Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-89-2025.pdf
PDF · 126.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/89/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., právne zastúpeného CHARGE DAVOUÉ UJ, s.r.o., IČO: 47 253 894, so sídlom v Trenčíne, Vlárska 458, proti žalovanej D. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., F. XXX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Róbert Fatura, advokát, s. r. o., IČO: 46 528 644, so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 18/23, v konaní o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/65/2023-354 zo dňa 30. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej ako prevodcu uzatvoriť so žalobcom ako nadobúdateľom Zmluvu o bezodplatnom prepise (prevode) vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. C., evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. C. ako pozemok parcely registra "C", parc. č. XXX, druh pozemku záhrada o výmere 617 m2, ktorej znenie žalobca uviedol v petite žaloby. Výrokom II. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. Uviedol, že žalobca v žalobe dôvodil tým, že so žalovanou, ktorá je jeho dcérou, uzavrel dňa 28.12.2012 Zmluvu o budúcej zmluve podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tejto zmluvy, okrem iného, vyplynulo nasledovné: "Ja, dole podpísaná s overeným podpisom D. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. G. XXX F., sa týmto pred prítomnými svedkami zaväzujem prepísať do výlučného vlastníctva a to bezodplatne môjmu otcovi A. B., narodený XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX - dom s pozemkom v G. u H. č. XXXX v hodnote 100.000,-EUR (slovom sto tisíc eur), LV č. XXXX KÚ G. p.č. XXXX/X a to hneď na jeho požiadanie, alebo po kolaudácií tohto domu k jeho 60tim narodeninám, najneskôr do konca roka 2023. Rovnako prepíšem bezodplatne do osobného vlastníctva na jeho meno A. B. ihneď na požiadanie alebo najneskôr do konca roka 2023 pozemok v K.Ú. C. č. XXX o výmere 617 metrov štvorcových LV č. XXX v hodnote 10.000 EUR,- (slovom: desaťtisíc eur), na ktorom si môj otec stavia pre seba s mojím dovolením a plným súhlasom bez nároku na odplatu za tento pozemok, svoj dom na jeho bývanie v hodnote 80.000,-EUR (slovom: osemdesiat tisíc eur). ...Môj prejav vôle je viazaný plnením slobodne, vážne a nepochybne tieto všetky napísané úkony vykonám
bezodkladne, nakoľko sú nemenné: do konca roka 2023 a to aj bez požiadania A. B....Zaväzujem sa uhradiť úplne všetky náklady financií spojené s touto zmluvou..." Žalobca poukázal na to, že nakoľko v zmluve je explicitne uvedené: "Toto je zmluva o budúcej zmluve podľa §50a, ods. 1 občianskeho zákonníka č.40/1964 zb.", vôľa sporových strán nepochybne smerovala k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve. Zmluvu vypracovala žalovaná a prítomní boli aj svedkovia v zmluve uvedení. Žalobca požiadal žalovanú v druhej polovici roka 2023 najskôr ústne a následne aj písomne o prepis (prevod) vyššie uvedených nehnuteľností, teda požiadal ju, aby s ním uzavrela bezodplatnú zmluvu o prepise (prevode) vlastníctva k nehnuteľnostiam za účelom bezodplatného prevodu vlastníckeho práva na jeho osobu, no žalovaná takúto zmluvu odmietla uzavrieť, hoci predmetné nehnuteľnosti neužíva a tieto chátrajú. Vyjadril presvedčenie, že identifikácia nehnuteľností v zmluve je dostatočná a nie je možné zameniť ju s inými nehnuteľnosťami. Nehnuteľnosť, pozemok v k. ú. C., je riadne identifikovaná parcelným číslom, výmerou, listom vlastníctva a katastrálnym územím. V písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2024 žalobca vyjadril nesúhlas s obranou žalovanej. Žalovaná je podľa neho pod vplyvom jeho bývalej manželky, ktorá sa nevie vyrovnať s rozvodom a kvôli správaniu žalovanej sa stal bezdomovcom. V písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2024 uviedol, že žalovaná sa chce zbaviť zodpovednosti a preto sa snaží navodiť dojem, že ona žiadnu zmluvu nepodpísala. On je ročník 1963, nevie písať na počítači ani na ňom pracovať. Žalobca predložil do konania ďalšiu zmluvu, ktorú vypracovala žalovaná a aj ju podpísala. Odovzdávala mu obe zmluvy za prítomnosti svedkov. Poukázal na to, že zmluva o budúcej zmluve nemusí byť podpísaná pred notárom alebo na matrike. Zdôraznil, že v roku 2012 boli vzťahy medzi ním ako otcom a žalovanou ako jeho dcérou dobré. Zhoršili sa, keď sa rozviedol s matkou žalovanej, ktorá negatívne vplýva na žalovanú a snaží sa ju proti nemu poštvať. Poprel tvrdenie žalovanej o vulgárnom správaní sa k nej a tiež jej tvrdenie, že sú ich vzťahy disharmonické. K tvrdeniu žalovanej, že ju údajne nevyzval na podpis ani ústne ani písomne, uviedol, že žalovanú vyzval ústne, avšak sama v obidvoch zmluvách zo dňa 28.12.2012 a 03.10.2012 uviedla, že: "Môj prejav vôle je viazaný plnením slobodne, vážne a nepochybne tieto všetky napísané úkony vykonám bezodkladne, nakoľko sú nemenné: do konca roka 2023 a to aj bez požiadania A. B.."
1.3. Z písomných vyjadrení žalovanej zo dňa 15.01.2024 a zo dňa 20.02.2024 vyplynul jej zásadný nesúhlas s podanou žalobou. Žalovaná uviedla, že predmetnú zmluvu nikdy nevidela, nikdy nebola na dvore pri jej podpise, nikdy ju nepodpísala a podpis na predmetnej zmluve jej nepatrí. So svedkami, ktorí mali byť prítomní pri podpise zmluvy, nikdy na dvore pri údajnom podpise zmluvy nebola. Svedkov H. I. a A. J. osobne nepozná a nikdy tieto osoby nevidela. Svedkov A. K., C. K., L. M. a K. N. pozná iba z videnia a o svedkovi A. L. má vedomosť, že je jej bratrancom zo strany žalobcu, ale vzájomne neudržujú kontakt. Ďalej poukázala na to, že v pravej dolnej časti Zmluvy o budúcej zmluve je osvedčovacia doložka podľa osvedčovacej knihy č. 471/2012 Obce C., ktorou sa mal údajne osvedčiť jej podpis na predmetnej zmluve o budúcej zmluve, avšak ako vyplýva z osvedčovacej knihy C., poradové číslo 471 zo dňa 28.12.2012, a teda č. 471/2012 osvedčovalo podpis D. B., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom F. XXX/XXX, C. na listine Splnomocnenie žalobcu na prihlásenie k TP - E. N. a detí O. a N.. Domnievala sa preto, že osvedčovacia doložka v pravej dolnej časti Zmluvy o budúcej zmluve je vysoko pravdepodobne zneužitá, nakoľko jej číslo a dátum podpisu sa zhoduje s osvedčovacou doložkou na splnomocnení žalobcu na prihlásenie E. N. a jej detí na TP zo dňa 28.12.2012 a rovnako so záznamom z osvedčovacej knihy C.. Ako ďalšie dôkazy možného zneužitia osvedčovacej doložky priložila dve splnomocnenia, kde sa číslo osvedčovacej doložky, t.j. č. 471/2012 opätovne zhoduje so splnomocnením zo dňa 28.12.2012, pričom na týchto je už len zmenený dátum osvedčenia. V prvom prípade sa jedná o splnomocnenie žalobcu na odhlásenie E. N. a jej detí z trvalého pobytu a zároveň prihlásenia na trvalý pobyt a poverenia žalobcu na všetky právne úkony týkajúceho sa domu žalovanej. V tomto prípade žalovaná splnomocnenie našla v dome v Čadci, pričom mal byť podpis na splnomocnení overený dňa 28.12.2013, avšak osvedčovacia doložka má číslo 471/2012. Druhý prípad sa týka splnomocnenia žalobcu na odhlásenie trvalého pobytu C. B. a poverenia žalobcu na všetky právne úkony týkajúceho sa domu žalovanej. V tomto prípade splnomocnenie žalovanej bolo na vlastné vyžiadanie zaslané z Okresného úradu Čadca a rovnako ho aj našla v dome v G., pričom mal byť podpis na splnomocnení overený dňa 36.05.2015, avšak osvedčovacia doložka má číslo 471/2012. Žalobkyňa uviedla, že spochybňuje vierohodnosť podpisov na uvedených dvoch splnomocneniach, jediné, čo nespochybňuje, je podpis na splnomocnení zo dňa 28.12.2012 a prítomnosť pri overení podpisu v osvedčovacej knihe C., poradové číslo 471 zo dňa 28.12.2012, a teda č. 471/2012, kedy osvedčovala podpis na listine splnomocnenie žalobcu na prihlásenie k TP - E. N. a detí O. a N.. Na základe uvedeného je nepochybné, že bola zneužitá pôvodná osvedčovacia doložka č.
471/2012 zo dňa 28.12.2012, pričom na dokumentoch sa menil iba dátum osvedčenia a osvedčovacia doložka v pravej dolnej časti zmluvy o budúcej zmluve je taktiež vysoko pravdepodobne zneužitá, rovnako ako podpis žalovanej. Žalovaná poukázala na to, že hoci so žalobcom je v príbuzenskom vzťahu (otec – dcéra), ich vzťahy sú už niekoľko rokov disharmonické z dôvodu verbálnych útokov žalobcu voči nej a niekoľkých súdnych sporov vedených medzi nimi. Súdne konania medzi žalobcom a žalovanou sa týkali najmä nehnuteľností špecifikovaných v zmluve o budúcej zmluve, ale ani žalobca a ani ona v predchádzajúcich súdnych konaniach nikdy netvrdili existenciu predmetnej zmluvy o budúcej zmluve a ani sa o tejto nikdy nezmienili. V prípade, ak by aj zmluvu o budúcej zmluve podpísala, k čomu ale nedošlo, išlo by o predčasne podanú žalobu, nakoľko žalobca ju doposiaľ nevyzval na prepis vlastníckeho práva. Zároveň žalovaná uviedla, že podala oznámenie o skutočnostiach odôvodňujúcich podozrenie zo spáchania trestného činu. Tvrdenie žalobcu, že vďaka jej konaniu sa z neho stal bezdomovec, označila za nedôvodné, nakoľko žalobca si svoju bytovú potrebu vie zabezpečiť aj iným spôsobom, a to prostredníctvom svojich finančných prostriedkov. Žalobcovi totiž bola priznaná suma vo výške 29.500,- Eur z titulu náhrady za zrušené vecné bremeno, ďalej suma vo výške 11.006,33 Eur z titulu vyrovnania podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 12.02.2024 bola žalobcovi vydaná z notárskej úschovy suma vo výške 29.142,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
1.4. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaná je dcérou žalobcu a že je na základe darovacej zmluvy, zavkladovanej pod č. P. vlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. ako stavby rodinného domu súp. č. XXX. postaveného na parcele reg. C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2 a pozemkov reg. C parcely č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 485 m2 a č. XXX - záhrada o výmere 617 m2.
1.5. Ohľadne spornej otázky, či medzi žalobcom a žalovanou skutočne došlo dňa 28.12.2012 k uzavretiu písomnej zmluvy o budúcej zmluve nariadil na návrh žalobcu znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvie ručného písma a za znalca ustanovil L. Q. M., ktorá mala zodpovedať na otázku, či podpis žalovanej D. E. (predtým B.) je na zmluve o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012, nachádzajúcej sa v spise na č. l. 205 technicky sfalšovaný a či podpis na origináli zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012 uzavretej medzi ňou a žalobcom je vlastnoručným podpisom žalovanej alebo nie. Ustanovená znalkyňa súdu dňa 19.3.2025 oznámila, že vo veci vypracovala znalecký posudok č. 5/2025 zo dňa 17.2.2025 so zhodným predmetom skúmania v rámci trestného konania. Prvoinštančný súd vzhľadom na uvedenú skutočnosť na základe návrhu žalovanej strany vyžiadal príslušný posudok od Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne a z tohto v konaní vychádzal.
1.6. Z predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že podpis žalovanej, vyhotovený na zmluve o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012, nie je pravým originálnym podpisom žalovanej, nakoľko bol vyhotovený technickým falšovaním a priamym mechanickým falšovaním s vysokou pravdepodobnosťou s využitím originálnych alebo reprodukovaných vlastných podpisov žalovanej a to technickým prenesením podpisov resp. montážou písomností s následným priamym mechanickým falšovaním. Znalkyňa tiež uviedla, že podpisy žalovanej nemohli byť vyhotovené v deklarovanom období, ale došlo k antedatovaniu; mikroskopickým skúmaním predloženej zmluvy zo dňa 28.12.2012 zistila, že odtlačky osvedčovacích pečiatok obce C. ako aj odtlačky okrúhlych pečiatok obce C. nevykazujú znaky originálov, nakoľko v týchto sa vyskytujú bodky farebného spektra tonerov (purpurové, žlté), ktoré zanecháva tlačiarenské/kopírovacie zariadenie pri vyhotovovaní farebných kópií. Rovnako zápisy v kópiách odtlačkov overovacích pečiatok obce Ladce sú taktiež farebné kópie, ktoré sú následne obtiahnuté písacím prostriedkom - perom.
1.7. Z nesúhlasného stanoviska žalovaného zo dňa 27.05.2025 so závermi znalkyne vyplynulo, že listiny mala vypracovať žalovaná, následne ich vzala so sebou a až po nejakej dobe doniesla späť. Žalovaný v tomto stanovisku tiež uviedol, že podpis žalovanej pred svedkami bol ňou viackrát obtiahnutý, aby svedkovia videli, že listinu sama podpísala.
1.8. Súd prvej inštancie takto konštruovanú výpoveď žalobcu vyhodnotil ako nevierohodnú, pretože o obtiahnutí podpisov žalovanou žalobca vypovedal až po tom, čo sa oboznámil s výsledkami znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že sporný podpis SM-1 (podpis na zmluve, ktorá je predmetom tohto konania) je obtiahnutý ručne písanými ťahmi písacím prostriedkom
- perom). Výpovedi žalobcu neuveril aj z dôvodu jej rozporov s predloženými dôkazmi, keď žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.10.2024 uviedol, že svedkovia, ktorých podpisy sa na zmluve nachádzajú, neboli vopred dohodnutí, títo sa nachádzali na stavbe. Poukázal na to, že táto jeho výpoveď sa nezhoduje so znením predloženej zmluvy o budúcej zmluve, kde mená troch svedkov (A. K., C. K., L. M.) boli predtlačené. Uvedenú nezrovnalosť žalovaný nevedel súdu vysvetliť. Podľa prvoinštančného súdu bolo v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012 zvláštne aj to, že podpisy svedkov, ktoré mali byť vykonané pred osvedčením podpisu žalovanej na obecnom úrade v C., boli spolu s identifikačnými znakmi týchto svedkov usporiadané takým spôsobom, aby sa vedľa nich "zmestila" osvedčovacia doložka tak, aby do tejto vykonanými podpismi alebo identifikáciou svedkov nebolo nijako zasahované.
1.9. Preto neuveril výpovedi žalobcu o tom, že sedem svedkov bolo dňa 28.12.2012 náhodne prítomných na pozemku žalovanej, aby mohli dosvedčiť, že zmluvu podpísala žalovaná, najmä ak mená troch z nich boli predtlačené. Taktiež sa mu nejavila ako vierohodná výpoveď žalobcu o tom, že títo svedkovia tam boli prítomní z dôvodu, že sa vykonávali vonkajšie stavebné práce na dome (odšalovanie schodov, rozoberanie lešenia, dobitie plechu na streche), nakoľko je nepravdepodobné, že by sa vonkajšie stavebné práce vykonávali v zimnom období a ešte k tomu v období najväčších kresťanských sviatkov (Vianoc) tak ďaleko od ich bydliska, keďže väčšina svedkov pochádzala z N..
1.10. S prihliadnutím na vyššie uvedené rozpory vo vykonanom dokazovaní nepovažoval výpoveď svedkov navrhnutých zo strany žalobcu za prostriedok, ktorým by boli preukázané rozhodujúce skutočnosti v predmetnej veci a ktoré by mohli vyvrátiť závery znaleckého dokazovania. Preto dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov nevykonal. Argumentáciu žalobcu, že on nedisponuje ani vedomosťami a ani schopnosťami a možnosťami potrebnými na sfalšovanie podpisu žalovanej, vyhodnotil ako irelevantnú vo vzťahu k prejednávanej veci, lebo v civilnom konaní nevykonával dokazovanie vo vzťahu k stotožneniu osoby, ktorá sa na sfalšovaní podpisu žalovanej podieľala.
1.11. Súd prvej inštancie vzhľadom na závery na znaleckého posudku uzavrel, že zo strany žalovanej k podpisu predloženej zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012 nedošlo. Zdôraznil, že v zmysle § 46 ods.1 a § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o budúcej zmluve sa musí uzavrieť písomne. Pretože v danom prípade podpis žalovanej na predmetnej zmluve absentoval, dospel k záveru, že v zmysle § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka je predmetná zmluva neplatným právnym úkonom, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Výrok o nároku žalovanej na náhradu trov konania odôvodnil § 255 ods. 1 CSP a jej plným úspechom v predmetnom spore s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho dospel k neúplným a nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
2.2. Namietal, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pretože ním navrhované dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností vykonané neboli a s návrhmi na vykonanie dôkazov sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom nevysporiadal.
2.3. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bodoch 13. a 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa žalobca nestotožnil. Súd prvej inštancie podľa neho nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho tvrdenia vyhodnotil ako nevierohodné, nevypočul ním navrhnutých svedkov, ktorí by prípadne mohli preukázať jeho tvrdenia, nevykonal ním navrhnuté listinné dôkazy a neodstránil rozpory vo vykonanom dokazovaní. Namietal znalecký posudok znalkyne Mgr. Zity Troščákovej ako nepoužiteľný dôkaz, pretože znalkyňa sa vyjadrila v znaleckom posudku aj k veciam, ktoré nepatria do jej odboru: 270000 písmoznalectvo, odvetvia: 270100 ručné písmo, ale do odvetvia kriminalistiky. V tejto súvislosti citoval závery znalkyne popísané v bode 12. odôvodnenia rozsudku. Zároveň poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí s návrhom na výsluch svedkov. Poukázal na výsluch svedka C. K. zo dňa 21.02.2025, ktorý vypovedal v trestnom konaní a ktorého výpoveď v prílohe predložil.
2.4. Žalobca ďalej citoval čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, a tiež čl. 2 ods. 1,2,3 Základných zásad CSP a vyjadril presvedčenie, že jeho základné právo na poskytnutie súdnej ochrany bolo porušené, pretože sa nemohol zákonom ustanoveným postupom domôcť svojich práv na súde v súdnom konaní. Súd prvej inštancie nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci, čo sa prejavilo v jeho nesprávnom právnom posúdení, na základe ktorého jeho žalobu zamietol.
3.1. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu označila rozhodnutie súdu prvej inštancie za skutkovo, ako aj právne správne a jeho odôvodnenie za dostatočné a zrozumiteľné.
3.2. Súd sa podľa jej názoru vysporiadal so všetkými skutočnosťami a úplne zistil skutkový stav veci tak, že tento absolútne postačoval pre prijatý záver o nutnosti žalobu zamietnuť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik akéhokoľvek platného právneho úkonu, na základe ktorého by sa mohol úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle uzavrieť zmluvu zo strany žalovanej. Žalobcom navrhované ďalšie dokazovanie by bolo neefektívne a nadbytočné, keďže akékoľvek tvrdenia svedkov nemôžu sami o sebe spôsobiť, resp. preukázať vznik a existenciu takéhoto platného a účinného právneho úkonu.
3.3. Žalovaná k navrhovanému dokazovaniu výsluchom svedkov uviedla, že v roku 2012 sa žiadne žalobcom uvádzané osoby v priestoroch nehnuteľností žalovanej nenachádzali. Žalovaná žiadnu písomnú zmluvu preukázateľne, aj podľa záverov znaleckého posudku, nepodpísala a neuzatvorila, pričom v tejto súvislosti poukázala aj na skutkové zistenie o overovaní jej podpisu z príslušnej obce, ktoré je jednoznačné a preukazuje, že na žiadnej zmluve sa podpis žalovanej v danej dobe neoveroval. 3.4. Odvolanie žalobcu označila za účelové a zmätočné, keďže žalobca iba všeobecne namieta a uvádza dôvody odvolania, avšak tieto nekonkretizuje. Neuvádza žiadne nové skutočnosti s výnimkou výsluchu zo dňa 21.02.2025, ktorý však nemá žiaden podstatný vplyv na prijatý záver súdu prvej inštancie. Navrhla preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne a právne správny a priznal jej nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.09.2025 nesúhlasil so skutkovou a právnou argumentáciou žalovanej a zotrval na dôvodoch podaného odvolania.
5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 26.09.2025 zopakovala, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením. Odvolanie žalobcu označila za právne irelevantné, pretože skutočnosti, ktoré obsahuje, nemajú žiaden vplyv na právny dôvod, ktorý súd zistil a ktorý spôsobil nutnosť žalobu zamietnuť.
6. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý záujem.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
12. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP, keď namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. § 365 ods. 1 písm. d) CSP
14. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
15. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vzhľadom na predmet sporu (o nahradenie prejavu vôle zo zmluvy o budúcej zmluve) a na obranu žalovanej v spore (že predmetnú zmluvu nepodpísala), odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie opodstatnenosti žaloby bolo v tomto prípade rozhodujúce zistenie, či došlo k platnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve.
18. Z ustanovenia § 50a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
19. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
20. V prejednávanej veci bola medzi stranami sporná otázka platnosti zmluvy o budúcej zmluve, o ktorej žalobca tvrdil, že ju so žalovanou uzatvoril dňa 28.12.2012 a na základe ktorej sa domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovanej ako prevodcu uzatvoriť s ním ako nadobúdateľom zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., evidovanej na LV č. XXX ako pozemok parcely registra "C", parc. č. XXX, druh pozemku záhrada o výmere 617 m2. Spornou bola skutočnosť, či žalovaná zmluvu o budúcej zmluve datovanú dňa 28.12.2012 vlastnoručne podpísala,
pretože tá zásadne popierala uzavretie takejto zmluvy a poukazovala aj na skutočnosť, že osvedčovacia doložka v pravej dolnej časti predmetnej zmluvy bola pravdepodobne zneužitá, lebo číslo a dátum podpisu na tejto doložke sa zhoduje s osvedčovacou doložkou z iného ňou podpísaného dokumentu. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, odvetvie ručného písma za účelom zodpovedania otázky, či podpis žalovanej na zmluve o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012 je technicky sfalšovaný a či podpis na originály zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012 uzavretej medzi žalovanou a žalobcom je vlastnoručným podpisom žalovanej, alebo nie je. Dôvodil tým, že išlo o otázku odbornú, na ktorú treba vedecké poznatky a následne pri posúdení spornej otázky pravosti podpisu žalovanej na predmetnej zmluve vychádzal zo záverov znalkyne L. Q. M. prezentovaných v znaleckom posudku.
21. Z ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vyplýva, že súd uvedie v odôvodnení rozsudku, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
22. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti strán sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom sa vytvára na základe uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti, tak aby sa vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov ( napríklad § 192, § 193 CSP, avšak o taký prípad v preskúmavanej veci nejde).
23. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrozumiteľne vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový stav veci. Súd prvej inštancie sa náležite zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdením dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej ako prevodcu uzatvoriť so žalobcom ako nadobúdateľom zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k označeným nehnuteľnostiam na základe zmluvy o budúcej zmluve, o ktorej žalobca tvrdil, že ju so žalovanou uzavreli dňa 28.12.2012, uzavretie ktorej však žalovaná popierala. Prvoinštančný súd vysvetlil, že prioritne vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 5/2025 zo dňa 17.02.2025 vypracovaného znalkyňou L. Q. M. so zhodným predmetom skúmania v rámci trestného konania, z ktorého nepochybne vyplynulo, že podpis žalovanej vyhotovený na zmluve o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012 nie je pravým originálnym podpisom žalovanej, pretože bol vyhotovený technickým falšovaním a priamym mechanickým falšovaním a tiež, že podpisy žalovanej nemohli byť vyhotovené v deklarovanom období, ale došlo k ich antedatovaniu, pretože odtlačky osvedčovacích pečiatok a odtlačky okrúhlych pečiatok Obce C. nevykazujú znaky originálov.
24. Pokiaľ žalobca namietal nevykonanie dôkazov - výsluchy svedkov, odvolací súd uvádza, že v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018 a 5Cdo/107/2019) procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť,
čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil, prečo nevykonal ďalšie žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov, keď konštatoval, že svedecké výpovede neboli spôsobilé vyvrátiť závery znaleckého dokazovania. Správne vyhodnotil aj rozpor v tvrdení žalobcu, že k podpisu predmetnej zmluvy malo dôjsť svedkami náhodne sa nachádzajúcimi na stavbe, so skutočnosťou, že v predmetnej zmluve o budúcej zmluve boli mená troch svedkov už predtlačené a čo sa týka argumentácie žalobcu, že žalovaná svoj podpis sama obťahovala, zohľadnil, že túto uplatnil žalobca až po oboznámení sa so závermi znaleckého dokazovania.
25. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom zastáva názor, že vzhľadom na jednoznačné závery znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou z odboru písmoznalectva by bolo neúčelné vypočúvať svedkov na okolnosti týkajúce sa podpisu predmetnej zmluvy. Svedecká výpoveď totiž za danej dôkaznej situácie nepredstavuje relevantný dôkazný prostriedok na spochybnenie odborných záverov znalkyne; takým dôkazným prostriedkom by mohol byť len iný znalecký posudok (vyhotovený iným znalcom) s odlišnými závermi, avšak sám žalobca taký znalecký posudok nepredložil a ani nenavrhol jeho vyhotovenie.
26. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcich sa znaleckého posudku č. 5/2025 zo dňa 17.02.2025 vypracovaného znalkyňou L. Q. M. zdôrazňuje, že hodnoteniu znaleckého posudku ako dôkazu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti. Súd hodnotí presvedčivosť posudku len pokiaľ ide o jeho úplnosť a vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a tiež hodnotí jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z tohto hľadiska je podľa názoru odvolacieho súdu posudok znalkyne L. Q. M. komplexný, presvedčivý, logický, bez vnútorných rozporov, korešponduje s ostatnými dôkazmi vykonanými vo veci a niet zákonného dôvodu, pre ktorý by nebolo možné na tento znalecký úkon pri rozhodovaní prihliadať.
27. V súvislosti s vykonávaním a hodnotením dôkazov odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, čiže aby sa rozhodlo v súlade s požiadavkami, a tiež ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ teda v prejednávanej veci neboli relevantným spôsobom spochybnené závery znaleckého dokazovania, v zmysle ktorých podpis na zmluve o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012 nie je vlastným podpisom žalovanej, súd prvej inštancie správne uzavrel, že zmluva o budúcej zmluve zo dňa 28.12.2012 je v zmysle § 40 ods. 3 Obč. zák. neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nebolo možné žalobe vyhovieť. 28. Po zistení, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorá tak má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).