Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sf/108/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: LIGNUM MS s.r.o., so sídlom Areál PPS 1743, 962 12 Detva, IČO: 44 180 942, právne zastúpený: AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103461880/2025 zo dňa 01.09.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu zo dňa 10. novembra 2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 17.11.2025 doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 10.11.2025, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103461880/2025 zo dňa 01.09.2025, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101776542/2025 zo dňa 12.05.2025, ktorým žalobcovi, ako daňovému subjektu, určil rozdiel dane v sume 55.600,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018, nepriznal nadmerný odpočet v sume 5.648,03 eur a vyrubil daň v sume 49.951,97 eur. Žalobca v žalobnom petite navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 103461880/2025 zo dňa 01.09.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 101776542/2025 zo dňa 12.05.2025 v celom rozsahu. Žalobca v žalobnom petite zároveň navrhol, aby súd v celom rozsahu zrušil aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica číslo 101776542/2025 zo dňa 12.05.2025 a vec vrátil na ďalšie konanie Daňovému úradu Banská Bystrica, ako prvostupňovému orgánu, na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 10.11.2025, okrem iného, zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v súlade s (ďalej ako „“). Svoj návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (zaplatením vyrubenej dane v sume 49.951,97 eur v zmysle rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica č. 101776542/2025 zo dňa 12.05.2025 v súlade s napadnutým rozhodnutím) hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, ako aj iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca uviedol, že v momentálnej ekonomickej situácii nemá možnosť zaplatiť vyrubenú daň v súvislosti s napadnutým rozhodnutím bez toho, aby ohrozil vlastnú podnikateľskú činnosť a ďalšie fungovanie v postavení podnikateľského subjektu. Vykonateľnosť rozhodnutia má pre žalobcu za následok hrozbu závažnej ujmy z dôvodu vážnych prevádzkových ťažkostí. Žalobcovi hrozí výrazné obmedzenie až znemožnenie vykonávania jeho podnikateľskej činnosti z dôvodu nemožnosti vykonávať platby, uhrádzať záväzky svojim dodávateľom, pričom všetky prichádzajúce platby od odberateľov v rámci obchodnej činnosti nebudú pokrývať finančný výpadok, ktorý vznikne vykonaním rozhodnutia. Na základe uvedeného hrozí žalobcovi značná finančná škoda, nakoľko dôjde k výpadku obratu jeho podnikateľskej činnosti bez možnosti zabezpečenia prostriedkov, ktorými by bolo možné preklenúť

túto nepriaznivú situáciu. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že v súčasnosti nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, aby mohol uhradiť vyrubenú daň správcom dane. Žalobca ďalej uviedol, že v momentálnom období eviduje výrazný pokles zákaziek z dôvodu poklesu dopytu po výrobkoch žalobcu zo strany jeho odberateľov, ako aj z celkového prepadu obchodnej činnosti na globálnom trhu v oblasti jeho podnikateľského zamerania. Výrazný dopad na podnikateľskú činnosť žalobcu má najmä pokles objednávok produktového radu TONSTAD o viac než 56 % od významného odberateľa - spoločnosti IKEA Industry Slovakia s. r. o., o čom na preukázanie tvrdení priložil potvrdenie o poklese objednávok od spoločnosti IKEA Industry Slovakia s.r.o. Žalobca ďalej uviedol, že bol nútený prijať preventívne opatrenia v rámci obmedzenia svojej podnikateľskej činnosti a to minimálne dokiaľ nebude s konečnou platnosťou v predmetnej veci na základe podanej správnej žaloby rozhodnuté, pretože sa odmieta vystavovať riziku, že nebude schopný plniť záväzky voči svojim obchodným partnerom.

3. Žalobca je toho názoru, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevznikne strane štátu žiadna vážna hrozba. Žalobca zároveň poukázal na to, že má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti sa snaží riadne plniť. Žalobca taktiež poukázal na to, že vyššie spomínaným ohrozením platobnej schopnosti žalobcu z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia by došlo k ohrozeniu realizácie výplaty mzdových nárokov a odvodových povinností voči zamestnancom žalobcu, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere v počte 9 osôb. Nevyplatenie mzdy zamestnancom by malo negatívne následky na ich sociálnu situáciu a osobný život, čo by mohlo ohroziť ich záujem o vykonávanie práce pre žalobcu. Potencionálna hrozba straty zamestnancov by viedla k ďalšej závažnej prekážke v podnikateľskej činnosti žalobcu, nakoľko situácia na pracovnom trhu je mimoriadne zložitá nie len vo vzťahu k nájdeniu spoľahlivých a zodpovedných zamestnancov, ale taktiež vo vzťahu k ich skúsenostiam a požadovanej praxi na jednotlivých pracovných pozíciách. Hroziaca strata zamestnancov z dôvodu nemožnosti vyplatenia ich mzdových nárokov by preto znamenala pre žalobcu iný vážny, eventuálne až nenapraviteľný následok, čím by bola ohrozená jeho podnikateľská činnosť a to najmä vo vzťahu k momentálnym ekonomickým ťažkostiam žalobcu, ktoré uviedol vyššie. Žalobca zároveň pripojil ako dôkaz zoznam zamestnancov s uvedením výšky mzdových nárokov a odvodových povinností. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby bolo priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby v zmysle vyššie uvedeného v akomkoľvek rozpore s verejným záujmom. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu sa jedná momentálne už o tretie vyrubovacie konanie, ktorým došlo aj napriek námietkam žalobcu k opakovanému vyrubeniu dane v rovnakej výške, v akej bola na základe skoršieho rozhodnutia žalobcom zaplatená a následne z dôvodu zrušenia rozhodnutia orgánom verejnej správy vrátená žalobcovi. Žalobca tiež uviedol, že v nijakom prípade nechce vytvárať komplikácie správnemu orgánu pri výkone rozhodnutia, ale ako uvádzal vo svojich tvrdeniach obsiahnutých v podaných opravných prostriedkoch a v tejto žalobe, je presvedčený, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia opakovane postupoval nesprávne a v rozpore s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 30.01.2024, teda aj v prípade zaplatenia opakovane vyrubenej dane žalobca je toho názoru, že v rámci právnej istoty eventuálne dôjde k vráteniu zaplatenej dane, avšak už s hroziacimi závažnými následkami pre žalobcu v zmysle vyššie uvedeného. Navyše v momentálnom období je ekonomická situácia žalobcu ako podnikateľského subjektu nepriaznivá a zaplatenie sumy vo výške vyrubenej dane bez neodstrániteľných negatívnych následkov pre jeho podnikateľskú aktivitu nie je v možnostiach žalobcu. Žalobca uviedol, že výkon napadnutého rozhodnutia by pre žalobcu znamenal závažné ohrozenie podnikateľskej aktivity, čím by v najhoršom prípade mohlo dôjsť až k ohrozeniu jeho samotnej existencie ako podnikateľského subjektu - obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

4. Správny súd v Banskej Bystrici v súlade s ustanovením výzvou zo dňa 30.01.2026 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril ku správnej žalobe, a tiež k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 10.03.2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že dôvody žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú všeobecného charakteru, pričom rozhodnutie vo veci priznania odkladného účinku je v kompetencii súdu.

5. Podľa ; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa ; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa ; o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

8. Podľa ; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

10. Správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojím rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.

11. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. alebo b) . Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť

o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30. mája 2018. Z Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -11 zo dňa 3. marca 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vyslovil: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

13. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe síce tvrdil existenciu hroziacej závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, ako aj iného vážneho nenapraviteľného následku, avšak tieto tvrdenia ostali výlučne v rovine všeobecných a abstraktných vyhlásení, ktoré neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Správny súd zdôrazňuje, že samotné tvrdenie žalobcu o možných nepriaznivých následkoch, bez ich konkretizácie a bez preukázania reálneho a bezprostredného ohrozenia jeho práv alebo právom chránených záujmov, nie je spôsobilé naplniť zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné posúdiť existenciu a intenzitu tvrdenej ujmy ani jej bezprostrednú hrozbu v zmysle príslušných ustanovení . Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žalobe musí správnemu súdu osvedčiť. V posudzovanom prípade žalobca iba všeobecne tvrdil hrozbu závažnej ujmy, avšak jej existenciu a bezprostrednosť nijako neosvedčil, preto jeho argumentácia v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neobstojí.

14. Správny súd v súvislosti s tvrdením žalobcu týkajúceho sa hrozby výrazného obmedzenia až znemožnenia vykonávania jeho podnikateľskej činnosti považuje za potrebné poukázať na ustanovenie , podľa ktorého: „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podnikanie je činnosťou, ktorú žalobca vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto namieste, aby prostredníctvom inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, bez osvedčenia ďalších relevantných skutočností odôvodňujúcich jeho priznanie, došlo k povoleniu odkladného účinku len na základe domnienok žalobcu o negatívnom dopade na jeho ekonomickú činnosť v dôsledku znemožneného pokračovania v plánovanom podnikaní. Takýto postup by v konečnom dôsledku mohol viesť k neopodstatnenému zvýhodneniu žalobcu pri jeho zaťažení práve podnikateľským rizikom, ktoré v zmysle uvedenej úpravy znáša každý podnikateľský subjekt sám. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené a s poukazom na tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkali ohrozenia platobnej schopnosti a z toho vyplývajúce riziko nevyplatenia miezd zamestnancom a neplnenia odvodových povinností uvádza, že tvrdenia žalobcu majú všeobecný a hypotetický charakter, pričom nie sú spôsobilé samy osebe preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy alebo iného nenapraviteľného následku. Správny súd zdôrazňuje, že riziká spojené s podnikateľskou činnosťou, vrátane žalobcom uvádzaných tvrdení, znáša žalobca ako podnikateľský subjekt.

15. Správny súd v danej veci skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma v zmysle . Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že v momentálnom období eviduje výrazný pokles zákaziek z dôvodu poklesu dopytu po výrobkoch žalobcu zo strany jeho odberateľov, ako aj z celkového

prepadu obchodnej činnosti na globálnom trhu v oblasti jeho podnikateľského zamerania, správny súd vyhodnotil uvedené tvrdenia len ako všeobecné. Chýba im totiž bližšie vymedzenie skutkových okolností týkajúcich sa celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a prípadne ďalších práv a záujmov, ktoré považuje za ohrozené. To, v akej celkovej ekonomickej situácii sa žalobca nachádza, pritom nepreukazuje ani žalobcom pripojený dôkaz – Potvrdenie o poklese objednávok od spoločnosti IKEA Industry Slovakia s.r.o., z ktorého možno konštatovať, že žalobcov priemerný pokles predstavuje – 56,10 %, avšak tento pokles sa týka výlučne objednávok produktového radu TONSTAD. Správny súd preto uvádza, že uvedený dôkaz nepreukazuje celkový pokles objednávok žalobcu, ale len čiastkový pokles viažuci sa na konkrétny produktový rad, a sám osebe nie je spôsobilý preukázať žalobcom tvrdenú celkovú nepriaznivú ekonomickú situáciu. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku, ktorý musí správnemu súdu osvedčiť. Žalobca len tvrdil, ale náležite neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma v zmysle citovaného ustanovenia.

16. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

17. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v alebo b) . Žalobca však svoju povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v , rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa .

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).