Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-27-2006.pdf
PDF · 91.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/27/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu Peter Jarkovský - CORYN, s miestom podnikania Konštantínova 19, 080 01 Prešov, IČO: 32 925 042, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému Mesto Veľký Šariš, so sídlom Námestie sv. Jakuba 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00 327 972, právne zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o zaplatenie 763,46 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou, podanou na súde dňa 29.11.2005, uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 763,46 eura (23.000,-Sk). Uplatnený nárok odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 196, okrem iného aj parcely č. 2406/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3336 m2, vedených Katastrálnym úradom Prešov, Správou katastra T., nachádzajúcich sa v k. ú. Veľký Šariš. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX žalobca nadobudol do svojho vlastníctva v rámci konkurzného konania vedeného KS v Košiciach, vo veci úpadcu ZELENINA Prešov, štátny podnik v likvidácií. V súlade s opatrením Krajského súdu v Košiciach, po udelení súhlasu súdu s predajom predmetného majetku v prospech žalobcu, pod sp.zn.: 1K 519/97-27, tieto nehnuteľnosti boli žalobcovi odpredané bez tiarch a vecných bremien. Dňa 6.7.2005 zamestnanec Mesta Veľký Šariš, vodič Tatry 815, vysypal na nehnuteľnosť na parcelu č. XXXX/XX zo žalobcovi neznámych príčin, bez akéhokoľvek právneho dôvodu, predchádzajúceho upozornenia, resp. bez preukázania právneho titulu na takéto konanie, jeden kontajner štrku a následne ho ďalší zamestnanec mesta vodič UNC po predmetnom pozemku rozhrnul a urobil tak na pozemku žalobcu cestu, po ktorej prechádzali motorové vozidlá. Žalobca vyzval Mesto Veľký Šariš výzvou zo dňa 11.7.2005, ktorá bola žalovanému doručená dňa 12.7.2005, na odstránenie štrku z predmetnej nehnuteľnosti a uvedenie do pôvodného stavu. Mesto na uvedenú výzvu dodnes nereagovalo. Žalobca v dôsledku pasívneho správania sa žalovaného, štrk z nehnuteľnosti nechal odstrániť a dal upraviť terén do pôvodného stavu, na vlastné náklady. Službu spočívajúcu v odstránení štrku a následnej úprave terénu realizoval v prospech žalobcu podnikateľ Ing. Rastislav Feriančik - Záhradníctvo SADEX, čo vyfakturoval žalobcovi faktúrou číslo 05109, vyhotovenou 26.8.2005, splatnou 9.9.2005, vystavenou na sumu 27.370,-Sk vrátane DPH. Vyfakturovaná finančná čiastka bola uhradená hotovostným spôsobom v prospech poskytovateľa služby, a to dňa 22.9.2005. Žalobcovi takto vznikla škoda v hodnote prinajmenšom 23.000,- Sk, t.j. vo výške poskytovateľom vyfakturovanej finančnej čiastky bez DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému bola dňa 3.10.2005
doručená výzva zo dňa 29.9.2005, na zaplatenie vyčíslenej škody a žalovaný na túto výzvu do dnešného dňa nereagoval, je žalobca nútený vymáhať si svoj nárok vrátane úroku z omeškania vo 07.01.2005.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca predajom hnuteľného i nehnuteľného majetku na LV č.XXX, V.. Ú.. U. Š. úpadcu ZELENINA Prešov š. p. v likvidácii v získal iba pozemok, na ktorom je miestna komunikácia, no vlastníkom stavby - cesty je žalovaný. Žalovaný má v rámci územného plánu sídelného útvaru Mesta Veľký Šariš dotknutú časť parcely KN XXXX/XX schválenú ako miestnu prístupovú komunikáciu, o čom svedčí aj stanovisko Okr. úradu v Prešove, odbor živ. prostredia, č. 4259/1998-Hč, Tu, Lr zo 14.10.1998, pričom v roku 2001 sporné cestné teleso mesto odkúpilo od Agrozetu SKL, s.r.o. Už v minulosti, pred vybudovaním priemyselných areálov, ako prístup k súkromným pozemkom, rybníkom, cez terajší areál vo vlastníctve prenajímateľa, viedla neknihovaná parcela, vedená ako poľná cesta. Cesta stále slúžila verejnosti, do r. 1990 sa o ňu staral štát a neskôr mesto. Práve naopak, žalobca spôsobil škodu, a to tým, že postavil na komunikácii betónovú zábranu a vozidlá, ktoré žalovaný musel odstrániť na vlastné náklady. Týmto konaním bránil v užívaní majetku - miestnej komunikácie. Avšak podľa § 10 zák.č. 135/1961 Zb. Cestný zákon v znení neskorších predpisov nikto nesmie svojou činnosťou ohrozovať miestnu komunikáciu a premávku na nej ani ohrozovať jej údržbu, čo žalobca urobil.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že z parcely V. XXXX/XX bola na návrh vlastníka, žalobcu vytvorená parcela XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.844 m2. Následne z nej bola vytvorená parcela XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1449 m2 a parcela XXXX/XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2. Akt schválenia časti parcely KN XXXX/XX ako miestnej prístupovej komunikácie v rámci územného plánu sídelného útvaru Mesta Veľký Šariš nie je rozhodnutím na základe ktorého možno sporné cestné teleso v zmysle § 4b ods. 1 zák.. č.135/1961 Zb. (Cestný zákon) zaradiť do siete miestnych komunikácií, resp. definovať ako miestnu komunikáciu. Z rozhodnutia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií vyplýva, aký postup je potrebný na to, aby o cestnom telese mohli hovoriť ako o miestnej komunikácií. Žalobca nesúhlasí s tým, aby sporné cestné teleso sa nazývalo miestnou komunikáciou. V zmysle cestného zákona ide účelovú komunikáciu. Žiadny právny predpis neumožňuje správnemu orgánu, aby vysypal na nehnuteľnosť na parcelu č. 2406/10 bez akéhokoľvek právneho dôvodu, predchádzajúceho upozornenia, resp. bez preukázania právneho titulu na takéto konanie, jeden kontajner štrku a následne ho ďalší zamestnanec správneho orgánu, vodič UNC po nehnuteľnosti žalobcu rozhrnul a urobil tak na pozemku navrhovateľa cestu, po ktorej prechádzali motorové vozidlá. Odporca v zastúpení orgánom mesta primátorom I. vydal pod č. 2205/2005 dňa 6.7.2005 výzvu na odstránenie prekážky z miestnej komunikácie. Táto výzva bola ale žalobcovi doručená až 12.7.2005. Aj napriek tomu žalovaný svojvoľne prekážku odstránil. Žalobca predložil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a miestne komunikácie v Prešove zo dňa 14.12.2005 z ktorého per analogiam vyplýva, že žalovaný v tejto veci konal ako vecne nepríslušný orgán. Navyše uvedené ustanovenie sa vzťahuje na miestne komunikácie. Žalovaný bez právneho dôvodu zasiahol do vlastníctva žalobcu a porušil tak jeho základné práva, dané mu ústavou SR.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
5. Z výpisu lista vlastníctva č. 196, k.ú. Veľký Šariš vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely XXXX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1449 m2 a parcely XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 395 m2.
6. Svedok Y. V. pri svojom výsluchu uviedol, že v r. 2005 pomáhal žalobcovi blokovať cestu a to tým, že tam previezol panely. Bol tam zamestnaný. Keď odchádzal, tak videl, ako tatra na vedľajší pozemok začala sypať kamene. Keď sa išiel spýtať šoféra čo robí, on povedal, že plní pokyny mesta. Zavolal žalobcovi a ten mu povedal, že sa o to postará. Ďalej uviedol, že pozemok žalobcu vyzeral tak, že tam bol úzky pás trávy a dreviny. Žalovaný zobral tie dreviny a nasypal tam kameň. Vyzeralo to ako cesta vedľa cesty. Nakoniec uviedol, že žalobca dal zátarasy kvôli tomu, že s mestom sa nevie dohodnúť, pričom štrk bol vysypaný kvôli tomu, aby sprejazdnil cestu.
7. Žalobca listom zo dňa 11.07.2005 vyzval žalovaného na odstránenie štrku do 7 dní.
8. Žalobca v konaní predložil faktúru na sumu 27.370,- Sk za odstránenie štrku a následnú úpravu pozemku.
9. Žalovaný podaním zo dňa 07.07.2005 oznámil na OO PZ Veľký Šariš skutočnosti nasvedčujúce spáchanie trestného činu. Z podania vyplýva, že žalobca dňa 06.07.2005 umiestnil na pozemnú komunikáciu betónové zátarasy a priečne dal motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer T. F. a takým konaním znemožňuje všeobecné užívania pozemnej komunikácie.
10. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 21.10.2019, č.k. 29C/345/2015 určil, že Mesto Veľký Šariš, IČO: 327 972 je vlastníkom cestného telesa - pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a na parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod pare. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 449 m2 v časti vyznačenej podľa znaleckého posudku zo dňa 29.12.2011 vyhotoveným znalcom Ing. Jozefom Bujňákom č. 41/2011, v bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 a 17 prílohy č. 1 znaleckého posudku, všetko zapísané na LV č. 196, k. ú. Veľký Šariš. Krajský súd uvedené rozhodnutie potvrdil.
11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
12. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa ust. § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
14. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
15. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd podrobil preskúmanie prejednávanej veci cez prizmu dobrých mravov. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
16. Súd v prvom rade pri posudzovaní nároku vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný v podanom odpore nepoprel tvrdenia žalobcu o tom, že jeho zamestnanec vysypal štrk. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v čase podania odporu nebol právne zastúpený, keďže sa jedná skutkové tvrdenie a nie právne posúdenie. Od incidentu uplynula značná doba, keďže konanie bolo na návrh žalovaného prerušené, a preto dôkazná situácia zo strany žalobcu bola nepochybne sťažená. Navyše tvrdeniu žalobcu nasvedčuje aj vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.11.2005. Súd preto vychádzal z popisu skutku ako to uviedol žalobca v podanej žalobe a to, že zamestnanec Mesta Veľký Šariš, vodič Tatry 815, vysypal na nehnuteľnosť žalobcovi jeden kontajner štrku a následne ho ďalší zamestnanec mesta vodič UNC po predmetnom pozemku rozhrnul a urobil tak na pozemku žalobcu cestu, po ktorej prechádzali motorové vozidlá.
17. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo a v konaní ani nebolo sporné, že pred vyššie uvedeným skutkom, žalobca postavil na cestné teleso betónovú zábranu a vozidlá, ktoré bránili žalovanému a ďalším vozidlám v prejazde cez uvedené cestné teleso - pozemnú komunikáciu. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 21.10.2019, č.k. 29C/345/2015 určil, že Mesto Veľký Šariš, IČO: 327 972 je vlastníkom cestného telesa - pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 395 m2 a na parc. reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod pare. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 449 m2. Uvedené rozhodnutie má deklaratórny, nie konštitutívny charakter, teda žalovaný už v čase incidentu bol vlastníkom cestného telesa. Žalobca teda postavením zátarasy a motorovými vozidlami bránil žalovanému vo výkone vlastníckeho práva a v prevádzke na tejto pozemnej komunikácii.
Vysypanie štrku a následné jeho rozhrnutie za účelom spravenia provizórnej cesty na pozemku žalobcu s cieľom prejazdu bolo iba následkom toho, že žalobca bránil žalovanému a ďalším osobám v prejazde. Tu je potrebné poukázať na to, že zo strany žalobcu nešlo prvý prípad, kedy bránil v prejazde. Ako vyplýva aj z článku v novinách, ktorý predložil žalovaný, už predtým postavil žalobca na pozemnej komunikácii mýtnicu s rampou a od vodičov chcel vyberať poplatok za prejazd. Svedok Y. V. pri svojom výsluchu uviedol, že žalobca dal zátarasy kvôli tomu, že s mestom sa nevie dohodnúť. Žalobca teda pristúpil ku riešeniu svojho sporu s mestom v podstate cestou sily a nie spôsobom, ktorý je v demokratickej spoločnosti prípustný. Takéto konanie žalobcu v žiadnom prípade nemôže byť súladne s dobrými mravmi. Je nutné poukázať aj na skutočnosť, že zásada súladu výkonu práv s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Konanie proti dobrým mravom je konaním protiprávnym. (viď nález Ústavného súdu ČR z 21. októbra 2008, sp. zn. IV. ÚS 1735/07). Ak žalovaný následne riešil vzniknutú situáciu takým spôsobom, že sa snažil umožniť prejazd fyzickým a právnickým osobám okolo zátarás, cez pozemok žalobcu, akákoľvek škoda, ktorá žalobcovi vznikla, bola spôsobená výlučne jeho pričinením. Súd v danom prípade poukazuje aj na ustanovenie § 441 OZ, podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
18. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobca sa dopustil konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ak mu následne aj vznikla škoda, bolo by v rozpore s princípmi spravodlivosti, ak by mu bola priznaná náhrada škody. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku a žalobu žalobcu zamietol.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobcom tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).