Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-111-2025.pdf
PDF · 121.43 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/111/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: V. B.Á., narodená X.X.XXXX, trvale bytom W. N. XXX/XX, B. W., právne zastúpená.: JUDr. Jozef Barabás, advokát so sídlom Letná 45, Spišská Nová Ves proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: V. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. N. XXX/XX, B. W., právne zastúpený.: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: N. B., narodená XX.X.XXXX a V. B., narodený XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 18P 38/2025-142 zo dňa 12.9.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV. a VIII.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 18P 38/2025 - 142 zo dňa 12.09.2025 rozhodol tak, že:
„I. Manželstvo účastníkov konania V. B., rod. K.Y., nar. X.X.XXXX a V. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. W., M. D. X/X, T. XXXX, N. B. XX, W. W.. Č.. XX r o z v á d z a.
II. Maloletú N. B., nar. XX.X.XXXX a maloletého V. B., nar. XX.X.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej N. a V. sumou vo výške 500 eur mesačne na každé dieťa počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode opakovane do budúcna s tým, že sumu
430 eur mesačne na každé dieťa bude poukazovať na účet matky IBAN: B. U. XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 70 eur na každé dieťa bude poukazovať na osobitný účet maloletých detí, a to vždy do 10- teho dňa v mesiaci vopred. Matka je povinná v prospech maloletých detí zriadiť v peňažnom ústave osobitné účty do 5-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rovnakej lehote je povinná oznámiť peňažný ústav a číslo účtov otcovi maloletých detí. Na nakladanie s finančnými prostriedkami na týchto účtoch je potrebný súhlas súdu.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou N. a V. od právoplatnosti rozsudku na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny W., v prítomnosti psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb v dňoch určených psychológom. Po realizácii štyroch stretnutí je oprávnený stretávať sa s maloletou N. a V. počas jeho pobytu na území SR v priebehu dvoch týždňov po ukončení turnusových prác v zahraničí v rozsahu 5 týždňov, a to v každom týždni v piatok od 16,00 hod. do 18,30 hod., v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 16,00hod. Po realizácii 12-tich stretnutí je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi od piatku od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod.
VI. Otec prevezme deti v stanovenom čase od matky v mieste jej bydliska kde jej deti po ukončení styku v stanovenom čase vráti.
VII. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Počas realizácie asistovaného styku v dňoch určených psychológom je povinná deti odovzdať otcovi na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v W.. Po ukončení asistovaného styku je povinná odovzdať deti otcovi v stanovenom čase a po ukončení styku od otca prevziať v meste svojho bydliska.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností odôvodňuje tým, že boli splnené predpoklady pre zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke.
4. Vo vzťahu k výške výživného svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom, že príjmy otca sú nadštandardné. Otec vykonáva práce ako živnostník v zahraničí. Svoj príjem v konaní špecifikoval rôzne. Spočiatku tento vyčíslil sumou 5 000 eur mesačne, neskôr uvádzal zníženie príjmu z dôvodu zmeny pracovnej zmluvy, čo súdu nepreukázal a tento špecifikoval vo výške 3 000 eur mesačne. Vo vyjadrení k návrhu v tomto konaní svoj mesačný príjem vyčíslil sumou 1 500 eur. Súdom bol v konaní opakovane vyzvaný na preukázanie svojich pomerov, ktoré odmietal preukázať s odôvodnením, že nechce byť pre matku detí „peňaženkou“. Na pojednávaní dňa 22.8.2025 v konaní č. 18P/37/2025 súdu predložil výpis z účtu iba za 1 mesiac, a to na základe vlastného uváženia za obdobie od 21.6.2025 do 28.7.2025. Podľa výpovede bol ochotný predložiť faktúry taktiež iba za určité obdobie podľa vlastného uváženia. Počas konania uvádzal nepravdivé skutočnosti, v zmysle ktorých uhrádza odvody do sociálnej poisťovne, následne na základe oznámenia právneho zástupcu matky priznal, že odvody neuhrádza, v dôsledku čoho mu vznikol dlh. Nepravdivo uvádzal, že do 30.7.2025 mu mzda nebola vyplatená. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že od 24.6.2025 do 21.7.2025 mu bola spoločnosťou W. H. B. B..T..Y.. vyplatená suma vo výške 5 869 eur, a to dňa 24.6.2025 suma 1 071,- eur, dňa 30.6. 1 638,- eur, dňa 5.7.2025 10 eur, dňa 7.7.2025 1 008,- eur, dňa 14.7.2025 1 008,- eur, dňa 21.7.2025 1 134,- eur. Nahliadnutím do výpisu z účtu v mobilnom telefóne na pojednávaní bolo zistené, že dňa 29.7.2025 mu bola na účet vyplatená mzda vo výške 756 eur a následne dňa 4.8.2025 suma 1 102,50 eur. Mzdu vyplácanú po tomto dátume otec nebol ochotný preukázať. Za obdobie od 24.6.2025 do 29.7.2025 bola na účet otca vyplatená mzda vo výške 6 625 eur, následne dňa 4.8.2025 mu bola uhradená mzda vo výške vo výške 1 102,50 eur. Z uvedených skutočností je zrejmé, že mzda je vyplácaná na jeho účet každý týždeň v súlade s oznámením spoločnosti, pre ktorú otec detí vykonáva práce. Súd uvádza, že z predloženého výpisu z účtu sú zrejmé iba plnenia vyplácané otcovi spoločnosťou W. H. B., B..T..Y.., pričom na pojednávaní dňa 22.8.2025 v konaní č. 18P/37/2025 uviedol, že vykonáva práce i pre ďalšieho objednávateľa, ktoré bude vykonávať do 09/2025, k ich ďalšej spolupráci sa nevedel vyjadriť. Príjem plynúci z vykonávania týchto prác súdu nepreukázal. Odmietol poskytnúť doklady na preukázanie svojho príjmu za dlhšie časové obdobie. S poukazom na uvedené má súd za to, že nesplnil svoju edičnú povinnosť preukázať príjem z podnikateľskej činnosti, nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, pričom ako fyzická osoba nepodal daňové priznanie za roky 2023 a 2024. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať predloženie výpisu z účtu za obdobie jedného mesiaca určeného podľa uváženia otca. Súd preto s použitím § 63 ods. 1 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výške výživného prezumoval
výšku mesačného príjmu otca z podnikateľskej činnosti ako dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo predstavuje sumu 5 682,60 eur, nakoľko podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úprave súm životného minima č. 168/2025 Z.z. životné minimum na plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2025 predstavuje 284,13 eur. Zároveň uvádza, že v zmysle vyššie uvedeného sa javí, že príjem otca je vyšší. V zmysle Metodiky Ministerstva spravodlivosti pre výpočet výživného je vzhľadom na počet vyživovacích povinností otca (2) a návštevu 1. stupňa základnej školy odporúčaná výška výživného 14 % z príjmu povinného rodiča čo predstavuje 795,56 eur.
5. Súd s poukazom na vek detí, ich odôvodnené potreby určil bežné výživné vo výške 430 eur mesačne. Matkou vyčíslené pravidelné mesačné výdavky detí na stravu, oblečenie, školský klub, drogériu, krúžky, voľnočasové aktivity predstavujú cca 430 eur mesačne. Tieto sú navýšené o alikvotný podiel výdavkov spojených s bývaním, na ktoré matka začala svojim rodičom prispievať mesačnou sumou 100 eur, teda o 33 eur, taktiež o nepravidelné výdavky spojené s úhradou školských poplatkov, aktivít školy, zakupovaním školských potrieb, hračiek a liekov v čase choroby detí. Mesačné výdavky detí sú tak minimálne vo výške 460 eur mesačne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odôvodnené potreby detí sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby detí, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby detí, ktoré nie sú nevyhnutné. Potreby detí sú teda limitované pomermi matky, ktorá im zabezpečuje osobnú starostlivosť. Matka v konaní uvádzala, že s deťmi absolvovali výlety každý mesiac, čo si aktuálne finančne nemôže dovoliť. V tejto súvislosti súd poukazuje i na to, že podľa výpisov z účtu predložených v konaní matkou, deti spolu s rodičmi počas ich spolužitia absolvovali dovolenky v zahraničí, čo je zrejmé z úhrady dňa 16.8.2024 vo výške 2 372 eur s označením názvu protiúčtu: K. E. s poznámkou B.+X, C.. Matka je zamestnaná v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, čo je aktuálne vzhľadom na vek detí odôvodnené tým, že ich odprevádza na krúžky do základnej umeleckej školy. Svoj mesačný príjem v konaní špecifikovala sumou 450 eur.
6. Právne svoje rozhodnutie vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností odôvodňuje ustanovením § 24 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 Zákona o rodine.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
8. Proti výroku IV., a teda proti výroku o výške výživného podal odvolanie otec. Poukazuje v odvolaní na to, že úvaha súdu o vyššom príjme než súdom implementovaná prezumpcia mesačného príjmu podľa § 63 ods. 1 nemá opodstatnenie. Z odôvodnenia je zrejmé, že otec preukázal svoje príjmy na týždennej báze a úvaha o jeho príjmoch nie je pochopiteľná. Súd mal zohľadniť aj náklady otca, ktoré ma spojené s dosiahnutím príjmov. Poukazuje ďalej, že výdaje na strane maloletý deti boli súdom ustálené na 460 eur mesačne, pričom matka deklarovala výdaje vo výške 750 eur mesačne, pričom poukazuje na to, že pri matke zohľadnil osobnú starostlivosť a pri ňom však iba jeho príjmy. Nezohľadnil jeho výdaje, náklady, ktoré má spojené s pobytom v A., s dopravou na územie Slovenska pokiaľ sa realizuje jeho stretávanie. Podľa názoru výživné, ktoré stanovil súd, pokrýva nielen potreby detí, ale aj potreby matky. Poukazuje na judikatúru súdov, kedy aj odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom, a preto treba dbať aj na to, aby výživné na túto hranicu nepriamo neuspokojovalo potreby iných, v tomto prípade matky. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil.
9. Kolízny opatrovník navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. v jeho napadnutých výrokoch.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre stanovenie rozsahu výživného zo strany otca pre maloleté deti tak, ako ho určil súd alebo v zmysle návrhu otca.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
15. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. V dostatočnom rozsahu vykonal súd prvej inštancie dokazovanie potrebné na posúdenie existencie predpokladov pre určenie výživného. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu odchýliť.
16. Po oboznámení s obsahom preskúmavaného sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, osobitne s aplikáciou ust. § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“), ktorá dôvodila uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu mal. N. a V. sumou 430 eur mesačne a sumou 70 eur na tvorbu úspor.
17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka pracuje a jej príjem je 450 eur mesačne. Pri otcovi je dôkazná situácia zložitejšia, pretože otec má príjem z inej než závislej činnosti.
18. V zmysle§ 63 ods. 2 Zákona o rodine je rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu povinný preukázať tieto príjmy súdu a predložiť podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitných predpisov. Ak rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine).
19. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je v prípade posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý má príjem aj z inej než závislej činnosti, tzv. vyšetrovacia zásada prelomená ustanovením § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Ak si rodič nesplní hociktorú z týchto povinností, dochádza k stavu, že súd si nemôže urobiť správny a úplný záver o pomeroch povinnej osoby, preto nastupuje zákonná domnienka výšky príjmu ako prostriedok objektivizácie príjmu povinného, ktorý je stanovený ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. V zmysle tohto zákonného odkazu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojení s príslušným opatrením upravujúcim výšku životného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým
spôsobom meniť na základe iných skutočností, napríklad, ak by povinný určitú sumu príjmov preukázal alebo ak by výdavky nasvedčovali vyššej alebo nižšej sume príjmov. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že ak si povinný rodič uvedené povinnosti nesplní, domnienka, resp. fikcia príjmu nastupuje obligatórne a súd už nie je oprávnený uvažovať o jej použití. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu a súd ani nie je povinný upozorňovať povinného na hmotnoprávne následky nesplnenia si uvedených povinností. Pokiaľ ide o povinnosť preukázať príjmy z inej než závislej činnosti, je potrebné predložiť súdu relevantné dôkazy, z ktorých možno vyvodzovať výšku príjmu. V tomto smere je potrebné vychádzať zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý účtovným jednotkám ukladá povinnosť účtovať majetok, záväzky, náklady, výnosy, výdavky a príjmy v účtovných knihách a zobrazovať ich v účtovných závierkach, pričom účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Samotné daňové priznanie, ktoré povinný rodič v konaní predloží, nie je možné považovať za splnenie povinností vyplývajúcich z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pretože z daňového priznania nie je možné zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky a posúdiť ich z hľadiska, či išlo o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu z inej než závislej činnosti.
20. Súd prvej inštancie pristúpil k použitiu danej zákonnej domnienky. Predpokladom pre použitie domnienky je kumulatívne splnenie zákonom vyžadovaných skutočností, teda existencia vyživovacej povinnosti, skutočnosť, že povinný rodič má príjmy z inej než závislej činnosti a činnosť podlieha dani z príjmov a povinný rodič si túto povinnosť nesplní, teda nepreukáže alebo nepredloží doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a svojich príjmov. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho zárobkových možností a schopností niektorú z týchto povinností nesplní, má súd v zmysle zákona po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného príjmu povinného rodiča ako 20-násobok sumy životného minima.
21. V prejednávanej veci aj odvolací súd má za to, že je dôvodné aplikovať zákonnú domnienku o príjmoch otca. Vyhodnocujúc predložené dôkazy otca o výške jeho príjmov a výdajoch je zrejmé, že otec ako povinný rodič nepredložil žiadne dôkazy o výške svojich príjmov, ktoré má ako osoba, ktorá má príjem z inej než závislej činnosti. To, že je osobou, ktorá má príjem z inej než závislej činnosti nie je v konaní sporné. Otec to sám potvrdil vo svojom vyjadrení k návrhu, pričom súdu uviedol, že má príjem zo svojho podnikania vo výške 1500 eur mesačne. Súd prvej inštancie v priebehu konania opakovane vyzýval otca na predloženie potrebných listinných dôkazov, ktoré by preukazovali jeho príjmy a jeho majetkové pomery. Výzvou čl. 32 žiadal súd otca o predloženie príjmov a majetkových pomeroch. Ďalšiu výzvu, ktorú súd smeroval otcovi je zo dňa 30.04.2025, kedy súd vyzýva otca na predloženie listinných dôkazov na výšku jeho mesačného príjmu za obdobie posledných dvanástich kalendárnych mesiacov, výpis z účtu za posledné 3 mesiace, listinné dôkazy na preukázanie majetkových pomerov, hnuteľného a nehnuteľného majetku väčšej hodnoty, na preukázanie pravidelných mesačných výdavkov a výdavkov, ktoré má v súvislosti s výživou maloletých detí. Otec na výzvu súdu reaguje tým, že uvádza, že je živnostníkom, jeho príjem môže predstavovať príjem v čistom 1500 eur mesačne, daňové priznanie za rok 2024 nepodal a takisto ani daňové priznanie za rok 2023. Hnuteľný majetok má iba osobné motorové vozidlo v bezpodielovom spoluvlastníctve. K výdavkom uviedol, že prispieva mesačne sumou 350 eur svojej matke. Žiadne listinné dôkazy nepredložil. Ďalej reagoval na výzvu súdu, že nevie preukázať výpisy z účtu za posledné tri mesiace, respektíve doklady o ročnom príjme. Poukazuje, že je živnostníkom, nepodal daňové priznanie, plní si však odvodové povinnosti vo výške 400 eur mesačne.
22. Z vykonaného dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplýva, že otec je živnostníkom s obchodným menom V. B., IČO: XX XXX XXX. Napriek výzvam súdu neboli otcom súdu predložené žiadne dôkazy zo strany otca na preukázanie jeho príjmov. Otec neuviedol dôvody, pre ktoré nepodal daňové priznanie za rok 2023, ani rok 2024.
23. Civilný mimosporový poriadok vo svojich základných princípoch stanovuje povinnosť súdu zistiť skutočný stav. Ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine má sa použiť vtedy, ak rodič odmieta doklady sprístupniť, alebo ak ich nepredloží. Podľa názoru odvolacieho v danej veci konanie otca ako povinného rodiča v priebehu súdneho konania dôvodí aplikovať nevyvrátiteľnú právnu domnienku o výške jeho príjmov. Možné je zhodnotiť, že otec nepredložil podklady, ktoré by ho hodnoverným spôsobom mohli preukázať objektívne zhodnotenie súdom jeho možnosti a schopnosti a jeho majetkové pomery.
24. Nejde len o daňové priznanie, predsa v priebehu kalendárneho roka, ktorý je daňovým rokom má otec iné dôkazy o svojich príjmoch za daný rok, či už ide o dôkazy o príjmoch a výdajoch v rámci pokladničnej knihy, knihy došlých faktúr alebo niečo čo je podobné a z čoho sa vychádza a pri výpočte daní z príjmov. Rovnako nepredložil účtovnú závierku, výkaz majetku, ziskov, strát a pohľadávok, ktoré by umožnili súdu bližšie špecifikovať jeho príjmy a výdaje. Rovnako nepredložil pokladničnú knihu, knihu došlých faktúr a podobne. Neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali i majetkové pomery otca, aby bola zistená hodnota majetku ako podnikateľa.
25. V prejednávanej veci tak má za to odvolací súd, že je dôvodné použiť aplikáciu domnienky v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 a že výšku príjmu povinného rodiča je potom pre tento prípad jednoznačne stanovená zákonom. Vychádzajúc zo zákona 601/2003 Z. z o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v súlade s opatrením č. 168/2025 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je tak potrebné vychádzať, že suma životného minima upravená zákonom a daným opatrením na neplnoleté nezaopatrené dieťa je 284,13 eur mesačne. Pri uplatnení 20-násobku danej sumy je možno vychádzať z predpokladaného príjmu otca vo výške 5682,60 eur mesačne.
26. Uvedené konanie otca je potrebné pričítať na ťarchu unesenia dôkazného bremena, ktoré na otca kladie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na možnosť aplikácie prípadnej právnej domnienky podľa § 63 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 107/2022 zo dňa 29.09.2022, podľa ktorého „vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu domnienku podľa § 63 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine, o výške priemerného mesačného príjmu nie len vtedy, ak rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež vtedy, keď síce formálne splní svoju edičnú povinnosť, ale nepreukáže celý svoj skutočný príjem.“
27. Pre stanovenie výšky spotrebnej zložky sú rozhodujúce aktuálne potreby dieťaťa ako jeden z limitujúcich faktorov. Tu síce platí, že povinný rodič môže byť zaviazaný k uspokojeniu potrieb dieťaťa iba v takej miere, v akej to umožňujú jeho pomery, nemožno však naproti tomu uzavrieť, že by tieto potreby mali byť neobmedzené a kritérium pre stanovenie hornej hranice spotrebnej zložky predstavujú iba príjmy, možností a schopnosti rodiča. Bez pochyby možno spotrebovať takmer akékoľvek množstvo peňažných prostriedkov, je však možné pre potreby určenia výšky spotrebnej zložky výživného zohľadniť iba odôvodnené potreby, teda také, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná, sociálna starostlivosť (štúdium, záujmová činnosť) a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni jeho rodičov. Vychádzajúc zo sumy 5682 eur predstavuje bežné výživné pre každé maloleté dieťa viac ako 7 % z príjmu otca.
28. Ďalším rozhodným individuálnym kritérium, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri stanovení rozsahu je aj miera osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča, ktorý ten výkon zabezpečuje. Matka zabezpečuje vo výraznej miere osobnú starostlivosť o maloleté deti. Potreba zabezpečenia výdajov na výživu maloletých je vo zvýšenej miere prenesená na otca.
29. Odvolací súd ďalej nepovažuje za opodstatnené tvrdenie otca o neprimeranosti určeného výživného vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, poukazujúc na to, že takto stanovené výživné uspokojuje aj potreby matky. Súd prvej inštancie poukazuje vo svojom rozhodnutí na zistené jednotlivé výdaje maloletých detí. Vyčísľuje ich na stravu, oblečenie, školský klub, drogériu, krúžky, voľnočasové aktivity, ktoré predstavujú cca 430 eur mesačne. Správne súd poukazuje, že je potrebné prirátať ešte alikvotný podiel výdajov spojených s bývaním, minimálne 33 eur. Ďalej treba prihliadnuť na nepravidelné výdaje spojené s úhradou školských poplatkov, aktivít, zakupovaním školských potrieb, prípadne náhrady za lieky v čase choroby detí a podobne. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že počas spoločného spolužitia životná úroveň znamenala to, že absolvovali deti aj dovolenky v zahraničí, čo mal súd potvrdené z úhrad, napríklad zo 16.08.2024, kedy mali absolvovať dovolenku v C.. Matkin príjem je vo výške 450 eur mesačne.
30. Okrem toho, výpočet (kategorizácia) výdavkov maloletých detí nie je vyčíslením matky uzavretý. Obdobne je tomu v prípade nákladov na pohonné hmoty, ktoré sú z dôvodu zabezpečovania potrieb maloletých detí omnoho vyššie, ako by tomu bolo v prípade, ak by prevažnú časť osobnej starostlivosti zabezpečoval otec.
31. V nadväznosti na vyššie uvedené neobstojí tvrdenie otca, že súdom určené výživné pokrýva úhradu všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí. Otec v konaní zároveň nepreukázal dostatočne, aby sa podieľal na úhradách potrieb detí nad rámec pravidelne plateného výživného. Pri prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, nastolená situácia medzi rodičmi sa už teraz prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť rodiča o maloleté dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti.
32. Uvedenú odchýlku v neprospech matky smie racionálne odôvodniť ustanovenie § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
33. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o výživnom platí pre maloletých vyšetrovacia zásada, a teda, ak má súd preukázané, že majetkové pomery povinného rodiča to dovoľujú, za odôvodnené potreby možno považovať aj tvorbu úspor § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd má za to, že na základe zisteného skutočného stavu je potrebné rozdeliť výživné na spotrebnú časť a sporiacu časť v súlade so Zákonom o rodine a najlepším záujmom maloletých detí. Pri otázke rozhodovania o tvorbe úspor súd správne vychádzal z predpokladaného príjmu otca. Bežné výživné, ktoré je stanovené bude zodpovedať mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb oboch maloletých detí, pričom bežné výživné neslúži na vytváranie peňažnej úspory na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa a za účelom zabezpečenia nákladov na štúdium, bývanie, zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky, ktoré presiahnu bežnú spotrebu dieťaťa. Tvorba úspor znamená tiež určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča. Ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine zakotvuje možnosť danú všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené potreby maloletého v súvislosti s jeho vzdelaním, bývaním, zabezpečením zdravotnej starostlivosti, aj zároveň bude tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča. (Porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.03.2016 sp. zn. III. ÚS 154/2016.)
34. Vzhľadom na vyššie opísané dôvody nepovažuje odvolací súd za dôvodné odvolanie otca a dôvody ním uvádzané. Námietky otca nie sú spôsobilé pre prijatie iného záveru, než aký prijal súd prvej inštancie. Odvolací súd rozsudok vo výrokoch IV. a VIII. potvrdil ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 CSP.
35. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
36. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania. Existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2 a 3 C.s.p.) s dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).