Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/78/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júla 2021 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného

Z. D.,

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom N. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 24.05.2021 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa , Tr. zák. a sa návrh odsúdeného Z. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 09.10.2020 a trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22.05.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 18.12.2020 zamieta.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 09.10.2020 bol Z. D. odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22.05.2020 bol Z. D. odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na §§ 138 písm. d) a 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom za súčasného uloženia primeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov v skúšobnej dobe.

Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 18.12.2020 bolo vyslovené jeho neosvedčenie sa v tejto skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol odsúdený Z. D. podľa a , Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedených trestov. Podľa Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia. V jej písomných dôvodoch uviedol,

že u odsúdeného nepovažuje za splnené obidve materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal na postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, ktorý je len čiastočne kritický, s čím súvisí aj čiastočné plnenie programu zaobchádzania v častiach edukácia, aktivity vo voľnom čase a vzťah s vonkajším svetom. Resocializačná prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá pri strednom riziku jeho recidívy trestnej činnosti. Podľa hodnotenia ústavu preto odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré riaditeľ ústavu ani neodporučil. Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal ani s trestnou minulosťou odsúdeného, keď sa dopustil tej istej trestnej činnosti v rozmedzí niekoľkých mesiacov. Doteraz uložené tresty nesplnili u neho svoj výchovný charakter. Preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre svoje rozhodnutie.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť jeho názoru len v tom, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody (súčtu pomerných častí oboch uložených trestov odňatia slobody).

Krajský súd sa ale nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného sú splnené obidve materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v podobe polepšenia sa a očakávania vedenia riadneho života.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného (Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie.

V hodnotení ústavu na výkon trestu sa uvádza, že odsúdený je len čiastočne kritický k spáchanej trestnej činnosti, ktorú síce nepopiera, ale externalizuje ju na alkohol, manželku a ich dlhodobejšie vzťahové

problémy. Krajský súd k tomuto uvádza, že takýto postoj nemôže byť prejavom polepšenia, keď si odsúdený svoje negatívne konanie a jeho dôsledky ani po vykonaní väčšej časti uloženého trestu odňatia slobody dostatočne neuvedomuje (nepripúšťa). Zároveň si odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nevytvoril podmienky na uloženie čo i len jednej disciplinárnej odmeny. Doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno hodnotiť len ako „priemerný“, nesvedčiaci o jeho polepšení. Aby mohol byť takýto záver opačný, musel by „pred súdom stáť iný človek, s iným hodnotením“. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by tento po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Krajský súd pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne sťaženú aj napriek tomu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát. Takýto záver vyplynul pre krajský súd z charakteru a spôsobu spáchania trestnej činnosti, pre ktorú sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Súd prvého stupňa v tomto smere nesprávne vyhodnotil osobu odsúdeného a predchádzajúci spôsob jeho života, čím „prehliadol“ sťažené možnosti nápravy odsúdeného.

V prípade odsúdenia Okresným súdom Žilina pod sp. zn. sa odsúdený skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na §§ 138 písm. d) a 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. (teda násilím a na chránenej osobe) dopustil dňa 09.12.2019 na svojej manželke - poškodenej P. D.. Dopustil sa ho naviac pod vplyvom alkoholu, vyhrážky zabitím (že ju zareže) poškodenej predniesol aj v prítomnosti ich spoločných neplnoletých detí, pričom poškodenú vtedy aj fyzicky napadol. Agresívne sa správal napokon aj po príchode policajnej hliadky na miesto činu, kedy v ich prítomnosti predniesol na adresu poškodenej vyhrážku zabitím - zastrelením. Bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky s obmedzením spočívajúcim v zákaze požívať alkoholické nápoje v 3-ročnej skúšobnej dobe, ktorá začala plynúť dňa 23.05.2020. V tejto veci bol vo výkone väzby od 09.12.2019 do 22.05.2020. Len deň po svojom prepustení z väzby na slobodu a prvý deň plynutia skúšobnej doby tohto podmienečného odsúdenia sa odsúdený dopustil čiastkového útoku v prípade skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. (skutok spáchaný v období od 23.05.2020 do 26.05.2020) opätovne proti svojej manželke - poškodenej P. D. a opätovne po predchádzajúcom požití alkoholu. Poškodenej znova adresoval vyhrážky zabitím (že ju zareže, že ich vypáli), a to aj pred ich spoločným maloletým synom, pričom sa správal aj agresívne. Odsúdený tak v podstate zopakoval svoje skoršie protiprávne konanie, a teda nevyužil šancu preukázať, že výkon trestu odňatia slobody u neho nie je potrebný a svoj účel splní aj trest nespojený s odňatím slobody.

Predchádzajúci spôsob života odsúdeného tak podľa názoru krajského súdu nedáva dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie sa už nebude opakovať, a to najmä vo vzťahu k tomu, že odsúdený príčiny ním spáchanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody „hľadá“ vo vonkajších podnetoch

- v alkohole a v správaní manželky, resp. ich dlhodobejším vzťahovým problémom. Aj preto sa javí riziko jeho recidívy ako veľmi pravdepodobné. Preto sa krajský súd stotožnil so záverom uvedeným v hodnotení ústavu, že u odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá. Pritom ani ústav na výkon trestu neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, a to aj z dôvodov uvedených už vyššie.

Účelom trestu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je preto v záujme dovŕšenia nápravy

odsúdeného a splnenia účelu nariadených (premenených) trestov odňatia slobody, aby ich ďalej vykonával tak, ako to navrhol aj riaditeľ ústavu na výkon trestu.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, keď odsúdený nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.