Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Exre/393/2025

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní o návrhu navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XX, XXX XX D., na začatie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom vo vzťahu k zapísanej osobe: EURÓPSKA AUKČNÁ A DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., sídlo Levická 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 287 555, konajúc o späťvzatí návrhu navrhovateľa na začatie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Účastník nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha svojho výmazu ako konateľa zapísanej osoby z obchodného registra. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že vzdanie sa funkcie doručil spoločníkovi zapísanej osoby ako aj úpadcovi spoločníka zapísanej osoby.

2. Súd vo veci podľa v spojení s vyzval navrhovateľa na späťvzatie jeho zjavne bezdôvodného návrhu na začatie konania a následne za týmto účelom nariadil výsluch navrhovateľa, ktorého termín určil na 25.03.2026.

3. V nadväznosti na to navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 18.03.2026 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.

4. Vo veci nebolo doposiaľ začaté predbežné prejednanie veci ani pojednávanie.

5. Podľa (ďalej len „“ alebo „CMP“), (1) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

6. Podľa , (1) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa veta druhá (inak aj len „“ alebo „CSP“), na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

8. Späťvzatie návrhu na začatie konania je prejavom dispozičnej zásady, ktorá v istej, hoci modifikovanej podobe platí aj v konaniach podľa , ktorým je aj konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom. Keďže konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom možno začať aj bez návrhu ( v spojení s a nasl. ), je sčasti toto dispozičné oprávnenie navrhovateľa obmedzené z dôvodu ochrany verejného záujmu v rozsahu vyjadrenom v .

9. Pokiaľ navrhovateľ urobil úkon späťvzatia návrhu na začatie konania v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, prioritne súd pri rozhodovaní o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie postupuje podľa , teda posudzuje, či napriek tomuto procesnému úkonu navrhovateľa nie je potrebné v konaní pokračovať (práve z dôvodu ochrany verejného záujmu, ktorá sa daným konaním sleduje). Ak súd dospeje k záveru, že v takomto konaní nie je potrebné pokračovať, sekundárne je relevantné pri rozhodovaní o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie podľa to, či niektorý z účastníkov konania so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ako však vyplýva z doktríny, s ktorou sa súd stotožňuje, tento nesúhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu súd zisťuje (výzvou ostatných účastníkov, aby sa k späťvzatiu návrhu na začatie konania vyjadrili) len v prípade, pokiaľ bolo späťvzatie návrhu urobené po začatí predbežného prejednania veci alebo pojednávania (Smyčková, R., Števček, M., Löwy, A., Tomašovič, T. a kol.: . Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2024 – ďalej len „Komentár k “, ). Opakom (výklad argumentum a contrario) možno potom dospieť k záveru, že v prípade, ak navrhovateľ späťvzatie návrhu urobil pred tým, ako sa začalo predbežné prejednanie veci alebo pojednávanie, súd ostatných účastníkov konania nevyzýva na vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu na začatie konania, z čoho vyplýva, že v prípade, ak k späťvzatiu návrhu na začatie konania dôjde v danej fáze konania, nie je prípadný nesúhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu na jeho začatie právne relevantný ( , v spojení s a s vety druhej vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy v v ktorých prípadoch sa na nesúhlas ostatných účastníkov konania so späťvzatím návrhu na začatie konania neprihliada).

10. Navrhovateľ v prejednávanej veci urobil v podaní doručenom súdu dňa 18.03.2026 zrozumiteľný, jednoznačný a bezpodmienečný prejav vôle vziať návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Ide teda o účinné späťvzatie návrhu na začatie konania s riadnymi procesnoprávnymi účinkami.

11. Keďže v prejednávanej veci ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, súd následne podľa posudzoval, či v ňom (napriek späťvzatiu návrhu navrhovateľa na začatie konania) nie je potrebné pokračovať, pričom dospel k záveru, že v konaní pokračovať nie je potrebné.

12. V tejto súvislosti je relevantné aj to, že späťvzatie návrhu navrhovateľa nadväzovalo na výzvu súdu podľa v spojení s na späťvzatie návrhu na začatie konania, ktorý súd posúdil ako zjavne nedôvodný. Tento právny názor súd odôvodnil tým, že vzdanie sa funkcie je podľa jedným zo spôsobov zániku funkcie člena štatutárneho orgánu spoločnosti. Avšak, v zhode s doktrínou obchodného práva, nezistiac legitímny dôvod na zaujatie odlišného právneho názoru, uviedol, že pre vzdanie sa funkcie stanovuje formálne náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu voči spoločnosti a moment zániku funkcie. Právny úkon musí byť urobený v písomnej forme a musí byť doručený spoločnosti (Patakyová, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, ). Obdobne podľa iného zdroja (Lukáčka, P., Hučková, R., Kubinec, M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2025, ), samotné vzdanie funkcie sa realizuje prostredníctvom jednostranného právneho úkonu adresovaného spoločnosti, ktorý musí mať písomnú formu a listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná členom orgánu spoločnosti v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca (nestačí úradné overenie na matrike). Výnimkou je prípad, ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu. Pretože neupravuje postup v situácii, keď písomné vzdanie sa funkcie člena orgánu nebolo možné doručiť, resp. pokusy o doručenie boli neúspešné a vrátili sa odosielateľovi s označením „adresát neznámy“ alebo „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, k nástupu účinkov doručenia vzdania sa funkcie dôjde v prípade, ak sa vzdanie funkcie dostalo do dispozičnej sféry adresáta. Dispozičná sféra adresáta je v danom prípade určená sídlom adresáta ako obchodnej spoločnosti, ktoré má zapísané v obchodnom registri a doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do miesta sídla. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité,

či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Je tak nepochybné, že adresátovi právneho úkonu bola poskytnutá možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu (vzdanie sa funkcie) a keďže sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle člena orgánu, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný (OS Nitra ). Z uvedeného vyplýva, že vzdanie sa funkcie ako jednostranný právny úkon musí byť urobený voči spoločnosti, v ktorej sa člen štatutárneho orgánu vzdáva svojej funkcie (a na adresu jej sídla musí byť doručovaný) a nie voči spoločníkovi takejto spoločnosti. Pre doplnenie možno uviesť, že práve len vo vzťahu k spoločnosti a nie jej určitému orgánu možno robiť právny úkon preto, lebo len spoločnosť a nie jej jednotlivé orgány majú právnu subjektivitu, a teda sú subjektmi právnych vzťahov. Orgány spoločnosti s ručením obmedzeným (vrátane valného zhromaždenia) právnu subjektivitu nemajú, a preto nemôžu byť voči nim robené ani právne úkony. Je pritom súčasne bez právneho významu, kto vykonáva pôsobnosť určitého orgánu – napr. valného zhromaždenia, teda či túto vykonávajú viacerí spoločníci alebo jediný spoločník, keďže nemožno zamieňať právnu subjektivitu spoločníka s právnou subjektivitou vnútorného orgánu spoločnosti, ktorého pôsobnosť vykonáva. V prejednávanej veci samotný navrhovateľ ani len netvrdí, že by jednostranné vzdanie sa funkcie doručil, resp. doručoval spoločnosti, v ktorej sa vzdáva funkcie, na adresu jej sídla, ale tvrdí (a súčasne preukazuje) len to, že vzdanie sa funkcie doručoval spoločníkovi zapísanej osoby a jej správcovi. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nedoručil, resp. nedoručoval svoje jednostranné vzdanie sa funkcie konateľa v zapísanej osobe na adresu jej sídla, čím sa nedostalo do dispozičnej sféry zapísanej osoby (do ktorej by sa dostalo bez ohľadu na jeho faktické prevzatie zapísanou osobou), čím je bez ďalšieho vylúčené, aby vzdanie sa funkcie nadobudlo účinnosť. Z tohto dôvodu súd predbežne právne posúdil návrh na začatie konania ako zjavne bezdôvodný (s následkom jeho zamietnutia v prípade rozhodovania), pretože z neho nevyplýva rozpor medzi skutočným právnym stavom a zápisom v obchodnom registri, len v prípade ktorého sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu na začatie konania. Z návrhu a jeho príloh totiž nevyplýva, že by navrhovateľ jednostranné vzdanie sa funkcie doručoval na adresu sídla zapísanej osoby, čo je primárnym predpokladom na to, aby vzdanie sa funkcie v zapísanej osobe nadobudlo účinnosť, čím by navrhovateľovi zanikla funkcia konateľa zapísanej osoby a tým vznikol dôvod na jeho výmaz z obchodného registra v konaní o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom.

13. Z totožných dôvodov súd v prejednávanej veci preto ani nevzhliadol potrebu v konaní pokračovať (napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom). Prvá z dvoch výnimiek, kedy napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom súd konanie podľa nezastaví, preto nebola v prejednávanej veci naplnená.

14. Sekundárne sa preto súd následne zaoberal ešte tým, či zastaveniu konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania nebráni podľa nesúhlas ostatných účastníkov konania z vážnych dôvodov. V prejednávanej veci však okrem navrhovateľa nebol ním označený žiadny iný účastník konania, z ktorého dôvodu je vylúčené danie nesúhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania z vážnych dôvodov zo strany ostatných účastníkov konania, a tým aj naplnenie dôvodu na nezastavenie konania napriek späťvzatiu návrhu na jeho začatie podľa .

15. V prejednávanej veci preto súd dospel k záveru, že nie je naplnená ani sekundárna výnimka z povinnosti súdu zastaviť konanie pre späťvzatie návrhu navrhovateľom, ktorou je podľa danie nesúhlasu ostatného účastníka konania so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov, keďže žiadny iní účastníci konania neboli navrhovateľom označení ako účastníci konania.

16. Keďže teda navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, a neboli splnené podmienky na uplatnenie výnimiek, v prípade ktorých súd napriek späťvzatiu návrhu na začatie konania nezastaví, boli v prejednávanej veci splnené všetky podmienky na zastavenie konania podľa vety prvej .

17. Súd preto I. výrokom tohto uznesenia podľa vety prvej konanie zastavil.

18. Podľa 58 , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

21. O trovách konania súd rozhodol v II. výroku tohto uznesenia podľa v spojení s a tak, že účastník (navrhovateľ) nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nepodal súdu návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, bez ktorého súd nemôže uložiť povinnosť nahradiť trovy konania ( ). Len na dôvažok možno pritom doplniť, že v prejednávanej veci absentuje aj subjekt, voči ktorému by priznanie náhrady trov konania vôbec prichádzalo do úvahy, keďže jediným účastníkom konania je v súčasnosti navrhovateľ, keď tento iných účastníkov konania v návrhu neoznačil a súčasne súd nerozhodol, že by do konania niekoho pribral ako účastníka konania.

22. Záverom súd pre úplnosť uvádza, že vydanie tohto uznesenia má za následok zrušenie nariadeného výsluchu navrhovateľa, ktorý sa mal konať 25.03.2026.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (/, písm. m/ ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).