Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/21/2026

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: KOMPAKT REAL s.r.o., sídlo: Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 36 287 270, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., sídlo: Sasinkova 10, 811 08 Bratislava, IČO: 35 892 994, za účasti intervenienta: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XXX/XX, E. F., proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, E. F., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie 02.03.2026 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam žalobcu vzniknutého podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.09.2022 v znení Dodatku č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 11.10.2022 zapísaného pod V-4777/2022 dňa 21.10.2022 zabezpečujúceho pohľadávky žalovaného vo výške 710.000 eur s príslušenstvom voči obligačnému dlžníkovi všetko ku nehnuteľnostiam tvoriacim predmet zálohu ako: Parcela registra C-KN, parc. č. 288/1 o výmere 452 m2

- zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN, parc. č. 288/2 o výmere 264 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN, parc. č. 1772/13 o výmere 77 m2 - ostatná plocha, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/14 o výmere 8 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/15 o výmere 12 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/16 o výmere 10 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/17 o výmere 9m2 - zastavaná plocha a nádvorie a Stavby: súp. č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 1, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 3983/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 2, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 4924/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 3, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 5010/88329, súp. č. 53, H. I. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 4, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 5055/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 5, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 6009/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 1. poschodie, číslo nebytového priestoru: 6, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 3538/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 7, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 4008/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 8, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 5122/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 9, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 5033/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 10, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 5064/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 11, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 6247/88329, súp. č. 53, vchod

č. 1, 2. poschodie, číslo nebytového priestoru: 12, druh nebytového priestoru: 12, podiel priestoru na spoločných častiach: 34822/88329, súp. č. 53, vchod č. 1, prízemie, číslo nebytového priestoru: 13, druh nebytového priestoru: 7, podiel priestoru na spoločných častiach: 30854/88329, spoločne zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. E., obec vyšná Boca, okres Liptovský Mikuláš, ako aj Parcela registra C-KN parc. č. 288/3 o výmere 13 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/4 o výmere 13 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/5 o výmere 13 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/6 o výmere 18 m2- zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/7 o výmere 17 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/8 o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/9 o výmere 17 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/10 o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/11 o výmere 17 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/12 o výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 288/13 o výmere 14 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/19 o výmere 19 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/20 o výmere 15 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/21 o výmere 14 m2- zastavaná plocha a nádvorie, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/22 o výmere 19 m2 - ostatná plocha, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/23 o výmere 14 m2 - ostatná plocha, Parcela registra C-KN parc. č. 1772/24 o výmere 6 m2 - ostatná plocha, spoločne zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území H. E., obec H. E., okres Liptovský Mikuláš.

2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vecná aktívna legitimácia žalobcu je odvodzovaná od jeho hmotnoprávneho postavenia záložcu so záložno-právneho vzťahu vzniknutého Zmluvou o zriadení záložného práva zo dna 20.09.2022 zabezpečujúceho uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi ku predmetu zálohu v majetku záložcu. Vecná pasívna legitimácia žalovaného je odvodzovaná od jeho hmotnoprávneho postavenia záložného veriteľa so záložno- právneho vzťahu uzatvoreného dňa 20.09.2022 ku predmetu zálohu v majetku záložcu. Intervenient na strane žalobcu je osoba obligačného dlžníka, ktorý uzatvoril dna 20.09.2022 Zmluvu o pôžičke, ktorej uspokojenie bolo zabezpečené Zmluvou o zriadení záložného práva medzi žalovaným a žalobcom. Dlžník vystupujúc v postavení konateľa žalobcu v čase letných mesiacov roku 2022 oslovil žalovaného so záujmom, aby tento splatil za žalobcu dlh voči banke z poskytnutých úverov, ktoré boli zabezpečené zriadením záložného práva na predmet zálohu tvoriaceho predmet tohoto sporu. Výška úverového dlhu žalobcu spolu zodpovedala čiastke cca 500.000 eur. Po oboznámení sa žalovaným s obsahom zabezpečených záväzkov žalobcu voči banke a obhliadke predmetu zálohu tvoriaceho zabezpečenie, žalovaný súhlasil s požiadavkou a pripravil právnu dokumentáciu prostredníctvom ktorej bol ochotný splniť za žalobcu záväzok voči banke D. J. A. K. E. z úverových vzťahov, ktorú dokumentáciu predložil dlžníkovi ako spôsob prostredníctvom ktorého zabezpečí účel, pre ktorý právny vzťah účastníkov mal vzniknúť. Žalovaný trval na spôsobe realizácie tým, že poskytne peňažnú pôžičku pre dlžníka, ktorú musí žalobca v postavení záložcu zabezpečiť zriadením záložného práva na predmet zálohu po splnení podmienok ktorých prostredníctvom osobnej pôžičky poskytnutej dlžníkovi splní (úhradou peňažných prostriedkov na zúčtovací účet patriaci banke) všetky záväzky žalobcu voči banke v dôsledku čoho sa z postavenia záložného veriteľa v 3. poradí dostane do postavenia prednostného záložného veriteľa ku predmetu zálohu. Žalobca ďalej argumentoval, že dlžník nemal nikdy záujem si peňažné prostriedky ako fyzická osoba sám pre vlastnú potrebu dočasne požičať a ani žiadne peňažné prostriedky po uzatvorení Zmluvy o pôžičke v skutočnosti, či už prostredníctvom osobného odovzdania a prevzatia hotovosti alebo poukázaním peňažných prostriedkov žalovaného na účet dlžníka, s ktorým mohol disponovať dlžník ako s vlastnými, mu poskytnuté žalovaným neboli. Žalovaný podľa svojho správania prostredníctvom ním pripravenej dokumentácie nikdy nemal skutočný a reálny záujem dočasne poskytnúť peňažné prostriedky dlžníkovi a ani mu ich nikdy do vlastnej dispozície neodovzdal a nepreviedol, keď predstieraním poskytnutia pôžičky dlžníkovi sledoval, aby prostredníctvom splnenia záväzkov banke za inú osobu (žalobcu) vytvorením prísnej a v tom čase nesplniteľnej doby (2 mesiace resp. 5 mesiacov od poskytnutia) na vrátenie pôžičky dlžníkom alebo záložcom prostredníctvom zriadenia konštruktu prepadného zálohu sa dostal ku vlastníctvu predmetu zálohu za pre neho extrémne výhodných podmienok. Žalovaný prípravou zmluvnej dokumentácie a svojim postupom, ktorým predložil spôsob vzniku na sebe závislých právnych úkonov, rovnako ako dlžník spoločne simulovali vznik právneho vzťahu Zmluvy o pôžičke, ktorá trpí neplatnosťou od samého počiatku jej vzniku. Ďalším dôvodom neplatnosti Zmluvy o pôžičke nesplnením reálnej podstaty vzniku pôžičky je oporou v rozhodnú rozhodovaciu súdnu prax rozhodnutia NS SR č. vyjadrenú v obsahu právnej vety: „Dokiaľ ku odovzdaniu peňažných prostriedkov zmluvnými stranami nedôjde, právny vzťah pôžičky

nevznikne“, ktorá právna veta je súdnou praxou konštantne preberaná v judikátornych rozhodnutiach Najvyššieho súdu , , a posledné aj aktuálne rozhodnutia NS SR a , ktoré nemenne pre posúdenie veci judikovali: „že pokiaľ ku skutočnému odovzdaniu peňažných prostriedkov prevzatím dlžníkom alebo poukázaním bezhotovostnej úhrady v prospech peňažného účtu dlžníka prípadne plnením banke dlžníka nedôjde, potom tu nemôže dôjsť ku vzniku dlžnícko-veriteľského právneho vzťahu z pôžičky.“ Z obsahu dokumentu zo dňa 27.10.2022 označeného ako Vyhlásenie v zmysle plynie, že žalovaný chcel a reálne aj po dohode s veriteľom plnil dňa 27.10.2022 za žalobcu poukázaním na zúčtovací účet banky nepatriaci ani len žalobcovi a nie to dlžníkovi sumu vo výške 520.859,30 eur, keď súhlasil, aby sa v rámci vnútrobankových procesov použili na účel splnenia záväzkov žalobcu voči banke, z čoho nesporne plynie skutočnosť, že žalovaný neodovzdal ani nepreviedol peňažné prostriedky dlžníkovi, aby mu umožnil s nimi disponovať v dôsledku čoho právny vzťah medzi žalovaným ako veriteľom a intervenientom ako dlžníkom zo dňa 20.09.2022 prípadne 27.10.2022, aj keby bol platným pre namietanú simuláciu nevznikol. V dôsledku neplatnosti zabezpečovaného právneho vzťahu (dlžnícko- veriteľský vzťah) je neplatným aj akcesorický zabezpečovací záložno-právny právny vzťah z dôvodu, že jeho faktický vznik je podmienený faktickým vznikom pohľadávky na ktorej zabezpečenie má slúžiť. Ak je teda pôžička reálnym záväzkom potom záložné právo vznikne len v rozsahu skutočne poskytnutej pôžičky. Musí byť zrejmé, na akú pôžičku sa záloh viaže. Dňa 20.09.2022 uzavrel simulovaným právnym úkonom žalovaný v pozícii veriteľa a L. A. B. v postavení dlžníka Zmluvu o pôžičke uzatvorenú v zmysle a nasl. . Pôžičkou podľa bodu 2.7 Zmluvy „sú peňažné prostriedky vo výške 710.000 eur, ktoré veriteľ dočasne poskytne dlžníkovi na základe tejto Zmluvy“. Predmetom danej zmluvy bolo teda poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľa dlžníkovi v celkovej výške 7100.000 eur predstierane podľa bodu 6.1. Zmluvy bezúročne so splatnosťou do 30.03.2023 . V podmienkach pôžičky (bod 2.3 Zmluvy o pôžičke) sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky na dobu určitú do 31.03.2023, ktorý dátum predstavuje splatnosť pôžičky, kedy je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky na účet veriteľa. V bode 5.2. Zmluvy sa žalovaný snažil podriadiť pod poskytnutie pôžičky čiastkové plnenia, ktoré mali zodpovedať plneniu za iného. Predstieraná bezúročnosť pôžičky bola schovane upravená v obsahu výšky časti pôžičky ktorá mala byť poukázaná dlžníkovi do výšky rozdielu medzi (710.000 eur a 520.859,30 eur), ktorej časť dlhu mal dlžník vrátiť nad rámec plnenia, hoci peňažné prostriedky zo Zmluvy o pôžičke z 20.09.2022 v žiadnej výške neprijal. Rovnako mala zmluvná pokuta vo výške 10 % z dlžnej sumy za každý začatý mesiac omeškania v bode 12.1. Zmluvy vytvoriť za predpokladanej nemožnosti vrátenia prostriedkov v tak krátky čas sledovanú výšku úžitku vo výnose tvoriacom sankciu vo výške 120 % ročne z dlžnej sumy, čo zodpovedá úžere a spôsobuje ďalší dôvod neplatnosti ustanovenia ukotvujúceho výnos z predstieranej transakcie. Žalobca pre účely osvedčenia danosti nároku v tomto štádiu súdneho konania, ktorého cieľom je odvrátiť priamo a bezprostredne hroziacu ujmu na majetku žalobcu ktoré dražbou dňa 18.03.2026 môže vzniknúť, v časti skutkových okolnosti zabezpečovaného záväzku (Zmluva o pôžičke zo dňa 22.09.2022) v spojení s plnením z 27.10.2022 tvrdí a oporou v listinné dôkazy vyvodzuje že z dôvodu obojstrannej simulácie účastníkov trpí právny vzťah absolútnou neplatnosťou a tiež z dôvodu že nedošlo ku odovzdaniu a prevzatiu peňažných prostriedkov dlžníkovi, alebo poukázaním na účet dlžníka, s ktorým by mohol disponovať, potom nedošlo ku vzniku dlžnícko-veriteľského právneho vzťahu tvoriaceho zabezpečovaný záväzok na základe ktorého vznikol obligačný záväzok dlžníka vrátiť peňažné prostriedky z pôžičky žalovanému ako veriteľovi. Žalobca pred uskutočnením rozsiahleho dokazovania ku skutkovým otázkam čo strany chceli, sledovali a čo uskutočnili predložil súdu úvahu, že plnením žalovaného prostredníctvom platby poukázanej banke mohlo dôjsť ku vzniku dissimulovaného právneho vzťahu najpravdepodobnejšie plnením za iného aprobovaného podľa či už v modalite po dohode s dlžníkom prípadne po dohode s veriteľom dlžníka podľa , v dôsledku čoho mohlo dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného a to dňom poskytnutia plnenia banke žalobcu 27.10.2022, ktorý záväzok je nielen že od 28.10.2024 premlčaným, ale aj pokiaľ by išlo o regresnú pohľadávku s platného plnenia z iného, táto by bola premlčanou ku 28.10.2025, spoločne však tento potencionálny nárok žalovaného na plnenie (pohľadávka) voči žalobcovi nie je a nemohla byť ani zabezpečovaným záväzkom, ktorý by zabezpečoval prostredníctvom záložného práva žalovaného na záloh žalobcu právo na uspokojenie pohľadávky žalovaného voči obligačnému dlžníkovi. Rovnako v skutkových okolnostiach prípadu, by mohlo dôjsť ku podriadeniu vôle účastníkov pri plnení žalovaného z 27.10.2022 ku vzniku ústnej pôžičky žalovaného žalobcovi bez splatnosti, ktorý prípadný právny vzťah rovnako nie je zabezpečovaným právnym vzťahom, keď záložné právo na zálohu zabezpečuje len pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi a rozhodne nie pohľadávky voči žalobcovi. Z daného je nutné vyvodzovať že v čase rozhodnom pre

uskutočnenie nezvrátiteľného úkonu, ktorým je speňaženie predmetu zálohu na dražbe navrhnutej žalovaným dňa 18.03.2026 neexituje zabezpečovaná pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi, ktorá by mala byť zabezpečovaná záložným právom žalobcu. Z rozhodovacej praxe súdov plynie názor, že v prípade právneho postavenia záložcu voči záložnému veriteľovi ide o analogickú situáciu ako v prípade postavenia ručiteľa, a preto záložcovi nemôže byť upreté brániť sa voči pohľadávkam záložného veriteľa pri pasivite obligačného dlžníka. Z daného plynie, že je nutné záložcovi priznávať právo všetkých námietok, ktoré svedčia dlžníkovi voči veriteľovi analógiou podľa , keď je potom možné postavenie záložcu považovať za vecného ručiteľa zo zálohu.

3. Žalobca ďalej zdôvodňoval návrh tým, že žalovaný v postavení veriteľa uzavrel na zabezpečenie svojej pohľadávky s príslušenstvom voči dlžníkovi, so žalobcom v postavení záložcu Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.09.2022 a Dodatkom č. 1 z 11.10.2022, uzavretú podľa ustanovení až 151md. . Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva ku zálohu ako nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX A. I. XXXX, k.ú. H. E., okres Liptovský Mikuláš, obec H. E., vedenej Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši, katastrálny odbor, spoločne nehnuteľnosti, ktoré v čase uzavretia zmluvy, tak aj v súčasnosti predstavujú záloh. V článku bod 2.16 s názvom Zabezpečované pohľadávky sa pre účely tejto Záložnej zmluvy považujú všetky a akékoľvek pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vznikli alebo vzniknú na základe a v súvislosti so Zmluvou o pôžičke. A pokiaľ v článku bod 2.23 Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam pojem Zmluva o pôžičke je uvedené“ sa považuje Zmluva o pôžičke uzavretá v ten istý deň uzavretia tejto Záložnej zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom, predmetom ktorej je poskytnutie pôžičky vo výške istiny pôžičky uvedenej v bode 2.4. Záložnej zmluvy, podľa ktorej je suma 710.000 eur, potom pre vylúčenie pochybnosti je nutne považovať za zabezpečovanú pohľadávku práve a len pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi vo výške 710.000 eur s prísl. vzniknutej zo Zmluvy o pôžičke z 20.09.2022 v modalitách iných právnych dôvodov vzniku súvisiacej pohľadávky práve týchto dvoch účastníkov veriteľsko-dlžníckeho vzťahu vzniknutého dňa 20.09.2022. Vo vzťahu ku povahe akcesority záložného práva je preto v tomto štádiu konania pre osvedčenie danosti nároku možne tvrdiť a vyvodzovať že záložné právo žalovaného ku predmetu zálohu v majetku žalobcu zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalobcu voči dlžníkovi, a preto nie je možné pre účely uhradzovacej funkcie záložného práva, považovať záložné právo za materiálne spôsobilé obmedzovať vlastníka zálohu zápisom vecného práva zabezpečujúceho neexistujúci obligačný záväzok dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi z ich vzájomného právneho vzťahu. Žalobcovi svedči právo domáhať sa v konaní vo veci samej určenia neexistencie vzniku záložného práva žalovaného ku predmetu zálohu, ktorého nároku sa bude tento domáhať po akútnom odvrátení hrozby uskutočnenia dražby prostredníctvom ktorej sa žalovaný snaží o speňaženie zálohu v rozpore s právom a na ujmu žalobcu. Nahliadnutím do verejne prístupných registrov žalobca z katastra nehnuteľnosti zistil, že okrem oznámenia o začatí výkonu záložného práva bez toho, aby takéto oznámenia podľa povinnosti z ustanovenia l) bolo doručované žalobcovi v postavení záložcu došlo nepredvídateľne ku oznámeniu o dražbe, ktorá sa má uskutočniť Dražobníkom (LICITOR group ,a.s.) z poverenia žalovaného už dňa 18.03.2026 za účelom speňaženia predmetu celého zálohu patriaceho žalobcovi. Žalovaným bolo vyhotovené Oznámenie o výkone záložného práva a tiež Oznámenie o dražbe prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v mene žalovaného, ktorú skutočnosť dal žalovaný zapísať ako Poznámku do katastra na predmet zálohu v majetku žalobcu. V Oznámení o výkone záložného práva je uvedené, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.09.2022 v znení neskorších dodatkov osoba žalovaného poskytla dlžníkovi pôžičku v celkovej výške 710.000 eur, z ktorých dlžník nevrátil veriteľovi žiadne prostriedky, a preto žalovaný pristupuje ku výkonu záložného práva na predmet zálohu. Žalobca primárne tvrdí a vyvodzuje, že ku vzniku zabezpečovanej pohľadávky žalovaného nedošlo, ale pre zabezpečenie právnej istoty žalobcu tvrdí a vyvodzuje, že v prípade platnosti dissimulovaného právneho úkonu, na základe ktorého plnil žalovaný po dohode so žalobcom alebo aj s veriteľom žalobcu záväzky za žalobcu podľa §, 534 , je právny nárok žalovaného voči žalobcovi premlčaný dňom 28.10.2024 alebo 28.10.2025 a rovnako v lehote na uplatnenie práva na začatie výkonu žalovaný nezačal uplatňovať svoju uhradzovaciu funkciu, začatím výkonu prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorý jediný postup podľa praxe NS SR sa považuje za uplatnenie nároku na to určenom organe s účinkami prerušenia plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva výkonu záložného práva. Od neexistencie vzniku, ktorú žalobca primárne tvrdí a tiež zániku záložného práva uplynutím času je však potrebné odlišovať premlčanie záložného práva podľa ustanovení a nasl. , ktorého účelom je pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo v zmysle Rímsko-právnej zásady vigilantibus iura script sunt. Námietka premlčania predstavuje efektívny postup obrany dlžníka proti hrozbe, že až

po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. V danej súvislosti je na mieste spomenúť, že záložné právo je právom majetkovým a celkom jednoznačne podlieha premlčaniu. Ako už bolo uvedené, pre záložné právo platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa . Vyššie uvedený názor podporuje záväzné rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. z 30.11.2022, ktorý judikuje o tom, že „Právo záložného veriteľa na výkon záložného práva sa môže premlčať, a to vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa mohlo vykonať prvý raz ( ), teda po márnom uplynutí lehoty splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Toto pravidlo je však modifikované druhou vetou ustanovenia , podľa ktorej záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Premlčanie záložného práva potvrdzuje aj nález Ústavného súdu so sp. zn. , ktorý sa vyjadruje v zmysle, že „Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.“ Z vyššie tvrdených skutočností teda jednoznačne vyplýva, že oznámením o výkone pre neexistenciu zabezpečovanej pohľadávky žalovaného voči obligačnému dlžníkovi prípadne premlčaného práva na vykonanie záložného práva, ktoré má žalovaný v úmysle narýchlo realizovať prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle o dobrovoľných dražbách, žalovaný neoprávnene útočí na majetok žalobcu, v úmysle sledovaného zámeru v čase vzniku právneho vzťahu spôsobom nezvratného odňatia vlastníckeho práva žalobcu.

4. Žalobca ďalej uviedol, že bude vo veci samej domáhať určenia, či tu záložné právo je alebo nie je, po vyriešení predbežnej otázky o neexistencii zabezpečovanej pohľadávky žalovaného voči obligačnému dlžníkovi, na čo je však podľa potrebný preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaný aj napriek neexistencii záložného práva, pripadne premlčaniu práva na uspokojenie pohľadávky výkonom záložného práva oznámil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Prioritou sa tak v danej veci jednoznačne stane vo veci samej určenie neexistencie záložného práva, ktoré zaťažuje žalobcu v nerušenom výkone jeho vlastníckeho práva ku predmetu zálohu. Naliehavý právny záujem je z pohľadu žalobcu odôvodnený zlepšením jej právneho postavenia po vydaní domáhaného určovacieho výroku súdom v obsahu , že záložné právo neexistuje (nie je dané) a tak, že sa zbaví zápisu neexistujúceho (obsolentného ) alebo premlčaného záložného práva. Práve autoritatívny výrok súdu bude tou verejnou listinou, na základe ktorej kataster nehnuteľnosti vymaže obsolentný zápis (naturálnej obligácie) z katastra nehnuteľností, pretože katalóg právnych možností neumožňuje iný právny prostriedok na výmaz premlčaného záložného práva. Prostriedok uplatnenia určovacej žaloby v okolnostiach právneho vzťahu zabezpečuje odstránenie právnej neistoty jediným súdnym rozhodnutím bez potreby vedenia iných sporov, keď práve určovací nárok v požadovanom rozsahu vo veci samej, ktorým sa žalobca bude domáhať určenia neexistencie záložného práva, bráni vzniku iných sporov. Určenie či tu právo je alebo nie je, je jediný právny prostriedok, ktorý umožňuje žalobcovi zbaviť sa síce formálne zapísaného ale materiálne neexistujúceho pripadne premlčaného vecného práva. V súvislosti s vyššie uvedeným a určením neexistencie záložného práva bývalý záložca tak isto požaduje aj výmaz zápisu záložného práva z príslušného katastra nehnuteľností, pretože ten už podľa ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu pôsobí len ako ťarcha pre vlastníka nehnuteľnosti v zmysle nakladania s ňou Na podporu daných tvrdení uviedol a citoval bývalý záložca rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Žalobca ďalej namietal, že žalovaným bolo bez doručenia stranám konania vyhotovené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva s odkazom na splatnosť zabezpečovanej pohľadávky na základe skutočnosti, ktorej bola na listoch vlastníctva žalobcu zapísaná poznámka P-14/2026 o začatí výkonu záložného práva, ktorý zápis je podľa l) ods. 2 priamo prekážkou v nakladaní s nehnuteľnosťou, ktorá obmedzuje žalobcu. Oznámením o dražbe zapísaným na LV pod číslom C. XX/XXXX v termíne 18.03.2026 došlo ku vytvoreniu predpokladov na trvale a nezvratné zbavenie majetku žalobcu uskutočnením uspokojenia neexistujúcej, prípadne premlčanej pohľadávky výkonom predaja na dražbe. Ku začatiu výkonu záložného práva zo strany žalovaného došlo aj napriek skutočnosti, že pre právo záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku je určujúce či došlo ku vzniku akcesorického zabezpečovacieho právneho vzťahu pre neexistenciu prípadne premlčanie práva žalovaného na vrátenie zabezpečovanej pohľadávky voči dlžníkovi. V dôsledku uskutočnenia zamýšľanej dobrovoľnej dražby zálohu nastáva situácia, v ktorej žalobcovi

v postavení záložcu priamo hrozí nenapraviteľná strata podnikateľskej entity, ktorá tvorí jediný a výlučný hmotný neobežný majetok a je jediným zdrojom potencionálnych príjmov žalobcu, do ktorého vytvorenia vložil okrem bankových zdrojov množstvo svojich prostriedkov a v ktorej nehnuteľnosti ma umiestnený súbor hodnotného hnuteľného majetku ktorý netvorí predmet zálohu. Potreba neodkladnej úpravy pomerov strán konania je daná skutočnosťou, že uskutočnením dražby zálohu by došlo k nenapraviteľnej majetkovej ujme v podobe odňatia vlastníckeho práva žalobcu a rovnako by došlo aj ku nezvratnej mentálnej ujme stratou celoživotne budovaného majetku, ku ktorému má žalobca historické regionálne väzby. Záloh má ku dnu uplatnenia záložného práva neporovnateľne vyššiu hodnotu ako nárok o vymoženie ktorého sa žalovaný prostredníctvom dražby voči dlžníkovi domáha. Z daného plynie, že príklepom by došlo ku nezvratnej a ťažko reparovateľnej ujme na majetku žalobcu. V danom štádiu procesu dražobného konania neposkytuje právna úprava iný právne účinný procesný nástroj prostredníctvom ktorého by sa žalobca mohol domáhať zdržania výkonu záložného práva žalovaného. Rovnako je rozhodovacia prax zjednotená na názore, že zásahom súdu ktorý uloží povinnosť zdržať sa práva výkonu záložného práva znamená len odložiť zamýšľaný výkon na čas posúdenia či právo na vrátenie peňažného nároku žalovaného voči obligačnému dlžníkovi alebo a tým záložne právo na majetok žalobcu platne vôbec vzniklo a ku dnu plánovaného speňaženia takéto právo trvá a existuje ako vymáhateľný nárok žalovaného voči dlžníkovi. Navrhovaným opatrením ide o primeraný zásah do práva veriteľa spôsobom odkladu do posúdenia oprávnenosti výkonu, keď sa z katalógu práv žalovaného sa časovo obmedzí len uhradzovacia funkcia jeho peňažného nároku pri zachovaní práva na plnenie pokiaľ, platne vzniklo a nezaniklo z iných dôvodov. Náležitosti danosti nároku na vydanie neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou uplatnením neexistujúceho alebo premlčaného práva výkonu záložného práva, ako aj nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov dané ochranou majetku tak vníma záložca ako dostatočné a proporcionálne vzhľadom na nezvratnosť následku pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci spôsobom odloženia výkonu dobrovoľnej dražby na čas posúdenia otázok existencie zabezpečovanej pohľadávky a existencie zabezpečovacieho právneho vzťahu.

5. Su´d sa obozna´mil s na´vrhom a s predlozˇeny´mi listinnými do^kazmi a mal osvedčené nasledovné: Dňa 20.09.2022 uzavreli žalovaný ako veriteľ s intervenientom na strane žalobcu L. A. B. ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, za účasti žalobcu ako záložcu, v ktorého mene konal L. A. B.. Podľa čl. 3. (Predmet zmluvy) zmluvy o pôžičke sa veriteľ zaviazal, že poskytne dlžníkovi pôžičku a dlžník sa zaviazal veriteľovi najneskôr do dňa splatnosti pôžičku vrátiť, všetko spôsobom, v rozsahu a za podmienok dojednaných v zmluve. Podľa čl. 2 (Definície skratiek), ods. 2.3. zmluvy o pôžičke bol ako deň splatnosti dohodnutý deň 31.03.2023. Podľa čl. 2, ods. 2.7. zmluvy o pôžičke pôžička sú peňažné prostriedky vo výške 710.000 eur, ktoré veriteľ dočasne poskytne dlžníkovi na základe tejto zmluvy. Podľa čl. 2, ods. 2.12. zmluvy o pôžičke úverovou zmluvou 1 je úverová zmluva č. 299049-2018 uzavretá dňa 30.01.2019 medzi bankou D. J. A. K. E., A. ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Podľa čl. 2, ods. 2.13. zmluvy o pôžičke úverovou zmluvou 2 je úverová zmluva č. 313090-2020 uzavretá dňa 25.02.2020 medzi bankou D. J. A. K. E., A. ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom. Podľa čl. 2, ods. 2.18. zmluvy o pôžičke záložnou zmluvou je zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzavretá v deň uzavretia tejto zmluvy medzi veriteľom na strane záložného veriteľa a záložcom na strane záložcu, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva k zálohu v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávok z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiacich. Podľa čl. 3. ods. 3.2. zmluvy o pôžičke sa veriteľ zaviazal, že poskytne dlžníkovi pôžičku najmä za účelom splatenia záväzkov záložcu z úverových zmlúv dlžníkom za záložcu. Podľa čl. 5. (Spôsob poskytnutia pôžičky) ods. 5.1. zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi: 5.1.1. časť vo výške rovnajúcej sa v tom čase aktuálneho zostatku nárokov D. J. A. K. E., a. s. voči záložcovi z úverových zmlúv bezhotovostným prevodom na účet D. J. A. K. E., a. s. za účelom zaplatenia týchto záväzkov a 5.1.2. zvyšnú časť pôžičky na účet dlžníka. Podľa čl. 5 ods. 5.2. zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že poukázaním platieb podľa bodu 5.1. zmluvy sa považuje pôžička za riadne poskytnutú, čo znamená, že ju veriteľ riadne poskytol a dlžník riadne prijal, a to bez ohľadu na vzťah medzi dlžníkom a záložcom, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či táto platba veriteľa bude mať za následok zánik záväzkov záložcu voči D. J. A. K. E., A.. Podľa čl. 5. ods. 5.3. zmluvy o pôžičke záložca vyhlásil, že súhlasí s tým, aby dlžník za neho plnil záväzky z úverových zmlúv voči D. J. A. K. E., A. z pôžičky spôsobom podľa bodu 5.1.1. zmluvy, pričom nároky medzi dlžníkom a záložcom vo vzťahu k tomuto plneniu budú vysporiadané osobitnou dohodou medzi dlžníkom a záložcom, ktorej uzavretie, neuzavretie alebo obsah nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť tejto zmluvy. Podľa čl. 5. ods. 5.5. zmluvy o pôžičke sa za deň poskytnutia akejkoľvek časti pôžičky považuje deň, kedy bola táto časť pôžičky odpísaná z účtu veriteľa na účty uvedené v bode 5.1. zmluvy. Podľa čl. 7. (Vrátenie pôžičky) ods. 7.1. zmlvuy o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi celú pôžičku najneskôr do dňa

splatnosti. Podľa čl. 8. (Zabezpečenie pôžičky) ods. 8.1. zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že pôžička bude zabezpečená záložným právom a to k zálohu v prospech veriteľa zriadeného záložnou zmluvou. Dňa 27.10.2022 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorým sa dohodli na zmene zmluvy o pôžičke v čl. 2 (Definície skratiek) ods. 2.6. (Pozemky 1), ods. 2.8. (Spoluvlastnícky podiel), ods. 2.16. (Záloh) a ods. 2.25 (Pozemky 2) a tiež v čl. 12 (Zmluvné pokuty, Zodpovednosť za škodu) ods. 12.1.

6. Dňa 30.01.2019 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a bankou D. J. A. K. E., A. ako veriteľom uzavretá úverová zmluva č. 299049-2018, na ktorej základe banka poskytla žalobcovi ako dlžníkovi úver – peňažné prostriedky vo výške 400.000 eur pri úrokovej sadzbe špecifikovanej v zmluve za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti vo Vyšnej Boci. Podľa čl. III. (Podmienky čerpania úveru) ods. 3.1. písm. b) štvrtá odrážka podmienkou čerpania úveru alebo jeho časti je, aby dlžník (žalobca) najneskôr do 15.05.2019 splnil povinnosť predložiť banke Zmluvu o pristúpení k záväzku č. 299049-2018 spoludlžníka L. A. B., ktorý bude mať postavenie pristupujúceho dlžníka. Následne boli k tejto zmluve uzavreté dodatky, a to dodatok č. 1 dňa 14.05.2019, dodatok č. 2 dňa 25.02.2020 a dodatok č. 3 dňa 14.10.2020. Dňa 25.02.2020 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a bankou D. J. A. K. E., A. ako veriteľom uzavretá úverová zmluva č. 313090-2020, na ktorej základe banka poskytla žalobcovi ako dlžníkovi úver – peňažné prostriedky vo výške 147.000 eur pri úrokovej sadzbe špecifikovanej v zmluve za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti a kúpu vybavenia reštaurácie vo Vyšnej Boci. Podľa čl. III. (Podmienky čerpania úveru) ods. 3.1. písm. b) druhá odrážka podmienkou čerpania úveru alebo jeho časti je, aby dlžník (žalobca) najneskôr do 20.04.2020 splnil povinnosť predložiť banke Zmluvu o pristúpení k záväzku č. 313090-2020 spoludlžníka L. A. B., ktorý bude mať postavenie pristupujúceho dlžníka.

7. Dňa 20.09.2022 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako záložcom, v ktorého mene konal L. A. B., uzavretá zmluva o zriadení záložného práva. Podľa čl. 3. (Predmet záložnej zmluvy) zmluvy o zriadení záložného práva touto zmluvou zriaďuje záložca záložné právo k zálohu (definovaný v čl. 2. ods. 2.17. zmluvy), vrátane všetkých jeho súčasných i budúcich súčastí a príslušenstva v prospech veriteľa na zabezpečenie splnenia zabezpečovaných pohľadávok uvedených v bode 2.16. tejto zmluvy. Podľa čl. 3. ods. 3.2. zmluvy o zriadení záložného práva najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa záložným právom podľa tejto záložnej zmluvy zabezpečujú zabezpečované pohľadávky (bod 2.16.), sa rovná výške istiny pôžičky uvedenej v bode 2.4. záložnej zmluvy. Podľa čl. 8. (Výkon záložného práva) ods. 8.1. zmluvy o zriadení záložného práva, v prípade, ak dlžník nesplní riadne a včas akúkoľvek zebepečovanú pohľadávku alebo jej časť, veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva niektorým zo spôsobov uvedených v bode 8.3. záložnej zmluvy. Podľa čl. 8. ods. 8.3. zmluvy o zriadení záložného práva veriteľ môže v rámci výkonu záložného práva predať záloh na dobrovoľnej dražbe, predať záloh spôsobom uvedným v bode 8.5. záložnej zmluvy (priamy predaj), alebo sa domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov (exekúcia). Dňa 11.10.2022 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 1 k zmluve o zriadení záložného práva, ktorým sa dohodli na zmene zmluvy o zriadení záložného práva v čl. 2 (Definície skratiek) ods. 2.11. (Pozemky), ods. 2.13. (Spoluvlastnícky podiel), ods. 2.17. (Záloh) a doplnili ods. 2.26 (Pozemky 2).

8. Podľa vyhlásenia v zmysle zo dňa 27.10.2022, žalovaný vyhlásil, že dňa 27.10.2022 boli z jeho bankového účtu vedeného v M. E., A. poukázané na účet vedený v D. J. A. K. E., A. peňažné prostriedky vo výške 520.859,30 eur za účelom splatenia pohľadávky D. J. A. K. E., A. voči klientovi – obch. spol. KOMPAKT REAL s.r.o. (žalobca) vzniknutej na základe úverovej zmluvy č. 299049-2018 uzatvorenej dňa 30.01.2019 v znení neskorších dodatkov (úverová zmluva 1) a úverovej zmluvy č. 313090-2020 uzatvorenej dňa 25.02.2020 (úverová zmluva 2). Žalovaný vyhlásil, že navrhuje a súhlasí s použitím peňažných prostriedkov poukázaných dňa 27.10.2022 v sume 520.859,30 eur na úplné splatenie pohľadávky D. J. A. K. E., A. voči klientovi z úverovej zmluvy 1 a úverovej zmluvy 2. Zároveň klient - obch. spol. KOMPAKT REAL s.r.o. (žalobca) vyhlásil, že súhlasí s použitím peňažných prostriedkov poukázaných zo strany žalovaného na splatenie jeho záväzku voči banke z úverovej zmluvy 1 a úverovej zmluvy 2.

9. Z listov vlastníctva č. XXXX A. I. XXX pre katastrálne územie H. E., obec H. E., okres Liptovský Mikuláš, vedených Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom tam uvedených nehnuteľností – pozemkov, stavieb a nebytových priestorov, ktoré sú predmetom zálohu, pričom v časti C: Ťarchy je vpísané záložné právo v prospech žalovaného v podiele 1/1, vklad povolený dňa 21.10.2022, V-4777/2022 a exekučné príkazy zriadením exekučného

záložného práva na nehnuteľnosti 352EX 3/25, 352EX 249/24 JUDr. Ivana Kapronczai Bratislava, Z-4056/2025, Z-2872/2024. V časti B: Vlastníci sú na listoch vlastníctva uvedené poznámky: oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou priameho predaja P-292/2023, oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe-V-4777/2022, záložný veriteľ: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, E., v zastúpení AK GRIŠČÍK & PARTNERS s.r.o., Bratislava, P-14/2026, oznámenie o dražbe (D 500725), ktorá sa koná dňa 18.03.2026 o 11.00 hod. na Obecnom úrade Vyšná Boca – 1. kolo dražby, dražobník: LICITOR group, a.s., Žilina, P-32/2026, P-33/2026 a pri nebytových priestoroch (list vlastníctva č. XXX) aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti 352EX 249/2024, JUDr. Ivana Kapronczai Bratislava, P-192/2024.

10. Z Oznámenia o dražbe (D 500725) zo dňa 11.02.2026 vyplýva, že na návrh žalovaného ako navrhovateľa dražby bude dražobník – obch. spol. LICITOR group, a.s., Žilina, konať dňa 18.03.2026 dražbu nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX A. I. XXX pre katastrálne územie H. E., obec Vyšná Boca, okres Liptovský Mikuláš, na Obecnom úrade Vyšná Boca, pričom uvedeného dňa sa uskutoční 1. kolo dražby. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená na základe znaleckého posudku č. 4/2026 dňa 20.01.2026 v znení jeho doplnenia č. 12/2026 zo dňa 27.01.2026 znalkyne L. A. F., z odboru stavebníctvo, vo výške 1.590.000 eur.

11. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podlˇa a 2 , v na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia sa popri na´lezˇitostiach zˇaloby podlˇa uvedie opi´sanie rozhoduju´cich skutocˇnosti´ odo^vodnˇuju ´cich potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´, opi´sanie skutocˇnosti´ hodnoverne osvedcˇuju´cich do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana a musi´ bytˇ z neho zrejme´, ake´ho neodkladne´ho opatrenia sa navrhovatelˇ doma´ha. K na ´vrhu musi´ navrhovatelˇ pripojitˇ listiny, na ktore´ sa odvola´va.

15. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podlˇa , prva´ veta a ods. 2 , su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojedna´vania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podlˇa § 151a Obcˇianskeho za´konni´ka, za´lozˇne´ pra´vo slu´zˇi na zabezpecˇenie pohlˇada ´vky a jej pri´slusˇenstva ty´m, zˇe za´lozˇne´ho veritelˇa opra´vnˇuje uspokojitˇ sa alebo doma´hatˇ sa uspokojenia pohlˇada´vky z predmetu za´lozˇne´ho pra´va (dˇalej len „za´loh“), ak pohlˇada´vka nie je riadne a vcˇas splnena´.

18. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

20. Podlˇa za´kona cˇ. o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch, v pri´pade, ak sa spochybnˇuje platnostˇ za´lozˇnej zmluvy alebo boli porusˇene´ ustanovenia tohto za´kona, mo^zˇe osoba, ktora´ tvrdi´, zˇe ty´m bola dotknuta´ na svojich pra´vach, pozˇiadatˇ su´d, aby urcˇil neplatnostˇ

drazˇby. Pra´vo doma´hatˇ sa urcˇenia neplatnosti drazˇby zanika´, ak sa neuplatni´ do troch mesiacov odo dnˇa pri´klepu okrem pri´padu, ak do^vody neplatnosti drazˇby su´visia so spa´chani´m trestne´ho cˇinu a za´rovenˇ ide o drazˇbu domu alebo bytu, v ktorom ma´ predcha´dzaju´ci vlastni´k predmetu drazˇby v cˇase pri´klepu hla´seny´ trvaly´ pobyt podlˇa osobitne´ho predpisu; v tomto pri´pade je mozˇne´ doma´hatˇ sa neplatnosti drazˇby aj po uplynuti´ tejto lehoty. V pri´pade spolocˇnej drazˇby bude neplatna ´ len ta´ cˇastˇ drazˇby, ktorej sa taky´to rozsudok ty´ka (§ 23).

21. Súd zdôrazňuje, že neodkladne´ opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je urcˇene ´ na riesˇenie situa´cii´, pri ktorých je potrebny´ ry´chly za´sah su´du, ry´chla u´prava pomerov stra ´n sporu. Predpokladom nariadenia neodkladne´ho opatrenia je, aby sa asponˇ osvedcˇila potreba neodkladnej u´pravy, o ktorej nemo^zˇu bytˇ va´zˇne pochybnosti, pricˇom ta´to u´prava sa musi´ javitˇ ako naliehava´. V zmysle ustanovenia , predpokladmi nariadenia neodkladne´ho opatrenia su´ osvedcˇenie do^vodnosti a trvania uplatnene´ho na´roku a naliehavostˇ potreby docˇasnej u´pravy pomerov stra´n sporu. Z charakteru neodkladne´ho opatrenia vyply´va, zˇe pred jeho nariadeni ´m nemusi´ su´d zistitˇ vsˇetky skutocˇnosti, ktore´ su´ potrebne´ pre vydanie konecˇne´ho rozhodnutia a pri ich zistˇovani´ nemusi´ bytˇ vzˇdy dodrzˇany´ forma´lny postup stanoveny´ na dokazovanie, cˇo pre kra´tkostˇ cˇasu zvycˇajne ani nie je dobre mozˇne´. Pre nariadenie neodkladne´ho opatrenia je nevyhnutne´, aby v na´vrhu na jeho nariadenie boli opi´sane´ rozhoduju´ce skutocˇnosti odo^vodnˇuju ´ce potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´, opi´sanie skutocˇnosti´ hodnoverne osvedcˇuju´cich do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu ´tˇ ochrana. K na´vrhu musia bytˇ pripojene´ listiny, na ktore´ sa navrhovatelˇ odvola´va. Listinne´ do^kazne´ prostriedky maju´ pri rozhodovani´ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia osobitny ´ vy´znam, kedˇzˇe su´d nevykona´va plnohodnotne´ dokazovanie. Su´dna prax vyzˇaduje i naplnenie podmienky, zˇe ujma povinne´ho nesmie bytˇ neprimerana´ vy´hode, ktoru´ nariadeni´m neodkladne ´ho opatrenia zi´ska druha´ strana. Predpokladom pre nariadenie pozˇadovane´ho neodkladne´ho opatrenia teda je, aby navrhovatelˇ osvedcˇil jednak potrebu bezodkladnej u´pravy pomerov sporovy ´ch stra´n ( ) a za´rovenˇ osvedcˇil do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma ´ poskytnu´tˇ ochrana ( ). Nedo^vodne´mu alebo neexistuju´cemu na´roku nemozˇno poskytnu´tˇ ochranu prostredni´ctvom neodkladne´ho opatrenia. Dokazovanie ma´ v konani´ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia povahu osvedcˇovania. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu. Osvedcˇene´ skutocˇnosti maju´ spl´nˇatˇ atribu´t vysokej pravdepodobnosti, čo v posudzovanom prípade nebolo súdom zistené.

22. Súd po preskúmaní návrhu ako aj označených a priložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho podľa zamietol. Procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy pomerov (zdržanie sa výkonu záložného práva), ktorá vyplýva zo skutočnosti blížiaceho sa termínu konania dobrovoľnej dražby jeho nehnuteľností dňa 18.03.2026 ako formy realizácie záložného práva zo strany žalovaného. Zo skutkových tvrdení žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva existencia právneho vzťahu medzi žalovaným ako veriteľom a intervenientom na strane žalobcu – A. B., ako dlžníkom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.09.2022, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal, že poskytne dlžníkovi pôžičku vo výške 710.000 eur. V zmluve o pôžičke, ktorej zmluvnou stranou bol mimochodom aj žalobca ako záložca, bol presne dojednaný spôsob poskytnutia pôžičky (. zmluvy), s ktorým vyslovili všetky zmluvné strany, veriteľ, dlžník aj záložca súhlas svojím podpisom na zmluve. Žalobca vo svojom na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia spochybnil platnostˇ po^zˇicˇky medzi žalovaným ako veriteľom a A. B. ako dlžníkom a vzhlˇadom na akcesoricku´ povahu zmluvy o zriadení záložného práva, v uvedenej su´vislosti namieta aj platnostˇ zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi ni´m a žalovaným. Žalobca dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia založil na tom, že zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom, nakoľko žalovaný neodovzdal ani nepreviedol peňažné prostriedky dlžníkovi, aby mu umožnil s nimi disponovať. Toto tvrdenie žalobcu nemal súd pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení osvedčené. Zmluvné strany v zmluve o pôžičke jasne a zrozumuiteľne definovali, akým spôsobom má dôjsť k poskytnutiu pôžičky. K jej poskytnutiu došlo tak, že žalovaný ako veriteľ podľa . ods. 5.1.1. zmluvy o pôžičke poskytol

dlžníkovi časť pôžičky rovnajúcej sa v tom čase akutálnemu zostatku nárokov D. J. A. K. E., a. s. voči záložcovi z úverových zmlúv, presne v zmluve špecifikovaných, a to bezhotovostným prevodom na účet banky za účelom zaplatenia týchto záväzkov a podľa čl. 5 ods. 5.1.2. zvyšnú časť pôžičky na účet dlžníka. S takýmto spôsobom poskytnutia pôžičky vyslovili všetky zmluvné strany výslovný súhlas. Samotný žalobca predloženým listinným dôkazom – vyhlásenie v zmysle zo dňa 27.10.2022 osvedčil, že žalovaný poskytol peňažné prostriedky vo výške 520.859,30 eur na účet D. J. A. K. E., a. s. za účelom splatenia pohľadávky banky voči záložcovi vzniknutej z úverových zmlúv č. 299049-2018 zo dňa 30.01.2019 a č. 313090-2020 zo dňa 25.02.2020. Súd mal osvedčené poskytnutie pôžičky minimálne vo výške 520.859,30 eur. Z uvedene´ho je zrejme´, zˇe penˇazˇne´ prostriedky poskytnute´ žalovaným v zmysle zmluvy o po^zˇicˇke boli poskytnute´ v su´lade s dohodnuty ´m spo^sobom poskytnutia po^zˇicˇky. Súd dáva do pozorosti aj vyhlásenie zmluvných strán v zmluve o pôžičke (. ods. 3.2.), podľa ktorého sa žalovaný ako veriteľ zaviazal, že poskytne dlžníkovi pôžičku najmä za účelom splatenia záväzkov záložcu z úverových zmlúv dlžníkom za záložcu. Z uvedeného je nepochybný a zrejmý účel a spôsob poskytnutia pôžičky. Taktiež podľa .2. zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že poukázaním platieb podľa bodu 5.1. zmluvy sa považuje pôžička za riadne poskytnutú, čo znamená, že ju veriteľ riadne poskytol a dlžník riadne prijal, a to bez ohľadu na vzťah medzi dlžníkom a záložcom. Už len z tohto dojednania je nepochybné, že pôžička sa považuje za riadne poskytnutú. Dokonca i podľa . ods. 5.3. zmluvy o pôžičke záložca vyhlásil, že súhlasí s tým, aby dlžník za neho plnil záväzky z úverových zmlúv voči D. J. A. K. E., A. z pôžičky spôsobom podľa bodu 5.1.1. zmluvy, pričom nároky medzi dlžníkom a záložcom vo vzťahu k tomuto plneniu budú vysporiadané osobitnou dohodou medzi dlžníkom a záložcom, ktorej uzavretie, neuzavretie alebo obsah nemá žiadny vplyv na platnosť a účinnosť tejto zmluvy. Z uvedeného dojednania je zrejmé, že dlžník výslovne súhlasil s poskytnutím pôžičky uvedeným spôsobom a vysporiadanie vzťahu medzi ním a záložcom bolo mimo vzťahu s veriteľom (žalovaným). Zvyšok prostriedkov do sumy 710.000 eur žalobca rozporoval, že neboli poskytnuté. Tieto skutočnosti súd pre krátkosť zákonnej lehoty, v ktorej rozhodnuje o neodkladnom opatrení, nemohol overiť, avšak osvedčené mal poskynutie pôžičky vo výške vyplatenej pohľadávky D. J. A. K. E., A. z úverových zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako dlžníkom a bankou ako veriteľom.

23. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že peňažné prostriedky neboli nikdy poskytnuté dlžníkovi a tento nemal nikdy ani záujem si peňažné prostriedky ako fyzická osoba sám pre svoju potrebu dočasne požičať a neboli mu ani poskytnuté, aby mohol s nimi disponovať ako s vlastnými. Podpísaním zmluvy o pôžičke dňa 20.09.2022 dlžík výslovne súhlasil so spôsobom poskytnutia pôžičky ako to bolo v zmluve o pôžičke zadefinované. S odstupom času tvrdiť, že dlžník nemal z tohto úkonu tak povediac „nič“, sa na účely osvedčovania pre potrebu rozhodnutia o neodkladnom opatrení, súdu javí ako účelové, a to najmä za súčasného osvedčenia tej skutočnosti, že hoci úverové zmluvy podpísal žalobca v pozícii dlžníka, jednou z podmienkou čerpania oboch úverov (aj podľa úverovej zmluvy č. 299049-2018 zo dňa 30.01.2019 aj podľa úverovej zmluvy č. 313090-2020 zo dňa 25.02.2020) bolo predloženie zmluvy o pristúpení k záväzku spoludlžníka L. A. B. banke, ktorého postavenie bolo v úverových zmluvách definované ako „pristupujúci dlžník“. Z uvedeného je zrejmé, že intervenient na strane žalobcu (A. B.) a zároveň dlžník zo zmluvy o pôžičke sa pristúpením k záväzku z úverových zmlúv dostal do pozície dlžníka z úverových zmlúv rovnako ako žalobca. Vyplatením pohľadávky banke zo strany žalovaného došlo teda k plneniu, z ktorého mal úžitok i dlžník zo zmluvy o pôžičke, teda nemožno sa stotožniť s tvrdením, že peňažné prostriedky z pôžičky poskytnuté veriteľom (žalovaným) neboli poskytnuté dlžníkovi pre jeho potreby. Súd opakovane zdôrazňuje, že zmluvné strany zmluvy o pôžičke súhlasili s takýmto spôsobom poskytnutia pôžičky. Rovnako súhlasili aj so splatnosťou pôžičky (hoci aj len niekoľko mesiacov po uzavretí pôžičky 31.03.2023) a s tým, že pohľadávka žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke bude zabezpečená záložným právom na majetok vo vlastníctve záložcu, v dôsledku čoho toho istého dňa 20.09.2022 uzavrel žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva. V súkromnom práve platí zásada zmluvnej voľnosti, ktorá znamená pre každého slobodu rozhodnúť sa či vôbec, s akými subjektami, s akým obsahom a v akej forme uzavrú zmluvy. Súd nemal v tomto štádiu konania pre účely osvedčovania skutočností dôležitých pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení osvedčené, že by zmluvná voľnosť ktorejkoľvek strany konania bola pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, či zmluvy o zriadení záložného práva obmedzená, prípadne že by existovali okolnosti, ktoré by strany konania nútili ku kontraktom, na ktoré neboli povinní. Je tak z vyššie uvedeného zrejme´, zˇe žalobca neosvedcˇil do^vodnostˇ svojho tvrdenia o existencii na´roku, cˇizˇe tvrdenia, zˇe po^zˇicˇka nebola poskytnuta´. Tvrdenia o tom, že uzatvorena´ zmluva o po^zˇicˇke je neplatným, či simulovaným právnym úkonom, žalobca v podanom na´vrhu neosvedcˇil. Nejde tak o

hodnoverne´ osvedcˇenie hmotnopra´vneho na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana prostredni ´ctvom neodkladne´ho opatrenia.

24. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že záložné právo žalovaného ku predmetu zálohu v majetku žalobcu zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi. Súd mal osvedčené, že zabezpečovaná pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi existuje, ak nie vo výške 710.000 eur, tak minimálne vo výške 520.859,30 eur. Záložné právo začal žalovaný realizovať titulom zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 20.09.2022, na základe ktorej sú predmetom zálohu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na liste vlastníctva č. XXXX A. I. XXX pre katastrálne územie H. E., obec H. E., okres Liptovský Mikuláš. Za´lozˇne´ pra´vo k nehnutelˇnostiam vo vlastni´ctve žalobcu vzniklo podlˇa § 151a, § 151e ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka za´pisom v katastri nehnutelˇnosti´, cˇo bolo osvedcˇene´ vy´pismi z listu vlastníctva cˇ. XXXX a č. XXX pre katastrálne územie H. E.. V posudzovanej veci za´lozˇne´ pra´vo na zabezpecˇenie pohlˇada´vky veritelˇa ako žalovaného vzniklo na zmluvnom za´klade. Povinnostˇ žalobcu ako za´lozˇcu strpietˇ vy´kon za´lozˇne ´ho pra´va je zakotvena´ v § 151m ods. 4 veta prva´ Obcˇianskeho za´konni´ka, podlˇa ktore´ho za´lozˇca je povinny´ strpietˇ vy´kon za´lozˇne´ho pra´va a je povinny´ poskytnu´tˇ za´lozˇne´mu veritelˇovi su ´cˇinnostˇ potrebnu´ na vy´kon za´lozˇne´ho pra´va. Súd opätovne zdôrazňuje princíp zmluvnej voľnosti, ktorá platí v súkromnom práve. Neboli osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali obmedzenie zmluvnej voľnosti pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva dňa 20.09.2022 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 11.10.2022. Súd zdôrazňuje, že za žalobcu ako záložcu v tom čase konal A. B. ako konateľ žalobcu, ktorý je osobou totožnou s osobou dlžníka zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.09.2022. Vy´konom za´lozˇne´ho pra´va sleduje veritelˇ (žalovaný) legiti´mny cielˇ, a to uspokojenie svojej pohlˇada´vky zo zmluvy o po^zˇicˇke spo^sobom dovoleny´m za´konom. Záložca, ktorý zakladá nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia nejakej pohľadávky, si musí byť vedomý dôsledkov uzavretia zmluvy, ktorá má zabezpečovací charakter, t.j. záložca si musí byť vedomý toho, že môže prísť o vlastníctvo v prípade, ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa pristúpiť k výkonu záložného práva. Záložná zmluva je bežným a často využívaným zebzepečovacím inštitútom v súkromnom práve, ktorého základným účelom je práve zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa zo strany dlžníka uspokojená nebude, záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa U´stavny´ su´d Slovenskej republiky v uzneseni´ zo dňa 24.09.2014, sp. zn. PL. , v ktorom posudzoval su´lad ustanovenia za´kona cˇ. o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch s cˇla´nkom 1 ods. 1 a cˇla´nkom 20 ods. 1 a 4 U´stavy Slovenskej republiky a cˇla´nkom 1 Dodatkove´ho protokolu k Dohovoru o ochrane lˇudsky´ch pra´v a za´kladny´ch slobo^d uviedol, zˇe podstatou dobrovolˇnej drazˇby v zmysle platnej pra´vnej u´pravy je dohoda vlastni´ka veci s drazˇobni´kom o drazˇbe urcˇite´ho predmetu. Vlastni´k veci mo^zˇe poveritˇ inu´ osobu, aby dala pokyn na vydrazˇenie veci, pricˇom Obcˇiansky za´konni´k vycha´dza z toho, zˇe samotne´ uzatvorenie zmluvy o zriadeni´ za´lozˇne´ho pra´va so sebou prina´sˇa mozˇnostˇ pre za´lozˇne´ho veritelˇa spenˇazˇitˇ za´loh prostredni´ctvom dobrovolˇnej drazˇby, pricˇom vystupuje ako za´stupca za´lozˇcu. Vzhlˇadom na to sa dobrovolˇna´ drazˇba odvi´ja od predcha´dzaju ´ceho u´konu vlastni´ka, ktory´ dal su´hlas na budu´ce spenˇazˇenie urcˇite´ho svojho majetku urcˇity ´m spo^sobom regulovany´m pra´vom (za´kon o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch) a pra´vna u´prava uklada´ povinnostˇ strpietˇ vy´kon dobrovolˇnej drazˇby nielen s taky´m za´lozˇny´m pra´vom, ktore´ vzniklo na za´klade zmluvy, ale aj s taky´m, ktore´ vzniklo zo za´kona. Za´lozˇny´ veritelˇ je opra´vneny´ navrhnu´tˇ vy´kon za´lozˇne´ho pra´va prostredni´ctvom dobrovolˇnej drazˇby aj bez exekucˇne´ho titulu prizna´vaju ´ceho mu zabezpecˇenu´ pohlˇada´vku vocˇi vlastni´kovi veci. Vlastni´kovi veci potom patri´ na ochranu vlastni´ckeho pra´va zˇaloba o neplatnostˇ dobrovolˇnej drazˇby.

25. Ohlˇadne preuka´zania potreby neodkladnej u´pravy pomerov žalobca do^vodil budúcim sporom, kde sa bude vo veci samej domáhať určenia, či tu záložné právo je alebo nie je, po vyriešení predbežnej otázky o neexistencii zabezpečovanej pohľadávky žalovaného voči obligačnému dlžníkovi, a ty´m, zˇe nenariadeni´m by na strane žalobcu nastal tˇazˇko napravitelˇny´ stav. Su´d vsˇak konsˇtatuje, zˇe ak nebola preuka´zana´ samotna´ existencia hmotnopra´vneho na´roku, toto podlˇa na´zoru su´du nesvedcˇi´ logicky ani o potrebe okamzˇite´ho za´sahu v podobe žalobcom navrhovanej u´pravy. V uvedenom pri´pade nemozˇno datˇ za pravdu žalobcovi, zˇe by tak bol nutny´ okamzˇity´ za´sah formou docˇasnej u´pravy vztˇahov medzi stranami sporu. Súd tiež uvádza, že napriek tvrdením skutočnostiam o neexistencii zabezpečovanej pohľadávky a napokon i neexistencii záložného práva, žalobca doposiaľ nepodal žalobu, ktorou by sa domáhal svojich nárokov voči žalobcovi, a to i napriek tomu, že ako vyplýva z listov vlastníctva č. XXXX A. XXX pre katastrálne územie H. E., už

v roku 2023 bola do listov vlastníctva vpísaná poznámka o oznámení o začatí výkonu záložného práva formou priameho predaja pod č. P-292/2023. Od roku 2023 hrozí žalobcovi predaj nehnuteľností v jeho vlastníctve z dôvodu výkonu záložného práva, pričom sa snaží nadvodiť dojem, že práve až v aktuálnom čase je nutný okamžitý zásah súdu, čomu súd pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrní v kontexte všetkých vyššie uvedených osvedčených skutočností v aktuálnom čase neuveril.

26. Za´kladnou procesnou povinnostˇou kazˇdej sporovej strany, teda aj žalobcu, je povinnostˇ oznacˇitˇ skutkove´ tvrdenia do^lezˇite´ pre rozhodnutie vo veci a podoprietˇ svoje tvrdenia do^kazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti ma´ za na´sledok procesnu´ sankciu, ktoru´ predstavuje zamietnutie na´vrhu. Konanie o nariadenie neodkladne´ho opatrenia podlˇa je kontradikto´rnym konani´m a su´d rozhoduju´ci medzi dvoma sporovy´mi stranami nemo^zˇe za stranu nahra´dzatˇ splnenie jej povinnosti, inak by dosˇlo k porusˇeniu za´sady rovnosti stra´n v konani´. Bez hodnoverne´ho osvedcˇenia hmotnopra´vneho na´roku procesna´ ochrana, akokolˇvek neodkladna ´ a naliehava´, nemo^zˇe obsta´tˇ. Nie je taktiezˇ pri´pustne´ prena´sˇatˇ procesnu´ aktivitu zo strany konania na su´d apelovani´m na za´vazˇnostˇ na´sledkov vy´konu za´lozˇne´ho pra´va, ktore´ taky´to charakter nepochybne maju´. Z obsahu na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia vyply´va, zˇe žalovaný chce realizovať vy´kon za´lozˇne´ho pra´va na za´klade zmluvy uzavretej so žalobcom a to postupom podlˇa Za´kona o dobrovolˇny´ch drazˇba´ch. Pra´vnym podkladom tohto vy´konu je teda samotna´ zmluva medzi sporovy´mi stranami, ako aj za´konna´ u´prava. Zmluvné strany sa v zmluve o zriadení záložného práva, konkrétne v . (Výkon záložného práva) dohodli, že v prípade, ak dlžník nesplní riadne a včas akúkoľvek zabezpečovanú pohľadávku, alebo jej časť, veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva niektorým zo spôsobov uvedených v tomto článku zmluvy, pričom jedným zo spôsobom výkonu záložného práva podľa zmluvy je aj predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Súd nemal osvedčené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné uzavrieť, že zmluva o zriadení záložného práva je neplatným právnym úkonom. Žalovaný z pozície záložného veriteľa postupuje v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva, keď vzhľadom na naplnenie podmienok realizácie záložného práva pristúpil k jeho výkonu. Predpokladom na tento postup zo strany žalovaného ako záložného veriteľa je riadne a včasné nesplnenie zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca v návrhu netvrdil, že by si dlžník svoju povinnosť voči žalovanému ako veriteľovi splnil a to ani čiastočne. Za´sah do vlastni´ckeho pra ´va žalobcu je v danom pri´pade realizovany´ na za´klade jeho vlastnej dispozi´cie, ktoru´ poskytol v zmluve o zriadení záložného práva k nehnutelˇnostiam a z na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia nevyply´vaju´ skutocˇnosti, ktore´ by relevantne spochybnˇovali platnostˇ tejto zmluvy, resp. ak takéto skutočnosti žalobca predostrel, súd ich vyhodnotil ako nedôvodné a pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení neosvedčené. Nad všetko uvedené k argumentácii žalobcu o prípadnom premlčaní pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi súd dáva do pozornosti ustanovenie , podľa ktorého ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo sa domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Su´d tak po presku´mani´ na´vrhu na nariadenie neodkladne ´ho opatrenia tento zamietol ako nedo^vodny´, nakolˇko tvrdenia žalobcu nemozˇno povazˇovatˇ za hodnoverne´ osvedcˇenie hmotnopra´vneho na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana prostredni ´ctvom neodkladne´ho opatrenia ( ).

27. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa a CSP, teda podľa zásady úspechu v spore, keď žalovaný bol v konaní úspešný a trovy by mu patrili, avšak podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevznikli. Súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď rozhodovanie o trovách konania najskôr podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane - žalovanému žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli, by bolo nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového procesu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.