Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, C., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100957087/2022 zo dňa 20.04.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100957087/2022 zo dňa 20.04.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100159286/2022 zo dňa 25.01.2022, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 30, - Eur (ďalej aj „správca dane“, „rozhodnutie o uložení pokuty“ a „pokuta“) za správny delikt podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“), ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2020 v lehote 31.03.2021 (ďalej aj „daňové priznanie“ a „správny delikt“).

2. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol: „V súvislosti s námietkou daňového subjektu, že daňové priznanie podal dňa 17.03.2021 cez portál finančnej správy, Finančné riaditeľstvo SR v súčinnosti s technickým tímom zistilo, že uvedený deň podateľňa neeviduje žiadne elektronické podania realizované daňovým subjektom, ktoré by boli podané a podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom (ďalej len „KEP“). Technický tím ďalej zistil, že podanie daňového subjektu sa nachádza medzi jeho „Rozpracovanými správami,“ kam sú zaradené podania po potvrdení tlačidla „Uložiť do konceptu.“ (napadnuté rozhodnutie, s. 3). Ďalej napadnuté rozhodnutie uvádza, že potvrdenie o podaní daňového priznania predložené žalobcom „sa vzťahuje na tlačovú formu podania, nie elektronickú (...)“ a „daňový subjekt nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2020 v lehote do 31.03.2021“ (napadnuté rozhodnutie, s. 3),

3. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že daňové priznanie podal včasne, pričom ho mal podať elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne žalovanej, (ii) poukázal na to, že disponuje kópiou potvrdenia o podaní daňového priznania [ktorú predložil k správnej žalobe], (iii) uviedol, že takéto potvrdenie o podaní daňového priznania je generované na základe podania daňového

priznania elektronickými prostriedkami, (iv) uviedol, že následne bol nútený podať daňové priznanie opakovane, keďže žalovaný neevidoval ním podané daňové priznanie a potreboval túto skutočnosť deklarovať pre účely iného administratívneho konania.

4. Žalovaný uviedol, že potvrdenie predložené žalobcom sa vzťahuje na tlačenú formu daňového priznania a nepreukazuje podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami. Podľa žalovaného vygenerovanie potvrdenia o podaní daňového priznania je možné na základe vyplnenia formulára prostredníctvom webového sídla žalovaného, pričom ho možno následne vytlačiť, bez toho, aby bolo daňové priznanie podané. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.01.2023).

5. Správny súd vyzval účastníkov konania [podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)], aby (v) označili, ktoré dôkazy preukazujú oneskorené podanie daňového priznania žalobcom (výzva zo dňa 19.01.2026, , bod 1, súdny spis, č.l. 141), (vi) označili, ktoré dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise, by mali preukazovať skutkové závery týkajúce sa zistení technického tímu žalovaného (výzva zo dňa 19.01.2026, bod 2 a bod 3 , súdny spis, č.l. 141).

6. Žalobca poukázal na to, že nemal možnosť posúdiť technické aspekty systému žalovaného na podávanie daňového priznania (vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.01.2026).

7. Žalovaný predložil do konania dokumenty: Príloha č. 12 – Prehľad daňových priznaní podaných žalobcom; Príloha č. 13 – Komunikácia s technickým tímom; Príloha č. 14 - Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2020 v stave „Rozpracovaný“ (podanie žalobcu zo dňa 27.01.2026). Zároveň žalovaný požiadal vylúčiť z nahliadania žalobcom prílohu Príloha č. 13 – Komunikácia s technickým tímom.

8. Žalobca opakovane konštatoval, že nezodpovedá za fungovanie interných systémov finančnej správy (vyjadrenie žalobcu zo dňa 06.02.2026).

9. Žalovaný sa vo veci ďalej vyjadril, že žalobca bol povinný preukázať včasné podanie daňového priznania, pričom dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukazoval nepredložil počas administratívneho a ani súdneho konania (vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.02.2026).

10. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 19.03.2026 postupom podľa v spojení s druhá veta v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

II.

Vybrané ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku [účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia] Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu. Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa § 33 ods. 4. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.

12. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku [účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia] Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

13. Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1. daňového poriadku [účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia] Správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá daňové priznanie v ustanovenej lehote.

14. Podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku [účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia] Správca dane uloží pokutu od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur.

III.

Posúdenie správnym súdom

15. Na úvod správny súd k bodu (vi) [výzva zo dňa 19.01.2026] uvádza, že žalovaný až na výzvu súdu predložil dokumenty, ktoré tvorili prílohu jeho podania zo dňa 27.01.2026. Z uvedeného vyplýva, že tieto dokumenty neboli súčasťou administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil skôr do súdneho konania. Zároveň žalovaný navrhol Prílohu č. 13 – Komunikácia s technickým tímom vylúčiť z nahliadania a súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu nemohol byť tento dokument použitý ako dôkaz v súdnom konaní [ ]. Preto správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktoré sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vzťahujú ku komunikácii s technickým tímom nemajú podklad v administratívnom spise. Tieto dôvody preto nebolo možné použiť v neprospech žalobcu pre účely uloženia príslušnej sankcie.

16. Za vyššie uvedených okolností správny súd posudzoval, či napadnuté rozhodnutie obsahuje iné dôvody, ktoré by boli dostatočné pre odôvodnenie záveru prijatého vo výroku napadnutého rozhodnutia.

17. Pri posudzovaní žalobných bodov (i) až (iii) a okolností v bode (v) [výzva zo dňa 19.01.2026] správny súd vychádzal z nasledovných východísk: „46. (...) skutok, ktorého sa dopustil sťažovateľ, má v zásade technický a objektívny charakter. Pre jeho preukázanie nie je potrebné rozsiahle dokazovanie. Podanie daňového priznania po zákonnej lehote totiž preukazuje samotné daňové priznanie spolu s dokladmi o jeho podaní, ktoré sú po podaní daňového priznania k dispozícii tak správcovi dane ako aj sťažovateľovi. V predmetnej veci sú daňové priznanie a doklady preukazujúce dátum jeho podania obsiahnuté v administratívnom spise. Dátum podania daňového priznania a zákonná lehota na podanie daňového priznania, ako skutočnosti preukazujúce spáchanie iného správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku, sú tak objektívneho a v zásade nesporného charakteru. Sťažovateľ ani v tejto veci (v odvolacom konaní, ani v správnej žalobe a ani v kasačnej sťažnosti) netvrdí, že by daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 podal v zákonnej lehote. Prípadné vyjadrenie sťažovateľa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia by tak ani v potenciálnej rovine nemohlo viesť k tomu, aby sťažovateľ nebol uznaný za vinného za spáchanie iného správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku.“ [rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 21.07.2025, ods. 46].

18. Správny súd dospel k záveru, že čas podania daňového priznania je technický údaj, ktorý je známy správcovi dane z jeho činnosti. Jedná sa teda o takú skutočnosť, ktorú nemusí správca dane osobitne dokazovať [§ 24 ods. 3 daňového poriadku]. Preto až dodatočné predloženie dokumentu Príloha č. 12 – Prehľad daňových priznaní podaných žalobcom až na výzvu zo dňa 19.01.2026 [rovnako aj vyššie uvedené okolnosti pod bodom (v)] nepovažoval správny súd za vadu, ktorá by zaťažovala vadou nezákonnosti napadnuté rozhodnutie.

19. Zároveň, i keď bolo napadnuté rozhodnutie vydané v administratívnom konaní na úseku správneho trestania [v ktorom zaťažuje dôkazné bremeno orgán verejnej správy vyvodzujúci sankčnú zodpovednosť], tak nemožno opomínať, že včasné nepodanie daňového priznania je negatívnou skutočnosť. Na uvedené teda dopadajú dôsledky negatívnej dôkaznej teórie, z hľadiska ktorej nemožno produkovať dôkaz na preukázanie neexistujúcej skutočnosti. Naopak, je možné preukazovať iba to, že určitá skutková okolnosť nastala, a to prostredníctvom súvisiacich dôkazov. Preto za vyššie uvedenej

situácie, kedy správca dane z úradnej činnosti disponoval skutkovou informáciou o nepodaní daňového priznania žalobcom v lehote do 31.03.2021, spočívalo práve na žalobcovi dôkazné bremeno preukázať, že predmetné daňové priznanie podal včas.

20. Správny súd sa vo svojom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral na to, akými dôkazmi žalobca toto svoje tvrdenie preukazoval v administratívnom konaní. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval len na potvrdenie o podaní daňového priznania, ktoré taktiež predložil k správnej žalobe. Na príslušnom potvrdení sa nachádzajú vybodkované miesta na podpis daňovníka, na podpis pracovníka daňového úradu, ktorý daňové priznanie prijal a na odtlačok prezenčnej pečiatky daňového úradu (administratívny spis, č.l, 10). Za tejto situácie je nepochybné, že sa jedná o také potvrdenie, ktoré má byť pri osobnom podaní daňového priznania na daňovom úrade podpísané a opečiatkované. Za týchto okolností nemožno takéto potvrdenie považovať za potvrdenie preukazujúce podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami.

21. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že toto potvrdenie nepreukazuje podanie daňového priznania elektronickými prostriedkami. Túto okolnosť uviedlo napadnuté rozhodnutie ako dôvod, pre ktorý bolo potvrdené rozhodnutie o uložení pokuty. Tento dôvod sám o sebe bol dostatočný pre záver prijatý vo výroku napadnutého rozhodnutia [keďže vyvrátil jediný dôkaz, ktorým žalobca preukazoval včasné podanie daňového priznania]. Preto napriek vyššie vytýkanému nedostatku časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa informácií od technického tímu, považoval správny súd vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené.

22. Správny súd podotýka, že daňové priznanie je podaním s predpísanou štruktúrovanou formou, ktoré bolo možné elektronickými prostriedkami procesne účinne podať iba prostredníctvom predpísaného rozhrania [prostredníctvom elektronickej podateľne žalovaného cez určené dátové rozhranie, a teda nie prostredníctvom portálu slovensko.sk] a zároveň muselo byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom [§ 13 ods. 5 daňového poriadku]. I keď žalobca tvrdil, že takéto podanie daňového priznania včasne vykonal, tak toto svoje tvrdenie do vydania napadnutého rozhodnutia hodnoverne nepreukázal [napr. potvrdením o odoslaní elektronického podania z dátového rozhrania žalobcu, snímkou obrazovky alebo iným dôkazom]. Na základe uvedeného žalobné body (i) až (iii) nepovažoval správny súd za dôvodné.

23. K žalobnému bodu (iv) správny súd uvádza, že pre jeho posúdenie veci neboli relevantné dôvody, pre ktoré mal žalobca podať [podľa tvrdenia žalobcu opätovne] v neskoršom dátume daňové priznanie. Tento žalobný dôvod teda nepovažoval správny súd za relevantný pre posúdenie napadnutého rozhodnutia.

24. Správny súd uvádza, že skutok uvedený v skutkovej vete rozhodnutia o uložení sankcie považoval za dostatočne konkretizovaný z hľadiska individualizácie daňového priznania ako aj času, do ktorého malo byť daňové priznanie podané. Takéto vymedzenie skutku bolo dostatočné z hľadiska jeho subsumpcie pod príslušnú skutkovú podstatu správneho deliktu.

25. Na záver správny súd uvádza, že z hľadiska následných zmien daňového poriadku, týkajúcich sa príslušného skutku, došlo k sprísneniu sankcie za príslušný správny delikt [dolná hranica pokuty bola zvýšená z 30 eur na 100 eur; § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku], skutková podstata správneho deliktu ostala nezmenená [§ 154 ods. 1 písm. a) bod 1. daňového poriadku] ako aj lehota pre zánik trestnosti ostala nezmenená [lehota 5 rokov od konca roka, kedy sa daňový subjekt dopustí správneho deliktu; § 155 ods. 12 písm. a) daňového poriadku]. Správny súd z úradnej moci nezistil iné okolnosti, na ktoré by mal na základe nepravej retroaktivity prihliadať v prospech žalobcu.

26. Na základe vyššie uvedeného správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú [ ].

27. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal [a contrario ]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať [ ].

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [ ].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa / a d/ , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.