Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/106/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zast.: Peter Janík, advokát so sídlom Košovská cesta 1, Prievidza, IČO: 34 581 111, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, G., zast.: Advokát CIBULKA, s.r.o. so sídlom Hodžova 53, Trenčín, IČO: 55 673 121, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. augusta 2025, č.k. -72, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., v obci G., v okrese H., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok parc. registra „C“ č. 134 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 613 m2, pozemok parc. registra „C“ č. 135 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 29 m2, pozemok parc. registra „C“ č. 136 – orná pôda vo výmere 1383 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XX na parc. č. 134 a stavba bez súp. č. – garáž na parc. č. 135 a toto vyporiadal tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. Výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu 26.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške náhrady bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , 2, 3 , , . Súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti žalovaného postupom podľa ust. , nakoľko tento svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že procesné strany sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo žiada žalobca zrušiť a vyporiadať prikázaním veci za primeranú náhradu. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalobca a žalovaný do podielového spoluvlastníctva, každý v 1-ici na základe právnych úkonov. Aj keď žalovaný v konaní poukazoval na okolnosti nadobudnutia podielu žalobcom, predložil listinu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal nárokov z predkupného práva, hodnoverne však nebolo žalovaným v konaní preukázané, že by spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam bolo toho času spochybnené, t.j. že sa vedie konanie o žalobe, predmetom ktorého by bolo určenie práva k týmto nehnuteľnostiam, t.j. k nehnuteľnostiam zapísaným v katastrálnom území G., v obci G., v okrese H., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, t.j. k tým, ktoré sú predmetom zrušenia a

vyporiadania postupom podľa ust. . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o jeho zrušení a vyporiadaní. Z tvrdení strán sporu mal súd prvej inštancie preukázané, že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo. Spoločné užívanie nehnuteľností nie je možné. Z tvrdení žalobcu mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným (a jeho predchodkyňou, predchádzajúcou vlastníčkou podielu) nedochádzalo k zhodám o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností, žalobca predmetné nehnuteľnosti udržiava výlučne z vlastných finančných prostriedkov, druhý spoluvlastník sa na udržiavaní nehnuteľností, zachovaní ich vlastností nepodieľa. Žalobca a žalovaný medzi sebou nekomunikujú. Nezhody o užívaní predmetných nehnuteľností pretrvávajú. Súd v konaní nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by nemalo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný v priebehu sporu ani neprezentoval okolnosti o záujme zotrvať v spoluvlastníckom zväzku so žalobcom. Súd prvej inštancie rešpektoval zásadu, že podielového spoluvlastníka, ktoré už nechce zotrvať v spoluvlastníckom zväzku, nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrval proti svojej vôli, keď je možné účelnejšie riešenie. Súd mal preukázané výpoveďou žalobcu, že pri užívaní predmetných nehnuteľností dochádza medzi podielovými spoluvlastníkmi k nezhodám. Poukázal na to, že zákonné ustanovenie pritom neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že reálne rozdelenie predmetných nehnuteľnosti nie je možné, a to vzhľadom už na v samotnej žalobe žalobcom tvrdenú skutočnosť, o nedeliteľnosti nehnuteľností, a tiež zistil, že na predmetné pozemky je len jeden prístup z verejnej komunikácie vpredu a ani rodinný dom nie je deliteľný, ktoré tvrdenie žalobcu o nedeliteľnosti predmetných nehnuteľností žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, pričom o povinnosti tvrdenia, resp. poprieť tvrdenia protistrany a dôkaznej povinnosti bol riadne poučený v písomnostiach súdu doručovaných mu spolu so žalobou. Vzhľadom na obidvomi stranami uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, z ktorých je zrejmé, že o vyporiadavané nehnuteľnosti prejavil záujem z podielových spoluvlastníkov len žalobca, mal za splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia , teda predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu v poradí druhým spôsobom, a to prikázaním do výlučného vlastníctva tohto podielového spoluvlastníka za primeranú náhradu. Žalobca za primeranú náhradu považoval sumu 26.000,- eur, o ktorom tvrdení predložil dôkaz, odborné vyjadrenie spoločnosti MN Develop, s.r.o. o trhovej cene. Žalovaný tvrdenia o hodnote predmetných nehnuteľností a tým aj primeranej náhrade za spoluvlastnícky podiel nerozporoval, do skončenia dokazovania nepredložil a ani neoznačil dôkaz, hoci bol o tom súdom poučený v poučení o procesných právach a povinnostiach, ktoré mu bolo doručené už spolu so žalobou. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyslovil názor, že žalobca svoje tvrdenia o výške primeranej náhrady hodnoverne preukázal dôkazmi, ktoré zo strany žalobcu neboli žiadnym dôkazom spochybnené, a preto žalobcovi, ktorému predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva, uložil povinnosť žalovanému túto náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ica v sume 26.000,- eur uhradiť. Žalovaný dôkaz žalobcu o výške primeranej náhrady žiadnym dôkazom nespochybnil. Lehotu na plnenie určil súd prvej inštancie podľa ust. , podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , 2 , keď v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý považuje napadnutý rozsudok za nesprávny. Mal za to, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Mal za to, že procesným postupom súdu mu bola odňatá možnosť sa osobne zúčastniť pojednávania vytýčeného na deň 14.08.2025 (resp. súd neakceptoval ospravedlnenie), vyjadriť sa k veci samej, ku skutkovým tvrdeniam a prednesom žalobcu na pojednávaní, reagovať na jeho tvrdenia, poprieť ich, podať návrhy na doplnenie dokazovania, uplatniť

ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Dôkazom, ktorý sa mal na pojednávaní vykonať, bol aj navrhovaný výsluch žalovaného, prostredníctvom ktorého chcel vyvrátiť zavádzajúce tvrdenia žalobcu najmä čo sa týka údržby nehnuteľností, ich skutočnej hodnoty a výšky požadovanej náhrady za vyporiadanie. Chcel predložiť fotodokumentáciu nehnuteľností, spochybniť ich žalobcom tvrdenú hodnotu a tým aj výšku požadovanej náhrady. Súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti žalovaného, a to napriek tomu, že jeho neúčasť bola spôsobená objektívnymi a nepredvídateľnými okolnosťami, ktoré mu zároveň zabránili, aby svoju neúčasť včas ospravedlnil. Mal byť vykonaný výsluch žalovaného v rámci vykonávania dôkazov a ten mohol mať zásadný význam pre objasnenie skutkového stavu, pričom tento výsluch bol vopred riadne navrhnutý. Dôvodil, že pojednávania sa nezúčastnil z dôvodu meškania prvého spoju bratislavskej MHD (autobus 56), v dôsledku ktorého zmeškal aj ďalší prípoj MHD na zastávke Detvianska a následne aj vlak smerujúci z Bratislavy do Bánoviec nad Bebravou. Tento spoj bol zároveň jediným spojom, ktorým žalovaný mohol stihnúť pojednávanie so začiatkom o 8:00 hod. v Bánovciach nad Bebravou zo svojho bydliska v Bratislave. Zdôrazňoval, že tento spoj MHD, ktorý použil na dopravu na železničnú stanicu, bol prvý a zároveň najskorší dostupný spoj (o 04:46 hod.), ktorý v danom čase z miesta jeho bydliska premával. Neexistovala žiadna skoršia možnosť, ktorú by mohol využiť na vytvorenie väčšej časovej rezervy pre prípad neočakávaných okolností. Žalovaný o tejto skutočnosti včas (teda pred začatím pojednávania) informoval súd elektronicky, nakoľko sa nemohol dovolať na telefónne číslo súdu. Súdu prvej inštancie vytýkal čas vytýčenia termínu pojednávania, a to z dôvodu, že napriek tomu, že súdu bolo zrejmé, že miesto bydliska žalovaného je v Bratislave, túto okolnosť pri vytýčení termínu pojednávania nezohľadnil. Akonáhle sa žalovaný dozvedel, že spoj do Bánoviec nad Bebravou nestihne, obratom smeroval domov, aby súdu zaslal písomné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a pred 8:00 hod. viackrát telefonicky kontaktoval súd, aby ho čo najskôr o tejto skutočnosti upovedomil. Nepodarilo sa mu na súd dovolať, čo mu nemôže byť na ťarchu. Žalovaný mal za to, že uvedené skutočnosti predstavovali dôležitý a ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti a preto mal súd podľa pojednávanie odročiť predovšetkým vzhľadom na to, že žalovaný mal byť sám vypočutý ako sporová strana v rámci vykonávania dôkazov. Tým, že súd konal v neprítomnosti žalovaného došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, teda boli porušené jeho základné procesné práva a zásady ako zásada kontradiktórnosti, rovnosti strán a možnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku. Žalovaný zároveň tvrdil, že hodnota predmetných nehnuteľností ako ich súd vyporiadal je evidentne značne podhodnotená, z ktorého dôvodu predkladá súdu aj novoty s poukazom na ust. / .

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, zákonný a riadne odôvodnený. Taktiež za taký pokladá aj postup súdu v súvislosti s preverením podmienok možností otvoriť pojednávanie.

4. Žalovaný v písomnej replike k podanému vyjadreniu zotrvával na dôvodoch svojho odvolania s tým, že existujú objektívne dôvody na pochybnosti o nestrannosti a hodnovernosti potvrdenia o trhovej hodnote predmetu vyporiadania, z ktorého dôvodu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v nadväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

7. Odvolací súd za aplikácie z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku odvolateľa, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (/, d/ ). Odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa / .

8. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného, a to jeho tvrdenie o tom, že predmetného pojednávania sa nezúčastnil z objektívnych dôvodov, ktoré zakladajú ospravedlnenie jeho neúčasti, keď napriek tomu, že urobil všetko, čo bolo v jeho možnostiach, objektívne sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Jednalo sa o skutočnosti, ktoré boli neočakávané a ktoré nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd preskúmal procesný postup súdu prvej inštancie a teda, či tento skutočne znemožnil realizáciu práv žalovaného v konaní.

9. je zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka na súdnom konania. toto právo osôb zabezpečuje tak, že ukladá súdu, aby na pojednávanie veci nariadil ústne pojednávanie. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ). Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, teda či sa pojednávania zúčastní alebo nie. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, súd podľa rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v jeho neprítomnosti. O konaní pojednávania aj bez prítomnosti riadne predvolaného účastníka môže konajúci súd spravidla rozhodnúť vtedy, ak tento účastník neospravedlní svoju neprítomnosť včas a závažnými okolnosťami, pričom konajúci súd musí vždy prihliadať na to, aby svojím procesným postupom neznemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv v miere, ktorá predstavuje porušenie práva účastníka na spravodlivý proces.

10. Odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri prejednaní veci odvolací súd nemohol prisvedčiť ako dôvodnej, nakoľko namietané nezodpovedá skutočnostiam zisteným z obsahu súdneho spisu.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v danej veci nariadil vo veci pojednávanie na termín 14.08.2025 o 8:00 hod., na ktorý predvolal okrem žalobcu a právneho zástupcu žalobcu aj žalovaného, ktorému bolo predvolanie riadne doručené dňa 21.06.2025. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 14.08.2025, pričom súd prvej inštancie skonštatoval, že z predvolaných osôb sa nedostavil žalovaný, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 21.06.2025 a po preverení došlej pošty a správ ku dňu pojednávania žalovaný sa z pojednávania neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. V dôsledku uvedeného bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd otvoril pojednávanie s tým, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Následne v predmetný deň 14.08.2025 bolo po skončení pojednávania doručené súdu podanie žalovaného označené ako ospravedlnenie sa z neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie k samej veci. Žalovaný ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že mu prvý spoj z domu meškal a ďalší prípoj už nemal šancu stihnúť. Okrem iného uviedol, že „spoje v rámci Bratislavy absolútne nefungujú“, prvý spoj z domu mu meškal 5 minút a na ďalšom spoji mu autobusár zavrel pred nosom dvere a odišiel. Následne mu išla električka, ktorá to už nezachránila, keďže má veľa zastávok a tým pádom dlhý presun ku zastávkam ŽSR.

12. Odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nenašiel žiadne pochybenie, ktoré by mohol posúdiť ako nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv.

13. Odvolací súd z obsahu spisu má za preukázané, že žalovanému bola zachovaná lehota na prípravu na pojednávanie minimálne 5 dní v zmysle ust. .

14. V danej veci žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na prípravu na pojednávanie, na uvedenom sa zúčastniť mohol a mohol uviesť k veci podstatné okolnosti a navrhnúť vykonanie dôkazov pre rozhodnutie o veci, avšak toto svoje procesné právo nevyužil. Je povinnosťou účastníka totiž, aby sa na pojednávanie dostavil včas. Je na ťarchu účastníka brať do úvahy bežné komplikácie (napr. hustota dopravy, parkovanie, meškanie spojov), čoho si bol sám žalovaný vedomý, nakoľko sám uviedol, že „spoje v rámci Bratislavy absolútne nefungujú.“ Ak uvedené skutočnosti žalovaný v príprave na cestu zanedbal, v dôsledku čoho sa nedostavil na pojednávanie, nejde o odňatie možnosti konať pred súdom, pretože príčinu meškania nemožno pričítať na ťarchu súdu, ale na ťarchu samotného žalovaného, ktorý sa danej situácii mohol prispôsobiť.

15. Príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov. Musí ísť o mimoriadnu udalosť, o okolnosť, ktorú nemohol žalovaný v danej veci predvídať. Okolnosti, na ktoré

žalovaný poukazuje, nemôžu byť akceptované, nakoľko ide o meškanie spojov, s ktorými mohol žalovaný počítať (vycestovať napr. o deň skôr), vytvoriť si dostatočnú časovú rezervu. Žalovaný mohol počítať s tým, že môže dôjsť k meškaniu jediného spoja, ktorým sa mohol v predmetný deň dostaviť na pojednávanie včas, cestu si naplánoval príliš tesne s časom pojednávania. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že termín a čas pojednávania bol žalovanému známy takmer dva mesiace a nič mu nebránilo požiadať o zmenu termínu, resp. času začiatku pojednávania na inú hodinu tak, aby sa dalo racionálne očakávať, že termín pojednávania sa aj v prípade meškania spojov dá stihnúť.

16. Nakoľko žalovaný sa uvedeného pojednávania aj napriek riadne doručenému predvolaniu nezúčastnil, svoju neprítomnosť zákonným spôsobom včas a riadne neospravedlnil a nežiadal ani o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie tak mal splnené procesné podmienky na vedenie pojednávania, prejednanie veci a rozhodnutie o veci a odvolací súd tak konštatuje, že uvedeným postupom nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie.

17. S prihliadnutím k uvedenému súd prvej inštancie mal splnené procesné podmienky na postup v zmysle , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne spravidla na jedinom pojednávaní, s prihliadnutím na povahu konania a mohol tak o veci rozhodnúť už na pojednávaní konanom dňa 14.08.2025. Z uvedeného dôvodu odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nie je dôvodná.

18. K prípadným ostatným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany.

19. Odvolací súd ďalej preskúmaním zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

20. Tak ako odvolací súd už uviedol, stotožňuje sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ).

21. V súvislosti so žalovaným prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.

22. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. ).

23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).