Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-34Sa-5-2023.pdf
PDF · 125.2 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-34Sa/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 02. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi ani žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 31. 03. 2022 si žalobca uplatnil nárok na invalidný dôchodok od 24. 01. 2022. Žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - 1. zo dňa 15. 08. 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie I“) podľa § 70 ods. 1, § 82, § 293dx a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) od 24. 01. 2019 priznaný invalidný dôchodok v sume 104,10 EUR mesačne, podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01. 01. 2020 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 108,40 EUR mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení od 01. 01. 2021 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 112,80 EUR mesačne. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 15. 08. 2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie II“) podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšila žalobcovi sumu invalidného dôchodku od 17. 02. 2021 na 138,90 EUR mesačne a podľa § 82 zákona o sociálnom poistení od 01. 01. 2022 na sumu 140,80 EUR mesačne. Podkladom pre vydanie prvostupňových rozhodnutí I a II bol odborný posudok o invalidite zo dňa 31. 03. 2022, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín, v zmysle ktorého je žalobca podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 50 % od 05. 05. 2017 a zvýšená z 50 % na 60 % od 17. 02. 2021.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu II podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom. Nesúhlasil so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, pretože v odbornom posudku neboli zohľadnené všetky vyšetrenia z onkológie, neurológie a pľúcnej ambulancie. Žalobca poukázal na svoje zhoršujúce sa zdravotné ťažkosti, nemožnosť zaradiť sa plne do pracovného procesu a finančnú tieseň. Vyjadril aj nesúhlas s vypočítanou výškou invalidného dôchodku. Žiadal, aby Sociálna poisťovňa zvýšila mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na viac ako 70 %.
3. O podanom odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa konajúc generálnym riaditeľom (ďalej aj „odvolací orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. 02. 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený dňa 04. 10. 2022 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia. V zmysle § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení bol posúdený zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, na základe zdravotnej dokumentácie (predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov) popísanej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 17. 02. 2023. Posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobcu na základe dostupnej lekárskej dokumentácie a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 % od 05. 05. 2017 a 60 % od 17. 02. 2021. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím od 05. 05. 2017 bola vredová choroba gastroduodena, operovaná forma, ktoré posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly X - choroby tráviacej sústavy, oddielu B - choroby žalúdka, položky 2 – stavy po operáciách žalúdka (resekcia, spojkové operácie, vagotómia), písmena c) - s ťažkou poruchou výživy a podstatným znížením výkonnosti organizmu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 % a od 17. 02. 2021 je rozhodujúcim zdravotným postihnutím dobre až stredne diferencovaný rohovatejúci dlaždicovobunkový karcinóm retromolárnej oblasti vpravo T2N0M0, št. 1, IHC p 16 pozit/ histologizovaný 28. 01. 2021, stav po resekcii tumoru (február 2021), ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddielu B - sluch, položky 9 - zhubné nádory v oblasti hlavy a krku (nádory jazyka, tonzíl a nosohltana), písmena c) - po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 50 %. Posudkový lekár určil aj iné zdravotné postihnutia odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % od 17. 02. 2021 podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Na základe uvedeného odvolací orgán uzavrel, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na nárok žalobcu na invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia a ďalšie vymeriavacie základy, hodnotiteľné pre nárok a pre určenie sumy invalidného dôchodku, neboli preukázané. Žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie invalidného dôchodku, nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok žalobcovi patrí v nezmenenej sume.
Správna žaloba – žalobné body
4. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálne poisťovne. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/25/2019 zo dňa 30. 01. 2020 a namietal, že Sociálna poisťovňa nevykonala nápravu. Opísal svoje zdravotné ťažkosti a žiadal o spravodlivé posúdenie svojho zdravotného stavu.
K žalobe priložil lekársku správu z pneumologického vyšetrenia z 03. 05. 2023, neurologického vyšetrenia z 03. 05. 2023, ORL vyšetrenia v krčnej ambulancii ÚVN SNP Ružomberok dňa 30. 01. 2023, gastroenterologického vyšetrenia z 12. 08. 2022.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
5. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala na skutkových a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia a uviedla, že žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkový stav bol v prípade žalobcu objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. V prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobca možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu.
Relevantná právna úprava, z ktorej správny súd vychádzal
6. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
8. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
9. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
11. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
12. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
13. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
14. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
15. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení; ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
16. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
17. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
18. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
19. Podľa § 195 ods. 1, 2, 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (4) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
20. Podľa § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
21. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
22. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“); správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
25. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
26. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Konanie pred správnym súdom, posúdenie veci správnym súdom
28. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-34Sa/5/2023.
29. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho aj obsahom úplného administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej v zmysle podanej správnej žaloby, v súlade s § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP, nakoľko nezistil jej dôvodnosť.
30. Medzi účastníkmi nemožno nájsť zhodu ohľadne miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zásadným zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári správne postupovali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, či zohľadnili všetky lekárske správy obsiahnuté v posudkovej dokumentácii, či dostatočne odôvodnili určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti žalobca žiadal určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu stáleho zhoršovania jeho zdravotného stavu, pričom poukazoval na závery ním predložených lekárskych správ a namietal nezohľadnenie všetkých lekárskych nálezov.
31. V zmysle právnej úpravy v zákone o sociálnom poistení jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
32. Posúdenie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyriešením medicínskych otázok a zákon o sociálnom poistení ho zveruje posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správny súd preskúmava odborné lekárske posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o nárokoch na invalidný dôchodok, z toho hľadiska, či tieto sú úplné, objektívne, logické, presvedčivé, preskúmateľné, či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske
správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť. V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia II a napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobcu. Správny súd zvýrazňuje § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2023), keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, keďže nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle § 135 ods. 2 SSP, t. j. nešlo o iné konanie vyjadrené v § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
33. Posudkový lekár príslušnej pobočky vo svojom odbornom posudku o invalidite z 31. 03. 2022 vychádzal najmä z nasledovných lekárskych správ žalobcu: gastroenterologické vyšetrenie 05. 05. 2017, 02. 05. 2018, 12. 06. 2019; pľúcne vyšetrenie 30. 08. 2017, 04. 04. 2018, 02. 05. 2018; prepúšťacia správa z kliniky ORL UVN Ružomberok 11. 02. 2021 - 22. 02. 2021; ORL vyšetrenie 29. 03. 2021, 31. 05. 2021, 13. 12. 2021; gastroenterologické vyšetrenie 19. 03. 2021, 09. 07. 2021; pneumologické vyšetrenie 04/2021, 08/2021, 01. 11. 2021; neurologické vyšetrenie 09. 07. 2021, 11. 11. 2021, 02. 02. 2022. Na základe týchto podkladov dospel k určeniu choroby – skvamocelulárny karcinóm retromolárne I. dx, T1N0M0, G2, stp. resekcii tumoru 02/2021; vredová choroba gastroduodena, stp. op. liečbe – pyloroplastika (1986); malá kĺzavá hiatová hernia, GERD SM I; chronická obštrukčná choroba pľúc FEV od 70 %; chronický VAS L oblasti. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár pobočky určil na deň 05. 05. 2017 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil vredovú chorobu gastroduodena, ktoré zaradil do kapitoly X - choroby tráviacej sústavy, oddielu B - choroby žalúdka, položky 2 – stavy po operáciách žalúdka (resekcia, spojkové operácie, vagotómia), písmena c) - s ťažkou poruchou výživy a podstatným znížením výkonnosti organizmu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 %). Iné zdravotné postihnutia, ktoré by zakladali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 05. 05. 2017 posudkový lekár pobočky neurčil. Od 17. 02. 2021 určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie zhubný nádor ústnej dutiny, ktoré zaradil do kapitoly VII - choroby zmyslových orgánov, oddielu B - sluch, položky 9 - zhubné nádory v oblasti hlavy a krku (nádory jazyka, tonzíl a nosohltana), písmena c) - po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po dvoch rokoch), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z percentuálneho rozpätia 30 % až 50 %). Posudkový lekár ostatné ochorenia od 17. 02. 2021 vyhodnotil ako iné zdravotné postihnutia, ktoré zakladajú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. V rámci pracovnej rekomandácie určil obmedzenia pracovného prostredia vhodného pre žalobcu (bez fyzicky náročných prác, práce vo výškach, v nevhodných klimatických podmienkach, práce s chemikáliami).
34. Posudkový lekár príslušnej pobočky nevyhovel odvolaniu žalobcu a následne došlo k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom ústredia, ktorý pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadňoval všetky správy z vyšetrení žalobcu nachádzajúce sa v posudkovom spise od roku 1986 až po posledné žalobcom predložené lekárske nálezy z roku 2022, pričom zohľadňoval aj v odvolacom konaní doložené lekárske správy z ORL vyšetrenia 01. 08. 2022, gastroenterologického vyšetrenia 12. 08. 2022, pneumologického vyšetrenia 12. 05. 2022, neurologického vyšetrenia 12. 05. 2022. V odbornom lekárskom posudku z 17. 02. 2023 je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie od 05. 05. 2017 uvedené – vredová choroba gastroduodena so zaradením do kapitoly X., oddielu B, položky 2, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s ohodnotením miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. Iné zdravotné postihnutia, ktoré by zakladali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 05. 05. 2017 posudkový lekár ústredia neurčil. Od 17. 02. 2021 určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie dobre až stredne diferencovaný rohovatejúci dlaždicovobunkový karcinóm retromolárnej oblasti vpravo T2N0M0, št. 1, IHC p 16 pozit/ histologizovaný 28. 01. 2021, stav po resekcii tumoru (február 2021), ktoré zaradil do kapitoly VII, oddielu B, položky 9, písmena c), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Posudkový lekár ústredia určil od 17. 02. 2021 aj iné zdravotné postihnutia, ktoré zakladajú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. V posudku posudkový lekár ústredia vyčerpávajúcim spôsobom komplexne zhodnotil jednotlivé ochorenia žalobcu, s popisom ich vývoja a každému posudkovo významnému ochoreniu určil aj zaradenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár ústredia podrobne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k určeniu rozhodujúcich zdravotných postihnutí a k priradeniu im zodpovedajúcej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. V rámci pracovnej
rekomandácie posudkový lekár ústredia určil obmedzenia pracovného prostredia vhodného pre žalobcu (bez prác s karcinogénnymi látkami, bez možnosti pravidelného stravovania) a ako vhodné určil práce primerané vzdelaniu na skrátený úväzok.
35. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o invalidný dôchodok bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa ako aj pred odvolacím orgánom zo strany posudkových lekárov posudzovaný jeho zdravotný stav. Výsledkom ich posudkovej činnosti bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa odborný posudok o invalidite zo dňa 31. 03. 2022 a pred odvolacím orgánom odborný lekársky posudok zo dňa 17. 02. 2023. Tieto odborné lekárske posudky sa stali základom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo v oboch posudkoch určené zhodne od 05. 05. 2017, taktiež zhodne bola určená zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia od 17. 02. 2021, tieto rozhodujúce zdravotné postihnutia boli totožne zaradené aj podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s priradením rovnakej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, pričom zhodne došlo aj k zvýšeniu percentuálnej miery o 10 % za ostatné ochorenia od 17. 02. 2021. Objektivizovaný zdravotný stav žalobcu odbornými vyšetreniami tak podľa posudkových lekárov podmieňuje hodnotenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (za rozhodujúce zdravotné postihnutie) od 05. 05. 2017 a 60 % od 17. 02. 2021 (50 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie a 10 % za ostatné pridružené ochorenia), čo je v súlade s hodnotením podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.
36. Určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, posúdenie jeho rozsahu a následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj posúdenie určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správny súd medzi závermi posudkových lekárov a odborných lekárov k dátumu právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu nezistil rozpory, a preto z nich vychádzal. Podľa zistenia správneho súdu posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárske správy, vyšetrenia, nálezy, ktoré mali k dispozícii, preto posudkoví lekári pobočky i ústredia úplne vyhodnotili a posúdili zdravotný stav žalobcu k momentu, aký tu bol k dátumu, kedy vykonali posudzovanie zdravotného stavu.
37. Žalobca namietal, že došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Správny súd sa stotožnil so závermi odvolacieho orgánu aj orgánu verejnej správy prvého stupňa ohľadom posúdenia zdravotných ťažkostí žalobcu, vyplývajúcich z predloženej zdravotnej dokumentácie obsiahnutej v posudkovom spise. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu a poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári prihliadali komplexne na všetky zdravotné ťažkosti žalobcu, ktoré vyplývali z lekárskych správ, ktoré mali k dispozícii, a dospeli k zhodnému záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, jeho zmene, aj o miere poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Subjektívne pocity účastníka konania podľa zákona o sociálnom poistení nie sú takou okolnosťou, ktorú by posudkový lekár mal vziať do úvahy. V predložených lekárskych správach a nálezoch ošetrujúci lekári spravidla uvádzajú aj subjektívne vnímanie ochorenia resp. zdravotného postihnutia účastníka konania. Následne sú vymedzené objektívne klinické zistenia a na základe toho sú v lekárskych nálezoch a správach stanovené diagnostické závery. Z takto stanovených záverov vychádzali aj posudkoví lekári pobočky a ústredia v predmetnej veci žalobcu.
38. Žalobca vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Žiline v rozsudku sp. zn. 25Sa/25/2019 zo dňa 30. 01. 2020. Správny súd po oboznámení sa s uvedeným rozsudkom zistil, že ním bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 07. 2019 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že žalovaná opätovne prostredníctvom posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie posúdi invaliditu žalobcu, zohľadní aj jeho odborné lekárske nálezy a správy z hospitalizácie, na základe čoho opätovne stanoví termín vzniku invalidity, prípadne aj s použitím § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovanej správny súd vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu ohľadne dátumu vzniku invalidity s poukazom na to, že žalovaný trpí chronickou vredovou chorobou gastroduodena od roku 1982, teda zostalo sporné, či mu nebolo možné určiť dátum vzniku invalidity aj 3 roky spätne od uplatnenia nároku (09. 05. 2008) v zmysle § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Následne žalovaná konajúc generálnym riaditeľom vydala dňa 10. 07. 2020 rozhodnutie, ktorým žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 09. 05. 2018 zamietla, a to po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý v odbornom
lekárskom posudku o invalidite z 21. 04. 2020 uzavrel, že po opätovnom zhodnotení zdravotného stavu na podklade všetkých doložených odborných lekárskych vyšetrení je možné ustáliť dátum vzniku invalidity od 05. 05. 2017, a to na podklade gastroenterologického vyšetrenia. Obdobie rokov 2014, 2015 a 2016 nebolo dokumentované odbornými lekárskymi vyšetreniami. Žalobca nesplnil jednu z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 zákona o sociálnom poistení, nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia k 05. 05. 2017 (len 11 rokov a 316 dní). Uvedené rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 10. 07. 2020 nie je predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci, keďže išlo o rozhodnutie o inej, skoršej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Je potrebné uviesť, že vo veci o skoršej žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok Sociálna poisťovňa, ústredie žiadosťou zo dňa 30. 03. 2020 žalobcu žiadala o predloženie odborných lekárskych nálezov o jeho zdravotnom stave aj za obdobie rokov 2014, 2016 a 2017, avšak tieto žalobca nepredložil.
39. Správny súd uvádza, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Súčasne správny súd má za to, že odvolací orgán a orgán verejnej správy prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie na posúdenie žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevykonal dokazovanie žalobcom spolu so správnou žalobou predloženými listinami (lekárska správa z pneumologického vyšetrenia z 03. 05. 2023, neurologického vyšetrenia z 03. 05. 2023, ORL vyšetrenia v krčnej ambulancii ÚVN SNP Ružomberok dňa 30. 01. 2023, gastroenterologického vyšetrenia z 12. 08. 2022), nakoľko niektoré z nich boli zohľadnené v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia ako súčasť posudkovej dokumentácie (gastroenterologické vyšetrenie z 12. 08. 2022), niektoré nespadajú do obdobia pred nadobudnutím právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovanej (lekárska správa z pneumologického vyšetrenia z 03. 05. 2023, neurologického vyšetrenia z 03. 05. 2023). Pokiaľ ide o lekársku správu z ORL vyšetrenia v krčnej ambulancii ÚVN SNP Ružomberok dňa 30. 01. 2023, túto žalobca žalovanej nepredložil v priebehu odvolacieho konania tak, ako to vyžaduje § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Žalobca nepredložil žiadne také lekárske správy, ktoré by spochybňovali závery v uvedených posudkoch posudkových lekárov v čase ich vypracovania.
40. Správny súd považuje za potrebné opakovane dodať k žalobným dôvodom žalobcu, že odborná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobcu z medicínskeho hľadiska patrí do kompetencie posudkových lekárov a súd nie je odborne vybavený k tomu, aby takúto medicínsku otázku zhodnocoval. Správny súd v rámci podanej správnej žaloby preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového a odvolacieho orgánu ako aj to, či boli vzaté do úvahy všetky podklady potrebné pre rozhodnutie odvolacieho orgánu a prvostupňového orgánu, či odborné lekárske posudky reflektovali na doložené lekárske správy, vyšetrenia, čo podľa názoru správneho súdu bolo splnené, a preto nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Správny súd dodáva, že žalobca môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a v rámci tohto konania doložiť aktuálne lekárske správy z vyšetrení týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, pokiaľ došlo k nejakej zmene k horšiemu.
41. S ohľadom na vyššie uvedené považoval správny súd po preskúmaní veci lekárske posudky posudkových lekárov za logické a presvedčivé, podložené závermi zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pretože bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci, keď po posúdení zdravotných ťažkostí žalobcu a miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť správne skonštatovalo, že nebol dôvod na priznanie invalidného dôchodku vo zvýšenej sume žalobcovi, pretože nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalobcu odôvodňoval určenie vyššej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne preto odvolací orgán odmietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd žalobu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené podmienky na priznanie práva na náhradu trov konania žalovanej podľa § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.