Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/3/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: DER Touristik SK a.s., IČO: 31 371 205, so sídlom Vajnorská 100/ B, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, v zast.: VAVRO LEGAL, s.r.o., IČO: 54 571 821, so sídlom Vysoká 14, 811 06 Bratislava – Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. C. D. XXX, E. o zaplatenie 996,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje zmier medzi žalobcom a žalovaným v nasledovnom znení:

I. Žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi na základe právoplatného súdneho zmieru spolu sumu vo výške 1.721,84 EUR na bankový účet žalobcu č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX pod variabilným symbolom: XXXXXXXXX, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,00 EUR, ktoré sú splatné vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom apríl roku 2026, pričom neuhradením ktorejkoľvek zo splátok dlhu žalovaný stráca výhodu splátok. Žalobca a žalovaný súčasne súhlasia, že platba žalovaného zo dňa 30.03.2026 v sume vo výške 121,84 EUR sa v plnom rozsahu započítava na plnenie podľa tohto výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.01.2026 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 996 Eur s príslušenstvom a nárokom na náhradu trov konania.

2. Dňa 31.03.2026 zaslal právny zástupca žalobcu tunajšiemu súdu návrh na uzatvorenie súdneho zmieru vo vyššie uvedenom znení. Súčasne zaslal súhlas žalovaného s vyššie uvedeným obsahom súdneho zmieru.

3. Podľa článku 7 ods. 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.“

4. Podľa , žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

5. Podľa , súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

6. Zmier predstavuje surogát (náhradu) rozsudku súdu. Sporové strany tak vylúčili autoritatívny výrok súdu a nahradili ho svojou autonómiou vôle, ktorú je súd zásadne povinný rešpektovať, ak je v súlade s hmotným právom. Základom zmieru je hmotnoprávna dohoda sporových strán, pričom účinky zmieru ako procesného inštitútu sa prejavujú v civilnom sporovom konaní v takej podobe, že zmier predstavuje surogát rozsudku. Prevalentne, dominantne je zmier zmluvou a nie procesným úkonom strán. Súd je

v prípade uzatvorenia zmieru postavený do inej procesnej roviny. Pri uzatváraní zmieru súd musí skúmať, či uzatvorený zmier nie je v rozpore s hmotným právom (Števček, M.: Všeobecné ustanovenia, Úkony strán, § 148, str. 557 a 558. In.: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: . Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 str., ISBN: 978-80-7400-629-6.).

7. Zákonodarca uložil v súdu povinnosť, neschváliť zmier, na ktorom sa strany sporu síce mohli dohodnúť, avšak by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, teda s hmotným právom. Pri rozhodovaní o schválení zmieru súd nie je povinný zisťovať skutkový stav veci v takom rozsahu, ako je to pri rozsudku, teda pri autoritatívnom rozhodnutí súdu. Ak by strana sporu žiadala schváliť zmier, ktorý by nebol vykonateľný alebo by odporoval hmotnému právu, súd takýmto textom zmieru nie je viazaný a nemôže ho schváliť (bližšie pozri: IVANČO, M., IVANKO, D. a kol.: . Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, str. 332, ISBN: 978-80-7699-054-8.)

8. Podľa platí, že: „ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.“

9. Podľa platí, že: „ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.“

10. Podľa platí, že: „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“

11. Podľa platí, že: „pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.“

12. Podľa zákon o zájazdoch v znení neskorších predpisov platí, že: „cestujúci je oprávnený kedykoľvek pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde. V zmluve o zájazde možno dohodnúť odstupné, ktorého výška musí zohľadňovať čas odstúpenia od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu, predpokladané zníženie nákladov v dôsledku neposkytnutia služieb cestovného ruchu tvoriacich zájazd cestujúcemu a predpokladaný príjem z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Ak odstupné nie je dohodnuté, jeho výška sa vypočíta ako cena zájazdu znížená o súčet úspory nákladov za neposkytnuté služby cestovného ruchu a príjmov z náhradného predaja služieb cestovného ruchu. Na žiadosť cestujúceho je cestovná kancelária povinná poskytnúť odôvodnenie výšky odstupného.“

13. Nakoľko žalobca a žalovaní v predloženom zmieri uviedli, že z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania netrvajú na nariadení pojednávania a súhlasia so schválením zmieru bez nariadenia pojednávania, súd vo veci pojednávanie v súlade s v spojení s článkom 4 a 17 nenariadil. priamo nerieši situáciu, kedy žalobca a žalovaný požiadajú súd o schválenie súdneho zmieru bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval ustanovenia článkov 4 a 17 a dospel k právnemu záveru, že súdny zmier je možné schváliť aj bez nariadenia pojednávania. Opačný výklad by znamenal podľa právneho názoru súdu vznik situácie ad absurdum, kedy by nebolo možné schváliť medzi stranami sporu súdny zmier v situácii, keď sa strany sporu rozhodnú zhodne navrhnúť súdu aplikáciu ustanovenia . Na základe

výkladu rozumného zákonodarcu a v záujme rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania súd pristúpil k schváleniu zmieru bez nariadenia pojednávania.

14. Po preskúmaní navrhovaného zmieru medzi žalobcom a žalovanými súd pristúpil k jeho navrhovanému schváleniu vo forme uznesenia. Po podrobnom preskúmaní obsahu zmieru medzi žalobcom a žalovaným súd konštatuje, že takto koncipovaný zmier z hľadiska obsahu je plne súladný s § 21 ods. 1 zákona o zájazdoch, pretože žalobcovi vznikol nárok na odstupné po odstúpení od zmluvy o zájazde zo strany žalovaného. Takto koncipovaný zmier nie je v rozpore s hmotným právom a súčasne predstavuje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi žalobcom a žalovaným. Z uvedeného dôvodu súd zmier medzi sporovými stranami schválil vo forme uznesenia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.