Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/3/2025

Uznesenie

2

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXXX, XXX XX C., zastúpeného advokátom D. E. D., so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 42 307 597, proti žalovanému Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky so sídlom Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 17 058 520, zastúpenému advokátom JUDr. Martin Dianiška, LL.M., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

3

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

2

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 04. 2025 domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

2. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 30. 01. 2026 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu späťvzatia. Zároveň požiadal, aby žalobca nebol zaviazaný na úhradu trov protistrane z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodnil závažnou sociálnou a majetkovou situáciou žalobcu. Rovnako poukázal na to, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania nezasiahne do majetkovej sféry žalovaného. Právny zástupca žalovaného sa k späťvzatiu nevyjadril.

3. Podľa (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby podľa v celom rozsahu.

6. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

8. Žalobca v podanom späťvzatí žaloby žiadal súd, aby o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Právny zástupca žalobcu poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalobcu, do ktorej sa žalobca dostal spolu so svojou rodinou po skončení pracovného pomeru u žalovaného, kedy sa mu nepodarilo nájsť si zamestnanie.

9. V danom prípade je súd toho názoru, že dôvody prezentované žalobcom ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle nie je možné subsumovať pod uvedené zákonné ustanovenie. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle uvedeného ustanovenia možno považovať najmä dôvody majetkové, sociálne, osobné, zárobkové, či iné pomery všetkých strán sporu. Teda nielen tej strany, ktorú by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá. Použitie ustanovenia je v praxi teda výnimočné a musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, ktoré súd v tomto konaní nevzhliadol. Žalobca však okrem návrhu aplikácie dotknutého zákonného ustanovenia dôvodnosť svojho návrhu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, keď údaje o tom aký má zostatok na bankovom účte v januári 2026 a prehľad transakcií na účte z mesiaca december 2025, nezodpovedajú jeho nemajetnosti resp. dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktoré by ho súd na náhradu trov konania zaviazať nemal. Vzhľadom na výnimočný charakter ustanovenia je nevyhnutné pristupovať k jeho výkladu a aplikácii s náležitou opatrnosťou a preferovať reštriktívnu interpretáciu. Aplikácia je možná len vo výnimočných prípadoch a je namieste skôr reštriktívny výklad, keďže ide o odchýlku zo zásady úspechu ( ), ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ) (porovnaj NS SR, ). Ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (bližšie Ivančo, M., Ivanko, D. a kol. , Komentár, 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, s. 664). Samotná skutočnosť, že jedna zo strán – žalobca je osoba s nízkym príjmom, nie je sama osebe dôvodom pre nepriznanie náhrady trov (bližiše napr. NS ČR, ). 10. Na základe vyššie uvedených skutočností súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania je podľa potrebné skúmať procesnú zodpovednosť strán sporu na zastavení konania. Náhrada trov konania patrí protistrane tej strany, ktorá zastavenie konania zavinila. Zavinenie sa pre potreby rozhodovania o trovách konania posudzuje z procesného hľadiska a nie z hľadiska hmotného práva. Žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, ako aj judikatúru vyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej v zásade platí, že ak žalobca vezme žalobu späť z iného dôvodu, než pre určité správanie žalovaného, procesne zavinil zastavenie konania (k uvedenému pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 08. 2010, sp. zn. ).

11. Keďže žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu t.j. nie pre správanie sa žalovaného po podaní žaloby, procesne zavinil zastavenie konania, a preto podľa súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodovať vyšší súdny úradník s poukazom na ustanovenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

2

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.