Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/8/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Andreja Matušovica a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 08. apríla 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. B. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 28.10.2025, sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák, na tom skutkovom základe, že

dňa 14.01.2025 v čase asi o 21.02 hod. po ceste C. A. a následne po ceste C. A., po predchádzajúcom užití psychoaktívnej návykovej látky – metamfetamínu (pervitínu), viedol osobné motorové vozidlo zn. D. E., EČ: F. XXX G., kde v obci H. E. rodinným domom č. XXX bol zastavený a kontrolovaný I. J. E. F., K. sa na výzvu polície podrobil dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, ktorá bola negatívna, avšak nakoľko javil príznaky požitia iných návykových látok, bol vyzvaný na odber krvi a moču, na základe čoho bola u neho dokazovaním stanovená prítomnosť metamfetamínu v krvi v čase jazdy v koncentrácii 170,22 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 78,25 ng/ml, pričom v dôsledku koncentrácie týchto látok a ich vplyvu na psychické, senzorické a motorické funkcie organizmu nebol schopný bezpečne viesť motorové vozidlo a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. zo dňa 09.04.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2024 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 550,- € ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., súd obžalovanému taktiež uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 74 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré bude trvať najviac 3 (tri) mesiace, s následným doliečovaním ambulantnou formou v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný počas plynutia zákonom stanovenej lehoty na podanie opravného prostriedku odvolanie proti výroku o treste zákazu činnosti písomným podaním zo dňa 11.11.2025, doručeným okresnému súdu dňa 13.11.2025, kde uviedol, že trest zákazu činnosti považuje za neprimeraný. Viac svoje odvolanie neodôvodnil.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor Okresnej prokuratúry v Lučenci nevyjadril.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 29.01.2026.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa konalo za prítomnosti obžalovaného, obhajkyne obžalovaného a prokurátora krajskej prokuratúry.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedla, že trest zákazu činnosti uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu považuje za neprimeraný najmä vzhľadom k osobe obžalovaného, ktorý už v súčasnosti vedie riadny život a dokonca sa podrobil aj nariadenému liečeniu. Navrhla, aby krajský súd obžalovanému zmiernil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny. Vzhľadom k tomu navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu sa v plnom rozsahu pridržiaval odvolacích argumentov, ktoré uviedla jeho obhajkyňa. Trest zákazu činnosti v trvaní 6 rokov uložený mu okresným súdom považuje za neprimeraný. Navrhol, aby mu krajský súd trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke zmiernil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a následne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s výrokom okresného súdu, ktorým obžalovanému uložil za spáchaný trestný čin vyššie uvedený trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu a zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže ich nemohol považovať za neprimerané tresty, čo jediné by bolo dôvodom na zrušenie tohto výroku napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., pričom krajský súd na túto časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu na čl. 3 a čl. 4 v podrobnostiach odkazuje a bolo by nadbytočné ju opakovať. Na tomto mieste je ešte potrebné zdôrazniť, že obžalovaný sa s vymeraným trestom odňatia slobody v napadnutom rozsudku bez výhrad stotožnil a napadol riadnym opravným prostriedkom iba výrok o uložení trestu zákazu činnosti, ktorý považoval z jeho pohľadu za neprimeraný.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 veta prvá Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo ods. 5 Tr. zák., ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr. zák.

Podľa § 61 ods. 7 Tr. zák., na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa § 61 ods. 3 až ods. 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.

Krajský súd uzatvára, že v súlade so zákonom a výsledkami dokazovania, keďže obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla, bolo aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 6 rokov, pretože na to boli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný už bol raz odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, a to trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec zo dňa 09.04.2024, sp. zn. , právoplatný dňa 01.05.2024. Aj keď v tomto prípade ide o už zahladené odsúdenie, toto však s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 7 Tr. zák. netvorí zákonnú prekážku pre uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle zásad na ukladanie tohto trestu podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. Z tohto dôvodu nemožno okresným súdom uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 6 rokov obžalovanému, teda takmer na úplne spodnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby považovať za neprimeraný.

Obžalovaný si celkom zrejme nevzal dostatočné ponaučenie z predchádzajúceho odsúdenia a hlboko podcenil riziko hrozby uloženia takéhoto vyššieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá do budúcnosti.

Záverom krajský súd uvádza, že obidva vymerané tresty (trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti) v napadnutom rozsudku sú konformnými, s očakávaným účelom trestu v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. ako aj s očakávaným naplnením individuálnej a aj generálnej prevencie pôsobiť na obžalovaného i na ostatných členov spoločnosti - potencionálnych páchateľov trestnej činnosti takéhoto charakteru a sú tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.