Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-4-2026.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/4/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Piešťany, Krajinská 5053, 921 01 Piešťany, dieťa rodičov
- matka: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX/X, XXX XX H., t. č. H. XXX, a otec: D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX I. J. XXX, o zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Výživné otca na maloletú A. B. sa z v y š u j e s účinnosťou od 04. 12. 2025 zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 400,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/20/2012-19 zo dňa 20.03.2012 v časti určenia výšky bežného výživného otca na maloleté dieťa.
III. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 04. 12. 2025 do 31. 03. 2026 vo výške 1170 eur je otec maloletej povinný splácať v 50 eurových splátkach spolu s bežným výživným až do splatenia, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva celý dlh zročným.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2025 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné otca na maloletú A. B. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov, ktorá nastala na strane dieťaťa. Matka návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na dieťa uplynulo už trinásť rokov a na strane maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov.
2. Návrh matky bol otcovi doručený dňa 18.02.2026, k tomuto sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.02.2026 a uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 230 eur mesačne. Mal pripomienku k sume 80 eur na oblečenie, domnieva sa, že nie je potrebné každý mesiac nakupovať oblečenie v uvedenej výške a tiež uviedol, že spláca dlhy 300 eur mesačne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a procesného opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä s potvrdeniami o pracovnom príjme matky a otca, s obsahom spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7P/20/2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7P/20/2012 súd zistil, že maloletá s rodičmi žili v rodinnom dom v I. J. do 27.10.2011. Pre nezhody medzi rodičmi maloletej sa matka
maloletej s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s deťmi H. a K. E., ktoré pochádzajú z predchádzajúceho vzťahu matky maloletej. Matka maloletej bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok 194,70 eur mesačne a rodinné prídavky na tri deti 66 eur mesačne. Na výživu maloletých detí H. a K. E. bolo určené výživné od otca spolu 109,54 eur mesačne. Výdavky na maloletú A. B. mala matka na zakúpenie mlieka 20 eur, na lieky na oslabenú imunitu 18 eur. Náklady na bývanie predstavovali 180 eur mesačne, na elektrinu 11 eur a plyn 40 eur. Matka maloletej splácala pôžičky spolu 194 eur mesačne.
Otec maloletej okrem vyživovacej povinnosti na maloletú A. B. inú vyživovaciu povinnosť nemal, jeho čistý mesačný príjem zo zamestnania bol 496,42 eur. Býval v spoločnej domácnosti s rodičmi v ich trojizbovom byte, ktorým na domácnosť neprispieval. Splácal leasing na auto 116 eur mesačne, pôžičky 559 eur a bol vlastníkom domu, ktorý bol v prenájme za 136,36 eur mesačne.
Rodičia maloletej uzavreli na pojednávaní dňa 20.03.2012 rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec maloletej sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne od 09.02.2012.
5. Z výsluchu matky maloletej na pojednávaní súd zistil, že matka s maloletou a s partnerom žijú v prenajatom rodinnom dome v H.. Maloletá A. B. navštevuje prvý ročník strednej školy v H., odbor čašníčka, ide o 5 ročné štúdium s maturitou. Pravidelné mesačné výdavky maloletej sú: 80 eur na stravu v škole (4 x 20 dní), desiata 100 eur (5 x 20 dní), cestovné do školy 66 eur, pomôcky do školy 20 eur, školské výlety a podujatia 20 eur, oblečenie 80 eur, hygieny 20 eur, kredit a dáta na mobil 20 eur, kožný lekár 30 eur, lekárska starostlivosť o oči a zuby 60 eur, cestovné za rodinou a sestrou, starými rodičmi) do Liptovského Mikuláša 70 eur. Okrem toho má aj jednorazové výdavky ako na oblečenie na školskú prax (biele košele s krátkym a dlhým rukávom aj na prezlečenie), dvoje nohavíc, kravatu, zástery, ponožky silonky, topánky (300 eur), polročne 30 eur ZRPŠ, lyžiarsky výcvik 250 eur, zapožičanie lyžiarskej výstroje 240 eur. Na vypracovanie školských projektov potrebuje tablet (160 eur), nakoľko rodina nemá počítač. Ostatné výdavky sú napríklad na lieky, keď je chorá, na návštevu kúpaliska. Podľa odporúčania lekárov by mala podstúpiť lekárske ošetrenie zubných kazov, laserové ošetrenie tváre a mala by nosiť zubný strojček a dioptrické okuliare, na čo však matka nemá dostatok finančných prostriedkov. Okrem výživného 100 eur mesačne otec maloletej iným spôsobom na výdavky maloletej neprispieva, maloletá otca navštevuje jedenkrát ročne na 4 -5 dní. Matka maloletej je živnostníčka a od 01.05.2025 pracuje ako opatrovateľka starších osôb v Rakúsku, kde za dva týždne opatrovania má čistý príjem 1120 eur. Daňové priznanie za rok 2025 ešte nepodávala. Od januára do 30.04.2025 bola matka maloletej nezamestnaná a predtým pracovala v automobilke v Trnave. Za bývanie platí nájom 700 eur mesačne spolu s partnerom, každých 7 týždňov 90 eur za vývoz žumpy, za telefón 30 eur mesačne. Za lieky na srdce a cholesterol zaplatí 20 – 30 eur mesačne. V Rakúsku musí mesačne platiť 200 eur odvody. Spláca pôžičku na auto 30 eur mesačne. Jej partner pracuje brigádnicky.
6. Z výsluchu otca maloletej na pojednávaní súd zistil, že je ochotný platiť na výživu maloletej 250 eur mesačne. Výdavky uvedené matkou maloletej nerozporoval. Jeho výdavky sú 300 eur mesačne za bývanie u rodičov v ich byte, ktorí sú dôchodcovia. Do práce cestuje vlastným autom, cca 20 km, na benzín minie 200 eur mesačne, telefón 50 eur, strava 80 eur. Má exekúcie 400 eur mesačne. Fajčí 10 až 20 cigariet denne. Auto má na splátky, ešte treba splatiť 500 eur. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.
7. Z potvrdenia Roľníckeho družstva Hybe o výške príjmu otca maloletej za posledných 13 mesiacov súd zistil, že jeho čistý priemerný pracovný príjem je 1 695 eur.
8. Zástupkyňa procesného opatrovníka odporučila návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletej, podľa tabuľky z príjmu otca vychádza výživné na maloletú 400 eur a otcovi zostáva 1300 eur.
9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
19. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného otca na maloletú A. B. je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na dieťa, došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa ako aj na strane výživou povinných rodičov.
20. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/20/2012 -19 zo dňa 20.03.2012, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky výživného zo strany otca. K tejto zmene pomerov prišlo jednak uplynutím času štrnástich rokov, keď v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku mala A. B. 2 roky a bola v starostlivosti svojej matky, predškolské zariadenie nenavštevovala, pričom v súčasnosti má už 16 rokov a je žiačkou 1. ročníka strednej školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, i školské potreby a voľnočasové aktivity. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorej sa v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zvýšil príjem, keď v predchádzajúcom období zabezpečovala celodennú starostlivosť o dieťa, poberala rodičovský príspevok 194,70 eur a v súčasnej dobe je zamestnaná a má príjem v priemernej výške 1 120 eur od mája 2025. A napokon, k zmene pomerov došlo aj na strane otca, a to zvýšením jeho príjmu, keď v čase posledného rozhodovania mal príjem 496,42 eur, v súčasnej dobe má príjem 1 695 eur mesačne.
21. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd vo všeobecnosti prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že maloletá A. B. žije v domácnosti svojej matky, ktorá jej zabezpečuje starostlivosť na základe rozhodnutia súdu. Maloletá má zvýšené výdavky vzhľadom
na jej zdravotné problémy a to na návštevy kožného lekára mesačne 30 eur (10 za vyšetrenie a 20 za krémy a lieky), na ošetrenia u zubára 60 až 90 eur a tiež za vyšetrenia u očného lekára. Z návštevou školy súviseli mimoriadne výdavky na lyžiarsky výcvik (490 eur), ZRPŠ 60 eur, oblečenie na školskú prax 300 eur, tablet 160 eur. Takto vychádzajú bežné pravidelné výdavky maloletej mesačne 646 eur a mimoriadne 1 010 eur za 7 mesiacov školského roka od septembra do marca (priemerne mesačne je to 144 eur, keď 1010 : 7 = 144). Tak výdavky maloletej predstavujú 646 + 144 = 790 eur priemerne mesačne.
Matka maloletej okrem osobnej starostlivosti o maloletú, zabezpečuje maloletej bývanie, stravu, na bývanie platí 350 nájom, odvoz žumpy 45 eur priemerne mesačne. Ďalej má matka výdavky na svoje odôvodnené potreby ako sú strava, lieky, cestovné, mobil, odvody, auto. Inú vyživovaciu povinnosť už matka nemá.
Voči takto tvrdeným výdavkom zo strany maloletej a matky maloletej nemal otec žiadne námietky, preto matkou vynaloženú sumu súd uznal za odôvodnené výdavky dieťaťa v celej výške, keď táto suma sa aj podľa názoru súdu javila byť vynaložená účelne a v postačujúcej výške na dievča vo veku blížiacemu sa dospelosti (16 rokov).
22. Otec je riadne zamestnaný a dosahuje pracovný príjem vo výške 1 695 eur. Okrem maloletej A. B. nemá otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť a nemá ani žiadne mimoriadne výdavky, len výdavky na bývanie 300 eur, cestovanie do práce cca 200 eur a stravu. Výdavky na cigarety sú výdavky, ktoré nemôže súd brať do úvahy pri určovaní výživného, nakoľko to nie sú nevyhnutné výdavky. Otec nepreukázal ani úvery na dôležité osobné potreby, keďže má dostatočný pracovný príjem na uspokojovanie svojich potrieb. Otcovi po zaplatení výživného na maloletú ostáva 1 295 eur na uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb.
23. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. V danom konaní mal súd preukázané odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré spočívajú nielen vo výdavkoch na školu, ale aj v jeho nárokoch na mimoškolské výdavky, ako sú výdavky na bývanie, na hygienu, lieky a prípadne na vreckové v primeranej výške. Matka konkretizovala jednotlivé výdavky, ktoré jej v priebehu mesiaca v súvislosti so starostlivosťou o maloletú vznikajú, tieto otec žiadnym spôsobom nespochybnil, z čoho súd usúdil, že nemá voči ich výške a účelu na ktorý boli použité, výhrady. Nakoľko boli uvedené v reálnej výške a ani ich účel nebol spochybniteľný pri starostlivosti o dieťa vo veku maloletej A. B., súd ich vyhodnotil ako výdavky na nevyhnutné potreby dieťaťa v celej matkou uvádzanej výške, čo v priemere predstavovalo sumu 790 eur mesačne.
24. Pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb dospel súd k záveru, že otec maloletej A. B. má možnosť a schopnosť platiť na výživu dieťaťa 400 eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb.
25. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu na zvýšenie výživného vo výroku I. vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, pretože od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba 14 rokov, dieťa je už vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie a tak aj jeho náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej ho otec má možnosť a schopnosť platiť bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Ako bolo v konaní preukázané, otec je riadne zamestnaný. Z týchto zdrojov teda mal v roku 2025 celkový príjem 1.695 eur. Otec navrhoval zvýšiť mu výživné na sumu 300 eur mesačne, čo ničím neodôvodňoval. Z uvedeného teda vyplýva, že otec v konaní jednoznačne nepreukázal také dôvody, ktoré by súd musel pri zvyšovaní výživného zohľadniť a ktoré by mu bránili výživné na maloletú A. B. zvýšiť.
26. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odporúčaní Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti, pričom zohľadňuje nielen vek oprávneného na výživné a jeho štandardné mesačne výdavky, ale aj príjem povinného a počet jeho vyživovacích povinností. V danom prípade súd vychádzal z tabuľky pre výpočet výživného v zmysle tejto metodiky, v zmysle ktorej určil, že otec sa má podieľať na výžive maloletej sumou vo výške 24 % zo svojho čistého príjmu čo predstavuje 406 eur, z čoho je zrejmé, že zvýšenie výživného na sumu 400 eur mesačne, je v rozmedzí stanovenom Metodikou Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného, a teda vo výške, ktorá je v možnostiach a schopnostiach otca s prihliadnutím na jeho priemerný mesačný príjem. V tejto súvislosti je zároveň potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.
27. Súdom stanovené výživné je potom v záujme dieťaťa, keď takto určené výživné vo výške 400 eur spolu s primeraným výživným od matky, 24 % z jej príjmu je to 268 eur a s prídavkami na dieťa 60 eur (spolu 400 + 268 + 60 = 728), je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa v celej miere, keď v konaní boli preukázané výdavky na odôvodnené potreby dieťaťa približne 731 eur priemerne mesačne.
28. Súd zvýšil výživné otca voči dieťaťu odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného na súde 04.12.2025 a to s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď minimálne od tohto dňa preukázateľne došlo na strane dieťaťa k zmene pomerov, takže rozhodné obdobie z ktorého súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, bolo obdobie od tohto dátumu. V skutočnosti došlo k zmene pomerov pre určenie vyživovacej povinnosti skôr vzhľadom na uplynutie značného času od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného, ale matka doteraz nepodala návrh na zvýšenie výživného na súd.
29. Otec v tomto rozhodnom období platil na dieťa výživné vo výške 100 eur mesačne v zmysle posledného súdneho rozhodnutia až do dňa rozhodnutia 20.03.2026. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné zvýšené výživné za obdobie od 04.12.2025 do 30.03.2026 v sume 1 170 eur. Za 3 mesiace od januára 2026 do marca 2026 v sume po 300 eur mesačne spolu 900 eur, a alikvótna časť za 28 dní mesiaca december 2025 vo výške 270,76 eur /300:31 = 9,67 x 28 =270,76/. Preto súd umožnil otcovi zaplatiť popri bežnom výživnom aj toto zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia, keď súd zohľadnil výšku určeného bežného výživného, výšku zročného výživného, zistené osobné a majetkové pomery otca.
30. Týmto rozsudkom súd v súlade s § 121 Civilného mimosporového poriadku zmenil vo výroku III. rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7P/20/2012-19 zo dňa 20.03.2012 v časti výšky výživného otca na dieťa.
31. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol vo výroku IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).