Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/168/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Ščury, PhD., Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovanej: D. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, žalobcom označená ako zastúpená Slovenskou republikou – Okresný úrad Žilina, majetkovoprávny odbor, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -54 zo dňa 01.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (výrokom I.) súd prvej inštancie konanie zastavil a (výrokom II.) žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2025 domáhal sa žalobca proti označenej žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele KNE č. 326 – trvalý trávny porast o výmere 183 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom pre kat. úz. C., obec C., okres H.. Žalobca navrhol vykonať vyporiadanie tak, že parcela č. KNE č. 326 bude prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobca bude zaviazaný povinnosťou vyplatiť žalovanej sumu 1 667,50 EUR titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom označená žalovaná je vedená na LV č. XXXX pod B2 ako E. D. (F. G.), nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX. Z lustrácie Registra obyvateľov SR vyplýva, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX. Z oznámenia D. D. I. mal súd prvej inštancie zistené, že predmetom dedičského konania je aj nehnuteľnosť KNE č. 326 – trvalý trávny porast o výmere 183 m2 na LV č. XXXX, kat. úz. C., kde je poručiteľka zapísaná pod B2 v podiele 1/3. O stave dedičského konania po menovanej predložil dôkaz aj samotný žalobca (č. l. 36 spisu). Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX, t. j. pred začatím súdneho sporu. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto súd s poukazom na ust. , a 2 konanie voči žalovanej zastavil. 3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s , konštatujúc, že žalobca tým, že žaloval nespôsobilý subjekt, procesne zavinil zastavenie konania. Žalovanej by prináležala náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom na skutočnosť, že je neexistujúci subjekt, v konaní jej žiadne trovy nevznikli, ani vzniknúť nemohli, preto súd žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal.

4. Včas podaným odvolaním domáha sa žalobca zrušenia napadnutého uznesenia, vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal riadne odstrániteľnou procesnou podmienkou. Žalobca so žalobou doložil všetky potrebné dokumenty, ktorými sa snažil preklenúť právne uvažovanie súdu. Vytýka súdu prvej inštancie, že neučinil dopyt za účelom zistenia právnych nástupcov – dedičov po nebohej D. E., F. G.. Pokiaľ by tak súd prvej inštancie z úradnej moci počas kontaktu s notárom urobil, tak by zistil, že notár vykonáva odúmrť, a teda jediným dedičom je štát Slovenská republika. Žalovaná D. E., F. G., zomrela bez právnych nástupcov. 6. Neznáma spoluvlastníčka D. E., F. G., nemá dedičov, čo žalobca zistil pri dopyte na notársky úrad D. I. a preto uviedol, že ju zastupuje, a teda za ňu koná v rámci odúmrti Slovenská republika, a to konkrétne Okresný úrad Žilina – majetkovoprávny odbor. Žalobca nemal ako inak označiť žalovanú, pretože nemohol žalovať Slovenskú republiku v rámci odúmrti, nakoľko táto ešte nededila po D. E., F. G.. Nie je totiž skončené dedičské konanie. 7. Z rovnakého dôvodu žiadal súd prvej inštancie, aby pripojil dedičský spis Okresného súdu Žilina sp. zn. , z ktorého by mal súd prvej inštancie jednoznačne ustálený okruh dedičov, a teda aj okruh pasívne vecne legitimovaných subjektov. Žalobca nebol súdom vyzvaný, aby poskytol akékoľvek informácie k žalovanej, ktoré by súd potreboval. Ak by súd žalobcu okamžite vyzval, žalobca by na jeho výzvu reagoval a navštívil by príslušného notára. 8. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal ustálený okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania, tak mu nič nebránilo v tom, aby prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania po D. E., F. G., ak sa domnieval, že v danom štádiu konania nemôže jej záujmy hájiť Slovenská republika, ktorá je jej jediným dedičom. 9. Keďže žalovaná D. E., F. G., ako neznáma spoluvlastníčka na sporné nehnuteľnosti mohla byť označená aj druhovým označením v zmysle rozhodnutia NS SR ako „neznámy právny nástupca po neznámom vlastníkovi D. E., F. G., bytom na neznámom mieste, v zast.: SR v zast.: Okresný úrad Žilina – majetkovoprávny odbor, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina“. Takéto označenie vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2016, v zmysle ktorého: cit. „Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinností, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke í nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..., zast. Slovenským pozemkovým fondom...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.“

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), vec preskúmal v rozsahu v z dôvodov vymedzených v a CSP a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) uznesenie súdu prvej inštancie pri aplikácii potvrdil ako vecne správne.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vydanie uznesenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie, vrátane výroku o náhrade trov konania, náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia konajúceho súdu prvej inštancie a preto naň v celom rozsahu a v podrobnostiach v súlade s úpravou poukazuje.

12. Odvolací súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne napr. sp. zn. , , , ). 13. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytnúť žiadne nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (obdobne sp. zn. ).

14. Vo väzbe k vznesenej odvolacej argumentácii a na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že ustanovenie ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania ako jednu zo základných procesných podmienok konania; jej nedostatok v čase začatia konania (t. j. v deň doručenia žaloby alebo doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu) má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť.

15. Spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, t. j. procesnú spôsobilosť, má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon výslovne priznáva. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Procesnú subjektivitu má teda len ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením, stráca ju svojou smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

16. Nedostatok procesnej subjektivity žalovanej už v čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatok procesných podmienok konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania. Keďže v tomto prípade zistený nedostatok nie je možné odstrániť opravou ani doplnením, pretože nejde o vadu žaloby spočívajúcu v jej nesprávnosti alebo neúplnosti, súd prvej inštancie postupoval správne, keď voči žalovanej s chýbajúcou procesnou subjektivitou konanie bez ďalšieho zastavil.

17. Odvolacia argumentácia nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd ju v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodnú, vychádzajúc z nasledovných úvah.

18. Odvolateľ namieta, že súd za účelom zistenia právnych nástupcov – dedičov po žalovanej D. E. neučinil dopyt na notára (zistil by tak, že žalovaná zomrela bez právnych nástupcov a jediným „dedičom“ je Slovenská republika), nepripojil si napriek žiadosti žalobcu notársky spis, nevyzval žalobcu, aby poskytol informácie k žalovanej atď.

19. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie nebol povinný pripojiť si dedičský spis sp. zn. , učiniť dopyt za účelom zistenia právnych nástupcov po nebohej žalovanej, nakoľko zo zistení súdu prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalobcom označená žalovaná – D. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX (t. j. cca 12 rokov pred podaním žaloby). Žalovaná tak už v čase začatia konania (preukázateľne) nemala právnu subjektivitu, nestala sa teda nikdy de iure stranou sporu, a preto súd nebol povinný (ale ani oprávnený) v konaní „pokračovať“ s jej právnymi nástupcami (ako to predpokladá ust. ), resp. za týmto účelom vykonávať ex offo akékoľvek zistenia. 20. Z rovnakého dôvodu je nutné ako nedôvodnú označiť aj námietku odvolateľa, podľa mienky ktorého, cit.: „Pokiaľ súd nemal ustálený okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania, tak mu nič nebránilo v tom, aby prerušil konanie do právoplatného skončenia dedičského konania po D. E., F. G., ak sa domnieval, že v súčasnom štádiu konania nemôže jej záujmy hájiť SR, ktorá je zároveň jej jediným dedičom na základe odúmrte“. Odvolací súd akcentuje, že súdu neprináleží namiesto strany sporu ustaľovať okruh žalovaných. Pasívna vecná legitimácia je daná hmotnoprávnymi predpismi. Napokon, z dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť za stanovenie okruhu strán sporu nesie práve žalobca. Pre prerušenie konania v zmysle nebol splnený žiaden zo zákonom taxatívne určených dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci zomrela žalovaná ešte pred začatím konania vo veci samej, nebol splnený predpoklad pre postup súdu v intenciách ust. (aplikovateľného len v situácii, že strana sporu zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne

skončí) vo väzbe na ust. , t. j. prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohej D. E..

21. Odvolateľ zastáva názor, že žalovanú zastupuje a za ňu koná Slovenská republika (konkrétne Okresný úrad Žilina – majetkovoprávny odbor) z dôvodu, že táto nemá dedičov. Odvolací súd udáva, že Slovenská republika (resp. Okresný úrad Žilina – majetkovoprávny odbor) nemôže „zastupovať“ neexistujúci subjekt. Elementárnym predpokladom vzniku právneho vzťahu zastúpenia je existencia zástupcu aj zastúpeného. Nad rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd dodáva, že pokiaľ nenadobudne dedičstvo žiaden dedič, prípadne štátu nie titulom dedenia (ako to nesprávne uvádza v odvolaní odvolateľ, označujúc Slovenskú republiku za dediča žalovanej), ale na základe osobitného právneho nástupníctva. Štát je v prípade odúmrti účastníkom dedičského konania a nie „zástupcom“ poručiteľa.

22. Odvolateľ zdôrazňuje, že žalovaná D. E., F. G., cit.: „ako neznáma spoluvlastníčka na spornej nehnuteľnosti mohla byť označená aj druhovým označením neznámy právny nástupca po neznámom vlastníkovi D. E., F. G., bytom na neznámom mieste atď.“. Žalobca v danej súvislosti poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.03.2016, ktoré v podrobnostiach v odvolaní cituje (tak, ako sú obsiahnuté v bode 9. tohto uznesenia).

23. Odvolaciemu súdu sú známe závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnuté v označenom rozhodnutí sp. zn. . Odvolateľ však opomína zásadnú skutočnosť a tou je, že fikcia subjektivity nezisteného vlastníka trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy, prípadne ďalšie verejné listiny a potvrdenia) jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 24. Odhliadnuc od uvedeného je v potrebné v danej veci zdôrazniť, že pojem „nezistený/ neznámy vlastník“ je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným/neznámym vlastníkom), u ktorých možno vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu (nezisteného/neznámeho vlastníka), pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon prizná. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. 25. Odvolací súd akcentuje, že v prípade žalovanej sa však nejednalo o „nezisteného/ neznámeho vlastníka“, resp. spoluvlastníka, ale od počiatku v zmysle zistení plynúcich z LV č. XXXX, kat. úz. C. (č. l. 6 spisu), bola žalovaná identifikovateľná osoba, a to ako adresou pobytu (XXX XX C. H. XX), tak aj menom a priezviskom (E. D., F. G.), ako aj dátumom narodenia (XX.XX.XXXX). Z uvedeného dôvodu nie je správna úvaha odvolateľa, podľa ktorej mal súd prvej inštancie postupovať podľa zmieňovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2016, ktorého závery sú žalobcom v podrobnostiach citované v odvolaní.

26. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi – , ktoré neboli odvolateľom vo väzbe k danému výroku produkované) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto by mala žalovaná voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Osobe bez procesnej subjektivity však súd nemohol priznať nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd (formálne) rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )