Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_1T-50-2020.pdf
PDF · 109.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného K. J., pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1 Pv 385/17/7702 zo dňa 29.06.2020, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. júla 2021 v Humennom, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, súd obžalovaného K. J.B., R.. XX.XX.XXXX C. H., T. D. C. XX, V. H., pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa podľa obžaloby mal dopustiť tak, že: „dňa 27.01.2012 si na základe zmluvy o pôžičke formou notárskej zápisnice č. R., R. XXXX/XX, R., spísanej u notárky S.. J. J. C. H., požičal od poškodeného N. D. finančnú hotovosť vo výške 51.000,00 eur, ktorú prevzal pred podpisom notárskej zápisnice a ktorú sa podpisom notárskej zápisnice zaviazal splatiť spolu so štvorpercentným ročným úrokom z dlžnej sumy v pravidelných ročných splátkach po 10.000,00 eur najneskôr k 30. decembru tohto ktorého roka počnúc prvou splátkou najneskôr do 30.12.2012, poslednou splátkou vo výške 11.000,00 eur najneskôr do 30.12.2016, predmetné finančné prostriedky si požičal aj napriek tomu, že v čase pôžičky bol v značných dlhoch a vedel, že nebude schopný pôžičku splácať, čo však pred poškodeným zamlčal, pričom predmetnú poskytnutú pôžičku následne aj napriek opakovaným výzvam doposiaľ ani sčasti nesplatil, čím poškodenému N. D. spôsobil škodu vo výške najmenej 51.000,00 eur,“ spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné 1 Pv 385/17/7702 zo dňa 29. júna 2020 oslobodzuje, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor podal na K. J.a obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
K. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a pri výsluchu v procese dokazovania uviedol, že asi v roku 2004 sa pri jednej jazde ako vodič kamióna, zoznámil s vodičom, ktorý jazdil pre pána D. a povedal mu, že majú teraz množstvo objednávok a by bolo dobré, keby sa s pánom D. zoznámil, aby s ním mohol spolupracovať. Následne sa s pánom D. zoznámil a on mu ponúkol spoluprácu, ktorá mala spočívať v tom, že bude samostatne podnikať v oblasti nákladnej dopravy, preto mu pán D. sprostredkoval aj vykonanie odbornej skúšky pre spôsobilosť podnikať v tomto odvetví, ktorú absolvoval v závere roku 2004. Pre začiatok podnikania mu pán D. začiatkom roku 2005 požičal sumu 600.000 SKK, ktoré mal použiť na zakúpenie kamióna. Túto sumu mu pán D. odovzdal v hotovosti, pričom bola dohoda, že budú použité na kúpu nákladného auta - kamiónu. Termín vrátenia bol dohodnutý na obdobie dva až tri roky. Na základe tejto pôžičky kúpil kamión s návesom, no nemal už peniaze na rozbehnutie činnosti. Zavolal preto pánovi D., on mu povedal, že on s tým počítal, že 600.000 nebude stačiť a preto ešte ten istý deň mu popoludní doniesol ďalších 400.000 SKK, žiadne podrobnosti neriešili. Suma 400.000 SKK mala slúžiť na nákup nafty a ďalších nákladov, ktoré mal vynaložiť až do doby splatnosti jeho prvých faktúr.
Obžalovaný nadviazal spoluprácu s T. firmou, pre ktorú vozil z T. do H. polotovary, ktoré slovenská firma podnikajúca v priemyselnom parku P. H. spracovala a takto spracované výrobky on vozil autom späť do T.. Spolupráca fungovala veľmi dobre. V roku 2007 dokonca zakúpil ďalší kamión.
V roku 2008 mal vysoké výdavky pre haváriu nákladného auta pri podnikaní v autodoprave. K havárii došlo na území I., tamojší súd udelil vysokú pokutu pre všeobecné ohrozenie, dostal sa tak do finančných problémov, pričom vedel, že musí vrátiť pánovi D. milión slovenských korún, preto požiadal svoju sestru O. I. o pomoc, ktorá spočívala v tom, že ona založila vlastný rodinný dom, na základe čoho mu mohla požičať jeden milión dvestotisíc slovenských korún, z ktorých vrátil pánovi D. milión korún, bolo to u neho doma.
Obžalovaný zdôraznil, že až dovtedy s pánom D. vychádzali veľmi dobre, rozprávali sa o práci, aj o súkromí. Asi o dva týždne nato si opäť od pána D. požičal 1.000.000 (milión) SKK. Peniaze mu odovzdal v hotovosti, v aute a peniaze mali slúžiť na to, aby preklenul istú dobu, pričom ich mal vrátiť opäť po dobe dva až tri roky. Následne v roku 2009 Slovenská republika prešla na euro a to malo ekonomický dopad na zvýšenie vstupov, preto prišiel o zisk z poskytovania prepravných služieb pre taliansku spoločnosť. Navyše s kamiónom bol technický problém, kazil sa a preto mu pán D. pomohol niekoľkokrát ďalšími pôžičkami vo výške 2.000, resp. 3.000 eur. Nedokázal však už produkovať zisk, a preto sa psychicky zrútil v závere v roku 2011. Nakoľko s pánom D. stále vychádzali v dobrom, súhlasil s tým, že pôjdu k notárke spísať zápisnicu, aby pán D. mal nejaký doklad o tom, že mu je ešte dlžný. V tom čase išiel bývať k sestre. Nikdy neprevzal v hotovosti sumu 51.000 eur.
Svedok N. D. uvádza (poškodený) na hlavnom pojednávaní vo veľkej miere (až na moment, kedy mala byť poskytnutá nesplatená pôžička) vypovedal zhodne, ako K. J. o okolnostiach ako sa zoznámili, ako spolu dobre vychádzali aj o tom, ako mu požičal krátko za sebou dve sumy 600.000 SKK a neskôr 400.000 SKK. Tieto peniaze mu požičal na to, aby si on mohol kúpiť kamión. Dohodli sa tak kamarátsky, že keď bude môcť, tak mu to bude vracať. K. J. mu vrátil túto sumu v roku 2008 a to naraz.
Až v ďalšom priebehu výpovede N. D. uvádza iné okolnosti ako K. J. a tvrdí, že ďalšie peniaze mu požičal až v roku 2012 a to sumu 30.000 eur a v priebehu asi dvoch týždňov 21.000 eur a o týždeň nato išli spolu spísať notársku zápisnicu. V tom čase sa totiž hovorilo, že kto mal v rukách notársku zápisnicu, nemusí sa báť o vrátenie pôžičky, no žiaľ odvtedy mu nič nevrátil. Suma 51.000 eur, ktorú požičal, „ak si dobre spomínam, mal ísť kupovať nejaký kamión s jedným pánom zo Ž..“
Svedok N. D. ďalej uviedol, že K. J. si prečítal notársku zápisnicu a nemal voči nej žiadne výhrady a takto ju aj vlastnoručne podpísal.
Svedok ďalej potvrdil že nepozná kamionistu, ktorý by nemal chvíľkové finančné problémy, aj K. J. mal také bežné problémy, že nestíhal zaplatiť na čas pohonné hmoty a podobne, svedok však nevedel o žiadnych exekúciách.
Svedok N. D. uviedol, že sumu 51.000 eur požičal K. J. v januári 2012 tak, že k odovzdaniu sumy 30.000 eur v januári 2012 došlo v hotovosti a v aute a následne s odstupom asi desať dní až dvoch týždňov došlo k odovzdaniu sumy 21.000 eur v januári 2012 obžalovanému tiež v hotovosti niekde v aute alebo pri aute a o týždeň nato išli spísať notársku zápisnicu.
Svedkyňa I. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s poškodeným N. D. ju zoznámil K. J., v tom čase s K. J. žila v jednej domácnosti, majú spolu dve deti. V čase, keď začala podnikať asi v roku 2005 im pán D. požičal peniaze na rozbeh firmy. Tieto peniaze mu boli vrátené z úveru, ktorý ona brala na svoje meno. Úver bol zabezpečený záložným právom na rodinný dom, ktorého vlastníčkou je sestra K. J.. Úver bol vo výške 1.200.000 SKK a svedkyňa nevedela, aká časť z tejto sumy bola použitá na vrátenie prvej pôžičky. Starala sa v tom čase o dve malé deti a všetko riešil K. J.. Po krátkom čase si K. J. opäť požičal od N. D. peniaze, bolo to asi týždeň - dva po vrátení pôžičky. K splácaniu tejto pôžičky sa bližšie vyjadriť nevedela, pretože s K. J. sa rozišli pred ôsmimi rokmi. Podľa vyjadrenia svedkyne K. J. na prelome rokov 2011 a 2012 nemal k dispozícii väčšiu sumu peňazí.
Na hlavnom pojednávaní boli odstraňované rozpory vo výpovedi svedkyne a bola prečítaná štvrtá strana zápisnice z jej výsluchu z prípravného konania zo dňa 20.12.2017, kedy uviedla, že K. J. pre finančný
dopad lízingu si požičiaval peniaze od viacerých ľudí - aj od pána D.. Pre ďalšie zadlžovanie sa nakoniec s K. J.B. rozišla v roku 2012. Ihneď po rozchode ju navštívil pán D., ktorý si overoval, či naozaj odchádza od K. J. a vtedy jej povedal, že všetky peniaze on odovzdával K. J., preto ju do toho miešať nebude a pôjde s K. J. spísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Suma 51.000 uvedená v notárskej zápisnici môže byť reálna, ak sa spočítajú všetky pôžičky, ktoré pán D. K. J. v priebehu predchádzajúcich rokov podnikania požičal. O pôžičke, ktorá by mala byť poskytnutá v roku 2012 vo výške 51.000 eur, ona nič nevie.
Svedkyňa S.. J. J. (notárka) na hlavnom pojednávaní uviedla, že K. J. a N. D. sa ako účastníci notárskej zápisnice k nej dostavili bez predvolania. Obsah notárskej zápisnice ona neovplyvňovala. Ide o úkon, kde sa spisuje vôľa účastníkov. Spontánne si v pamäti nevybavila nič, zistila iba tie skutočnosti, ktoré sú v samotnej notárskej zápisnici, ktorú si prečítala pri príprave na hlavné pojednávanie. Na otázku, či svedkyňa videla fyzicky, aby boli odovzdané peniaze v jej kancelárii pred podpisom zmluvy, uviedla, že si myslí, že nie a vo väčšine prípadov je to tak, že účastníci prídu až potom, keď ten samotný úkon - odovzdanie peňazí, už urobia.
Svedkyňa O. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je sestrou obžalovaného a majú spolu dobrý vzťah, navzájom si pomáhajú. K veci uviedla, že nevie o tom, že by si jej brat požičal peniaze - naopak spomína si, že v roku 2012 po rozvode prišiel bývať k nej a bol bez peňazí, doslova bol zúbožený a bol psychicky na dne. V roku 2012 určite nedisponoval väčšou finančnou sumou, v tom čase to bolo skôr tak, že ona jemu pomáhala, živila ho.
PhDr. Libuša Ščerbová, znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, uviedla, že trvá na znaleckom posudku č. 5/2018 a že sa naň odvoláva, súd vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku a umožnil procesným stranám vykonať výsluch znalca. Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že považuje osobnosť K. J.Ľ. za vierohodnú, výsledky psychologických testov nenasvedčujú tomu, aby K. J. zámerne klamal, pretože niektoré psychologické testy obsahujú tzv. lži skóre. Konkrétne v teste D-afektivity existuje tzv. škála validity, čo znamená škála lži skóre. Ak by výsledky škály prekročili normu - norma je do 8, tak tento výsledok sa charakterizuje tak, že posudzovaný má sklon javiť sa v lepšom svetle a podáva sociálne žiaduce odpovede, ktoré nemusia korešpondovať so skutočnosťou. Menovaný K. J. dosiahol lži skóre 7. V FOD-teste je škála disimulácie, ktorá nebola u menovaného patologická. V psychologickom teste MMPI, ktorý pozostáva z 550 otázok, je takisto lži škála, ktorá dosiahla u menovaného hodnotu 64, pričom za stav patológie sa považuje hodnota nad 70. Pamäťové schopnosti boli merané testom W- memory, ktorý obsahuje rôzne subtesty na meranie pamäťových schopností. K. J. dosiahol v tomto teste priemerný výsledok a úroveň jeho pamäťových schopností je primeraná úrovni jeho intelektu. Z toho vyplýva, že pamäťové schopnosti K. J. sú dostatočné na to, aby si vedel jednotlivé udalosti, ktoré prežil, primerane zapamätať, uchovať v pamäti a dostatočne ich reprodukovať. Čiže pamäťové schopnosti spolu s intelektovými schopnosťami patria pod tzv. kognitívne schopnosti alebo poznávacie schopnosti, ktoré vzájomne korešpondujú, čiže sú priemerné aj pamäťové aj intelektové. K. J. má dostatočnú úroveň intelektových a pamäťových schopností, znalkyňa nenašla žiadny dôvod na zníženie vierohodnosti obvineného K. J.. Neboli zistené ani vážne rozpory vo výpovedi, ani nebola zistená znížená vierohodnosť, pričom vyšetrenie trvalo šesť hodín.
Súd dodáva, že uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP-330/2-VYS-HE-2017 zo dňa 26.09.2018 bolo znalkyni uložené posúdiť aj osobnosť poškodeného N. D. - posúdiť špecifickú vierohodnosť, resp. snahu skresľovať udalosti vo svoj prospech. Znalkyňa v závere svojho znaleckého posudku uvádza spisový záznam zo dňa 24.10.2018, z ktorého plynie, že N. D. sa síce dostavil na vykonanie znaleckého posudku dňa 24.10.2018, avšak vyšetreniu sa odmietol podrobiť z dôvodu - znalkyňa cituje N. D.: „Nelogického vyšetrovania voči mojej osobe, nakoľko mám podpísanú notársku zápisnicu od pána J.. Na tento spôsob vyšetrovania reagujem tak, že sa vzdávam nároku na finančné vyrovnanie a viac nebudem reagovať na žiadne vyšetrovanie.“ N. D. podpísal tento spisový záznam a potvrdil, že sa odmieta podrobiť znaleckému posudku (čl. 655).
Podľa § 269 Trestného poriadku, súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: notárska zápisnica R. napísaná 27.1.2012, výpisy z účtov T. predložené poškodeným N. D. preukazujúce výbery peňazí, výpisy zo živnostenského registra, výpis z obchodného registra, zoznamy vozidiel subjektu I. I. I. H. a evidenčné karty vozidiel, súvahy a výkazy ziskov a strát spoločnosti I. T., I..W..V.. a Q. I., správa
Okresný súd Humenné k exekúciám obžalovaného K. J. vrátane príloh, výpisy z účtov obvineného J. a poškodeného N. D., správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a I. N., N. H., zápisnica o konfrontácii medzi obvineným J. a poškodeným D., výsledky vykonaného finančného vyšetrovania vrátane profilu majetku obvineného z finančného vyšetrovania, výpis ÚSEP, uznesenie Okresný súd Banská Bystrica 3Ek2063/2020, aktualizovaný odpis registra trestov a lustráciu v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
Okresný súd upozorňuje, že prokurátor nepreukázal tvrdenie uvádzané v obžalobe, že „dňa 27.01.2012 si na základe zmluvy o pôžičke formou notárskej zápisnice č. R., R. XXXX/XX, R., spísanej u notárky S.. J. J. v H., požičal od poškodeného N. D. finančnú hotovosť vo výške 51.000,00 eur...“ Výpoveďou obžalovaného aj poškodeného bolo nepochybne preukázané, že „zmluva o pôžičke“ bola uzavretá skôr
- vtedy, keď došlo aj ku skutočnému odovzdaniu peňazí za podmienok, ktoré si obžalovaný aj poškodený verbálne dohodli.
Obidvaja vypovedali zhodne v tom, že na notársky úrad išli iba deklarovať predtým poskytnutú pôžičku. Notárska zápisnica iba posilnila postavenie veriteľa, pretože ide o exekučný titul - podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Výpovede obidvoch procesných strán - obžalovaného a poškodeného sa však líšili v tom, že zatiaľ čo obžalovaný tvrdil, že k poskytnutiu druhej (doteraz nevrátenej) pôžičky došlo v roku 2008 vo výške 1.000.000 (milión) SKK (teda ešte pre prechodom na euro 1.1.2009 - pozn. súdu), poškodený tvrdí, že k poskytnutiu nevrátenej pôžičky došlo v dvoch platbách v januári 2012 - suma 30.000 eur a s odstupom asi desať dní až dvoch týždňov došlo k odovzdaniu sumy 21.000 eur v januári 2012 obžalovanému tiež v hotovosti - a následne „o týždeň nato sme išli spísať notársku zápisnicu“.
Súd - no aj orgány činné v trestnom konaní už v prípravnom konaní - sa zaoberal vierohodnosťou výpovedí ako obžalovaného, tak aj poškodeného.
Túto vierohodnosť posudzovala aj znalkyňa PhDr. Libuša Ščerbová, znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, ktorá na hlavnom pojednávaní skonštatovala, že všeobecná vierohodnosť, ako aj špecifická vierohodnosť nie sú u K. J. znížené. Nenašla žiadny dôvod na zníženie vierohodnosti obvineného K. J.. Neboli zistené ani vážne rozpory vo výpovedi, ani nebola zistená znížená vierohodnosť, pričom vyšetrenie trvalo šesť hodín. Znalkyňa v znaleckom posudku charakterizovala osobnosť obvineného ako vnímavú voči dojmom, submisívnu, prispôsobivú, dôverčivú a ohľaduplnú, zároveň znalkyňa skonštatovala, že má sklon podliehať autokratickému vedeniu, nechá sa usmerňovať a riadiť. Podľa záverov znaleckého posudku K. J. je schopný primerane reprodukovať skutočnosti, ktoré sú predmetom trestného konania a všeobecná vierohodnosť je u neho zachovaná, má dostatočné intelektové a pamäťové schopnosti, aby si mohol prežité udalosti primerane zapamätať a reprodukovať ich, z hľadiska špecifickej vierohodnosti výsledky psychologického vyšetrenia nesvedčia o tom, aby K. J. zámerne vypovedal nepravdivo, neúplne, alebo aby jednotlivé udalosti zámerne skresľoval. Nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle.
Naopak, dôveryhodnosť výpovede svedka N. D. je významným spôsobom naštrbená už tým, že on sa odmietol podrobiť znaleckému vyšetrovaniu znalkyne z odboru psychológia, ktorá mala posudzovať jeho všeobecnú a špecifickú vierohodnosť.
Vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré mali svedčiť o solventnosti N. D. a o výberoch finančných prostriedkov z jeho účtu, ktoré mali byť použité pre poskytnutie pôžičky, sa súd stotožnil s hodnotením obhajcu, ktorý uviedol, že tieto boli vyberané v relatívne malých sumách, vo väčšom počte prípadov a v dlhšom časovom období. Ak mali tieto výbery byť použité na poskytnutie pôžičky, ktorá je uvádzaná v obžalobe, dá sa považovať takýto postup za nelogický. Súd poukazuje na výbery hotovosti, ktoré N. D. vybral v januári 2012 (čl. 59,60) vo výške 6.000 eur 12.1.2012 a 2.000 eur 5.1.2012, 5.000 eur 23.1.2012, to je spolu 13.000 eur.
Súd za dôveryhodnú považuje výpoveď obžalovaného, pričom ju síce nepriamo, ale potvrdzuje aj výpoveď jeho vtedajšej životnej partnerky I. I., ale aj jeho sestry, ku ktorej odišiel bývať po rozvode, obidve svedkyne zhodne potvrdili, že obžalovaný v čase, ktorý uvádza poškodený, teda v januári roku 2012, nedisponoval žiadnou väčšou sumou.
Svedkyňa I. I. vo výpovedi potvrdila obdobie, kedy malo dôjsť k odovzdaniu predmetnej pôžičky (doteraz nesplatenej), malo sa tak stať ešte v roku 2008, týždeň-dva po vrátení prvej pôžičky pánovi D. - sám N. D. vo výpovedi potvrdil, že prvá pôžička vo výške spolu jeden milión slovenských korún mu bola vrátená ešte v roku 2008.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Znaky trestného činu podvod podľa § 221 TZ naplní ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku (aspoň) malú škodu.
Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu.
Konajúci súd zdôrazňuje, že notárska zápisnica iba deklaruje predtým poskytnutú pôžičku - a moment, kedy mohol byť poškodený uvedený do omylu, mohol nastať iba vtedy, keď obžalovaný od neho prevzal peniaze a nie až vtedy, keď sa ich zaviazal vrátiť v lehotách uvedených v notárskej zápisnici, nakoľko spísaním notárskej zápisnice sa iba posilnilo postavenie veriteľa (N. D.), pretože ide o exekučný titul.
Z výpovede svedka N. D. - poškodeného, plynie, že potvrdil okolnosti súvisiace s prvou pôžičkou vo výške 1.000 000,00 SKK - začiatkom roku 2005 obžalovanému požičal dve sumy - 600.000 SKK a neskôr 400.000 SKK, tieto peniaze mu požičal na to, aby si on mohol kúpiť kamión. K. J. mu vrátil túto sumu v roku 2008 a to naraz.
Poškodený ani pri poskytnutí druhej (doteraz nevrátenej pôžičky) neuviedol žiadne okolnosti, ktorými ho obžalovaný mal podľa prokurátora uviesť do omylu. Neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by boli pre neho podstatné pri rozhodnutí poskytnúť pôžičku a ktoré by súčasne neboli pravdivé s tým, že tak by mal byť obžalovaným uvedený do omylu. Poškodený doslova uviedol: „Ďalšie peniaze som mu požičal až v roku 2012 a to sumu 30.000 eur a v priebehu asi dvoch týždňov 21.000 eur a o týždeň nato sme išli spísať notársku zápisnicu.“
Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci.
Prokurátor, ak chcel uniesť dôkazné bremeno, mal zisťovať v prvom rade, kedy naozaj bola poskytnutá pôžička (podľa názoru súdu je vierohodná výpoveď obžalovaného, že sa tak stalo ešte v roku 2008). Prokurátor mal zisťovať a preukazovať pred súdom, čím konkrétne obžalovaný uviedol poškodeného do omylu - aké skutočnosti mu tvrdil, čím ho presviedčal, aby mu bola poskytnutá pôžička a čo z takto uvádzaných okolností nebola pravda. Prokurátor však pri výsluchu poškodeného nezisťoval, aké okolnosti boli pre poškodeného rozhodujúce - výlučne a rozhodujúcej miere - pre poskytnutie pôžičky. Až po zistení a preukázaní týchto rozhodujúcich okolností by bolo možné zisťovať, či boli alebo neboli pravdivé, a teda či v konečnom dôsledku uviedli poškodeného do omylu v okolnostiach určujúcich pre jeho rozhodnutie poskytnúť obžalovanému pôžičku.
Vo vzťahu k účelu poskytnutia doteraz nevrátenej pôžičky sa N. D. vyjadril veľmi hmlisto: „Ak si dobre spomínam, mal ísť kupovať nejaký kamión s jedným pánom zo Ž..“ Spôsob, akým sa N. D. vyjadril, rozhodne neznamená, že to bola podstatná skutočnosť, pre ktorú sa rozhodol obžalovanému poskytnúť pôžičku, ani to, že práve touto okolnosťou mal byť uvedený do omylu.
Ak prokurátor výsluchom poškodeného tieto okolnosti nepreukázal, nie je povinnosťou súdu vykonávať ďalšie dôkazy, ktorými majú byť preukázané skutočnosti nesúvisiace s uvedením poškodeného do omylu
- napríklad je irelevantné, či znalec JUDr. Ing. Štefan Tichý, znalec v odbore ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, zistil finančnú situáciu subjektu I. I. I., IČO: 41 582 187 alebo subjektu I. T., I..W..V.. IČO: 44 962 436 - ktorá dokonca vznikla až dňa 26.09.2009, teda po tom, čo v roku 2008 N. D. poskytol pôžičku obžalovanému (podľa výpovede obžalovaného, ktorú považuje súd za dôveryhodnú).
Rovnako je irelevantné, či sa osvedčí, že obžalovaný mal finančné záväzky vo väčšom rozsahu alebo nie
- ak výsluchom poškodeného nebola s touto skutočnosťou zistená žiadna súvislosť s jeho rozhodnutím poskytnúť pôžičku.
Pri trestnom čine podvod je pre rozsah dokazovania určujúce tvrdenie poškodeného o okolnostiach, bez ktorých by neposkytol inému pôžičku - pričom tieto okolnosti, ktoré by boli uvádzané obžalovaným s úmyslom seba obohatiť by mali byť nepravdivé a mali by vyvolať omyl vo vôli poškodeného.
Poškodený neuvádzal žiadne okolnosti, ktoré mali byť pre neho podstatné pre rozhodnutie poskytnúť pôžičku - okrem toho, že s obžalovaným mal v tom čase dobrý priateľský vzťah.
Ak prokurátor sa snažil preukázať zlú finančnú situáciu obžalovaného, tak súd poukazuje na to, že aj zadlžený človek si môže požičať peniaze - táto skutočnosť sama osebe nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť.
Z vyššie uvedených dôvodov súd odmietol vykonávať dokazovanie výsluchom svedkov I. I., K. T. a znalca JUDr. Ing. Štefana Tichého. Týmto dokazovaním by neboli zistené podmienky dohodnuté medzi obžalovaným a poškodeným, ktoré boli pre poškodeného rozhodujúce pri jeho rozhodnutí poskytnúť pôžičku.
Súd uznesením rozhodol o tom, že podľa § 256 ods. 3 Trestného poriadku, s poukazom na § 256 ods. 4 Trestného poriadku, nepripúšťa uplatňovanie nároku na náhradu škody na hlavnom pojednávaní poškodeným N. D..
Podľa § 46 ods. 3 TP, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Podľa § 46 ods. 4 TP, návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.
Podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Notárska zápisnica je totiž v zmysle Exekučného poriadku exekučným titulom, a teda umožňuje viesť nútený výkon rozhodnutia na majetok povinnej osoby podľa tohto zákona. Táto skutočnosť potom bráni tomu, aby súd rozhodoval o nároku poškodeného na náhradu škody osobitným výrokom, preto rozhodol tak, že podľa § 256 ods. 3 TP, s poukazom na § 256 ods. 4 TP, nepripustil uplatňovanie nároku na náhradu škody na hlavnom pojednávaní poškodeným N. D..
Výsledkom vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav, ktorý nezodpovedá obžalobe, nebolo preukázané žiadne „podvodné“ konanie zo strany obžalovaného pri prevzatí sumy, resp. súm od poškodeného, ktoré boli poskytnuté ako pôžičky, i keď doteraz neboli uhradené, preto súd obžalovaného K. J. spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.