Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/71/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Anton Svitok, advokát so sídlom 971 01 Cigeľ 148, proti žalovaným: 1/ A. E. B., 2/ F. G., 3/ F. G., 4/ F. G., 5/ H. H. I. H., 6/ E. J. I. K., 7/ H. K. I. K., 8/ L. G., 9/ L. K., zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -162 zo dňa 17. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných podielových spoluvlastníkov 1/, 2/, 4/ 5/, 6/, 7/, 9/ k nehnuteľnosti pozemku parcely registra „E“, parc. č. XXX, o výmere 349 m2, druh pozemku: Ostatná plocha, umiestnenie pozemku: 1, nachádzajúcemu sa v okrese B., v obci D., v katastrálnom územie D., zapísanému na LV č. XXXX. Výrokom II. prikázal uvedenú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu o veľkosti vlastníckeho podielu 1/1. Výrokom III. zaviazal žalobcu zaplatiť neznámym žalovaným zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely sumu celkom vo výške 8 467,70 Eur s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ sumu vo výške 1 992,40 Eur, žalovanému 2/ sumu vo výške 1 992,40 Eur, žalovanému 4/ sumu vo výške 2 988,60 Eur, žalovanému 5/ sumu vo výške 996,20 Eur, žalovanému 6/ sumu vo výške 166,03 Eur, žalovanému 7/ sumu vo výške 166,03 Eur a žalovanému 9/ sumu vo výške 166,03 Eur, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných podielových spoluvlastníkov 1/, 2/, 3/, 8/ k nehnuteľnosti pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX, o výmere 229 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „C“, parc. č. XXX, o výmere 72 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „E“, parc. č. XXX, o výmere 19 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „E“, parc. č. XXX, o výmere 20 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1 nachádzajúcemu sa v okrese B., v obci D., v katastrálnom území D., zapísanému na LV. č. XXXX. Výrokom V. prikázal uvedenú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu o veľkosti vlastníckeho podielu 1/1. Výrokom VI. zaviazal žalobcu zaplatiť neznámym žalovaným zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely sumu celkom vo výške 5 132,17 Eur s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ sumu vo výške 545,94 Eur, žalovanému 2/ sumu vo výške 2 047,25 Eur, žalovanému 3/

sumu vo výške 1 262,49 Eur, žalovanému 8/ sumu vo výške 1 262,49 Eur, do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VII. žiadnej zo strán sporu náhrada trov konania nepriznal.

1.2. Vec právne posúdil podľa § 136 ods. 1 a 2, , , , 2 a 3 a o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. 1.3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam s tým, že žalobca ako jediný známy spoluvlastník je jediný reálne a právne schopný nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, pričom navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo a prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu za súčasného splnenia povinnosti výplaty finančnej náhrady 8 359,5 Eur (557,3 m2 spoluvlastníckych podielov v sume 15 Eur/1 m2) žalovaným, ktorú považoval za primeranú za podiely neznámych spoluvlastníkov v správe Slovenského pozemkového fond.

1.4. K podanej žalobe sa vyjadril zástupca žalovaných Slovenský pozemkový fond, ktorý súhlasil s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K určeniu primeranej náhrady uviedol, že je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty sporných nehnuteľností, a teda sa môže stotožniť len s takým spôsobom určenia primeranej náhrady, ktorý bude zohľadňovať skutočnú trhovú cenu nehnuteľnosti v čase vyhlásenia rozsudku. Poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít, ako aj na prebiehajúce konanie vedené Okresným súdom Prievidza, pracovisko Partizánske, sp. zn. , ktorého predmetom vyporiadania sú taktiež parcely v zastavanom území obci D.. V uvedenom konaní žalobca považuje za primeranú náhradu sumu vo výške 20,50 Eur/m2 a 22,40 Eur/m2, pričom vychádza zo znaleckého posudku. Z ortofotomapy vyplýva, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú v zastavanom území obce D., medzi zástavbou nových rodinných domov, s priamym prístupom z obecnej verejnej komunikácie, s dostupnosťou všetkých inžinierskych sietí (na susednej parcele sa rodinný dom už nachádza). Charakter pozemku je rovinatý. Je nesporné, že sporné parcely sú pozemkami stavebnými, a preto pri určení primeranej náhrady je potrebné vychádzať z cien stavebných pozemkov. Na M. sa našli ponuky stavebných pozemkov v obci D. za 41,67 Eur/m2 a 54,22 Eur/m2. Uviedol, že za primeranú náhradu za ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných považuje priemer všetkých dôkazov v tomto konaní, a to sumu vo výške 30,76 Eur/m2.

1.5. Žalobca k inzerátom predloženým zástupcom žalovaných uviedol, že ceny v nich sa v mnohých prípadoch nestretávajú s realitou, sú nadnesené, aby realitné kancelárie dokázali pre svojich klientov z ceny následne zrážať a reálna cena predaja pozemku sa v 90 % prípadov líši od tej aká je prezentovaná na internetových portáloch. Pri uvedenom pozemku nie je možné určiť, či je na ňom možnosť napojenia na inžinierske siete, či sa na pozemku nachádza rozvodová skriňa, či je na pozemku uložené vodovodné a kanalizačné potrubie. Realitné kancelárie mnohokrát predávajú nezastavaný pozemok ako stavebný, pričom kupujúci musí po jeho kúpe vložiť desiatky tisíc eur do vybudovania inžinierskych sietí, preto si pred kúpou kupujúci overí, či sa skutočne jedná o stavebný pozemok alebo potenciálne zastavateľný alebo o ornú pôdu, pri ktorej je nutné vyňatie, územné rozhodnutie a ďalšie nákladné úkony. Tieto otázky dokáže zodpovedať jedine znalec a nie trh. Ak sa teda pozemok, ktorý nie je stavebným, predáva za kúpnu cenu 41,67 Eur/m2, nie je takáto cena reálnou predajnou cenou a neodráža skutočnú cenu, za ktorú sa aj pozemok predá. Z uvedených dôvodov nepovažoval inzeráty realitných kancelárií za relevantný dôkaz pre určenie hodnoty spoluvlastníckeho podielu.

1.6. Zástupca žalovaných ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca za primeranú náhradu na parcelách E-KN č. XXX, E-KN č. XXX, C-KN č. XXX a C-KN č. XXX nepovažuje sumu vo výške 28,90 Eur/m2, tak ako to určuje znalecký posudok, nakoľko sa jedná o stavebné pozemky priamo prístupné z verejnej komunikácie.

1.7. Žalobca následne upravil petit žaloby a to tak, že na základe znaleckého posudku č. 217/2022 v znení dodatku č. 1 je primeraná náhrada za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v sume 25,69 Eur na 1m2 a za nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v sume 22,48 Eur na 1m2. 1.8. Súd prvej inštancie mal z vykonaných listinných dôkazov preukázané, že žalobca a žalovaní 1/ – 9/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemku parcely registra „E“, parc. č. XXX , o výmere 349 m2, druh pozemku: ostatná plocha, umiestnenie pozemku:

1, nachádzajúceho sa v okrese B., v obci D., v katastrálnom územie D., zapísané na LV č. XXXX, žalobca o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/18, žalovaný 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/9, žalovaný 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/9, žalovaný 4/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3, žalovaný 5/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/9, žalovaný 6/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/54, žalovaný 7/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/54, žalovaný 9/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/54 a pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX , o výmere 229 m2, druh pozemku: záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „C“, parc. č. XXX, o výmere 72 m2, druh pozemku: záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „E“, parc. č. XXX, o výmere 19 m2, druh pozemku: Záhrada, umiestnenie pozemku: 1, parcely registra „E“, parc. č. XXX, o výmere 20 m2, druh pozemku: záhrada, umiestnenie pozemku: 1 nachádzajúceho sa v okrese B., v obci D., v katastrálnom územie D., zapísané na LV. č. XXXX, žalobca o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 111/336, žalovaný 1/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/14, žalovaný 2/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 15/56, žalovaný 3/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 37/224, žalovaný 8/ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 37/224.

1.8. Uviedol, že nikoho v zásade nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, pričom spolu so zrušením je povinnosťou súdu vykonať i vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Prvým spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom jeho použitia je, že ide o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. keď rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe. V danom spore reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností nebolo dobre možné vzhľadom na ich umiestnenie, výmeru, účelné využitie, prístup. Okrem toho všetci žalovaní sú nezistenými vlastníkmi. Nie je tak známa ani jedna, skutočne žijúca fyzická osoba, ktorej by po prípadnom rozdelení patrilo právo nakladať s novovytvoreným pozemkom. Takýto pozemok by bol „územím nikoho“. Nikto by na ňom nehospodáril a nikto by sa oň ani nestaral. Súd prvej inštancie nepovažoval takúto situáciu za želaný stav. O vyporiadanie reálnou deľbou/rozdelením nehnuteľností napokon nemali sporové strany ani záujem. Sporové strany zhodne navrhli vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd prvej inštancie zvolil tento druhý spôsob vyporiadania a predmetné pozemky prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že je jediným známym vlastníkom, ktorý je schopný sa o pozemky aj riadne starať. Mal za to, že pri prikázaní pozemku žalobcovi možno predpokladať, že pozemok bude účelne využívaný a obhospodarovaný.

1.9. Poukázal na to, že podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady s tým, že výška primeranej náhrady za vyporiadanie pozemkov bola sporná. Zástupca žalovaných požadoval primeranú náhradu za 1 m2 sumu 28,90 Eur podľa znaleckého posudku č. 217/2022, žalobca podľa znaleckého posudku č. 217/2022 súhlasil s primeranou náhradou tak, ako bola v tomto znaleckom posudku určená, a to v sume 25,69 Eur za 1 m2 za parcelu č. XXX na LV č. XXXX a v sume 22,48 Eur za 1 m2 za parcelu č. XXX, XXX, XXX na LV č. XXXX. Uviedol, že aplikačná prax dospela k záveru, že pri určení primeranej náhrady treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase vyporiadania. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase predať vec na trhu. Primeranou náhradou bude potom príslušný podiel všeobecnej ceny. Žalobca preukazoval náhradu za pozemky znaleckým posudkom č. 217/2022 vypracovaným L. K. H., znalcom z odboru stavebníctvo - pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Zástupca žalovaných navrhoval určiť cenu primeranej náhrady vo výške 28,90 Eur/m2 s poukazom na znalecký posudok č. 217/2022 vypracovaným L. K. H., znalcom z odboru stavebníctvo - pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Taktiež poukazoval na inzeráty realitných kancelárií a vzhľadom na to, že predmetný posudok je z roku 2022 žiadal vykonať dôkaz predložením kúpnych zmlúv, ktorými žalobca nadobudol podiely na predmetných nehnuteľnostiach.

1.10. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tým, čo uvádzal zástupca žalovaných, že výsledky znaleckého dokazovania sú len jedným z viacerých podkladov, z ktorých má súd pri určení primeranej náhrady vychádzať, a že primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Na druhej strane však poukázal aj na ustanovenie § 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorého sa všeobecnou hodnotou majetku rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny

hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Súd prvej inštancie preto musel vychádzať z toho, že aj znalec sa pri určovaní všeobecnej hodnoty veci pokúša priblížiť k cene veci, ktorá by mala byť v konečnom dôsledku trhovou cenou. Znalec sa oboznámil s nehnuteľnosťami obhliadkou na mieste a v znaleckom posudku zohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré bolo sporovými stranami poukazované - poloha, to, že je pozemok umiestnený v intraviláne obce, s prístupom z verejnej komunikácie, v časti obce vhodnej k bývaniu. Zástupca žalovaných naproti tomu predložil inzeráty, v ktorých realitné kancelárie ponúkajú stavebné pozemky v obci D. za cenu vo výške 41,67 Eur za 1 m2 a vo výške 54,22 Eur za 1m2. Taktiež navrhoval, aby súd prvej inštancie vyžiadal z príslušného katastra nehnuteľností kúpne zmluvy, ktorými žalobca nadobudol podiely k predmetným nehnuteľnostiam. Na druhej strane požadoval primeranú náhradu v sume podľa predloženého znaleckého posudku, ale tvrdil, že všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku za predmetné nehnuteľnosti je vo výške 28,90 Eur. Súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním kúpnych zmlúv, ktorými žalobca nadobudol podiely na daných pozemkoch jednak z dôvodu koncentrácie konania, kedy tento dôkaz navrhol zástupca žalovaných až na pojednávaní dňa 17.06.2025, pričom žaloba bola podaná dňa 29.06.2023 a taktiež z dôvodu, že sa jedná o kúpnu zmluvu z roku 2017 a 2021, teda podstatne skôr, ako bol vypracovaný znalecký posudok. Čo sa týka ponúk realitných kancelárií, mal súd prvej inštancie za to, že údaj na webových stránkach realitných kancelárií nie je rozhodujúci, lebo hodnota býva zásadne nadhodnotená, pretože po realizácii obchodu to môže byť inak, resp. ceny v ponukách realitných kancelárií skôr zodpovedajú predstave predávajúcich o tom, čo by chceli za nehnuteľnosť dostať v prípade jej predaja, než konečnej kúpnej cene, ktorá je vždy výsledkom dohody predávajúceho a kupujúceho. Súdu prvej inštancie nebola predložená či už kúpna zmluva, alebo aspoň hodnoverná informácia, za koľko sa uvedený inzerovaný pozemok napokon predal, resp. či sa už vôbec predal.

1.11. Súd prvej inštancie tak pri určení primeranej náhrady za pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce vychádzal zo znaleckého posudku č. 217/2022 L. H. a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu v celkovej výške 13.599,87 Eur za všetky nadobudnuté podiely na účet zástupcu žalovaných Slovenského pozemkového fondu. Výška náhrady každého žalovaného bola vypočítaná ako násobok výmery pozemku zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu konkrétneho žalovaného so všeobecnou hodnotou pozemku vo výške 22,48 Eur za 1m2 v prípade pozemkov na parcele č. XXX, XXX N. XXX a vo výške 25,69 Eur za 1 m2 v prípade pozemkov na parcele č. XXX.

1.12. O náhrade trov konania rozhodol podľa (ďalej ), keď vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo sporových strán. Tieto dôvody videl v tom, že žalovaní sú neznámymi/nezistenými vlastníkmi, a preto museli byť v konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom ako zákonným zástupcom, pričom nemožno zákonom určeného zástupcu žalovaných označiť za osobu zodpovednú za prípadný neúspech žalovaných a zaviazať ho náhradou trov konania.

2.1. Proti rozsudku do výroku III. a VI. podali žalovaní prostredníctvom zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnili odvolacie dôvody podľa , f) a g) a navrhli, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Zástupca žalovaných v odvolaní opätovne poukázal na ustálenú judikatúru slovenských a českých súdov, ktorá prijala názor, že bez ohľadu na povahu žalovaného (nezistený vlastník) primeranou náhradou pri vyporiadavaní spoluvlastníckeho podielu je všeobecná cena veci, za ktorú možno obstarať obdobnú vec (stanovisko Najvyššieho súdu SR Cpj. 30/97 zo dňa 20.10.1997, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Uviedol, že žalobca ako podielový spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/18 v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. D. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX a na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX, XXX a registra „C“ č. XXX, XXX nadobudol predmetné nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely v nich na základe kúpnej zmluvy v roku 2017 a 2021. Do času podania žaloby žalobca nemal snahu sa mimosúdne dohodnúť. Namiesto toho obídením predžalobnej fázy, t. j. adresovaním návrhu SPF o odkúpenie podielov nezistených

vlastníkov, požadoval, aby súd prvej inštancie rozhodnutím zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo za primeranú náhradu v jednotkovej sume 15 Eur/m2, pričom toto odôvodňoval výlučne o cenách. Vo vyjadrení k žalobe SPF ako zástupca žalovaných vymienil dôvody pre považovanie navrhovanej náhrady za neprimeranú, toto tvrdenie oprel o realitné ponuky obdobných pozemkov, t.j. stavebných pozemkov v rovnakom katastrálnom území v rozmedzí 41,67 - 54,22 Eur/m2, a zároveň odkázal na iné skončené súdne konanie (), v ktorom právny zástupca žalobcu zadával vypracovanie znaleckého posudku na súbor pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. D. vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Následne SPF navrhol určiť výslednú primeranú náhradu na základe spriemerovania všetkých stranami predložených súm primeraných náhrad, vrátane tej navrhovanej žalobcom a určiť výšku náhrady v sume 30,76 Eur/m2. Žalobca s návrhom nesúhlasil a predložil upravený petit v bode III., kde svojvoľne vyčíslil sumy primeranej náhrady nesprávne, zmätočne, chaoticky a svoje vyjadrenia formuloval v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom v texte repliky nekonzistentne žiadal náhradu v sume 22,48 Eur/ m2 a v petite sumu 27,20 Eur/m2. Následne, po upozornení na uvedené nedostatky, žalobca pred pojednávaním vo veci predložil vyjadrenie z 29.05.2025, v ktorom upravil petit pre nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v sume 22,48 Eur/m2 a pre nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX v sume 25,69 Eur/m2 vychádzajúc pritom výlučne zo znaleckého posudku č. 217/2022, na ktorého existenciu upozornil SPF žalobcu v rámci súdneho konania pri hľadaní zodpovedajúcej ceny.

2.3. Zástupca žalovaných považoval výšku primeranej náhrady požadovanú žalobcom, ktorá vychádza výlučne zo znaleckého posudku č. 217/2022, ktorý je len jedným z viacerých dôkazov, na základe ktorého možno zistiť primeranú náhradu za vyporiadavaný podiel, za neprimerane nízku. Zdôraznil, že znalecký posudok č. 217/2022 je viac ako 3 roky starý. Zopakoval, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania na základe kúpnych zmlúv (F.- XXXX/XXXX N. F./ XXXX) a aj z prieskumu vlastníckych vzťahov vedľajších parciel je zrejmé, že susedné pozemky rovnako nadobudol na základe kúpnych zmlúv (napr. F./XXXX, XXX/XXXX). Tieto zmluvy mohol žalobca predložiť znalcovi pre použitie porovnávacej metódy, ktorá reálnejšie odzrkadľuje trhové ceny nehnuteľností. V rámci pojednávania nariadeného vo veci konaného dňa 17.06.2025 SPF žiadal súd prvej inštancie o ich vyžiadanie od žalobcu pre čo možno najobjektívnejšie stanovenie primeranej náhrady. Súd prvej inštancie však vykonanie navrhovaných dôkazov s ohľadom na procesnú efektivitu odmietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepripustiť navrhovaný dôkaz, ktorý má veľký potenciál prispieť k určeniu spravodlivej ceny, s ohľadom na procesnú stránku konania je podľa názoru zástupcu žalovaných odborne neudržateľné.

2.4. Zhrnul, že súd prvej inštancie napriek predloženým realitným ponukám, cenám stanoveným neaktuálnym znaleckým posudkom a návrhu žalobcu prihliadal výlučne iba na znalecký posudok č. 217/2022, ktorý je tri roky starý (a teda ako vzhľadom na rast cien nehnuteľností, tak rast inflácie pre posudzovanie vo veci neaktuálny a irelevantný) a odvtedy došlo k zásadnému navýšeniu cien stavebných pozemkov, pričom na základe požiadavky zadávateľa naceňoval znalec jednotne súbor viacerých parciel, a preto mal za to, že hodnota primeranej náhrady je neprimeraná. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29.01.2025.

3. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach odvolania (, ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa .

5. Zástupca žalovaných v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa , f) a g) . 6. V prípade odvolacieho dôvodu podľa ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

7. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

8. Vada v zmysle odvolacieho dôvodu podľa spočíva v nedostatočnom zistení skutkového stavu z dôvodu prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli stranou uplatnené.

9. Uplatnené odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súdu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd rovnako pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel napadnuté rozhodnutie zrušiť. Tvrdenia zástupcu žalovaných uvedené v odvolaní boli v zásade totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie správne a vyčerpávajúco vysporiadal. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje v zmysle bez opätovného opakovania tých istých skutkových a právnych záverov už vyjadrených v napadnutom rozhodnutí. Pričom na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Spornou otázkou bola výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaných. Zástupca žalovaných namietal, že napriek predloženým realitným ponukám súd prvej inštancie pri určení primeranej náhrady za pozemky vychádzal výlučne zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, podľa ktorého v prípade pozemkov na parcele č. XXX, XXX N. XXX boli pozemky ocenené na sumu vo výške 22,48 eur za 1m2 a 25,69 eur za 1m2 v prípade pozemkov na parcele č. XXX s tým, že znalecký posudok je tri roky starý a odvtedy došlo k zásadnému navýšeniu cien.

11. V prvom rade sa odvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou zástupcu žalovaných, že súd prvej inštancie nevyhodnotil nim predložené dôkazy, a to ponuky realitných kancelárií, keďže sa s uvedenými listinnými dôkazmi náležite vysporiadal v bode 28. odôvodnenia. Odvolací súd s týmito dôvodmi v plnom rozsahu súhlasí. Nie je možné odvodzovať výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel z ceny požadovanej osobou zverejňujúcou inzerát na predaj nehnuteľnosti. Požadovaná cena vôbec nemusí vyjadrovať cenu, za akú sa reálne nehnuteľnosť predá.

12. Odvolací súd ďalej vo vzťahu k stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj. 30/97 zo dňa 20.10.1997 považuje za potrebné uviesť, že ide o súdnu prax vzťahujúcu sa k právnej úprave znaleckej činnosti týkajúcej sa určovania ceny veci platnej v tom čase. Vtedajšia právna úprava spočívala na určovaní ceny podľa cenových predpisov. Tento nedostatok právnej úpravy bol korigovaný práve uvedenou súdnou praxou. V súčasnosti je odstránený vyhláškou MSSR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá definuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností a stavieb ako výslednú objektivizovanú hodnotu nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Práve tieto kritéria umožňujú primeranú náhradu určiť spôsobom uvedeným v stanovisku Najvyššieho súdu SR. Súd prvej inštancie pre potrebu zisťovania všeobecnej ceny nehnuteľností v súlade s vychádzal zo súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom spĺňajúceho náležitosti znaleckého posudku vyhotoveného v súlade s vyhláškou MSSR č. , ktorý je rovnocenný znaleckému posudku znalca ustanoveného súdom a tento náležite podrobil prieskumu a akceptoval závery súkromného znaleckého posudku, nakoľko znalec sa oboznámil s nehnuteľnosťami obhliadkou na mieste a v znaleckom posudku zohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré bolo sporovými stranami poukazované -

poloha, to, že je pozemok umiestnený v intraviláne obce, s prístupom z verejnej komunikácie, v časti obce vhodnej k bývaniu.

13. Zástupca žalovaných iné relevantné dôkazy na stanovenie primeranej náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel nepredložil. Súd je limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu zmysle . Z obsahu spisu vyplýva, že zástupca žalovaných navrhol vykonať dokazovanie kúpnymi zmluvami až na pojednávaní konanom dňa 17.06.2025, pričom je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že návrh na doplnenie dokazovania bol uplatnený oneskorene, a preto postupujúc v zmysle a 2 súd prvej inštancie navrhované dokazovanie nevykonal, keď uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Súd nie je povinný vykonať dôkaz navrhnutý oneskorene, a to postupom podľa , 2 (sudcovská koncentrácia konania), resp. v zmysle (zákonná koncentrácia konania). Zástupca žalovaných bol v konaní pred súdom prvej inštancie riadne poučený o svojich procesných právach a povinnostiach podľa a až 3 . K uvedenému je zároveň potrebné dodať, že v zmysle má súd danú možnosť výberu dôkazov, ktoré dôkazy budú v rámci dokazovania vykonané. O tom, či súd navrhovaný dôkaz vykoná alebo nevykoná, nevydáva žiadne rozhodnutie, ale má povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal (uznesenie NS SR sp. zn. z 31. júla 2014). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, ani svojím postupom neporušil právo na spravodlivý súdny proces, keď nevykonal až na poslednom pojednávaní zástupcom žalovaných navrhnutý dôkaz. Súd prvej inštancie sa so svojím postupom v dôvodoch svojho rozhodnutia aj riadne vysporiadal, keď uviedol, že zamietol návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním kúpnych zmlúv, ktorými žalobca nadobudol podiely na daných pozemkoch z dôvodu koncentrácie konania, kedy tento dôkaz navrhol zástupca žalovaných až na pojednávaní dňa 17.06.2025, pričom žaloba bola podaná dňa 29.06.2023 a taktiež z dôvodu, že sa jedná o kúpne zmluvy uzavreté v rokoch 2017 a 2021, teda podstatne skôr, ako bol vypracovaný znalecký posudok. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zástupca žalovaných navrhol vykonanie dôkazu oneskorene, pričom v konaní ani netvrdil, že by mu v tom bránila nejaká prekážka. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania podľa , jeho postup bol vecne správny a nie je mu čo vytknúť.

14. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie .

15. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s , pričom vychádzal z obdobných princípov ako súd prvej inštancie. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa , pretože zástupca žalovaných v prejednávanej veci obhajuje záujmy nezistených vlastníkov zo zákona, a preto jeho úlohou je v konaní dosiahnuť čo najvyššiu možnú výplatu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za tohto stavu nemožno zástupcu žalovaných označiť za osobu, ktorá je zodpovedná za prípadný neúspech žalovaných a zaviazať ho k náhrade trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).