Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Sa-1-2026.pdf
PDF · 78.06 KB
Case nature
Subarea
17Sa/1/2026
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom: D. B. E., E. XXX, XXX XX F., proti žalobcom označenému žalovanému: pplk. Ing. Vladimír Tink, vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru, odbor Kriminálnej polície v Prešove, v konaní o podaní žalobcu zo dňa 23.02.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Vec p o s t u p u j e po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Krajskej prokuratúre v Prešove.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) bolo dňa 27.2.2026 doručené podanie žalobcu zo dňa 23.2.2026 označené ako „Správna žaloba podaná podľa Správneho sporového poriadku č. 162/2015 Z. z. pre nečinnosť“ (ďalej aj „podanie“), v ktorom žalobca uviedol, že si uplatňuje právo oznamovateľa trestného činu, čo umožňuje Civilný sporový poriadok dostať rozhodnutie o skutkovej podstate predaja Polikliniky Humenné. Žalobca uviedol, že vyšetrovateľ Policajného zboru dodnes nevyšetril kto z vedenia Prešovského samosprávneho kraja nekonal keď Poliklinika Humenné bola predaná pod cenu. Zároveň uviedol, že: „Je verejným záujmom, aby správny súd zaviazal Kriminálku v Prešove v osobe konkrétneho vyšetrovateľa v spolupráci s Krajskou prokuratúrou, zaviazal uložiť na majetok Polikliniky s pozemkami plombu v Katastri Humenného, keď tak neurobili hneď po výsluchu oznamovateľa vyšetrovateľom krajskej kriminálky, na základe podaní v trestných veciach písaných rukou oznamovateľa.“ Zároveň navrhol, aby správny súd vyťažil od vyšetrovateľa podrobne všetky okolnosti viažuce sa na predaj Polikliniky Humenné. Žalobca zároveň priložil ako prílohu svojho podania kópiu listu adresovanému Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo dňa 19.3.2014 týkajúcom sa upozornenia na chyby v konaniach okresných prokurátorov, ako aj Upovedomenie KR PZ v Prešove, odbor Kriminálnej polície zo dňa 01.07.2014 o začatí trestného stíhania podľa § 119/1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.
2. Podľa § 55 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej aj „SSP“), každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
3. Podľa § 97 SSP, tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
4. Podľa § 99 písm. h) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 6 ods. 2 SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) žalobách vo veciach reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, k) kompetenčných žalobách, l) návrhoch v iných veciach.
7. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení, orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.
8. Podľa § 230 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení, dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
9. Podľa § 230 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení, pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta, d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného, e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta, f) odňať vec policajtovi a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom, g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie, h) urobiť opatrenie, aby skrátené vyšetrovanie vykonal policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a) alebo písm. c), i) urobiť opatrenie, aby vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie trestného činu príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru vykonal policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a), pričom pred urobením opatrenia si prokurátor vyžiada stanovisko riaditeľa Úradu inšpekčnej služby; rovnako je prokurátor oprávnený postupovať aj pri vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní trestného činu príslušníka finančnej správy.
10. Podľa § 31 ods. 1 a 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej aj „ZP“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.
11. Podľa § 36 ods. 1 a 2 ZP podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor. Ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
12. Podľa § 18 ods. 1 SSP, ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
13. Podľa § 18 ods. 5 SSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
14. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto podmienky splnené nie sú, správny súd v konaní pokračovať nemôže. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. V prípade, že je vada neodstrániteľná, správny súd vo veci nemôže konať a konanie musí zastaviť.
15. Správny súdny poriadok definuje rozsah právomoci správneho súdnictva v jeho § 6, pričom právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní obdobne ako civilných súdov v civilnom sporovom i mimosporovom konaní je súhrnom oprávnení a povinností súdu rozhodovacej povahy na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy bez rozdielu, či boli vydané v oblasti verejnej správy alebo aj v oblasti súkromnoprávnych vzťahov (veci súkromnoprávnej povahy). Správne súdy ďalej preskúmavajú iné zásahy orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom. Pod orgánmi verejnej správy (§ 4 SSP), je pre potreby správnej žaloby a jej právnej úpravy potrebné vnímať výlučne orgány štátnej správy; orgány územnej samosprávy; orgány záujmovej samosprávy; právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
16. Z obsahu vyššie uvedeného podania žalobcu je zrejmé, že žiada vykonať dohľad a preskúmať nečinnosť vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, a to v konaní podľa Trestného poriadku o trestnom oznámení podanom navrhovateľom, t. j. navrhovateľ namieta nečinnosť v postupe vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove vo veci ním podaného trestného oznámenia v rámci trestného konania. Činnosť orgánov činných v trestnom konaní nie je pri úkonoch v tomto trestnom konaní možné považovať za činnosť orgánu verejnej správy.
17. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžk/23/2017 zo dňa 24.10.2018 podľa ktorého cit. „17. Najvyšší súd konštatuje, že vady procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní (vrátane prieťahov v konaní) nemožno vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré nastali v postupe pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. 18. Prieťahy v trestnom konaní vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní podľa zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok možno hodnotiť ako exces v procesnom postupe, na prejednanie ktorého nie je daná právomoc správneho súdu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.“
18. Medzi procesné podmienky konania pred správnym súdom patrí aj jeho právomoc rozhodnúť vec v jej merite, pričom táto patrí medzi tzv. neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. S ohľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nemá právomoc konať a rozhodnúť v predmetnej veci. Súčasne s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že vec nepatrí ani do právomoci iných súdov v rámci Slovenskej republiky. Z dikcie cit. § 18 ods. 1 SSP vyplýva, že pokiaľ správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví. Ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Vzhľadom na uvedené, bolo
potrebné konanie zastaviť a vec postúpiť na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Prešove, ktorá je vecne a miestne príslušná na konanie.
19. V kontexte vyššie uvedeného preto správny súd postupom podľa § 18 ods. 1 SSP v spojení s § 99 písm. h) SSP konanie zastavil a vec postúpil mieste príslušnej Krajskej prokuratúre v Prešove na vybavenie.
20. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).