práva osoby so zdravotným postihnutím, ktoré garantuje Dohovor, konkrétne najmä ustanovenie článku 12 Dohovoru, ktorý znie: „ Rovnosť pred zákonom 1. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kedykoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva. 2. Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými. 3. Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony. 4. Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytli primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy danej osoby.“
25. V súlade s ustanoveniami tohto článku zmluvné strany príjmu všetky primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať svoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania a zabezpečenia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku.
26. Len samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy, ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä výsluch potencionálne postihovaného človeka a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných, sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou), majetkových, rodinných, politických a podobne. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Znalecké posudky by mali byť vždy aktuálne, mali by čerpať z osobného vyšetrenia človeka a mali by byť formulované tak, aby neprekračovali medze odborného posúdenia.
27. Treba zdôrazniť, že samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca, na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Zbavenie spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného dotknutého človeka a až následne verejný záujem alebo záujem tretích osôb. Trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Preto zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez vykonania ďalšieho dokazovania.
28. Podľa čl. 14 ústavy má každý spôsobilosť na práva.
29. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
30. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
31. Najprísnejším riešením pri osobe, ktorá trpí duševnou poruchou, bude len obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súdom, pričom súd vymedzí v rozsudku rozsah právnych úkonov, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil. Podľa právnej úpravy sa však súd musí v konaní zaoberať aj tým, či neprichádzajú do úvahy aj menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby, ako sú navrhované.
32. Odvolací súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, predloženými listinnými dôkazmi a po dôkladnom zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že v predmetnom prípade nezistil existenciu takého dôvodu, ktorý by odôvodňoval potrebu závažného zásahu do integrity posudzovanej osoby - obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osoby o ktorej spôsobilosti sa koná touto neodkladnou formou. Navrhovateľky neosvedčili naliehavosť obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a odvolaciemu súdu nie je zrejmá ani ujma, ktorá by posudzovanej hrozila v prípade, ak by nedošlo k obmedzeniu jej spôsobilosti na právne úkony. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že posudzovanej boli diagnostikované pôvodne dve ochorenia, a to organická depresívna porucha a organická kognitívna porucha - bez prejavov demencie a neskôr pri vyšetrení dňa 16.01.2025 bola uvedená diagnóza: „M. Q. na hranici ľ. A. str. ť. st.“, avšak správa je bez akéhokoľvek ďalšieho popisu. Len samotné uvedenie diagnózy v lekárskej správe, resp. len samotné diagnostikované ochorenie posudzovanej (a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia náhlej zmeny zdravotného stavu) nepostačuje v tomto prípade na prijatie opatrenia a dočasného obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony. O tak závažnom zásahu, akým je dočasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby o ktorej spôsobilosti sa koná v rozsahu, v akom to požadujú navrhovateľky, nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením bez vykonania akéhokoľvek dokazovania. O tomto návrhu je možné rozhodnúť len v riadnom konaní po vykonaní náležitého dokazovania, oboznámenia sa so skutočným stavom a zváženia nevyhnutnosti a potreby navrhovaného zásahu do právnej subjektivity posudzovanej. Len na základe takto vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bude vykonané aj znalecké dokazovanie, výsluch alebo vzhliadnutie posudzovanej, bude možno spravodlivo rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a takto dôsledne dodržať všetky práva osoby, ktorá má byť obmedzená na spôsobilosti na právne úkony. Nakoľko navrhovateľky spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podali aj návrh vo veci samej, vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa týka závažného zásahu do právnej sféry posudzovanej osoby a o takomto zásahu nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením,
bez vykonania riadneho dokazovania s prihliadnutím na rozpornosť jednotlivých dôkazov a tvrdení navrhovateliek a osoby posudzovanej.
33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony posudzovanej zamietol.
34. Navrhovateľky sa v podanom návrhu na naradenie neodkladného opatrenia domáhali aj ustanovenia opatrovníka posudzovanej. Vzhľadom na to, že posudzovaná doposiaľ nebola právoplatne obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, je aj naďalej spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu nie je možné posudzovanej ustanoviť opatrovníka na zastupovanie všetkých právnych úkonov, a to ani neodkladným opatrením. Výnimočne je možné ustanoviť opatrovníka v prípade vykonania nevyhnutného právneho úkonu, ktorý neznesie odklad a ktorý dotknutá osoba nemôže vzhľadom na svoj zdravotný stav vykonať, pričom zo strany navrhovateliek musí byť táto skutočnosť osvedčená. Je možné ustanoviť opatrovníka pre dočasné hospodárenie s príjmom posudzovanej osoby dôvody pre takýto postup sa musí osvedčiť. Vyžaduje sa hlbšie zdôvodnenie pre ustanovenia opatrovníka. Je potrebné osvedčiť , že posudzovaná osoba pod vplyvom duševnej poruchy koná v rozpore so svojimi majetkovými záujmami.
35. Z podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľky sa domáhali ustanovenia opatrovníka posudzovanej z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a bezdôvodného zrušenia disponentského oprávnenia k bankovému účtu posudzovanej, čo aj na strane súdu prvej inštancie vzbudilo pochybnosti o slobodnej a informovanej vôli posudzovanej s obavami o možnom ovplyvňovaní posudzovanej zo strany jej syna. Odvolací každopádne vníma vyhrotenú situáciu v rodine o čom svedčia tvrdené účastníkmi podané trestné oznámenia. Navrhovateľky poukázali na agresivitu zo strany syna posudzovanej , ktorá sa po podaní návrhu začala stupňovať a v dôsledku obáv podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo vyhovené uznesením č.k. 19C/9/2026-68 zo dňa 17.02.2023, ktorým bolo synovi posudzovanej zakázané približovať sa k nim a k posudzovanej a vstupovať do bytu vo vlastníctve posudzovanej. Navyše boli upovedomené o zmene poukazovania dôchodkových dávok na účet v banke z dňa 16.02.2026. Pokiaľ navrhovateľky tvrdia , že existuje reálna obava, že posudzovaná má zníženú rozpoznávaciu schopnosť a môže byť zneužitá tretími osobami, čo by mohlo viesť k nenávratným zásahom do jej majetkovej sféry je dôvodné osvedčiť danú skutočnosť .
36. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti je potrebné mať osvedčenú naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu existencie vážnych dôvodov potrebných na ochranu života, zdravia alebo majetku posudzovanej osoby. Uvedené navrhovateľky v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nedostatočne osvedčili a súd prvej inštancie nepodnikol ďalšie kroky, ktoré by mu mohli poskytnúť ucelenejší obraz o danej situácii, čo je potrebné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
37. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie mal k dispozícii aj možnosť nariadenia pojednávania, na ktorom by vypočul účastníkov konania, čo však nevyužil. Napriek tomu, že na prejednanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdy väčšinou pojednávanie nenariaďujú a nevykonávajú ani výsluch účastníkov konania, resp. zúčastnených osôb, samotný Civilný sporový poriadok takéto procesné úkony priamo nevylučuje (viď § 329 ods. 1 prvá veta CSP - „môže rozhodnúť“). Ak potom v odôvodnených prípadoch súd dospeje k záveru, že niektorý z procesných úkonov je nevyhnutný a účelný, môže ho uskutočniť. Spomínaný postup je výnimočný, preto by mal vychádzať zo špecifických okolností prípadu a dôsledného zváženia všetkých relevantných skutočností a reálnu hrozbu zmarenia predbežnej súdnej ochrany. Podľa názoru odvolacieho súdu práve predmetný prípad je natoľko špecifickým, že nariadenie výsluchu účastníkov konania za účelom zistenia dôvodnosti ustanovenia opatrovníka odôvodňuje aplikovať takýto výnimočný postup v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
38. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v priebehu odvolacieho konania navrhovateľky predložili do konania dôkazy, z ktorých je zrejmé, že posudzovaná podnikla právne úkony smerujúce k zrušeniu trvalého pobytu navrhovateľke 2/ a k darovaniu nehnuteľnosti v ktorej býva, zrejme priateľke syna. Taktiež po nariadení neodkladného opatrenia v predmetnej veci bolo nariadené ďalšie neodkladné opatrenie, ktorým bol synovi posudzovanej uložený zákaz približovať sa k posudzovanej a
k navrhovateľkám na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Všetky tieto skutočnosti môžu byť relevantné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa ustanovenia opatrovníka, preto ich bude potrebné posúdiť aj s ďalšími osvedčenými skutočnosťami.
39. Je nevyhnutné aby sa súd dôsledne venoval tvrdeniam účastníkov konania a predloženým dôkazom , potrebuje mať za aspoň osvedčené, že u posudzovanej osoby je diagnostikovaná duševná porucha, že má posudzovaná problémy vnímania a správania. Je potrebné osvedčiť, že potom táto duševna porucha mala a má výrazný vplyv na správanie posudzovanej. Odvolací súd podotýka , že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné iba potrebné skutočnosti osvedčiť čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. Relevantné skutočnosti v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musia byť dostatočné osvedčené.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
41. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne posúdiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti ustanovenia opatrovníka posudzovanej; zistiť, či navrhovateľky osvedčili vážne dôvody pre ustanovenie opatrovníka posudzovanej a posúdiť všetky argumenty účastníkov konania, predložené dôkazy a všetky zistenia náležite vyhodnotiť v súlade s najlepším záujmom posudzovanej - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).